Aplikácia právnych predpisov v praxi materských škôl, plnenie školských vzdelávacích programov PhDr. Viera HAJDÚKOVÁ, PhD.

Pedagogická dokumentácia (1) triedna kniha a osobný spis dieťaťa – sa vedú na tlačivách schválených ministerstvom pedagogická dokumentácia cirkevnej školy - vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva osobné údaje – o deťoch; o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa ochrana osobných údajov ŠEVT ďalšia dokumentácia

Pedagogická dokumentácia (2) vypĺňať tak, aby ju nebolo možné meniť na osvedčení nemožno robiť opravy Súčasťou dokumentácie MŠ – aj rozhodnutia podľa § 5 ods. 14 a 15 zákona č. 596/2003 Z. z.) ďalšia dokumentácia materskej školy (§ 9 ods. 4 vyhlášky o materskej škole)

Výchovno-vzdelávací jazyk vyučovací jazyk slovenský aj vyučovací jazyk príslušnej národnostnej menšiny musia byť minimálne dve triedy aby bola MŠ s dvomi vyučovacími jazykmi Nie je možná svojvoľná zmena vyučovacieho jazyka zmena vyučovacieho jazyka je zmenou v sieti

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity zoznam materiálnych didaktických pomôcok schválených zoznam materiálnych didaktických pomôcok odporučených Proces Metodika predprimárneho vzdelávania

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva (1) § 15 zákona č. 245/2008 Z. z. – v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva vyučovanie náboženskej výchovy vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným predpisom

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva (2) náboženská výchova sa vyučuje v popoludňajších hodinách MŠ SR schválilo pre MŠ s katolíckou aj evanjelickou výchovou a vzdelávaním programy: Ciele a štandardy pre školské vzdelávacie programy z náboženskej výchovy evanjelického náboženstva na štátnych, súkromných a cirkevných školách ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie – CD-2009-29884/26794- 1:916 zo dňa 28. 08. 2009 Rámcový vzdelávací program predmetu katolícke náboženstvo/náboženská výchova pre predprimárne vzdelávanie – CD- 2009-26883/19975-116 zo dňa 10. 09. 2009

Stupne vzdelania (1) predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, ktoré sa vedie na tlačive schválenom ministerstvom školstva v štátnom jazyku v materských školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny

Osvedčenie (1) môžu vydávať len materské školy zaradené v sieti škôl zhoda údajov pečiatky na osvedčení osvedčenia vydané súkromnými a cirkevnými materskými školami dátum na osvedčení VYDANIU OSVEDČENIA NEPREDCHÁDZA ŽIADNE HODNOTENIE DIEŤAŤA rovnaké osvedčenie – deti absolvujúce bežnú MŠ, ako aj deti absolvujúce ŠMŠ, alebo ktoré boli vzdelávané v špeciálnej triede bežnej MŠ MATERSKÁ ŠKOLA PRI ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ NEMÁ OPRÁVNENIE NA VYDÁVANIE OSVEDČENIA

Osvedčenie (2) ZŠ s MŠ spojené školy osvedčenie – verejná listina osvedčenie podpisuje riaditeľ školy, jeho podpis musí byť vlastnoručný deti s OPŠD opätovné vydanie osvedčenia DOPŠD

Deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou (§ 19 školského zákona) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť a (je potrebné vnímať ako alebo) pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, riaditeľ školy rozhodne o OPŠD dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy vždy na žiadosť zákonného zástupcu súčasťou žiadosti zákonného zástupcu – odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie DOPŠD 0-tý ročník ak dieťa ani po OPŠD alebo po DOPŠD nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku – zaradené do 1. ročníka alebo do 0-tého ročníka Výnimočné prijatie na plnenie PŠD – príspevok za MŠ

Sústava škôl (§ 27 školského zákona) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích stupne vzdelania – tvoria sústavu škôl Sústavu škôl tvoria: a) materská škola, b) základná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) konzervatórium, f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, g) základná umelecká škola, h) jazyková škola. spájať splynutím do jednej právnickej osoby (VŽDY, zo zákona), ktorou je ZŠ s MŠ MŠ – právnickými osobami – ak tak určí ich zriaďovateľ

Deti so ŠVVP (1) špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba – požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti Dieťaťom so ŠVVP – dieťa s diagnostikovanými ŠVVP so zdravotným znevýhodnením so zdravotným postihnutím choré, alebo zdravotne oslabené s vývinovými poruchami v poruchami správania zo sociálne znevýhodneného prostredia a s nadaním

Deti so ŠVVP (2) POP na školský rok 2010/2011 – Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva (ďalej len „CPPPaP“) poskytuje starostlivosť aj dieťaťu zo sociálne znevýhodneného prostredia, za ktorého sa považuje dieťa, ak spĺňa minimálne tri z nasledujúcich kritérií súčasne: pochádza z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima, aspoň jeden z rodičov alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné, alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, neštandardné bytové a hygienické podmienky rodiny (napr. žiak nemá vyhradené miesto na učenie, nemá vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická prípojka a pod.), vyučovací jazyk školy je iný, než jazyk, ktorým hovorí dieťa v domácom prostredí.

Deti so ŠVVP (3) o zaradení dieťaťa so ŠVVP rozhodne riaditeľka počet detí v triede môže byť znížený maximálny počet zaradených detí so ŠVVP v jednej triede sú dve nemôžu byť obmedzené práva ostatných detí Prijímanie detí so ŠVVP školský zákon ani vyhláška o materskej škole umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť riaditeľke Odporúčania riaditeľkám: dôsledne upravia postup a procedúry prijímania preskúmať všetky podklady a okolnosti povinnosť rodičov informovať o zdravotnom stave dieťaťa predchádzajúce upozornenie zákonného zástupcu všetku komunikáciu s takýmito rodičmi mať zaznamenanú písomne a riadne evidovanú dodržiavať ustanovenie § 108 ods. 1 školského zákona Individuálny vzdelávací program – ak je to potrebné (§ 94 ods. 1 bod 2) Vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením

Výlety, exkurzie atď. Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom. Táto problematika bude upravená v Metodike predprimárneho vzdelávania

Prijímanie detí do materskej školy (1) upravuje § 59 školského zákona spravidla dieťa od troch do šiestich rokov jeho veku výnimočne – dieťa od dvoch rokov veku (nie mladšie ako 2 roky) bližšie podrobnosti o prijímaní detí – § 3 vyhlášky o MŠ prednostne deti s PŠD a DOPŠD, rok pred plnením PŠD ostatné podmienky prijímania – určuje riaditeľka a po prerokovaní s pedagogickou radou školy ostatné podmienky prijímania – nesmú byť diskriminujúce na celé predškolské obdobie – na základe jednej žiadosti Zákonní zástupcovia nepredkladajú žiadosť o prijatie dieťaťa každoročne Prijatie žiadosti bez tohto potvrdenia – porušovanie ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky o materskej škole

Prijímanie detí do materskej školy (2) žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy nepatrí k tlačivám schváleným ministerstvom školstva nie je potvrdením o akútnom zdravotnom stave význam týchto potvrdení sa často podceňuje vlastné formuláre žiadostí len tie údaje o dieťati a jeho zákonných zástupcoch, ktoré sú pre rozhodovanie riaditeľa o prijatí/neprijatí dieťaťa do materskej školy dôležité nie je prípustné, aby MŠ trvala len na vyplnení žiadosti, ktorú si ona sama vytvorila prijímanie dieťaťa so ŠVVP prijímanie dieťaťa s OPŠD prijímanie dieťaťa s DOPŠD adaptačný a diagnostický pobyt (podstata, dôvody, trvanie) počty detí v triede

Prijatie vyššieho počtu detí V odôvodnených prípadoch môže (ale nemusí) riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa a ŠŠI prekročiť počet detí v triede podľa § 28 ods. 10 najviac o tri deti – toto ustanovenie bude platiť po uplynutí prechodného obdobia počas ktorého, ŠŠI môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10 do školského roku 2011/2012 (žiadny právny predpis neustanovuje o koľko, ale odporúča sa, aby to nebolo o viac ako tri, t. j. o toľko, o koľko viac bude môcť prijať riaditeľka po uplynutí prechodného obdobia). V školskom zákone ako aj vo vyhláške o materskej škole je ustanovené, že do materskej školy sa prijímajú deti priebežne počas školského roka alebo pre nasledujúci školský rok. Priebežne sa prijímajú deti vtedy, ak je voľná kapacita – neobstojí neprijatie dieťaťa z dôvodu financií.

Špeciálne triedy spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia môže byť prijaté dieťa len so súhlasom zákonného zástupcu po diagnostických vyšetreniach najnižší počet detí v špeciálnej triede MŠ je rovnaký ako v triede materskej školy pre deti so zdravotným znevýhodnením, t. j. 4 deti (§ 96 ods. 3 školského zákona) špeciálne triedy nie je možné zriaďovať v špeciálnych školách (§ 95 ods. 8 školského zákona)

Výchova a vzdelávanie v čase letných prázdnin (1) výchova a vzdelávanie – poldenná, celodenná, týždenná a nepretržitá MŠ nemôže nahrádzať rodinnú výchovu neprípustná zmena dochádzku do MŠ nemožno ju zo strany riaditeľky materskej školy obmedzovať len na obdobie počas školského vyučovania zásah do práv zákonného zástupcu ako občana, aj do práv dieťaťa čas prevádzky MŠ po prerokovaní so zákonnými zástupcami a po súhlase so zriaďovateľom (postup)

Výchova a vzdelávanie v čase letných prázdnin (2) prevádzku MŠ možno aj obmedziť taxatívne určené prerušenie najmenej na tri týždne riaditeľka povinná oznámiť spravidla dva mesiace vopred vychádzanie v ústrety zákonným zástupcom, ktorí potrebujú umiestniť dieťa do inej MŠ v čase, keď je tá, ktorú inak navštevuje ich dieťa, mimo prevádzky dieťaťu, ktoré dočasne navštevuje inú MŠ, sa nevydáva rozhodnutie o prijatí do tejto MŠ o každom prerušení, či obmedzení času prevádzky MŠ musia byť informovaní zákonní zástupcovia aj zriaďovateľ

Štátne symboly v MŠ Smernica MŠ SR č. 11/2010-R z 24. mája 2010 k umiestneniu vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky, štátnej zástavy Slovenskej republiky, textu štátnej hymny Slovenskej republiky a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky v priestoroch škôl so štátnym vzdelávacím programom; v súlade s Čl. 3 tejto smernice sa v miestnosti školy, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie (to sú v MŠ triedy), štátny znak umiestňuje na čelnej stene vľavo z čelného pohľadu, najmenej 30 cm od hornej hrany čelnej steny. Štandardná výška štátneho znaku je 40 cm. Možno použiť aj štátny znak s výškou 30 cm alebo 60 cm; v súlade s Čl. 7 ods. 5 tejto smernice sa v materských školách a v špeciálnych školách povinne umiestňuje len štátny znak; umiestnenie štátnej zástavy, textu štátnej hymny a textu preambuly Ústavy Slovenskej republiky je na rozhodnutí riaditeľky materskej školy, rovnako ako hranie štátnej hymny. Po zvážení riaditeľky materskej školy možno v triedach MŠ umiestniť aj ostatné symboly, čo platí aj pre hranie štátnej hymny

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výchove a vzdelávaní (1) zodpovednosť riaditeľky počty učiteliek v triede, na vychádzkach bezpečnosť počas krúžkovej činnosti plavecký výcvik – najviac osem detí na jedného pedagogického zamestnanca, na lyžiarsky výcvik – najviac desať detí na jedného pedagogického zamestnanca, pri saunovaní – najviac desať detí na jedného pedagogického zamestnanca, v škole v prírode – počet detí podľa vyhlášky o škole v prírode, na výletoch a exkurziách – potrebný dozor dvoch pedagogických zamestnancov a jednej poverenej plnoletej osoby

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výchove a vzdelávaní (2) odmietnutie prevzatia dieťaťa Informovaný súhlas zákonného zástupcu použitie verejnej dopravy uprednostnenie zmluvnej dopravy

Poradné orgány riaditeľa (1) Pedagogická rada zasadnutia pedagogickej rady sa riadia rokovacím poriadkom rokovací poriadok pedagogickej rady upravuje zápisnice zo zasadnutí pedagogickej rady obsah zasadnutí pedagogických rád predovšetkým riešenie aktuálnych odborných otázok súvisiacich s výchovou a vzdelávaním na rokovanie pedagogickej rady môžu byť prizvaní aj odborníci napr. zo zariadení výchovného poradenstva a prevencie, alebo učitelia základnej školy. v základnej škole s materskou školou môžu byť zasadnutia spoločne, ale aj osobitne ak sa realizujú pedagogické rady v základnej škole s materskou školou osobitne, riaditeľ školy by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach pedagogickej rady v materskej školy pedagogická rada nemá oprávnenie neschváliť školský vzdelávací program, ale má kompetenciu navrhnúť jeho zmenu, doplnenie, úpravu, lebo všetci pedagogickí zamestnanci materskej školy sa majú aktívne podieľať na tvorbe ŠkVP

Poradné orgány riaditeľa (2) Metodické združenie sa zriaďujú v dvojtriednych a viactriednych materských školách ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľky členmi metodického združenia sú všetci učitelia materskej školy plán činnosti MZ každoročne schvaľuje riaditeľka školy súčasti plánu činnosti metodického združenia súčasťou činnosti metodického združenia môžu byť aj vzájomné hospitácie vedúca metodického združenia členovia metodického združenia majú právo členovia metodického združenia majú povinnosť žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť vypracúvať štatút metodického združenia

Triedna učiteľka v MŠ triedna učiteľka sa určuje na triedu na jeden školský rok rozhodnutie o tom, ktorá učiteľka bude triedna, je plne v kompetencii riaditeľky zákonným zástupcom poskytuje pedagogické poradenstvo a odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním pedagogický zamestnanec špecialista riaditelia materských škôl sú odbremenení od vedenia mnohej agendy, lebo touto činnosťou poverujú práve triedne učiteľky špecializované činnosti vykonáva triedny učiteľ súčasne s výkonom svojej pedagogickej činnosti ak je triedna učiteľka neprítomná dlhšie ako 30 dní

Práva a povinností detí a zákonných zástupcov – § 144 školského zákona Organizácia školského roka (§ 150 školského zákona) školský rok začína 1. septembra, končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka na materské školy sa nevzťahuje vyhláška MŠ SR č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách POP na školský rok 2010/2011: Prázdniny sú určené pre školy okrem materských škôl. O organizácii výchovno-vzdelávacej činnosti a prevádzke materskej školy počas školských prázdnin rozhoduje riaditeľ v spolupráci so zriaďovateľom, pričom rešpektuje oprávnené požiadavky zákonných zástupcov.

Školský poriadok (1) patrí k pedagogickej dokumentácii materskej školy riaditeľka MŠ pri vypracúvaní školského poriadku prihliada na to, či: je MŠ právnická osoba (či má právnu subjektivitu) alebo nie je právnická osoba (či nemá právnu subjektivitu) Taktiež prihliada aj na skutočnosť: či je MŠ napr. súčasťou ZŠ, organizačnou zložkou spojenej školy, alebo aj na to, či ide o MŠ, ktorá má elokované pracoviská Školský poriadok vydáva riaditeľka materskej školy po jeho prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy (t. j. s radou školy) a v pedagogickej rade. Prerokovanie školského poriadku v rade školy a v pedagogickej rade je povinné. Riaditeľke materskej školy žiadna legislatíva neukladá povinnosť prerokovať školský poriadok so zriaďovateľom.

Školský poriadok (2) Školský poriadok v zmysle školského zákona upravuje najmä podrobnosti o: výkone práv a povinností detí a ich zákonných zástupcov v materskej škole, pravidlách vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami materskej školy, prevádzke a vnútornom režime materskej školy, podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a ich ochrany pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím, podmienkami nakladania s majetkom, ktorý materská škola spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ. Podľa aktuálnych potrieb konkrétnej materskej školy obsahuje školský poriadok aj podrobnosti o iných dôležitých skutočnostiach. Školský poriadok je riaditeľka povinná zverejniť na verejne prístupnom mieste v materskej škole a preukázateľným spôsobom s ním oboznámiť zamestnancov a deti a informovať o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí. Žiadny právny predpis presne neustanovuje štruktúru, ani rozsah školského poriadku.

Školský poriadok (3) Titulná stranu, ktorá obsahuje názov materskej školy, názov interného predpisu, t. j. Školský poriadok, meno, funkciu a podpis spracovateľa školského poriadku, dátum jeho vypracovania, dátum prerokovania školského poriadku v rade školy a podpis predsedu rady školy, príp. ním povereného člena rady školy, dátum prerokovania školského poriadku v pedagogickej rade (pravdivosť tohto dátumu sa overuje podľa zápisnice z pedagogickej rady), dátum vydania školského poriadku (nasleduje po dátumoch potvrdzujúcich jeho prerokovanie v rade školy a v pedagogickej rade).

Školský poriadok (4) Úvodné ustanovenia Obsahujú účel vydania školského poriadku, pojmy a prípadne skratky použité v školskom poriadku. Uvedie sa dôvod vydania, prípadne odvolanie sa na právne predpisy, na základe ustanovenia ktorých sa školský poriadok vydal. Charakterizuje sa účel, ktorý sa vydaním školského poriadku sleduje (t. j. že upravuje podrobnosti o...). Jadro školského poriadku, vlastný text Školský poriadok sa spravidla člení na jednotlivé články. V tejto časti sa uvádzajú podrobnosti o skutočnostiach uvedených v § 153 školského zákona ako aj o ostatných dôležitých skutočnostiach významne, ovplyvňujúcich vnútorný chod materskej školy, vzťahy vo vnútri materskej školy atď.

Školský poriadok (5) Záverečné ustanovenia sa uvedie jeho záväznosť a okruh zamestnancov a osôb, ktorí sa ním majú riadiť. je platný dňom vydania derogačná klauzula V závere školského poriadku – uviesť zoznam všeobecne záväzných právnych predpisov, predpisov napr. zriaďovateľa materskej školy a literatúry použitých pri tvorbe školského poriadku. aj zoznam príloh školského poriadku (ak ich školský poriadok obsahuje) s presným názvom každej prílohy. Podpisový hárok je časť školského poriadku na ktorú sa podpisujú zamestnanci, ktorí sú povinní preukázateľne sa oboznámiť so školským poriadkom. Podpisový hárok je aj súčasťou každej zmeny školského poriadku. Školský poriadok by mal byť vypracovaný: prehľadne, výstižne, jednoznačne.

Školský poriadok (6) Rozpracované práva a povinnosti detí a ich zákonných zástupcov v materskej škole Podrobne rozpracovanú prevádzku a vnútorný režim materskej školy Táto časť školského poriadku má obsahovať konkrétne podrobnosti (zohľadňujúce špecifiká danej materskej školy) o: konkrétne podrobnosti o prijímaní na predprimárne vzdelávanie (vrátane konkrétnych podmienok prijímania detí, ktoré nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi), ukončení a predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania (v tejto časti je potrebné, aby riaditeľka podrobne a konkrétne rozpracovala, čo bude predchádzať napr. vydaniu rozhodnutia o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, príp. vydaniu rozhodnutia o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania – dôvody , kvôli ktorým bude môcť riaditeľka rozhodnúť o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania dieťaťa (v súlade s § 5 ods. 14 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) musia byť v školskom poriadku jednoznačne vyšpecifikované.), adaptačnom a diagnostickom pobyte, výchove a vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, postupe materskej školy a povinnostiach rodičov/zákonných zástupcov v prípade, ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy, prevádzke materskej školy vrátane prevádzky počas letných prázdnin,

Školský poriadok (7) podmienkach účasti rodičov/zákonných zástupcov na výchove a vzdelávaní, konzultačných hodinách vedúcich zamestnancov materskej školy (riaditeľky, zástupkyne riaditeľky, vedúcej školskej jedálne), organizácii tried a vekovom zložení detí v nich, prevádzke tried; schádzaní a rozchádzaní detí, dennom poriadku jednotlivých tried (rozpise denných činností), dochádzke detí do materskej školy, odhlasovaní a ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní, preberaní a odovzdávaní detí (vrátane splnomocnenia iných osôb na prebratie dieťaťa z materskej školy v súlade s platnými právnymi predpismi), organizácii v šatni, v umyvárni, poskytovaní stravovania, organizácii pobytu vonku, organizácii odpočinku, krúžkovej činnosti, pobyte detí v škole v prírode, výletoch, exkurziách, saunovaní, športových výcvikoch a ďalších doplnkových aktivitách,

Školský poriadok (8) účasti detí na súťažiach, poskytovaní pedagogickej praxe študentkám stredných odborných škôl a vysokých škôl pripravujúcich budúce učiteľky materských škôl (túto časť len v prípade, ak materská škola takúto prax poskytuje), úsporných opatreniach v prevádzke (vyšpecifikovať okolnosti, za ktorých sa obmedzuje (z celodennej výchovy a vzdelávania na poldennú, príp. z dvoch tried na jednu atď.), alebo prerušuje prevádzka (chrípkové obdobie, problémy z dodávkou energií, vody atď.), platbe príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy (v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce), platbe za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií, postupe a sankciách pri porušovaní školského poriadku rodičmi/zákonnými zástupcami detí (pričom najzávažnejšou sankciou je vydanie rozhodnutia o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania) , ďalších špecifikách súvisiacich s prevádzkou a vnútorným režimom materskej školy.

Školský poriadok (9) Podmienky pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a ich ochrany pred sociálno-patologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím Podmienky zaobchádzania s majetkom materskej školy Spôsob zaznamenávania zmien v školskom poriadku

Zákon č. 596/2003 Z. z.) Zriaďovateľ odvolá riaditeľa (§ 3 ods. 7): ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo ak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na návrh hlavného školského inšpektora. Ak bol niekto odvolaný z vyššie uvedených dôvodov, už nesmie byť v budúcnosti vymenovaný opätovne do funkcie riaditeľa. Výberovou komisiou na výberové konanie na vymenovanie riaditeľa je rada školy (§ 4 ods. 2) Školu a školské zariadenie riadi riaditeľ (§ 5 ods. 1).

Zákon č. 596/2003 Z. z.) Riaditeľ zodpovedá za (§ 5 ods. 2) a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi, b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu, c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy, e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy, g) rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy, h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy.

Zákon č. 596/2003 Z. z.) Riaditeľ predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie (§ 5 ods. 7) návrhy na počty prijímaných detí, návrh školského vzdelávacieho programu, návrh rozpočtu, návrh na vykonávanie podnikateľskej činnosti školy (len ak je právny subjekt), správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach, správu o výsledkoch hospodárenia školy, koncepčný zámer rozvoja školy rozpracovaný najmenej na dva roky a každoročne jeho vyhodnotenie, informáciu o pedagogicko-organizačnom a materiálno-technickom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu. Opodstatnenosť výhrad voči obsahu správy výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach posudzuje ŠŠI (§ 5 ods. 8)

Zákon č. 596/2003 Z. z.) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o (§ 5 ods. 14) a) prijatí dieťaťa do materskej školy, b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole, c) prerušení dochádzky dieťaťa, d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania, e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s predprimárnym vzdelávaním (len MŠ zriadené KŠÚ). Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného zamestnanca (§ 5 ods. 15).

Zákon č. 596/2003 Z. z.) Na rozhodovanie riaditeľov MŠ zriadených obcou sa nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní. (§ 38 ods. 4). Na rozhodovanie riaditeľa súkromnej školy a riaditeľa cirkevnej školy sa nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní. (§ 38 ods. 5). Rozhodnutie vo veciach podľa § 5, v ktorých rozhoduje riaditeľ súkromnej školy a riaditeľ cirkevnej školy, sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi dieťaťa do vlastných rúk. (§ 38 ods. 6). § 4 Výberové konanie Ods. 1 – Výberové konanie na vymenovanie riaditeľa vyhlasuje zriaďovateľ a výberové konanie na vymenovanie ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia vyhlasuje zamestnávateľ spôsobom ustanoveným osobitným predpisom (§ 5 zákona č. 552/2003)

Osobitosti tvorby školského vzdelávacieho programu Pre jednu materskú školu (bez ohľadu na počet tried, ako aj na to, že má napr. viacero alokovaných pracovísk) sa vypracúva jeden školský vzdelávací program Školský vzdelávací program sa vydáva spravidla na obdobie jedného vzdelávacieho cyklu – t. j. spravidla na tri roky Minimálna doba, na ktorú sa školský vzdelávací program vydáva, je jeden školský rok.

Školský vzdelávací program vydáva riaditeľka materskej školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy Pedagogická rada nemá oprávnenie neschváliť školský vzdelávací program, ale má kompetenciu navrhnúť jeho zmenu, doplnenie, úpravu, lebo všetci pedagogickí zamestnanci materskej školy majú povinnosť podieľať sa na tvorbe školského vzdelávacieho programu (v súlade s § 5 ods. 2 písm. g) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona a v súlade s platným (schváleným a ministerstvom školstva vydaným) štátnym vzdelávacím programom Terminológia Povinnosť vypracovať a dodržiavať školský vzdelávací program riaditeľka materskej školy ustanovuje § 5 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z.)

Ak má zriaďovateľ pochybnosť o kvalite obsahu školského vzdelávacieho programu, môže požiadať Štátnu školskú inšpekciu, príslušné Školské inšpekčné centrum (ktoré má sídlo v krajskom meste príslušného kraja) o posúdenie súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Zriaďovateľ, ani nikto iný okrem Štátnej školskej inšpekcie nemá zákonom danú kompetenciu (§ 7 ods. 7 školského zákona), aby posudzoval súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákon.

Ak materská škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Tieto vzdelávacie programy sú súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (boli schválené 26. mája 2009 na GPM pod číslom CD-2008- 18550/39852-1:914).

Školský vzdelávací program zverejňuje riaditeľka školy na verejne prístupnom mieste. Spôsoby tvorby školského vzdelávacieho programu môžu byť rôzne, dôležitá je spolupráca, kooperácia všetkých učiteliek, najmä pri tvorbe učebných osnov. Školský vzdelávací program je vyústením/produktom spoločnej práce učiteliek a vedenia materskej školy. Školský vzdelávací program každej materskej školy obsahuje

Stupeň vzdelania, ktorý poskytuje materská škola, je totožný so stupňom vzdelania uvedeným v štátnom vzdelávacom programe – predprimárne vzdelanie V prípade, že sa stupeň vzdelania uvedie na titulnej strane, nemusí sa ďalej v školskom vzdelávacom programe uvádzať opakovane V školskom vzdelávacom programe sa uvádza konkrétna dĺžka dochádzky (niekoľkoročná dochádzka, posledný rok pred plnením povinnej školskej dochádzky atď.) detí do MŠ a konkrétna forma výchovy a vzdelávania (poldenná, celodenná atď.), ktorá sa v MŠ reálne uplatňuje. Neuvádzajú sa všetky existujúce formy výchovy a vzdelávania. Odporúča sa, aby MŠ, ktorá poskytuje napr. celodennú výchovu a vzdelávanie, uviedla aj to, že v prípade záujmu rodičov poskytuje aj poldennú výchovu a vzdelávanie. Z tejto časti školského vzdelávacieho programu musí byť jasné, či sú napr. v konkrétnej MŠ všetky triedy s celodennou výchovou a vzdelávaním, resp. či je jedna trieda s celodennou a druhá s poldennou výchovou a vzdelávaním, príp. že v MŠ sú všetky triedy s celodennou výchovou a vzdelávaním s možnosťou poldennej výchovy a vzdelávania pre deti, ktorých rodičia o to požiadajú.

Učebné osnovy Súčasťou učebných osnov musia byť v nejakej podobe (formulácia sa môže v závislosti od nižšie uvedených okolností zmeniť) výkonové štandardy (špecifické ciele) minimálne v rozsahu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu. Obsahové štandardy sú spravidla obsiahnuté v názvoch obsahových celkov/projektov, tém, príp. podtém. Ak sa ale materská škola rozhodne uvádzať vo svojich učebných osnovách aj presné, doslovné názvy obsahových štandardov zo štátneho vzdelávacieho programu, môže tak urobiť (akceptuje a chápe sa to ako jej rozhodnutie, ktoré nie je na úkor kvality školského vzdelávacieho programu).

Obsahom jednotlivých obsahových celkov/projektov sú súčasne viaceré výkonové štandardy (špecifické ciele). Niektoré výkonové štandardy (v úplne rovnakom znení ako výkonové štandardy (špecifické ciele) v štátnom vzdelávacom programe, prípadne v štylisticky zmenenom znení) sa môžu objaviť vo viacerých obsahových celkoch/projektoch, niektoré aj v každom obsahovom celku/projekte (najmä také, prostredníctvom ktorých sa dá identifikovať rozširujúca vzdelávacia ponuka – napr. vo vzťahu k cudzím jazykom, rozvíjaniu informačných kompetencií detí prostredníctvom IKT atď.). Učebné osnovy môžu byť doplnené o vlastné obsahové aj výkonové štandardy (špecifické ciele) v prípade, ak materská škola rozširuje svoju vzdelávaciu ponuku nad povinný základ stanovený štátnym vzdelávacím programom.

Niektoré výkonové štandardy (špecifické ciele), sa neobjavia v žiadnom obsahovom celku/projekte, ale sa uvedú na začiatku učebných osnov ako ciele, ktoré sa plnia/dosahujú každodenne, priebežne počas celej dochádzky dieťaťa do materskej školy. Sú to výkonové štandardy (špecifické ciele) zamerané najmä na utváranie, rozvíjanie a upevňovanie: kultúrnych, hygienických stravovacích a spoločenských návykov detí; zručností súvisiacich s osobnou hygienou a sebaobsluhou detí pri obliekaní a vyzliekaní, návykov súvisiacich s bezpečným správaním sa v cestnej premávke, zručností v rozvíjaní hier a hrových činností a  priateľských vzťahov detí v hrách a hrových činnostiach.

Učebné osnovy nesmú tvoriť len názvy obsahových celkov/projektov a tém, musia obsahovať výkonové štandardy (špecifické ciele), ktoré sú formulované ako cieľové požiadavky pre 5 – 6-ročné deti. Toto je požiadavka vyplývajúca zo školského zákona. Jej nedodržiavanie znamená porušovanie školského zákona a v prípade vykonania školskej inšpekcie s cieľom kontrolovať súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom bude Štátna školská inšpekcia konštatovať nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom.

Okrem povinných obsahových celkov/projektov, ktoré platia pre celú materskú školu, môžu učebné osnovy obsahovať aj nepovinné, rozširujúce obsahové celky/projekty, ktoré sa plnia, napr. len v triede 5 – 6-ročných detí, príp. len v niektorých triedach, alebo len v niektorých alokovaných pracoviskách materskej školy. Pri výbere stratégií výchovno-vzdelávacej činnosti je potrebné aby: rozvíjali jednotlivé poznávacie procesy (vnímanie, pamäť, myslenie, reč, pozornosť, predstavy, fantáziu atď.), umožňovali deťom získavať poznatky, informácie a skúsenosti na základe vlastnej aktivity, sprostredkúvali plnohodnotné informácie pútavou, citovo pôsobivou formou, nepreťažovali deti, ale zároveň, aby ani neobmedzovali ich osobnostný rozvoj, dosiahli prostredníctvom nich deti, v čo najkratšom čase, stanovené ciele.

Učebné osnovy vytvárajú materské školy v záujme detí, rešpektujú ich potreby, možnosti a schopnosti. Pri ich tvorbe sa prihliada na to: čo má dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť, čo by malo dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť, čo by mohlo dieťa vedieť, poznať, byť schopné urobiť, dokázať, dosiahnuť. Pri správnom zostavení obsahových celkov/projektov sa zabezpečí, že vedomosti, schopnosti, zručnosti a postoje detí sa budú špirálovito rozvíjať (od jednoduchého k zložitejšiemu; od úzkeho k širšiemu; od základného k rozširujúcemu atď.).

Plánovanie, projektovanie, programovanie výchovno-vzdelávacej činnosti plán výchovno-vzdelávacej činnosti patrí k pedagogickej dokumentácii, ktorá sa musí povinne viesť v každej materskej škole zaradenej v sieti škôl a školských zariadení, bez ohľadu na jej zriaďovateľa a formu výchovy a vzdelávania v štátnom jazyku Dvojjazyčne: v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny

úplne v kompetencii učiteľky v závislosti od predmetu inšpekčnej činnosti, kontroluje ho aj ŠŠI poskytuje obraz o všeobecné zásady plánovania časové trvanie minimálne obdobie formálna podoba nemá byť dogmou Každý plán výchovno-vzdelávacej činnosti obsahuje výkonové štandardy (špecifické ciele) z učebných osnov ŠkVP

Plán výchovno-vzdelávacej činnosti spravidla obsahuje ďalej tieto súčasti: Obsahový celok/projekt Tému príp. aj podtému Tematické okruhy Kľúčové kompetencie Výchovno-vzdelávací cieľ/ciele V žiadnej odbornej literatúre nie je uvedené, že na každú edukačnú aktivitu musí byť naformulovaný aj psychomotorický aj kognitívny aj afektívny cieľ. Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti Učebné zdroje Organizačné formy denného poriadku, organizačná forma predprimárneho vzdelávania

Plán výchovno-vzdelávacej činnosti by mal dať odpoveď na to: ktoré konkrétne výchovno-vzdelávacie ciele sa budú plniť, ktorými činnosťami, aktivitami sa budú konkrétne výchovno-vzdelávacie ciele dosahovať, akými formami sa budú výchovno-vzdelávacie ciele dosahovať, s použitím ktorých stratégií sa budú výchovno-vzdelávacie ciele dosahovať, s použitím ktorých materiálnych didaktických prostriedkov sa budú výchovno-vzdelávacie ciele dosahovať, za pomoci ktorých učebných zdrojov) sa budú výchovno- vzdelávacie ciele dosahovať a v ktorých organizačných formách denného poriadku sa budú výchovno-vzdelávacie ciele dosahovať. Je potrebné rešpektovať právo dieťaťa nezapojiť sa do všetkých činností

Odporúča sa, aby súčasťou plánu výchovno- vzdelávacej činnosti bolo aj hodnotenie plnenia naplánovaných výchovno-vzdelávacích cieľov Koľko výchovno-vzdelávacích cieľov by mal obsahovať plán výchovno-vzdelávacej činnosti napr. na týždeň? Nevyhnutnou podmienkou úspešnej výchovno- vzdelávacej činnosti je dostatok času a zodpovedajúceho učebného priestoru na dosahovanie naplánovaných výchovno-vzdelávacích cieľov.

neodporúča sa edukačné aktivity plánovať, projektovať, programovať vo vopred presne určenom/vymedzenom čase. Ak sa tak deje, kvalita edukačných aktivít je ohrozovaná emocionálnym napätím, ktoré vyvoláva v deťoch bariéru je potrebné zohľadňovať čas potrebný na učebné procesy učiacich sa detí učebným priestorom nie je len trieda

Stanovovanie konkrétnych výchovno- vzdelávacích cieľov v plánoch výchovno- vzdelávacej činnosti spočíva v určení: požadovaného výkonu detí, kvality tohto výkonu, podmienok výkonu a minimálne akceptovateľnej normy výkonu.

Prihliadame na to: Čo má dieťa vedieť (poznať, naučiť sa, nadobudnúť, dokázať atď.)? – VÝKON Čo to znamená vedieť (poznať, naučiť sa, nadobudnúť, dokázať atď.)? – KVALITA VÝKONU Za akých podmienok (samostatne, s pomocou učiteľky, v spolupráci s ostatnými deťmi atď.) to má dieťa vedieť (poznať, naučiť sa, nadobudnúť, dokázať atď.)? – PODMIENKY VÝKONU Do akej miery to má dieťa vedieť (poznať, naučiť sa, nadobudnúť, dokázať, určiť, nakresliť atď.)? – NORMA VÝKONU

UKÁŽKA S pomocou učiteľky (mladšie deti)/samostatne (staršie deti) určiť rovnaké alebo rozdielne množstvo prvkov v skupine. určiť množstvo prvkov v skupine – výkon, rovnaké a rozdielne – kvalita výkonu, s pomocou učiteľky/samostatne – podmienky výkonu, určiť – norma výkonu.

Podmienkou toho, aby deti naplánované výchovno- vzdelávacie ciele dosiahli je, že ich deti musia poznať. Preto má učiteľka vždy na začiatku činnosti, prostredníctvom ktorej chce, aby deti ciele dosahovali/dosiahli, oboznámiť s nimi (s cieľmi) deti – primerane ich rozumovým schopnostiam. Ide o to, aby dieťa hneď od začiatku činnosti vedelo, čo sa od neho očakáva. Táto podmienka sa samozrejme neplní tak, že deťom cieľ prečítame. Učiteľka ho oznamuje tak, aby mu deti rozumeli a boli motivované pre jeho dosiahnutie/dosahovanie. Učiteľka počas oboznamovania/navrhovania aktivít a činností transformuje (mení) výchovno-vzdelávacie ciele do hrových cieľov pre deti, ktoré sú pre deti prijateľnejšie.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v materskej škole je potrebné plánovať, projektovať, programovať tak, aby bol každý deň pre deti naplnený radosťou, tvorivými aktivitami a činnosťami, pestrými pozitívnymi zážitkami, užitočnými poznatkami a pozitívnym prežívaním – učiteľky majú plánovať, projektovať, programovať také pedagogické situácie, ktoré budú pre každé dieťa osobne významné, čím umožnia deťom aktívne sa podieľať na vlastnom osobnostnom rozvoji.