Ekonomická úloha štátu Hospodárska politika, ciele a nástroje, ekonomické funkcie štátu – efektívnosť, rovnosť, stabilita, hospodárska politika a jej ciele, nástroje hospodárskej politiky

Na úlohu štátu v ekonomike existuje viacero názorov Na úlohu štátu v ekonomike existuje viacero názorov. Základné prístupy k úlohe štátu sú: minimálny štát – štát má zabezpečovať len právo a poriadok zamerané na ochranu vlastníckych práv (obrana, súdnictvo, bezpečnosť) úloha štátu by mala byť aktívna i v iných oblastiach spoločenského života napr. ekonomickej oblasti - sociálny štát – štát má zabezpečovať i niektoré ekonomické statky a regulovať trh (obmedzovať obchod, zavádzať regulácie, poskytovať niektoré statky – školstvo, zdravotníctvo) Vo väčšine krajín trh zohráva primárnu úlohu trh a štát do jeho fungovania vo väčšej, či menšej miere zasahuje. Diskusia o tom aká je správna miera št. zásahov neustále pokračuje a ekonómovia v nej nenašli zhodu. Z dlhodobého hľadiska je však jednoznčane preukázaná závislosť medzi ekonomickou slobodou a prosperitou krajiny. Ekonomicky slobodnejšie krajiny majú vyššie tempo rastu HDP na obyvateľa aj vyššie HDP-

Verejné statky – statky zabezpečované štátom alebo samosprávou z verejných zdrojov (daní a poplatkov) 2 základné charakteristik verejných statkov: – problém vylúčenia niektorých jednotlivcov zo spotreby (poskytovanie je plošné) - problém čierneho pasažiera (pokiaľ by sa verejné statky poskytovali a platili dobrovoľne, mali by ľudia tendenciu neplatiť za ne a užívať ich výsledky)

Ekonomická úloha štátu Štát reprezentovaný vládou nesie zodpovednosť za efektívny a stabilný vývoj ekonomiky. Jeho úlohou je zabezpečiť v ekonomike stabilitu, efektívnosť a rovnosť. Ciele HP štátu: stabilita - cieľom je primeraný rast HNP, zamestnanosť, cenová stabilita, rovnováha platobnej bilancie, efektívnosť - je zabezpečovaná konkrétnou hospodárskou politikou. Štát sa snaží zmierniť negatívnu činnosť monopolov, zabezpečiť konkurenciu, obmedziť znehodnocovanie životného prostredia, podporovať verejný sektor. rovnosť - pre štát nie je žiadúce prehlbovať rozdiely v uspokojovaní potrieb spôsobenú dôchodkovou nerovnosťou. Úlohou štátu je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť cez aktívnu redistribučnú politiku. Na tento cieľ sa môže používať zdaňovanie, dotácie, subvencie atď. ochrana trhovho systému poskytovanie verejných statkov starostlivosť o externality

Hospodárska politika Hospodárska politika štátu - všetky ciele, nástroje, metódy a formy, ktoré uplatňuje štát a jeho príslušné orgány v jednotlivých oblastiach hospodárskej činnosti (peňažná, rozpočtová, daňová, obchodná, sociálna, dôchodková, zahraničnoobchodná oblasť) v danom období. Subjekty hospodárskej politiky: vláda, štátne inštitúcie, ministerstvá a iné vládne úrady, medzinárodné organizácie

Hospodárska politika Najdôležitejšími cieľmi sú zamestnanosť a cenová stabilita. Tieto ciele sa dosahujú pod vplyvom: úrokovej sadzby nominálneho dôchodku peňažnej masy (množstva peňazí v obehu) celkových výdavkov menového kurzu Hospodárska politika, ktoré sleduje všetky ciele, sa nazýva stabilizačná politika.

Ciele hospodárskej politiky z časového hľadiska: krátkodobé ciele - dni, týždne, mesiace strednodobé ciele - 1 - 5 rokov dlhodobé ciele - 5 - 10 rokov z hľadiska stability: zamestnanosť (U) - úroveň nezamestnanosti. Štát sa snaží dosiahnuť zamestnanosť blízku prirodzenej resp. dobrovoľnej nezamestnanosti. cenová stabilita (P) - priemerná ročná inflácia. Štát sa snaží zabrániť cenovým šokom ekonomický rast (G) - priemerné ročné tempo rastu HNP a HDP. Štát sa snaží udržať rovnomerný ekonomický rast. rovnováha platobnej bilancie (B) - Štát sa snaží udržať rovnaký priemerný podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom HDP. Tento podiel má vplyv na stabilitu menového kurzu. optimálne rozdeľovanie dôchodkov

Hospodárska politika Magický štvoruholník (trojuholník, n - uholník) predstavuje ciele hospodárskej politiky. Čím je väčší obsah štvoruholníka, tým je hospodárska politika lepšia. Dlhšie strany znamenajú úspešnejšiu hospodársku politika. pozri – Pohľady na ekonomiku slovenska s.36 - vedieť vysvetliť - podrobne!!! http://www.ssds.sk/publikacie/pes/pes2011.pdf MAGICKÝ ŠTVORUHOLNÍK

Nástroje hospodárskej politiky Štát používa na regulovanie hospodárskych procesov štyri skupiny nástrojov: nástroje monetárnej politiky – menová politika centrálnej banky, vplyv na vývoj ekonomiky regulovaním množstva peňazí v obehu a peňažného úveru. nástroje fiškálnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez príjmy a výdavky štátu (realizácia cez štátny rozpočet). nástroje dôchodkovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku. nástroje vonkajšej obchodnej a menovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod a platby a pohyb kapitálu.

Monetárna politika Po zrušení zlatého štandardu sa stala CB mocnou inštitúciou, ktorá robí monetárnu politiku. Monetárnou politikou CB ovplyvňuje peňažnú zásobu. Charakter menovej politiky závisí na tom ako je CB závislá na vláde. Peňažná zásoba – suma peňazí, ktorú banková sústava vytvorí a ktorú ľudia firmy držia ako peňažné zostatky.

Ciele a nástroje monetárnej politiky Sprostredkujúce ciele Konečné ciele Diskontná sadzba Operácie na voľnom trhu Povinné minimálne rezervy Devízové rezervy Peňažná zásoba Úroková miera Menový kurz Nezamestnanosť Inflácia Obchodná bilancia

Monetárna politika Nepriame nástroje - diskontná sadzba je úroková miera, za ktorý si komerčné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky. Cez ňu môže banka regulovať úverové možnosti komerčných bánk. Zvýšením úrokovej sadzby sa úverové možnosti bánk znížia a naopak. Ak úvery bánk závisia len minimálne od centrálnej banky, je tento nástroj neúčinný. stanovenie povinných minimálnych rezerv – centrálna banka má zo zákona právo určiť komerčným bankám minimálnu hranicu, pod ktorú nesmú ich rezervy klesnúť. Ak centrálna banka zníži mieru rezerv, peňažná zásoba vzrastie, a naopak. - operácie na voľnom trhu - centrálna banka nakupuje alebo predáva štátne cenné papiere rôznym subjektom. Ak chce zvýšiť peňažnú zásobu - nakupuje a naopak. - devízové rezervy – centrálna banka na devízovom trhu intervenuje (ovplyvňuje dopyt alebo ponuku po vlastnej mene), aby stabilizovala menový kurz, na teto účel využíva devízové rezervy (zásoby cudzích mien)

Typy monetárnej politiky EXPANZÍVNA MONETÁRNA POLITIKA - predstavme si, že v krajine je vysoká nezamestnanosť. CB zníži diskontnú sadzbu alebo začne nakupovať vládne dlhopisy (alebo urobí oboje). Tým zvýši ponuku peňazí a zníži úrokovú mieru. Znížením úrokovej miery sa dosiahne depreciácia (znehodnotenie) domácej meny. Po zvýšení peňažnej zásoby a znížení úrokovej miery je pre firmy i občanov ľahšie získať peniaze (peniaze zlacnejú), čím sa dosiahne rast investícií a spotreby. Zníženie kurzu domácej meny bude viesť k rastu vývozu. Vďaka tomu sa môže krátkodobo znížiť nezamestnanosť, zlepšiť obchodná bilancia, no zvýši sa inflácia. Expanzívna monetárna politika vykonáva: nákup štátnych obligácii na voľnom trhu znižovanie miery povinných minimálnych rezerv znižovanie diskontnej sadzby

Typy monetárnej politiky REŠTRIKTÍVNA MONETÁRNA POLITIKA predpokladajme, že v krajine je vysoká inflácia. Centrálna banka teda zvýši svoju diskontnú sadzbu alebo začne predávať vládne dlhopisy. Tým sa zníži peňažná zásoba a zvýši úroková miera. Zvýšením úrokovej miery dôjde k zhodnocovaniu domácej meny. Zníženie peňažnej zásoby a zvýšenie úrokovej miery vyvolá pokles investícií, spotreby. Zhodnotenie meny zároveň zníži vývoz. Dôsledkom takejto politiky bude zníženie inflácie, krátkodobo však aj zvýšenie nezamestnanosti a zhoršenie obchodnej bilancie. Reštriktívna monetárna politika prevádza: predaj štátnych obligácii na voľnom trhu zvyšovanie miery povinných minimálnych rezerv zvyšovanie diskontnej sadzby (zopakovať rovnicu výmeny, súvis monet. politiky s infláciou)

výdavky na nákup tovarov a služieb Fiškálna politika Fiškálna politika je pojem, ktorý označuje zmeny v príjmoch alebo výdavkoch vlády, ktorých cieľom je ovplyvňovať kúpyschopný dopyt. Prostredníctvom fiškálnej politiky sa vláda snaží ovplyvňovať celkovú úroveň zamestnanosti, produkcie, cien a príjmov Verejné inštitúcie prerozdelia cez verejné financie cca 40% HDP.   Nástroje Bezprostredné ciele Konečné ciele dane výdavky na nákup tovarov a služieb ovplyvňvanie agregátneho dopytu agregátnej ponuky zamestnanosť hospodársky rast cenová stabilita

Štátny rozpočet Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond, ktorý vo forme súvahy porovnáva príjmy a výdavky štátu. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 – pozrieť, zhodnotiť Funkcie: Alokačná – štát pomocou ŠR prideľuje zdroje na financovanie verejných statkov a služieb Distribučná – je to prerozdeľovanie HDP s cieľom zmierňovať sociálne nerovnosti trhovej ekonomiky, poskytovať sociálnu sieť Stabilizačná – presadzovanie hospodárskej politiky štátu, snaha zmierňovať hospodárske cykly. Regulačná – sú to možné priame zásahy štátu do ekonomiky. pozn. Štát sa svojimi zásahmi snaží odstraňovať zlyhania trhu. V skutočnosti sa však ukazuje, že štát zlyháva prinajmenšom rovnako ako trh. Preto v súč. prevláda prístup, hovoriaci o tom, že štát má najmä vytvárať stabilné a prehľadné pravidlá pre fungovanie ekonomických subjektov a obmedziť priame zásahy do ekonomiky.

Štátny rozpočet Štátny rozpočet – môže byť vyrovnaný, deficitný alebo prebytkový. Ak je rozpočet deficitný, znamená to, že príjmy vlády sú nižšie ako výdavky. Vláda, ktorá hospodári s deficitným rozpočtom, sa zadlžuje (verejný dlh je vlastne súčtom všetkých doterajších deficitov rozpočtu znížených o doterajšie splátky dlhu). Zadlžovaním sa však prenášajú náklady na budúce generácie, a preto sa považuje za škodlivé.

Ako funguje fiškálna politika? Podľa toho aké ciele chce vláda dosiahnuť, rozoznávame reštriktívnu a expanzívnu fiškálnu politiku. Expanzívna fiškálna politika – jej cieľom je zvyšovanie hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti Zníženie daní a rast vládnych výdavkov zvyšujú z krátkodobého hľadiska agregátny dopyt a nominálny produkt. Reštriktívna fiškálna politika- jej cieľom je spravidla boj proti inflácii. Zvýšenie daní a znižovanie vládnych výdavkov znižujú agregátny dopyt a nominálny produkt.

Expanzívna fiškálna politika prostredníctvom vládnych výdavkov krátkodobo: vyššie výdavky vyššie investície a spotreba zvýšenie agregátneho dopytu viac pracovných miest, rast HDP dlhodobo: financovanie si žiada vyššie dane a odvody, vládne investície spôsobia rast úrokových mier a vytlačia tým súkromné investície klesá agregátna ponuka i dopyt pokles pracovných miest konečným efektom sú len vyššie ceny, nie vyšší produkt.

Expanzívna fiškálna politika prostredníctvom zníženia daní krátkodobo: nižšie dane rast súkr. investícií a spotr. zvýšenie agregátneho dopytu viac pracovných i ponuky miest, rast HDP dlhodobo: súkromná investičná aktivita vedie k inováciám, rastu HDP aj potencionálneho produktu. Ak sa však po znížení daňových sadzieb vyberá menej daní, štát nemôže financovať všetky verejné statky a musí dôjsť k poklesu verejných výdavkov, čo môže mať reštriktívne účinky na ekonomiku.

Reštriktívna fiškálna politika používa sa najmä s cieľom bojovať proti inflácii zníženie verejných výdavkov alebo zvýšenie daní zníži investície a spotrebu zníži sa celkový dopyt dôjde k zníženiu cenovej hladiny, k odstráneniu finančných tlakov

Problémy fiškálnej politiky Fiškálna politika je dôležitým a silným nástrojom v rukách vlády, ale iba vtedy, ak ju vláda využíva veľmi obozretne, v správnom čase, správnej miere, správnym spôsobom, bez silných politických vplyvov. Medzi ekonómami je fiškálna politika stále predmetom diskusií, najmä kvôli jej hlavným problémom: dôsledky fiškálnej politiky sa nedajú presne predvídať reakcie vlády sú oneskorené fišk. politika je veľmi silno ovplyvnená politickým rozhodovaním, politici uprednostňujú krátkodobé ciele prílišný rast vládnych výdavkov vytláča súkromné investície, vytvára závislosť na štáte a vyžaduje si vysoké dane účinky fiškálnej politiky môžu byť výrazne oslabené, alebo aj prevýšené, menovou politikou centrálnej banky a zahraničnými udalosťami. Ilúzia multipikátora

Dôchodková politika Je dôležitou súčasťou HP. Svoj základ má v sústavnom riešení vzájomného vzťahu cien a miezd. Vyplýva to zo skutočnosti, že mzdy vystupujú ako najdôležitejšia zložka dopytu. Ceny zase ovplyvňujú najmä ponuku. Funkcie dôchodkovej politiky: 1. stabilizácia cenovej hladiny – ceny môže vláda ovplyvňovať zmenami sadzieb nepriamych daní, tj. dane za výrobky, tovary a služby. Patria sem DPH a spotrebné dane. 2. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca – štát sa usiluje reguláciou dôchodkových príjmov rozdiely znižovať 3. ovplyvňovať celkového dopytu – prostredníctvom regulovania cenovej hladiny miezd, podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, daní, odvodov. Nástroje dôchodkovej politiky : 1. priama vládnu reguláciu miezd a cien, 2. daňové zákony, 3. priznanie alebo nepriznanie daňových úľav. Mzdová politika – patrí k nástrojom sociálnej politiky. Hlavným nástrojom je minimálna mzda. Minimálna mzda má zabezpečiť minimálnu životnú úroveň občanov. Jej výška je 327,2 € (1. 1. 2012), je daná nariadením vlády a je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty.

Zahraničnoobchodná politika súhrn prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát reguluje pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez hranice štátu. štát reguluje územnú a tovarovú štruktúru svojho zahraničného obchodu. prostredníctvom zahraničnoobchodných opatrení vláda podporuje alebo obmedzuje pohyb tovarov (napr: dovozné a vývozné kvóty - stanovenie množstva), dovozné clá, subvencovanie exportu...(podrobnejšie prez. č.11)