Vymedzenie základných predpokladov fungovania ekonomického systému Potreby, statky, výroba, výrobné faktory, deľba práce, triáda základných ekonomických problémov, typy ekonomík.

Poňatie a vymedzenie ekonómie a ekonomiky ČO JE EKONÓMIA? PREDMET SKÚMANIA EKONÓMIE Ekonómia ako veda je systém poznatkov a názorov o skúmaní spôsobov ako uspokojovať ľudské potreby. Predmetom je analýza uspokojovania ľudských potrieb, motívov uspokojovania potrieb, motívov výroby a reprodukčného procesu, makroekonomických veličín, riešenie problému vzácnosti (svet neobmedzených potrieb voči svetu obmedzených statkov). Riešenie problému vzácnosti je v spájaní a združovaní ľudí, v deľbe práce, kooperácii a integrácii. Takto vznikajú ekonomické vzťahy a v konečnom dôsledku aj ekonomika (ekonomická štruktúra spoločnosti).

Poňatie a vymedzenie ekonómie a ekonomiky EKONÓMIA Ekonómia (oikos - dom (gr.), nomos - zákon (gr.) je: veda, ktorá skúma, analyzuje a opisuje spôsob, ako ľudia používajú vzácne obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov a služieb, a ako si tieto rôzne tovary a služby rozdeľujú a navzájom vymieňajú. spoločenská veda, ktorá skúma hospodárske aspekty života spoločnosti, motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov. Racionálne rozhodovanie sa – ľudia rozhodujú o využití svojich vzácnych a obmedzených zdrojov tak, aby ich uspokojenie bolo čo nyjvyššie

Základná zásada ekonomického myslenia: Vzácnosť nás núti vyberať si Vzácnosť vyžaduje voľbu: nie všetky naše túžby môžu byť uspokojené. Ľudia robia tieto rozhodnutia na základe ich vnímania očakávaných nákladov a výnosov z daných možností. Prejdi zo všeobecnej témy svetovej chudoby na nástroje ekonomického zmýšľania 4

Aby človek maximalizoval svoje celkové uspokojenie, musí sa snažiť vyrovnávať svoje čiastkové prírastky uspokojenia z jednotlivých činností či statkov. Vo väčšine situácií totiž platí, že postupným uspokojovaním istej potreby jej intenzita (a teda prírastok uspokojenia klesá) alebo ? .

Náklady obetovanej príležitosti problém voľby predstavujú hodnotu statkov alebo služieb, ktorých sme sa vzdali, ked sme prijali isté rozhodnutie (zaujíma nás hodnota druhej najlepšej alternatívy) Ak sa rozhodujeme, či si za svoje peniaze kúpime bicykel alebo dovolenku, a rozhodneme sa pre dovolenku, pre účtovníka je nákladom suma, ktorú za ňu zaplatíme. Pre ekonóma je nákladom strata uspokojenia z používania bicykla , ktorého kúpy sa musíme vzdať, aby sme si mohli kúpiť dovolenku.

Náklady obetovaných príležitostí = Hodnota druhej najlepšej možnosti Čo sú zvažované možnosti? Čo by si urobil– nie čo si mohol urobiť? Výber je odmietnutie Vždy keď sa rozhodujeme, platíme náklady (znášame straty). Čo určuje tvoje náklady obetovaných príležitostí? Alternatívy / možnosti Chute a preferencie (hodnoty) Pravidlá hry -Inštitúcie

Poňatie a vymedzenie ekonómie a ekonomiky Ekonomika je: hospodárstvo, hospodárenie. časť spoločenského života spätá s ekonomickou činnosťou. oblasť spoločenskej praxe, ktorá realizuje konkrétnu organizáciu hospodárskej činnosti. cieľavedomá praktická hospodárska činnosť. Jej cieľom je výroba, rozdeľovanie, výmena a spotreba materiálových a nemateriálových statkov. Cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby obyvateľstva. Zdroje na uspokojovanie potrieb sú obmedzené, preto musí každá ekonomika riešiť tri základné ekonomické problémy - ekonomickú triádu: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?

EKONOMICKÉ KATEGÓRIE A EKONOMICKÉ ZÁKONY Ekonomické kategórie a zákony sú výsledkom skúmania ekonómie. Ekonomické kategórie sú uzlové logické pojmy, ktoré sú teoretickým vyjadrením najpodstatnejších stránok ekonomických javov a procesov. Ekonomické zákony sú najpodstatnejšie trvalé príčinne podmienené súvislosti a vzťahy medzi javmi a procesmi ekonomického života spoločnosti. Sú objektívne, presadzujú sa cez činnosť ľudí. Platia len v priemere, nie ako exaktné súvislosti. Ľahšie sa uplatňujú na správanie skupín ako jednotlivca.

METÓDY SKÚMANIA EKONÓMIE Medzi metódy skúmania ekonómie patrí porovnanie, ekonomická analýza, štatistická analýza a experiment (riadený - laboratórny). ČLENENIE EKONÓMIE Všeobecná ekonomická teória (VET) môže skúmať: jednotlivé ekonomické javy alebo subjekty = mikroekonómia (skúma správanie sa jednotlivých spotrebiteľov - domácností a výrobcov – firiem na konkrétnych trhoch). Ekonómovia hovoria, že ich zaujímajú jednotlivé stromy. javy na celohospodárskej úrovni, národné hospodárstvo ako celok = makroekonómia (typickými témami sú nezamestnanosť, inflácia, hospodársky rast). Ekonómovia hovoria, že ich zaujíma celý les. EKONOMICKÉ SUBJEKTY Ekonomickými subjektami sú jednotlivci (spotrebitelia), firmy, domácnosti, štát.

POZITÍVNA A NORMATÍVNA EKONÓMIA Ekonómia rieši národnohospodárske problémy: opisom (vysvetlením) = pozitívna ekonómia - opisuje fakty, okolnosti a vzťahy; hľadá zákonitosti, (napr. Ak sa zvýši cena jabĺk, ľudia budú kupovať menej jabĺk) odporúčaním = normatívna ekonómia - skúma ekonomické javy, hľadá cestu riešenia, využíva hodnotenia a etické úsudky. (napr. Štát by mal regulovať ceny pohonných hmôt) Pozitívna ekonómia odpovedá na otázku "Aký je ekonomický život?". Normatívna ekonómia zodpovedá problém "Aký by mal byť ekonomický život?". EKONOMICKÉ DISCIPLÍNY Ekonomiku skúmajú ekonomické disciplíny. Základom ekonomických vied je ekonomická teória - skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy. Medzi ďalšie teoretické disciplíny patria dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej ekonomiky, teória hospodárskej politiky atď.

POTREBY Ľudské potreby – - základný predpoklad každej hospodárskej činnosti Základom každej ľudskej činnosti sú potreby. Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok. Delenie potrieb: z hľadiska vývojového a socializačného primárne - súvisia so zachovaním človeka ako druhu - prijímanie potravy, pohlavný pud, sekundárne - sú získané a naučené - sociálne, právne, ekonomické, etické, kultúrne potreby. z hľadiska počtu subjektov individuálne kolektívne spoločenské Spoločenské a kolektívne potreby vyplývajú zo spoločných potrieb - ochrana životného prostredia, vzdelanie atď.

Maslowova teória hierarchie potrieb

STATKY Všetko, čo uskutočňuje ľudské potreby, je statok. Klasifikácia statkov: podľa dostupnosti voľný - vyskytuje sa voľne v prírode v relatívne dostatočnom množstve - lesné plody, voda, rastliny a živočíchy, ekonomický - vzácny statok. Jeho obmedzené množstvo nemôže uspokojiť všetky potreby. podľa formy hmotný nehmotný podľa účelu výrobný - používa sa vo výrobe, spotrebný - bežne sa spotrebúva.

Delenie statkov podľa vlastníckych práv - podľa vlastníctva: súkromný - získala ho jedna osoba a ostatní ho už nemôžu voľne používať, verejný - nepatrí len jednému, môžu ho používať aj iní ľudia voľný – ľuďom je k dispozícii zadarmo Voľný statok je využívaný omnoho intenzívnejšie než súkromný statok, pretože užívateľ voľného statku nehradí žiadne náklady. Dôsledkom je rýchle opotrebenie voľného statku. Verejné statky: z ekonomickej nutnosti (chodníky, mestské osvetlenie, polícia, armáda) z politického rozhodnutia (školy, nemocnice, diaľnice) Verejné statky sú financované štátom alebo miestnou samosprávou. Ľudia ich neplatia ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci. Spoločným znakom verejných statkov je, že nikoho nemôžeme vylúčiť z ich spotreby. problém čierneho pasažiera prečítať – volná jízdní kola s.117 – červ. učebnica s.124 – otázky 1,2,3,4. emafory, odpratávanie snehu, rieš. úloh – kap.13

VLASTNÍCKE PRÁVA V TRHOVEJ EKONOMIKE Vzácne, obmedzené zdroje sú najlepšie využívané vtedy, ak sú vlastnícke práva jasne vymedzené a vymáhateľné. Trhový mechanizmus teda funguje najlepšie vtedy, ak existuje súkromné vlastníctvo a konkurecia. Základné znaky trhovej ekonomiky súkromné vlastníctvo súkromné podnikanie osobný záujem konkurencia (medzi predajcami, medzi nakupujúcimi) systém trhov a cien (ceny tovaro určuje dopyt a ponuka) obmedzená úlohya vlády (stanovenie „pravidiel hry“ –legislatíva, verejné statky)

Triáda základných ekon. problémov EKONOMICKÁ TRIÁDA Čo vyrábať? - rieši problém, aké druhy statkov vyrábať, v akých množstvách a kedy. Riešenie závisí od zdrojov, ktorými krajina disponuje. Zdroje sú obmedzené, preto sa krajina snaží využívať zdroje čo najefektívnejšie, aby mohla optimálne uspokojiť potreby ľudí. Každá krajina má hranicu produkčných možností, určuje, ktorým statkom dáva krajina prednosť - využíva svoje zdroje alternatívne. Ako vyrábať? - zodpovedá, kto bude vyrábať jednotlivé druhy statkov, aká technika a technológia sa pri výrobe použije. Pre koho vyrábať? - rieši, ako sa budú rozdeľovať výsledky výroby, kto bude spotrebiteľom statkov a služieb.

Typy ekonomík Podľa spôsobu riešenia ekonomickej triády poznáme štyri typy ekonomík.: ekonomika založená na zvykoch a tradíciách - tradičná ekonomika príkazová (centrálne riadená) ekonomika trhová ekonomika zmiešaná ekonomika TRADIČNÁ EKONOMIKA Ekonomickú triádu rieši na základe zvykov a tradícií, ktoré sú prenášané z generácie na generáciu. Existuje v časoch málo rozvinutej a jednoduchej ekonomiky (prvotnopospolná, otrokárska, feudálna spoločnosť). Tento typ ekonomiky je prekonaný, niektoré pozostatky však ostali zachované v domácnostiach - napr. dedenie povolania z otca na syna

PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA Ekonomická triáda sa rieši na základe príkazov z centra (vlády, parlamentu, vodcu). Do 2. svetovej vojny sa vyskytovala v krízových stavoch (vojna), neskôr v socialistických štátov (centrálne plánovaná ekonomika, administratívno - direktívne hospodárstvo). Typické znaky: monopolné vlastníctvo štátu, plánovanie (najčastejšie 5 - ročné) - nahrádza trh, ceny určované štátu (v býv. ČSSR Federálny cenový úrad), mzdy určované podľa mzdovej sústavy, bankový systém a zahraničný obchod ovládaný štátom. Plány boli nereálne, nemohli predvídať potreby spotrebiteľa. Dôsledkom bola nedostatková ekonomika - chýbali tovary, o ktoré bol záujem. Vznikala tak tieňová ekonomika (napr. podpultový tovar).

TRHOVÁ EKONOMIKA Prevažuje v nej súkromné vlastníctvo. Ekonomickú triádu rieši trh (fungujúci trhový mechanizmus). Čo vyrábať? - o tejto otázke rozhoduje spotrebiteľ - dopyt. Výrobcovia produkujú to, o čo je záujem. Ako vyrábať? - rozhoduje o nej konkurencia výrobcov - motiváciou je zisk, čiže najnižšie náklady alebo najefektívnejšia výroba. Pre koho vyrábať? - túto otázku rieši ju trh prostredníctvom ponuky a dopytu. (závisí však aj od výšky dôchodkov spotrebiteľov). Trhová ekonomika predpokladá dokonalú konkurenciu, ktorá v súčasnosti nemôže nastať. Preto v svojej typickej podobe existovala najmä v 19. storočí.

Úlohy štátu v zmiešanej ekonomike: ZMIEŠANÁ EKONOMIKA V súčasnosti sa vyskytuje najčastejšie. Základom je trhový mechanizmus je založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži a tvorbe cien, chod hospodárstva však usmerňuje štát. V trhovej ekonomike dochádzalo k vzniku prirodzeného monopolu, ktorý narúšal konkurenciu a tým aj trhový mechanizmus. V zmiešanej ekonomike má preto štát za úlohu aj protimonopolné opatrenia. Úlohy štátu v zmiešanej ekonomike: protimonopolné opatrenia - v trhovej ekonomike dochádzalo k vzniku prirodzeného monopolu, ktorý narúšal konkurenciu a tým aj trhový mechanizmus. verejné statky - to, o čo trh nemá záujem - armáda, polícia, vzdelávanie, infraštruktúra, energetika, veda a výskum. externality - vedľajšie efekty fungovania trhu. Náklady za ne sa prenášajú na iných. Negatívna externalita znamená, že človek (firma) nehradí všetky náklady svojej činnosti, časť nákladov prenáša na iných. (znečisťovanie živ. prostr. – elektráreň, výfukové plyny) Pozitívna externalita znamená, že človek (firma) nie je schopný získavať všetky výnosy zo svojej činnosti – časť výnosov si bezplatne prisvojujú iní. (most, strážny pes) krásna záhrada

Väčšinu ekonomických problémov v zmiešanej ekonomike rieši trh Väčšinu ekonomických problémov v zmiešanej ekonomike rieši trh. Štát môže napríklad určovať maximálnu cenu niektorých základných produktov (potraviny, vykurovacie látky). Štát má aj podiel v strategických podnikoch (hutníctvo, baníctvo, bankovníctvo) Táto ekonomika sa označuje často ako sociálne trhové hospodárstvo. Vyskytuje sa v západnej Európe, USA. HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY Slovenské hospodárstvo je podľa Ústavy SR (čl. 55, ods. 1) "na princípe sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky" - čiže sa snaží vytvárať podmienky na fungovanie zmiešanej ekonomiky.

Výrobné faktory, výroba a spotreba Predpokladom uspokojovania potrieb je výroba. Výroba je premena výrobných faktorov na výrobky a služby. VSTUPY A VÝSTUPY Vstupy (inputy) predstavuje všetko, čo vchádza do výrobného procesu; čo je nutné pre produkciu statkov. Vstupy do výroby tvoria výrobné faktory - pôda, práca, kapitál. Výstupom (outputom) z výroby sú výrobky a služby krátkodobej alebo dlhodobej spotreby a služby. Výstup má vyššiu hodnotu ako vstup. Tento rozdiel sa nazýva pridaná hodnota. Výrobky sú hmotné ekonomické statky. Ako predmety spotreby (potraviny, automobil) zabezpečujú spotrebu, ako kapitálové statky (stroje, výrobné zariadenia) zabezpečujú výrobu. Služby sú nehmotné ekonomické statky. Spotrebúvajú sa v momente, keď sa vyrobia (poskytnú). Výrobky a služby získané prostredníctvom trhu sa nazývajú tovary. Tovar je statok určený na trh (na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo inému výrobcovi).

Výrobné faktory, výroba a spotreba POUŽITIE VÝSTUPOV Výstupy môžu byť použité: na spotrebu - spotrebné statky krátkodobé dlhodobé na ďalšiu výrobu - kapitálové statky medziprodukt (polotovar - napr. oceľ) - pri ďalšej výrobe je spotrebovaný jednorazovo, fixný produkt (napr. parný valec) - opotrebovávaný len čiastočne. Opotrebovanie sa inak nazýva aj amortizácia. Môže byť: fyzická morálna Investície - finančné prostriedky určené na nákup kapitálových statkov.

Výrobné faktory, výroba a spotreba DÔCHODKY ZA VÝROBNÉ FAKTORY Všetky výrobné faktory v trhovej ekonomike majú svojich majiteľov. Za ich použitie (realizáciu) získava vlastník dôchodky. Dôchodok je veličina, ktorá vyjadruje veľkosť peňažného príjme za časové obdobie.   Výrobný faktor Dôchodok Definícia dôchodku za príslušný výrobný faktor pôda renta dôchodok vlastníka pôdy za prenajatie pôdy nájomcovi i za prenájom iných voľných darov prírody práca mzda cena práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu a vzťahu medzi dopytom po práci a ponukou práce kapitál zisk kvalitatívny a kvantitatívny (rozdiel medzi celkovými príjmami (výnosmi) a celkovými nákladmi) ukazovateľ výsledkov hospodárskej činnosti podniku

Ekonomický kolobeh REPRODUKCIA Na rozvoj a uspokojovanie potrieb spoločnosti a rast potrieb jednotlivca sa musí výroba nepretržite obnovovať. Nepretržité obnovovanie predpokladov (prírodné zdroje, pracovná sila) a výsledkov výroby sa nazýva reprodukcia. . Ekonomický kolobeh

Domácnosti prenajímajú firmám výrobné faktory Domácnosti prenajímajú firmám výrobné faktory. Firmy výrobné faktory používajú k výrobe statkov a statky potom predávajú domácnostiam. To je ekonomický kolobeh. Prebieha na trhoch spontánne a neriadene, a predsa rovnako spoľahlivo ako kolobeh vody v prírode. hmotné toky peňažné toky

DEĽBA PRÁCE Rozmnožovanie potrieb a činností viedlo k deľbe práce. prirodzená deľba práce - medzi mužom a ženou, spoločenská deľba práce – spoločenská DP – oddelilo sa poľnohospodárstvo a pastierstvo spoločenská DP – poľnohosp, pastierstvo, remeslá spoločenská DP – poľnohosp., pastierstvo, remeslá, obchod oddelil sa výrobca od spotrebiteľa. Nastáva výmena, vznik odvetví, miestnych a národných trhov. medzinárodná deľba práce - spoločenská deľba práce rozšírená za hranice jednotlivých štátov. Vznik svetového trhu, nastáva špecializácia výrobcov na konkrétne druhy činností. .

Hranica produkčných možností Množstvo práce, kapitálu a prírodných zdrojov – výrobných faktorov je obmedzené. Na čo majú byť použité? Ako zjednodušený model obmedzenosti zdrojov nám slúži krivka hranice produkčných možností. Efektívna ekonomika je taká, ktorá neplytvá svojimi zdrojmi, ale efektívne, plnohodnotne využíva svoje zdroje. Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke produkčných možností predstavuje stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem statkov. Nemožno zvýšiť produkciu jedného statku bez toho, aby sa neznížila výroba druhého statku.

Zákon vzácnosti tiež hovorí, že ekonomika je efektívna vtedy, kedy využíva všetky disponibilné zdroje. Z toho vyplýva, že všetky body nachádzajúce sa na krivke výrobných možností predstavujú maximálne využitie výrobných zdrojov. Ak ekonomika nevyužíva všetky disponibilné zdroje /bod Y/, potom je neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky znamenajú, že ekonomika zvolila neefektívnu kombináciu výrobných zdrojov. Bod všetky disponibilné zdroje /bod Y/, potom je neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky znamenajú, že ekonomika zvolila neefektívnu kombináciu výrobných zdrojov. Bod Z vyjadruje situáciu, ktorá je nereálna – t.j. ekonomika nemá dostatok zdrojov na výrobu statkov a služieb.