Vývoj tretieho sektora na Slovensku po roku 1989

1. fáza: diverzifikácia (asi do 1992): zánik pôvodných organizácií a ich znovuvytváranie, definovanie pôsobenia, oddeľovanie menších organizácií s konkrétnejším zameraním

2. fáza konsolidácia a profesionalizácia (asi do 1993): kontakty so zahraničnými organizáciami, ujasňovanie stratégií, vzdelávanie

3. fáza emancipácia (1994 – 1996): snaha organizácií hľadať si nezávislé zdroje, vymedzovanie vzťahu so štátom

4. fáza mobilizácia (1997): aktivizácia 3. sektora pred voľbami 1998, kampaň OK 98

5. fáza stabilizácia (po 1998): zmeny v legislatíve smerujúce k lepšiemu fungovaniu občianskej spoločnosti

Charakteristika organizácií tretieho sektora podľa Salamona a Anheiera

»» sú organizované »» sú súkromné – nemajú priamu (automatickú) štátnu podporu, no sú nezávislé vo svojom konaní a rozhodovaní »» majú neziskový charakter – ak vyprodukujú zisk, investujú ho do rozvoja svojich aktivít »» sú samosprávne »» sú dobrovoľné – ich členom sa človek stáva na základe vlastného rozhodnutia ďalšie dve charakteristiky podľa Ondrušeka: »» nie sú naboženské »» nie sú politické

Ekonomická charakteristika tretieho sektora: substitúcia služieb, ktoré v spoločnosti chýbajú

Charakteristika NGO podľa signatárov medzinárodného vyhlásenia „Za životachopný dobrovoľnícky sektor“:

I. význam a úloha organizácií dobrovoľníckeho sektora ► právo združovania je základným ľudským právom ► NGO a NPO sú rozhodujúce pre aktívnu účasť občanov na verejnom a spoločenskom živote ► výrazná nezávislosť od štátu, samostatné riadenie, významná úroveň dobrovoľníckej činnosti, podriadenie sa konkrétnemu verejnému záujmu

II. súkromné darcovstvo a dobrovoľníctvo ► sú to rozhodujúce prvky životachopného tretieho sektora ► zabrániť nevhodnému vplyvu darcov na činnosť organizácie ► podpora zo strany zamestnávateľov z 1. i 2. sektora deobrovoľníctvo a darcovstvo nenahrádzajú platených zamestnancov a štátne zdroje ► organizácie 3. sektora musia byť riadené správne a efektívne

III. vláda a neziskový sektor ► zákonom zakotvené právo na združovanie ► organizácie by mali mať nárok na využívanie daňovej úpravy, ktorá ich zvýhodňuje ► podpora partnerstva štátu a 3. sektora bez ohrozenia samostatnosti a nezávislosti organizácií ► vláda by sa mala vyhýbať zásahom do samostatnosti 3. sektora ► vládna politika by mala rešpektovať a uľahčovať úlohu ochrancu NGO ► pri obvinení zo zneužitia alebo nesprávneho menežmentu, musí byť možnosť obrátiť sa na súd

IV. pravidlá ► služba základným verejným záujmom ako protiklad čisto súkromných záujmov ► pravidelné zverejňovanie informácií o svojej činnosti a stave financií v miere zodpovedajúcej ich verejnej podpore ► demokratický spôsob riadenia a vytváranie príležitosti vstupu pre tých, ktorí majú úžitok z činnosti organizácie ► pracovníci by nemali mať z činnosti nijaké finančné výhody, okrem primeraného platu

Funkcie tretieho sektora (podľa Bútoru)

~ vytváranie terénu pre sociálne inovácie a experimenty ~ formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadavok občanov ~ uchovávanie a rozvoj rôznorodosti a plurality ~ mienkotvorná funkcia ~ pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie ~ sú činiteľmi politickej socializácie ~ kontrolné funkcie ~ poskytovanie služieb a verejných statkov ~ vytváranie terénu pre sociálne inovácie a experimenty ~ prevencia a riešenie konfliktov ~ rozmnožovanie verejného bohatstva: kognitívne, praktické schopnosti a schopnosti zvládať životné situácie, prosociálne vzorce správania

Typy organizácií tretieho sektora podľa Ondruška

podľa verejnoprospešnosti – verejnoprospešné a vzájomnoprospešné podľa prevažujúceho typu aktivít – servisné a tie, ktoré sú zamerané na obhajobu záujmov podľa podpory a priamej realizácie – grantové inštitúcie a organizácie realizujúce programy podľa adresáta činnosti – organizácie slúžiace priamo verejnosti a sprostredkujúce organizácie podľa samostatnosti – samostatné a organizácie patriace do štruktúry sietí pobočiek a strešných organizácií podľa kritéria formalizovanosti – formálne registrované a neformálne skupiny a spoločenstvá

Právne členenie organizácií tretieho sektora podľa Siváka

subjektové hľadisko: právnické osoby, združenia osôb a združenia majetku predmetové hľadisko: - individuálne prospešné, zanikajú dosiahnutím cieľa svojej činnosti - vzájomne prospešné, realizujú záujmy a ciele zriaďovateľov - všeobecne prospešné, poskytujú služby tým, ktorí sú na túto pomoc odkázaní - verejnoprospešné, realizujú verejný záujem hľadisko ústavnosti: spolkové, stranícko-politické, náboženské a odborové inštitúcie

Členenie mimovládnych organizácií podľa kritéria zákonnej úpravy

ten istý zák. v znení neskorších predpisov: odborové organizácie zák. č.83/1990 Zb. o združovaní občanov: občianske združenia, spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia a kluby ten istý zák. v znení neskorších predpisov: odborové organizácie zák. č.34/2002 Z. z. o nadáciách: nadácie zák. č. 424/1991 Zb.: politické strany a hnutia zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery: náboženské spoločnosti zák. č. 213/1997 Z. z. v znení zák. č. 35/2002 Z. z.: neziskové org. poskytujúce všeobecnoprospešné služby zák. č.116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom podľa Obchodného zákonníka: obchodné spoločnosti zriadené za iným účelom ako je podnikanie zriadené osobitným zákonom: verejnoprospešné záujmové (napr. prof. komory)

International Classification of Nonprofit Organisations (ICNPO) – podľa odvetví činnosti

1. kultúra, šport, rekreácia 2. vzdelávanie a výskum 3. zdravotné služby a inštitúcie 4. sociálne služby 5. životné prostredie 6. rozvoj a bývanie 7. obhajoba skupín a jednotlivcov 8. filantropia a dobročinnosť 9. medzinárodné org. 10. cirkvi a náboženské spoločnosti 11. podnikateľské a profesné združenia a odbory 12. ostatné

Tretí sektor v slovenskej legislatíve

Nadácia je účleovým združením vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (majetok nadácie), ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného cieľa. Zriaďuje sa najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt, realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitárnych cieľov, ochrany a tvorby životného prostreda, zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt na podporu zdravia a vzdelávania (zákon č. 207/96 Zb. o nádáciách). Registrácia: MV SR, fyzická i právnická osoba, zriaďovacia listina (alebo závet), štatút/stanovy, doklad o výške majetkového vkladu, doklad o zdroji nadobudnutia majetkového vkladu. Min. Vklad: 10000,- pri zriadení, ktorý musí byť do 6 mesiacov zvýšený na 200000,- Sk Administratívne výdavky – max 15% celkových ročných výdavkov Nadácia nesmie podnikať, s výnimkou prenájmu majetku, organizácie verejných zbierok, lotérií a iných podobných hier alebo kultúrnych, športových, vzedelávacích, spoločenských akcií, ak touto činnosťou účinnejšie využie svoj majetok. Iné podmienky: a) povinnosť oznámiť darcov daňovému úradu, ako úhrn darov jedného darcu prevýši 5000,- Sk b) audit pri úhrne výdavkov a príjmov vyššom ako 5000000,- Sk c) predkladať MV SR výročnú správu za uplynulý kalendárny rok najnejskôr do 15. IV.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby je právnická osoba, ktorej predmetom je poskytovanie služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, tvorba a ochrana životného prostredia, humanitná starostlivosť, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže, poskytovanie sociálnych služieb (213/97 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby). Registrácia: VÚC, návrh na zaregistrovanie + zakladacia listina, zakladacia zmluva, štatút organizácie Administratívne výdavky: max 4% z celkových výdavkov Podnikanie je povolené, ak je zisk použitý na poskytovanie VP služieb alebo na zvýšenie efektivity poskytovania služieb. Iné: audit pri úhrne výdavkov a príjmov nad 5 mil. alebo ako štátna podpora prevýši 1 mil predkladať výročnú správu VÚC do 15. IV.

Občianske združenie je právnická osoba združujúca občanov alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať ich spoločné záujmy (83/90 o združovaní občanov). Registrácia: MV SR, návrh min 3 občanov starších než 18, stanovy obsahujúce názov, sídlo, cieľ, orgány a zásady hospodárenia

Financovanie tretieho sektora členské príspevky 2% z daní FO a PO (od 2003) samofinancovanie granty donorov štátne dotácie lotérie, súťaže (171/2005 o hazardných hrách, § 4 lotériové hry) benefičné akcie verejné zbierky sponzorské dary

Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve prijatá v Paríži (1990) Medzinárodná asociácia pre dobrovoľnícke úsilie (International Association for Volunteer Effort, IAVE)

Dobrovoľníctvo: - je založené na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí - je spôsob podpory aktívne občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity - má formu skupinovej aktivity vykonávanej väčšinou v rámci určitej organizácie, zvyšuje potenciál a kvalitu každodenného života, posiľňuje ľudskú solidaritu - postkytuje odpovede na dôležité výzvy súčasnosti a snaží sa prispieť k vytváraniu lepšieho a pokojnejšieho sveta - prispieva k životachopnosti ekonomického života a k tvorbe pracovných miest a nových profesií

Dobrovoľníci sa riadia základnými prinípmi: - právo na slobodné združovanie - dôstojnosť každej ľudskej bytosti a jej kultúru - poskytovanie služby v partnerskom duchu bez nároku na odmenu - odkrývanie spoločenských potrieb a snaha zapojiť komunitu do riešenie jej vlastných problémov - rast ako osobnosť prostredníctvom dobrovoľníckej práce, získavanie nových zručností a vedomostí, rozvoj svojho osobného potenciálu, viery vo vlastné schopnosti a tvorivosť, aktívna úloha pri riešení problémov - stimulácia spoločenskej zodpovednosti a propagácia rodiny, komunity a medzinárodnej solidarity

dobrovoľníci: - povzbudzujú vyjadrenie osobného záväzku prostredníctvom kolektívneho úsilia - aktívne sa snažia posilňovať svoje organizácie tým, že sú dostatočne informovaní o ich cieľoch, úlohách a stratégii a rešpektujú ich - preberajú realizáciu spoločne definovaných úloh, pri zohľadnení ich osobných schopností, časových možností a prijatej zodpovednosti - definujú stratégiu pre dobrovoľnícke aktivity, určujú kritériá pre výber dobrovoľníkov a dohliadajú, aby vybrané funkcie rešpektovali všetci - poverujú každého dobrovoľníka vhodnou úlohou a poskytujú mu zodpovedajúce zaškolenie - prácu dobrovoľníkov praviedelne hodnotia a vyjadrujú jej svoje uznanie

Dobrovoľnícke organizácie: - zabezpečujú primerané poistenie a ochranu proti riziku a snažia sa o poistenie proti škodám spôsobených tretej osobe - preplácajú nevyhnutné výdavky spojené s dobrovoľníckou prácou - definujú podmienky zrušenia záväzku zo strany org i dobrovoľníka - spolupracujú v duchu vzájomného porozumenia s ostatnými členmi organizácie a rešpektu k nim - zúčastňujú sa podľa potreby na školeniach - dodržiavajú pravidlá dôvernosti pri práci