Sociálna práca v treťom sektore

Sociálna práca ako rozporuplná profesia Prvý rozpor - už v jej začiatkoch sa prihlásila k problematickému normatívnemu prístupu, od ktorého potom rovnako problematicky ustupovala, - SP v USA - sprostredkovať kultúrne hodnoty životný štýl strednej vrstvy prisťahovalcom, 20 st.- marxizmus chápe SP ako prípravu robotníkov na prevzatie politickej moci

DRUHÝ ROZPOR SP Vyplýva z nárastu nápomocných služieb v moder.spoločnostiach, ktoré v záujme racionalizácie a efektívnosti robia z jednotlivcov, rodín i spoločenstiev objekt organizovaný, financovaný štátom a skúsenosti ukázali zvýšenú potrebu soc.pracovníkov a nárast financií.

TRETÍ ROZPOR SP Je závislá na občianskom povedomí o tom, čo sú sociálne problémy a ako by sa mali riešiť. Z tohto povedomia sa odvodzuje sociálna politika a voľba jej nástrojov. 70-80 roky 20 st.- hranica finančných možností, u nás pád socializmu, demotivujúci vplyv soc.dávok, v USA nárast výdavkov na zdr.starostlivosť.

Charakteristika a druhy SP Cieľ SP –zmena jednania klientov Pôsobnosť SP – ťažisko v mikrosociálnej úrovni – domáce prostredie SP v užšom poňatí –priamy, zámerný a pripravený kontakt soc.prac. s klientom za účelom stanovenia soc.diagnózy a uskutočnenia soc.terapie SP v širšom poňatí poskyt.dávok a služieb,vyprac.posudkov, služby 3 sektoru.

Sociálna práca preventívna Sociálna prevencia znamená predchádzať vzniku nežiadúcich spoločenských situácií včasným odstraňovaním ich príčin. Soc.prevenciu možno považovať za najvyšší princíp SP. Súčasný stav – nedostatok finančných prostriedkov na prevenciu a financie sa vynakladajú skôr na riešenie problémov.

Sociálna práca kuratívna Zaoberá sa zmierňovaním, neutralizovaním a odstraňovaním už vzniknutých dôsledkov negatívnych sociálnych javov. Príliš vysoký počet klientov - malý počet pracovníkov, trestná činnosť, rozvodovosť, Drogová závislosť, deti v DD

Sociálna práca ako umenie jednať s ľuďmi Soc. pracovník musí vedieť svoje odborné a praktické skúsenosti tvorivo aplikovať, Vyžaduje to mať prirodzený takt, Byť citlivý, ľudský, tvorivý, flexibilný, komunikatívny , empatický, musí mať sociálne cítenie a sa prosociálne správať. Napr. pracovník na Úrade práce

Metódy SP Metóda vo všeobecnom význame predstavuje spôsob ako dosiahnuť istý, vopred stanovený cieľ, prostredníctvom plánovitej činnosti. Metóda SP s jednotlivcom /prípadová/ Metóda SP so skupinou,/ skupina nez.) Metóda SP s komunitou

Základné etapy metodiky SP sa týkajú všetkých 3 metód 1.Etapa sociálnej evidencie (oboznámenie sa s problémom klienta) 2.Etapa diagnostická (identifikácia problému) 3.Etapa navrhovaní riešení a návrh terapie 4.Etapa terapie (proces o zmenu jednania) 5.Etapa overovania výsledkov 6.Etapa dokumentácie

Princípy vzťahu soc.prac.- klient Individualizácia – uznať klienta ako jedinečnú osobnosť Uznať klientovi potrebu komunikovať aj vtedy, keď je jeho problém emocionálny Akceptácia - klienta chápať takého, aký je Neodsudzujúci postoj ku klientovi Uznať klientovi robiť vlastné rozhodnutia Zachovávať dôvernosť informácií

Základná charakteristika tretieho sektoru Tretí sektor pôsobí medzi štátom a podnikateľským prostredím. Nazýva sa aj sektor dobrovoľnícky,(vyzdvihuje podiel dobrovoľníkov), neziskový/cieľom nie je vytváranie zisku) alebo nezávislý./relatívne, pretože je podporovaný štátom i súkromným sektorom) Organizácie sa zvyknú nazývať mimovládne, neziskové, charitatívne, filantropické, humanitárne, dobročinné.

Dva základné teoretické prístupy k tretiemu sektoru Prístup sociálnej ekonomiky (Francúzsko) zahrňuje vzájomne prospešné organizácie, Štrukturálno-operatívny(Saloman-Anhaier) s kritériami inštitucionalizácie, neziskovosti, neštátnosti, samosprávnosti, dobrovoľnosti – jeho výhoda je jednoduchosť a využiteľnosť v rozdielnych podmienkach spolky,nadácie

Cieľ mimovládnych organizácií Utváranie, rozširovanie a reprodukovanie 3 druhov špecifického spoločenského bohatstva Kognitívne (koncepty,stratégie a prístupy globálneho charakteru (enviromentálne) Bohatstvo praktických skúseností, zručností zvládať komplik. životné situácie Bohatstvo vzorov správania,-solidarita,obetavosť, nezištnosť,svojpomoc

Dôvod vzniku tretieho sektoru V Európe je rozvoj spojený s krízou sociálneho štátu. Ich výhodou je flexibilita, rýchlosť reakcie, ochota podstúpiť a niesť riziko. Voľný trh, globalizácia si vyžiadali potrebu takej vízie, ktorá by bola spoločná a komplexná pre všetky rozvojové krajiny a zahrnula by kultúrne, sociálne aj územné aspekty

Poslanie mimovládnych organizácií Tretí sektor je a má byť protiváhou, prirodzenou bariérou proti rozpínavosti štátu a dravosti súkromného sektoru. Má byť kritikom, doplnkom aj akousi konkurenciou štátu v oblasti realizácie záujmov občanov a soc. služieb. Angažovaním sa ľudia získavajú skúsenosti so združovaním, poznávajú svoje práva. Tretí sektor vypĺňa medzery do ktorých štát nemôže dosiahnuť.

Funkcie mimovládnych organizácií 1.Advokačná funkcia sa chápe ako obhajovanie alebo presadzovanie práv, záujmov a konkrétnych skupín občanov. Na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie. Je vyjadrená ako formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov, prostredníctvom ich aktívnej účasti. 2.Uchovávanie a rozvoj rôznorodosti, plurality.

3.Mienkotvorná funkcia Mimovládne organizácie rozširujú informácie o alternatívnych pohľadoch na rôzne otázky. 4. Funkcia pôsobenia v prospech spoločenskej integrácie/ jednotlivci aj skupiny sa začleňujú do spoločenského života a tak sa zmierňuje napätie medzi inak súťažiacimi a zápasiacimi skupinami ľudí, najmä na miestnej úrovni.

5.Funkcia spoločenskej socializácie Prostredníctvom MO si občania osvojujú demokratické princípy, môžu byť účastníkmi legislatívneho procesu. Na Slovenku je veľmi dôležitá, pretože minulý režim potláčal pocit zodpovednosti občanov za život v obci .Doteraz nízky rozsah právomocí samospráv tento ľahostajný priestor výrazne nezmenil, preto je tu ešte veľký priestor pre MO.

6. Kontrolná funkcia MO dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel hry. Spolu s médiami a politickými stranami poskytujú určitú základňu pre obmedzovanie štátnej moci a slúžia ako včasné varovné mechanizmy pred negatívnymi tendenciami. 7.Servisná funkcia – služby humanitárne, sociálne, vzdelávacie, informačné, právnické.

8.Funkcia sociálnych inovácií MO ponúkajú overené sociálne inovácie, z ktorých si štát môže vybrať a inštitucionalizovať ich. 9. Funkcia prevencie a riešenia konfliktov. Táto sa týka hlavne etnických a rasových konfliktov. 10.Rozmnožovanie spoločenského bohatstva/bohatstvo kognitívne, bohatstvo praktických zručností a bohatstvo prosociálnych druhov správania - solidarita,dobročinnosť)

Typológia MO 1.Subjektové kritérium vychádza zo základného členenia subjektov práva na fyzické a právnické osoby. Právnické osoby sa ďalej členia na združenia osôb(politické strany, cirkvi, občianske združenia) a združenia majetku na nadácie a fondy.

2.Ústavné kritérium Vychádza z platnej ústavy, ktorá predpokladá konštituovanie určitých typov neziskových organizácií a to Spolkové, ku ktorým možno priradiť aj nadácie(čl.29 Ústavy SR) Straníckopolitické (čl.29 Ústavy SR) Náboženské (čl.24 Ústavy SR) Odborové(čl.37 Ústavy SR)

3.Zákonné kritérium Vychádza z aktuálnej právnej normy. tak môžeme členiť MO na tie, ktoré: Upravuje Občiansky zákonník (záujmové združenia právnických osôb § 20 a nasledujúce) Upravujú všeobecné zákony Upravujú osobitné zákony

Na základe všeobecných zákonov sú upravené Občianske združenia, spolky,zväzy,kluby, hnutia(zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov) Odborové organizácie (zákon 83/1990 Zb. o združovaní občanov) Nadácie (zákon č.354/2002 Z. z.) Politické strany a hnutia (zákon č.424/1991 Zb.) Náboženské spoločnosti (zákon č.308/1991 Zb.) Neziskové organizácie (zákon č.213/1997 Z. z) Neinvestičné fondy (zákon 147/1997 Z. z) Organizácie s medzinárodným prvkom (zákon č.116/1985 Zb.)

Na základe osobitných zákonov sú zriaďované osobitné inštitúcie ako Výbor OSN pre ľudské práva Slovenský rozhlas a Slovenská televízia Slovenský Červený kríž Protidrogový fond Profesijné komory Neprofesijné komory Poľovnícke a rybárske zruženia

4.Kritérium verejnej prospešnosti Ich účelom je slúžiť verejnosti alebo jej časti. Možno ich chápať v praxi ako škálu, kde na jednej strane stoja čisto verejnoprospešné ( napr. OSN pre ľudské práva) a na druhej strane vzájomne prospešné (napr. organizácie pre občanov s nejakým druhom postihnutia) Medzi týmito krajnými pólmi sa vyskytuje spektrum organizácií, pri ktorých dochádza k rôznej kombinácii oboch účelov.

5.Kritérium prevažujúci typ aktivít Servisné organizácie (poskytujúce služby) Napr. Občianske združenie Nádej deťom poskytuje rómskym aj deťom v hmotnej núdzi servis v oblasti voľnočasových aktivít, vzdelávania, letné tábory. Organizácie zamerané na obhajobu záujmov. Napr. Občianske združenie Návrat pomáha prispievať k vytváraniu tolerantnej občianskej spoločnosti, v ktorej bude systém starostlivosti o opustené deti postavený na rodinných modeloch. (profesionálna rodina)

6. Kritérium podpora a priama realizácia. Grantové organizácie (ich úlohou je poskytovať finančnú alebo materiálnu podporu pre iné organizácie, skupiny alebo jednotlivcov, ktoré realizujú svoje aktivity. Organizácie realizujúce programy, ktoré realizujú vlastné programy

7.Kritérium adresát činnosti Organizácie, ktoré slúžia priamo verejnosti, čiže adresátom sú jednotlivci, skupiny alebo komunity(napr. životné prostredie, zvieratá, pamiatky a pod.) Organizácie poskytujúce služby iným organizáciám (napr. Centrum vzdelávania neziskových organizácii poskytuje vzdelávacie služby aj iným neziskovým organizáciám, ale aj verejnej správe a pod.)

8.Kritérium samostatnosti Organizácie, ktoré predstavujú samostatné nezávislé subjekty z hľadiska svojich programov, financovania a rozhodovania. Organizácie, ktoré vytvárajú strešné organizácie a siete. Napr. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, charitatívna a humanitárna organizácie, ktorá poskytuje svoje služby prostredníctvom krajských stredísk vo viacerých mestách Slovenska.

9.Kritérium formalizovanosti MO, ktoré prešli formálnym registračným procesom. MO, ktoré neprešli formálnym, registračným procesom – teda neformálne skupiny bez právnej subjektivity.(napr. rodičia detí na sídlisku sa spoja a spoločnými silami vybudujú detské ihrisko)

10.MO podľa podielu dobrovoľníkov na činnosti organizácie MO, ktoré fungujú na čisto dobrovoľníckom princípe (dobrovoľnícke organizácie). MO, ktorých činnosť zabezpečujú predovšetkým zamestnanci a dobrovoľníci sú využívaní iba na niektoré činnosti napr. pôsobia v správnej rade, poradnom výbore a pod.

11.MO podľa činnosti(medzinárodná klasifikácia MO) 1.kultúra a rekreácia, 2.vzdelávanie a výskum. 3.zdravotná starostlivosť, 4.sociálne služby, 5. životné prostredie, 6. komunitný rozvoj a bývanie, 7.obhajoba práv skupín a jednotlivcov, 8.filantropia a dobročinnosť, 9.medzinárodné organizácie,10. cirkvi a náboženské spoločnosti,11.podnikateľské združenia,odbory,12.ostatné(nezaradené)

MO na území Slovenska pred r.1939 Myšlienka nevládnych, neziskových organizácií nie je u nás novinkou, ktorú sme spolu s Coca-Colou a MsDonaldom exportovali z USA. Naopak zrodili sa v Európe a charakterizujú európsku kultúru. Prvé príklady 13.-17.st. boli lazarety, chudobince, špitály. Spolky –bratstvá, remeselnícke cechy, učené spoločnosti, robotnícke spolky a pod.

MO od r.1939-1969 Obdobie Slovenského štátu 1939-1945 boli rozpustené, alebo sa rozpadli. Po r.1945 svoju činnosť obnovilo asi 10 000 združení. Mohli existovať iba tie, ktoré povolil režim a to Matica slovenská, Živena, hasičské spolky. ROH, Sokol. Po r.1948 boli všetky začlenené po Národný front . Na základe zák.č.68/1951 sa už nemohlo hovoriť o treťom sektore, pretože stratil svoju základnú charakteristiku –nezávislosť.

MO v období r.1969-1989 I napriek uvoľneniu režimu rozvoj spolkov nebol výrazný. Napriek tomu vznikla Charta 77. Významné boli tajné aktivity katolíckej charity, Slovenského zväzu ochrancov prírody a Socialistického zväzu mládeže napr. Strom života.

MO po r.1989 Od r.1989 prešiel tretí sektor významným kvantitatívnym i kvalitatívnym rozvojom. Významným prvkom bolo prijatie zákona o združovaní občanov v marci 1990. V Stupave SAIA zorganizovala po prvýkrát konferenciu českých a slovenských mimovládnych organizácií, bolo zvolené Grémium tretieho sektoru (G3S), časopis NonProfit, Kampaň OK pre spravodlivé voľby, Nadácia otvorenej spoločnosti, a pod. Po.r.1998 Slovensko opustili západné nadácie, čo sa citeľne dotklo 3.sektoru.

Platné právne normy upravujúce činnosť neziskových organizácií občianske združenia (v súčasnosti asi 20 000 t.j. 95% zo všetkých MO. zákon č.83/1990 v znení neskorších predpisov – občania môžu zakladať spolky, zväzy, kluby na realizáciu svojich záujmov. Zákon nevymedzuje povolené účely, ale vymedzuje činnosti za účelom ktorých sa nemožno združovať. Je právnickou osobou a vzniká registráciou na Ministerstve vnútra.

Ako založiť občianske združenie Návrh na založenie môžu podať najmenej traja občania ( tzv. prípravný výbor) Prípravný výbor musí predložiť na MV SR + stanovy OZ, návrh na registráciu a správny poplatok vo výške 66 Euro, podpisy členov prípravného výboru.. Stanovy musia obsahovať názov OZ, sídlo, cieľ činnosti, orgány OZ, zásady hospodárenia a názov OZ, ktorý nesmie byť totožný s názvom právnickej osoby, ktorá už na území SR v tomto smere svoju činnosť vyvíja.

Organizácie s medzinárodným prvkom Ich činnosť sa riadi zákonom č.116/1985 Zb. v znení neskorších predpisov Ide o medzinárodnú mimovládnu organizáciu alebo organizáciu, ktorá zastupuje slovenské záujmy v medzinárodnej mimovládnej organizácii. Žiadosť o povolenie činnosti sa predkladá na Ministerstvo vnútra.

Záujmové združenia právnických osôb § 20 f až 20 j zák.č.40/1964 Zb. v Základný právny predpis – Občiansky zákonník znení neskorších predpisov. Účel združovania – ochrana svojich záujmov Vznik – registrácia na OÚ 1/ zakladateľská listina 2/ schválenie združenia na členskej schôdzi

Nadácie Zákon o nadáciách č.34/2002 Z. z považuje nadáciu za účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu a to: Rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, Ochrana ľudských práv, životného prostredia, prírodných hodnôt, práv detí, rozvoja vedy, vzdelania, telovýchovy a humanitnej pomoci pre postihnutých živelnými pohromami.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby Zákon č.213/1997 Z. z. v znení zák.č.35/2002 o neziskových organizáciách. Základným pravidlom je, že zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani zamestnancov, ale v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb./humanitárna pomoc, sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, ochrana životného prostredia.

Neinvestičný fond Zákon č.147/1997 Z z. ho definuje ako neziskovú právnickú osobu, ktorá združuje finančné prostriedky na všeobecne prospešný cieľ alebo individuálnu pomoc pre ľudí, ktorí sa ocitli v ohrození života. Zákon zakazuje použiť prostriedky fondu na podnikanie a financovanie činnosti politických strán a hnutí.

Politická strana a náboženská spoločnosť Združovanie v politických stranách a hnutiach upravuje zákon č.424/1991 Zb Registráciu cirkví a náboženských spoločností upravuje zákon č.192/1992 Zb. K registrácii na Ministerstve kultúry je potrebné priložiť petíciu s aspoň 1000 podpismi.

Právna úprava MO má 3 základné úrovne Ústavnú Zákonnú Podzákonnú (niektoré vykonávacie vyhlášky) Zákonná úroveň má 3 podúrovne najvšeobecnejšiu,( obsiahnutá v Obč. zák. pri úprave tzv. právnickej osoby) všeobecnú(právne normy, ktoré upravujú činnosť politických strán a cirkví), osobitnú (špeciálne zákony, ktoré upravujú činnosť profesijných komôr, SČK, a pod.)

Ústavná právna úprava MO Právo tvoriť spolky zaručovala už Ústava z roku 1920, Zhromažďovacie, spolčovacie právo taktiež zaručovala Ústava prijatá v r.1939, Ústava z roku 1948 zaručila spolčovanie iba za určitých podmienok ( ak nenarúša zriadenie a verejný pokoj) Ústava z roku 1960 združovanie a spolčovanie nedovolila.

Ústavný zákon č.23/1991 Zb. t.j. Listina základných práv a slobôd Právo sa slobodne združovať v spolkoch, Občania majú právo zakladať politické strany a sa v nich združovať. Výkon týchto práv možno obmedziť ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku a predchádzaniu trestných činov. Politické strany sú oddelené od štátu.

Medzinárodne záväzné dohovory Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z r.1976 Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd od.r.1992 (k tomuto Dohovoru existuje aj bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý toto ustanovenie spresňuje voči MO) Na ustanovenia Dohovoru nadviazala aj naša Ústava, ústavný zákon č.460/1992 Zb. .

Zdroje financovania MO Základný princíp je viaczdrojovosť Podľa spôsobu nadobudnutia interné(z vlastnej činnosti) externé (z iného zdroja) Podľa pôvodu fin. prostriedkov domáce alebo zahraničné Podľa charakteru darujúceho verejné alebo súkromné Podľa formy príjmu (dar, zbierka, grant, dotácia)

Financovanie neziskových organizácií Priama forma: 1/ dotácie zo štátneho rozpočtu 2/ dotácie z výťažku lotérií 3/ dotácie z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí, 4/ príspevky z EÚ Nepriama forma - 2 % z dane fyzických a právnických osôb, oslobodenie od daní a ciel

Použitie dotácií O ich použití rozhoduje úrad vlády Z výťažku lotérií na podporu menšinovej kultúrnej politiky, na sociálne a kultúrne potreby Rómov, na aktivity zahraničných Slovákov a pod.

Dobrovoľníctvo ako súčasť tretieho sektora Dobrovoľníctvo sa vymedzuje na základe troch charakteristík: 1.Dobrovoľníctvo ako aktivita, ktorá nie je vykonávaná primárne pre zisk. 2. Dobrovoľnícke aktivity sú vykonávané dobrovoľne, iba na základe slobodnej vôle. 3.Dobrovoľnícke aktivity prinášajú profit inému človeku alebo inému dobrovoľníkovi.

Štyri typy dobrovoľníctva Vzájomná pomoc a svojpomoc. Filantropia alebo služba iným. Participácia. Advokácia a vedenie kampaní. Každý z týchto typov môže byť manažovaný t.j. riadený nejakou organizáciou, alebo nemanažovaný t.j. realizovaný ako spontánna aktivita jednotlivcov alebo komunity.

Vzájomná pomoc a svojpomoc U nás zaznamenalo významný rozvoj po r.1989. Jedná sa o mnoho kultúrnych, športových, detských či mládežníckych klubov a spolkov, v ktorých občania sami pre seba, svojich priateľov, či rodinných príslušníkov, realizujú mnohé aktivity. Ako uvádzajú Sozanská a Tošner je každoročne odpracovaných desaťtisíce hodín zadarmo a spolu s finančnými i vecnými zbierkami prispievajú k zvyšovaniu kvality života.

Poskytovanie služieb iným Sem zaraďujeme dobrovoľnícke aktivity vo forme humanitárnej a rozvojovej pomoci, v rámci ktorej sú dobrovoľníci vysielaní do iných krajín za účelom vykonávania dobrovoľníckej služby. (Haiti) U nás sa objavil tento typ aktivity po r.1989 ( napr. dobrovoľníci z USA –výučba cudzích jazykov, budovanie občianskej spoločnosti.)

Participácia Ide o spontánne prejavenie záujmu občanov a veci verejné. Zahŕňa členstvo v komisiách samospráv, účasť na demonštráciách, organizovanie protestov alebo petícií. U nás ide o zapájanie občanov do poradných orgánov samospráv či pripomienkovanie projektov a plánov týkajúcich sa rozvoja miest a obcí.

Advokácia a vedenie kampaní Advokácia – obhajovanie záujmov, napr. lobovanie za zmenu legislatívy pre ľudí so zdravotným postihnutím, zneužívanie ľudských práv, poškodzovanie životného prostredia, aktivity za rozvoj demokracie Táto funkcia dobrovoľníctva u nás patrí medzi najdôležitejšie.

Dobrovoľníctvo vo svete Medzinárodná asociácia pre dobrovoľnícke úsilie založená v roku 1970 je celosvetovou organizáciou. V Európe bola v r.1972 založená AVE a túto sa zameriava na dobrovoľníctvo v Európe. Organizácia spojených národov (OSN) sleduje prostredníctvom dobrovoľníkov ciele sociálneho rozvoja najmä v rozvojových krajinách.

Súčasný stav dobrovoľníctva vo svete Občianska participácia má stúpajúci trend. V priemere 28% obyvateľstva sa angažuje v dobrovoľníckych aktivitách čo je 2.5% zamestnanosti v nepoľnohospodárskom sektore. Rozdiely má veľmi veľké. Vo Francúzsku Švédsku, Holandsku či USA prekračujú tento priemer dvoj. až trojnásobne. Oproti tomu, postkomunistické a rozvojové krajiny nedosahujú ani 1 % z priemeru.

Súčasný stav dobrovoľníctva vo svete - pokračovanie Väčšina dobrovoľníckych aktivít sa sústreďuje do oblasti soc. služieb, kultúry a rekreácie (60%), ale aj v tomto sú v štátoch rozdiely a závisí to od ekonomiky štátu a podoby sociálneho štátu. Švédsko a Fínsko (s bohatou ekonomikou do oblasti kultúry a rekreácie) v ostatných krajinách prevažne do oblasti služieb.

Dobrovoľníctvo na Slovensku Miera zapájania občanov 13-46%. Miera oblastí uplatnenia: náboženské a cirkevné aktivity 13%, komunitný rozvoj 12%, šport a rekreácia 9%, školstvo, vzdelávanie, veda 9%,sociálne služby 7%.Oblasti ako podpora dobročinnosti, činnosť odborov, advokácia, pomoc Rómom nie sú významne zastúpené.

Dobrovoľnícke centrá na Slovensku Existujú iba 3 centrá na Slovensku. Centrum dobrovoľníctva v B. Bystrici Dobrovoľnícke centrum v Prešove. C.A.R.G.O. v Bratislave. Súčasná legislatíva problematiku dobrovoľníctva komplexne neupravuje resp. čiastočne ju upravuje zákon NR SR č.5/2004 o službách zamestnanosti ako dobrovoľnícke aktivity nezamestnaných ako verejno prospešné práce.

Rozvoj dobrovoľníctva v rámci vysokých škôl Najväčšiu pozornosť venujú dobrovoľníctvu najmä pri výchove soc. pracovníkov a ďalších odborníkov na PF UMB v B. Bystrici, FF Prešovskej univerzity a Fakulta zdravotníctva a misijnej práce Trnavskej univerzity. Úspech zaznamenáva aj firemné dobrovoľníctvo. Napr. do septembrovej akcie Naša Bratislava sa zapojilo 39 firiem a 750 zamestnancov týchto firiem.

Spätná väzba študentov pri hodnotení dobrovoľníckych aktivít Naučila som sa kreatívne pracovať. Získala som pozitívne aj negatívne skúsenosti. Naučila som sa obhájiť svoj názor, prijať odmietnutie. Páčilo sa mi spojenie teórie s praxou. Zistila som, koľko egoistov je medzi nami, ale aj tak na to neodradilo pracovať v dobrovoľníctve.

Vytvorenie profilu dobrovoľníka - spočíva v definovaní požiadaviek, ktoré musí táto profesia spĺňať. 1.Demografické požiadavky(pohlavie, vek, vzdelanie, ekonomická aktivita, vek). 2.Vedomosti,schopnosti zručnosti ( napr. ovládanie cudzieho jazyka, práca s počítačom) 3.Požiadavky na osobnosť dobrovoľníka (závisia od charakteru práce). 4.Vyčlenenie finančných prostriedkov (napr. počítač, náklady na cestovné, poštovné a pod.)

Formy získavania dobrovoľníkov Letáky, plagáty, informačné materiály. Diskusné stretnutia. Miestna a regionálna tlač, televízia, rozhlas Náborová akcia spojená s väčšou akciou napr. koncert. Spolupráca so strednými a vysokými školami. Osobný kontakt cez príbuzných a aktívnych dobrovoľníkov.

Formy odmeňovania dobrovoľníkov Oslava Dňa dobrovoľníkov. Posielanie gratulácií k meninám a narodeninám, k Vianociam. Darčeky, diplomy s logom organizácie. Umožnenie absolvovania edukačných aktivít. Vydávanie odporúčaní pre iné inštitúcie a pod.

Filantropia a tretí sektor Pojem z gr. dobročinnosť, ľudomilnosť, pomáhanie sociálne slabým. V USA ročne 1% z hrubého domáceho produktu. V Európe ,Francúzsko 0,28%, Nemecko 0,13,Taliansko 0.09%, Podporu pre rast filantropie v Európe evokuje starnutie a globalizácia (V roku 2050 bude priemerný vek v Európe 52,3 roka dnes je 37,7 roka).

Formy filantropie Krajiny východného bloku (aj SR)- percentá z daní z príjmu. Banky, ktoré ponúkajú sporiace účty, kde 100% investovanej sumy ide na charitu. Prostredníctvom debetnej bankovej karty, ktorá sa môže použiť na darovanie celej sumy, alebo jej časti prostredníctvom internetu. Charitatívne poukážky. Pravidelné mesačné odvody neziskovým organizáciám.

Filantropia v Ázii Z historického hľadiska –vždy hlboko zakorenené tradície a viera v pomoc iným, ale len v rámci svojej rodiny a komunity. V súčasnosti, keď desiatky tisícov nadobudli obrovské bohatstvo je vidieť prudký nárast nadácií, najmä mladí členovia rodín si berú príklad od bohatých Američanov. V Číne musia ešte realizovať darcovstvo s vedomím vlády. Pre moslimov je darcovstvo predpísané a záväzné, pre budhistov je spôsobom spásy. Hinduisti veria v reinkarnáciu – kasty.

Filantrofia v USA Základy v náboženstve a viere. Ťažké podmienky pri osídľovaní krajiny a pomoc od vlády veľmi vzdialená, viedli k nutnosti vzájomnej pomoci a postupne k obrovskému nárastu filantropie. Cirkev veľmi podporovala pomoc chudobným, ale aj stavanie kostolov, škôl, udržiavanie poriadku a pod.

Najznámejší filantropi z USA Benjamin Frenklin ,vynálezca a štátnik, založil dobrovoľný požiarny zbor, Pensylvánsku nemocnicu a univerzitu aj verejnú knižnicu vo Filadelfii. Zač.20 st. John Rockefeller sa snažil investovať do vedy a výskumu, aby zabránil soc.problémom. Andrew Carnegie, bohatý podnikateľ chápal bohatých ako poslov civilizácie.

Objem financií určených na darovanie v USA r.2007 306 miliárd dolárov od jednotlivcov, nadácií a podnikov, z toho jednotlivci reprezentujú 75% t. j. 229 miliárd dolárov. Najväčšími prijímateľmi sú náboženské organizácie 33%, vzdelávacie inštitúcie 12 %, organizácie poskytujúce sociálne služby 10 %. Najväčší filantropi na svete v roku 2009 miliardári Bill Gates a Waren Buffett

Finantropia v Latinskej Amerike Darcovstvo má hlboké korene. Je podporované vzdelávanie, sociálne a zdravotnícke služby hlavne katolíckej cirkvi. Nadácie sa venujú poskytovaniu grantov. Globalizácia prináša väčšiu uvedomelosť. Zodpovednosť za sociálny rozvoj preberajú aj domáce podniky.

Filantropia v arabskom svete. Je zakotvená priamo v islame, tak ako aj v kresťanstve i v judaizme. „Zakat“ (almužna pre chudobných ) v islame - jeden z pilierov viery- povinný. „Sadaqa“ (dobrovoľná charitatívna činnosť) sa pokladá za sväté a má schopnosť vynulovať hriechy. Po r.2001 sa moslimská filantropia stáva všeobecne podozrivou. Charitatívne organizácie boli obvinené zo vzťahov s teroristami. Dnes sa rozširujú formy organizovaných neziskoviek, islamské banky a tiež na „wagf“ (základinu) –budovy alebo pôda určená na charitu.

Filantropia v Afrike Hlboko zakorenené, najčastejšie fungujú v rodinách a komunitách. Mnohé krajiny sú demokratické iba podľa názvu. Preto pomoc zlyháva kvôli nedostatočnej koordinácii, zlému vedeniu, netransparentnosti. Prevažuje názor, že Afrika potrebuje obchod a nie pomoc. Nové organizácie: Rozvojový fond pre africké ženy,Nadácia Dary darcov pre Darfúr.

Filantropia v Austrálii Viac ako 700 000 neziskových organizácií, z ktorých je väčšina malá. Niektoré majú štatút charity, niektoré majú aj platených zamestnancov, ktorí skúmajú žiadosti o granty. Delia sa podľa toho odkiaľ pochádzajú financie na rodinné, súkromné, korporatívne a komunitné. V r.2004 13.4 miliónov Austrálčanov darovalo 5.2 miliardy austrálskych dolárov neziskovým organizáciám.

Odporúčaná literatúra. BROZMANOVÁ GREGOROVÁ ,A..2009.Tretí sektor a mimovládne organizácie. Univerzita Mateja Bela. Pedagogická fakulta 2009.ISBN 978-80-8083-805-8. MYDLÍKOVÁ a kol.2006. Letom svetom do sociálnej práce v treťom sektore. Bratislava: ASSP. RADKOVÁ ,L.2003. Sociálna práca v treťom sektore. Trnava:Trnavská univerzita,2003. ISBN 80-89104-30-4.

Otázky na diskusiu Vysvetlite vlastnými slovami, ako vnímate pojem právny štát, demokracia, občianska spoločnosť. Aký je vzťah medzi občianskou spoločnosťou a tretím sektorom. Vymenujte organizácie tretieho sektoru vo vašom okolí a čím sa zaoberajú. Aký je Váš názor na dôveryhodnosť mimovládnych organizácií a ako to vy osobne vnímate?