Hygiena pedagogického procesu Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici Renata Beníková

Hygiena detí a mládeže medicínsky vedný odbor, ktorý sa stará o zdravie mladej generácie Náplňou činnosti  oddelenia je:  Monitorovať a vyhodnocovať zdravotný stav detí a mládeže Sledovať a hodnotiť pozitívne a negatívne vplyvy životných a pracovných podmienok Sledovať rizikové faktory vybraných chorôb a chýb Študovať vzťahy a súvislosti medzi faktormi životných a pracovných podmienok na zdravie detí a mládeže Realizovať programy a projekty ochrany zdravia a zdravého spôsobu života detí a mládeže Stanovovať zdravotné kritériá pre životné a pracovné podmienky detí a mládeže na regionálnej úrovni a kontrolovať ich dodržiavanie Vykonávať ŠZD nad vytváraním a ochranou zdravých životných a pracovných podmienok Vykonávať výchovu mladej generácie ku zdraviu Vykonávať expertíznu a konzultačnú činnosť

Požiadavky na výchovno- vzdelávací proces primeranosť duševnej záťaže (vek, indivd. osob.) vylúčenie negatív. vplyvov (hluk, zápach, chlad) vhodné formy výučby rešpektovať psychický, zdravotný, telesný, sociálny stav žiaka

Najzávažnejšie riziká v školskom prostredí Psychické preťažovanie – zvyšovanie duševného napätia, neakceptovanie primeranosti záťaže, postupnosti, časový stres Nadmerná statická záťaž – dlhodobé sedenie, nedostatok pohybu

Hygienické požiadavky na organizáciu vyučovania Cieľ: Oddialiť nástup únavy a pribrzdiť rýchly pokles práceschopnosti Ako to dosiahnuť? - optimálne trvanie a správna organizácia vyučovacej hodiny - prestávkový režim - správne striedanie vyučovacích predmetov - normovanie celkového počtu denných a týždenných vyučovacích hodín - pozitívne ovplyvňovaním celkového režimu dňa žiakov optimálnym trvaním a zaraďovanie prázdnin

Optimálne trvanie a správna organizácia vyučovacej hodiny sústredená pozornosť- 20 min rešpektovať princíp postupnosti štruktúra vyučovacej hodiny- overovanie pripravenosti, výklad novej látky, pochopenie novej látky, prevod informácií na poznatky. na základe dlhoročných skúseností efektívnosť práce možno zvýšiť zaraďovaním krátkych telovýchovných chvíľok- fyzminútoviek- uprostred vyučovania, ktoré zabraňujú rýchlemu zníženiu práceschopnosti

Prestávkový režim je významný pre obnovenie a upevnenie práceschopnosti predlžovanie vyučovania na úkor prestávok je hrubým porušovaním 5 min. prestávky sú nevhodné- nezvyšujú práceschopnosť, neodďaľujú nástup únavy podľa súčasných názorov je potrebné pre rýchle obnovenie síl žiaka aktívny oddych- v krátkych (10 min) i dlhých ( 15-20 min) prestávkach dôležitá je zmena činnosti, ktorá sa výrazne odlišuje od predchádzajúcej činnosti takto organizované prestávky zvyšujú práceschopnosť, pohybovú aktivitu, pobyt na čerstvom vzduchu realizácia aktívneho oddychu často v praxi naráža na viaceré problémy- prezúvanie detí, nekvalitný povrch plôch.

Správne striedanie vyučovacích predmetov zmeny práceschopnosti ovplyvňuje biorytmová denná periodika fyziologických funkcií – vzostup sa zisťuje od 9.00 do 11.00 od 12.00 do 15.00 pokles od 15.00 do 17.00 druhý nižší vzostup Najvyššia práceschopnosť- I. st. = 1.-2. hod. II. st. = 2.-3. hod.- po aktívnom oddychu na čerstvom vzduchu aj 4. hod. Pri zostavovaní rozvrhu treba rešpektovať: 1, prirodzenú dynamiku práceschopnosti- náročné predmety zaraďovať na 2.,3. príp.4.hod. 2, obtiažnosť vyučovacích predmetov 3, správna nadväznosť predmetov- predmety rovnakého charakteru nemajú nasledovať po sebe napr. Sj, Aj a iné jazyky, zdvojovanie hodín nie je prístupné- negatívne ovplyvňujú práceschopnosť využívať efekt aktívneho oddychu- striedanie všeobecnovzdelávacích predmetov s telesnou al. pracovnou výchovou.

Počet denných a týždenných vyučovacích hodín odstupňovaný podľa veku z hygienického hľadiska sa za prijateľné pokladajú 4 vyučovacie hodiny u ml. detí a 5-6 hodín u st. žiakov práceschopnosť sa mení aj v priebehu týždňa- najnižšia úroveň je v pondelok, v utorok a stredu stúpa a dosahuje maximum, vo štvrtok pokles dosahuje maximum a v piatok opäť mierne stúpa pracovný čas žiaka okrem školskej práce tvorí aj čas potrebný na vypracovanie domácich úloh, súkromné vyučovanie. Tento treba rešpektovať a deti nepreťažovať, pretože sa to odráža na ich zdravotnom stave. 7-8 rokov - 5-5,5 hod. 10 rokov - 6,5 hod. 13-14 rokov – 7-8 hod.

Režim dňa žiakov a optimálne trvanie a zaraďovanie prázdnin škola vnáša do života detí okrem získania vedomostí, zručností, nových priateľov aj negatívne činitele – podstatné zredukovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie statickej záťaže, čo môže viesť k poruchám vegetatívnym, lokomočným a metabolickým vzhľadom na citlivosť mladého organizmu a možné neskoršie zmeny zdravotného stavu je nutné u detí sledovať – optimálnu prípravu do školy, aktívny pohyb na čerstvom vzduchu- 2.hod. denne správnu životosprávu dostatok spánku vhodné mimoškolské aktivity nedostatok pohybu kompenzovať aj v škole- (okrem povinnej Tv) ranné rozcvičky, rozcvičky pred vyučovaním, fyzminútovky, pohybové hry cez prestávky

výkonnosť sa mení aj počas roka aby sa upevnil a zachoval zdravotný stav žiaka a dosiahla vysoká práceschopnosť, optimálna výkonnosť a odolnosť proti nepriaznivým vplyvom je potrebné zaraďovať prázdniny v najkratších dňoch roka- zimné prázdniny v období max. deficitu vitamínov – jarné prázdniny v mesiacoch max. ročných teplôt – letné prázdniny

Praktické rady a skúsenosti na záver Na základe výkonu štátneho zdravotného dozoru v školských zariadeniach a odbornej literatúry doporučujeme: primeranú záťaž detí podľa veku , rozumových schopností, zdravotného stavu pravidelné vetranie tried zaraďovanie malých foriem telesnej výchovy do vyučovacieho procesu aktívny pohyb počas prestávok dodržiavať pitný režim a umožniť deťom napiť sa aj počas vyučovania nezabúdať na význam hygieny vonkajších a vnútorných priestorov

Ďakujem za pozornosť.

Použitá literatúra 1) ÁGHOVÁ, Ľ. a kol. : Hygiena. Martin : Osveta, 1993. 267 s. 2) LIPKOVÁ, V. : Hygiena detí a dorastu. Martin : Osveta, 1970. 292 s. 3) ROVNÝ, I. a kol. : Hygiena 2. Martin : Osveta, 1998. 286 s. ISBN 80-88824-32-X 4) Rovný, I. a kol. : Preventívne lekárstvo. Martin : Osveta, 1995. 271 s.