Ako rozvíjať pracovnú pamäť žiaka pri porozumení textu prof. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc. PaedDr. Martin Klimovič, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta

Stimulovanie exekutívnych funkcií žiaka Projekt APVV-0281-11 Exekutívne funkcie ako štrukturálny komponent schopnosti učiť sa: diagnostika a stimulácia. Interdisciplinárny tím pedagógov, psychológov, didaktikov slovenského jazyka a matematiky. Diagnostika exekutívnych funkcií žiakov: testové batérie Delis–Kaplan Executive Function System (skratka D–KEFS). Zostavenie stimulačného programu zo slovenského jazyka a z matematiky pre 9 – 10- ročné deti zo štandardnej populácie.

Kognitívna edukácia edukačná paradigma – vychádza z kognitívnych vied; vyučovanie orientované na proces, ktoré nepredstavuje len osvojovanie si vedomostí, ale upriamuje sa systematicky a koncepčne aj na spôsob ich získavania; vyučovanie je sústredené na aktivizáciu kognitívnych funkcií ako mentálnych nástrojov učenia sa; exekutívne funkcie.

Exekutívne funkcie mentálne procesy riadiace kognitívne funkcie; sú najvyššou, centrálnou úrovňou mentálneho fungovania, ktorá zabezpečuje súhru a organizáciu nižších kognitívnych funkcií; „dirigent orchestra“; kontrola pozornosti (inhibícia a selekcia pozornosti), pracovná pamäť, sebaregulácia a plánovanie, metakognitívne procesy.

Kontrola pozornosti Schopnosť vedomého zamerania sa na daný podnet a následná regulácia externých a interných rušivých vplyvov pri dosahovaní istého cieľa. Inhibícia je schopnosť vedome potláčať zautomatizované reakcie, impulzívnosť alebo odhaľovať percepčné distraktory; Selekcia pozornosti: stimuly prostredia „bojujú“ o limitované zdroje percepcie a je úlohou kontroly pozornosti, aby dokázala eliminovať tie stimuly, ktoré nie sú v súlade s cieľmi danej kognitívnej aktivity, a vyzdvihnúť relevantné stimuly (fenomén kokteilovej párty).

Pracovná pamäť reprezentatívny komponent exekutívneho fungovania; schopnosť držať informácie v mysli počas riešenia komplexnej úlohy; schopnosť súčasne spracúvať viaceré zdroje informácií; zahŕňa i schopnosť využiť predchádzajúce znalosti a skúsenosti; výskumy: kapacita pracovnej pamäti je limitujúca pre procesy vyššej úrovne porozumenia textu; prediktor schopnosti porozumieť textu; výskumy projektu – integračná funkcia p. p. vo vzťahu k ostatným EF; primárny vplyv na schopnosť učiť sa. Keď to niekomu páli, môže za to p. p.

Kognitívne plánovanie hierarchicky najvyššia exekutívna funkcia; schopnosť premietnuť minulú skúsenosť do budúcnosti s cieľom dosiahnuť stanovené ciele; plánovanie je úzko prepojené s pracovnou pamäťou – kým pracovná pamäť je zameraná na nedávnu minulosť, plánovanie je zamerané na budúci cieľ.

Metakognícia schopnosť vidieť seba, svoje myslenie a konanie z vtáčej perspektívy; proces reflektovania nášho vlastného myslenia a zisťovania, ako nás naše myslenie približuje k našim cieľom alebo od nich vzďaľuje. Metakognitívne procesy pri recepcii textu: Plánovanie cieľa a priebehu recepcie. Prognózovanie a monitorovanie priebehu recepcie. Sebahodnotenie úspešnosti recepcie.

Aké učebné situácie vyžadujú zapojenie EF? nové alebo neznáme okolnosti, pre ktoré zatiaľ neexistujú rutinné vzorce správania sa alebo kognitívne vzorce; ak je úloha príliš komplexná; keď úloha vyžaduje integráciu viacerých zdrojov informácií. Ak je úroveň exekutívneho fungovania dieťaťa nízka, tak v prípade akejkoľvek z týchto troch situácií sa kognitívne fungovanie dieťaťa pravdepodobne stáva dezorganizovaným, neriadeným, a teda neefektívnym.

Prečo kurikulárna oblasť porozumenia vecného textu? komplexný, abstraktný a vzťahový charakter procesov porozumenia, ktoré vyžadujú kognitívnu aktivitu recipienta na rôznych úrovniach procesov porozumenia textu; procesy recepcie textu sú tou učebnou situáciou, v ktorej sa vyžaduje kognitívne aktívne, adaptívne a flexibilné verbálne správanie sa žiaka.

Procesy porozumenia textu procesy nižšej roviny – slovná rovina – vetná rovina – pamäťové procesy procesy vyššej roviny – textová rovina – elaborácie a inferencie

Úrovne porozumenia textu Schopnosť identifikovať informácie explicitne formulované v texte (pamäťové procesy). Schopnosť dedukovať z textu – vyvodzovanie informácií, súvislostí, ktoré v texte nie sú formulované explicitne (inferenčné myslenie). Schopnosť interpretovať a integrovať informácie z textu – konštruovanie významu nad rámec textu (aplikovanie, analyzovanie, komparovanie, kategorizovanie, syntetizovanie, generalizovanie atď.).

Úrovne porozumenia textu Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť text z obsahovej, kompozičnej a jazykovej stránky, z hľadiska realizovaného komunikačného zámeru (hodnotiace a kritické myslenie). Schopnosť využiť spracované textové informácie v nových kontextoch (navrhovanie, projektovanie, vytváranie).