DIDAKTICKÉ ZÁSADY

zákon zákonitosť princíp zásada Pojem zákon zákonitosť princíp zásada Chápanie didaktických zásad - pravidlá (Pavlík, Jůva) požiadavky (Mojžíšek, Stračár, Cirbes) všeobecné normy (Altman) smernice (Velikanič)

vyučovacie princípy didaktické zásady didaktické princípy synonymá vyučovacie princípy didaktické zásady didaktické princípy princípy vyučovania

ZÁSADY VÝCHOVY - zovšeobecnené požiadavky na obsahovú a procesuálnu stránku výchovy, ktoré treba rešpektovať, ak chceme dosahovať očakávané ciele. 1. Zásada rešpektovania vekových a individuálnych osobitostí žiakov 2. Zásada vyzdvihovať pozitívne črty a vlastnosti žiaka 3. Zásada cieľavedomosti 4. Zásada súladu medzi výchovnými vplyvmi a požiadavkami (Baďuríková)

klasické: aktivita, trvácnosť, systematickosť, klasické: aktivita, trvácnosť, systematickosť, primeranosť, názornosť, uvedomelosť, výchovnosť, individuálny prístup novšie: vedeckosť, spätná väzba vo vyučovaní, emocionálnosť, optimálnosť, tvorivosť, systémovosť

Vymedzenie pojmu didaktická zásada Najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. (Petlák) Požiadavky, ktorými sa má riadiť vyučovacia činnosť učiteľa, učebná činnosť žiaka, výber učiva, metód, foriem i materiálnych prostriedkov výučby, aby sa čo najefektívnejšie dosiahli ciele výučby. (Turek) Požiadavky na obsah a proces výučby, ktoré má učiteľ rešpektovať, ak chce dosiahnuť stanovené ciele. (Baďuríková)

Zásada uvedomelosti a aktivity - požiadavka, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. uvedomelosť aktivita - aktívna činnosť, samostatnosť, tvorivosť, vnútorná motivácia, záujem o vzdelávanie, chápanie učiva, porozumenie, vytváranie kladného vzťahu k učivu a učeniu, pomáha žiakom vytvárať si jasné predstavy a pojmy,

Zásada uvedomelosti a aktivity uplatňovanie – požiadavky na učiteľa: - motivačné metódy, predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov, ukazovanie vnútropredmetových a medzipredmetových vzťahov, poznávanie podstaty, - príčinné súvislosti pri vysvetľovaní javov a procesov, aktívna a tvorivá činnosť žiakov, - využívanie získaných vedomostí a zručností v konkrétnych činnostiach, - realizácia vlastných činorodých a netradičných prístupov, kontrola a hodnotenie dosahovaných výsledkov, učiteľ má formulovať ciele v oblasti žiakovho porozumenia.

Zásada názornosti požiadavka, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov, zabezpečenie lepšieho osvojovania učiva, jeho hlbšie pochopenie, trvalejšie zapamätanie, zvýšený záujem o vyučovanie na základe uplatňovania názoru. - bola spájaná so zrakovým vnímaním, no znamená aj, že učiteľ prostredníctvom vhodne volených pojmov, ktoré žiaci poznajú, vysvetľuje nové učivo, zanedbanie názoru  verbálne, formálne, nejasné znalosti precenenie názoru brzdí rozvoj abstraktného myslenia.

Zásada názornosti voľba druhu názoru závisí od: - vekových osobitostí žiakov, - povahy učiva vyučovacieho predmetu, - fázy vyučovacieho procesu. funkciu názoru plnia: - pozorovanie skutočných predmetov a javov, - nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy), - názorné predstavy, - vzťahové prežívanie. didaktické funkcie názornosti

Zásada názornosti uplatňovanie – požiadavky na učiteľa: - správne pozorovanie predmetov a javov, - analýza pozorovania, - vyvodzovanie záverov, - primeraná miera, podstata pozorovaného, príklady zo života, - prostriedky – názorné učebné pomôcky a didaktická technika, - osobitná úloha pri vyučovaní žiakov mladšieho školského veku.

Zásada primeranosti - požiadavka, aby obsah a rozsah učiva, ale i metódy jeho sprostredkovania žiakom boli primerané k ich biologicko- psychologickým schopnostiam, - súvisí s individuálnym prístupom ku žiakom, - všetky zložky vyučovacieho procesu majú zodpovedať reálnym učebným možnostiam žiakov, psychologickým a fyziologickým zákonitostiam ich rozvoja, aktuálnym vedomostiam, zručnostiam, schopnostiam a záujmom, celkovej pripravenosti na učenie.

Zásada primeranosti uplatňovanie – požiadavka na učiteľa: - postupnosť podľa pravidiel – od blízkeho k vzdialenému, - vo všetkých fázach vyučovacieho procesu, - metódy výučby, primerané úlohy, - podstata, mikrodiagnóza, orientácia na potenciálne možnosti a schopnosti žiakov.

Zásada trvácnosti - požiadavka, aby si žiaci učivo bezpečne zapamätali a aby si ho v prípade potreby vedeli vybaviť v pamäti a využiť ho prakticky, v činnosti, - podporujú ju zásada uvedomelosti, primeranosti aj názornosti, - premyslený systém opakovania a precvičovania učiva, opakovanie a upevňovanie učiva tiež prispieva k trvácnosti, iba pevne osvojené vedomosti a zručnosti môžu vytvárať podstatu úspechu v živote a kvalitný základ pre ďalšie vzdelávanie a sebavzdelávanie ľudí, dlhodobé uchovanie, vedieť pracovať s poznatkami, poznatky zo psychológie učenia a zabúdania*

Zásada trvácnosti uplatňovanie – požiadavka na učiteľa: - venovať pozornosť trvácnosti v priebehu celého vyučovacieho procesu, - využívať mikrodiagnózu, - uplatňovať opakovanie a upevňovanie učiva, - systematicky preverovať vedomosti žiakov, - techniky autodidakcie, - väzba so zásadou názornosti, individuálneho prístupu a spojenia teórie s praxou.

Zásada systematickosti (sústavnosti) požiadavka logicky usporiadaného didaktického systému učiva so zreteľom na vekové osobitosti žiakov, ktorý si žiaci systematicky osvojujú pod vedením učiteľa, umožňuje utvárať si medzi pojmami mnohostranné vzťahy, zaraďovať ich do širšej sústavy a hierarchie pojmov, vedomosti a zručnosti na seba nadväzujú, vo výučbe by sa nemalo pokračovať, ak si žiaci neosvojili predchádzajúce učivo, - poznatky osvojené v určitom logickom usporiadaní žiaci lepšie chápu, zapamätajú si ich a používajú ich v praxi, než poznatky izolované, vytrhnuté zo súvislosti,

Zásada systematickosti uplatňovanie – požiadavky na učiteľa: - pretvoriť vedecký, logický systém vied do didaktického systému, - koordinovať učivo v jednotlivých vyučovacích predmetoch a vytvárať ucelené sústavy predmetov, - pri osvojovaní nových poznatkov nadväzovať na skôr osvojené, - viesť žiakov k systematizovaniu vedomostí, stupňovať nároky kladené na žiakov, - systematické preverovanie vedomostí žiakov.

Zásada vedeckosti – obsah aj proces vyučovania má byť v súlade s dosiahnutou úrovňou vedeckého poznania, – poznatky tvoriace obsah jednotlivých učebných predmetov musia korešpondovať s overenými vedeckými poznatkami zodpovedajúcich vedných odborov, - očakáva sa, že učiteľ celoživotne udržuje kontakt s vedeckými disciplínami, ktoré sú základom jeho vyučovacích predmetov, aktualizuje zastarávajúce poznatky.

Didaktické zásady (Kalhous) 1. Zásada komplexného rozvoja osobnosti žiaka 2. Zásada vedeckosti 3. Zásada individuálneho prístupu k žiakom 4. Zásada spojenia teórie s praxou 5. Zásada uvedomelosti a aktivity 6. Zásada názornosti 7. Zásada sústavnosti a primeranosti

Didaktické zásady (Kaiser, Kaiserová) Princíp vzťahu k situácii Princíp orientácie na činnosť Princíp orientácie na vedu Princíp exemplárnosti Princíp štruktúry

Didaktické zásady (Turek) 1. Zásada vytvorenia optimálnych podmienok pre vyučovací proces 2. Zásada primeranosti a individuálneho prístupu 3. Zásada vedeckosti 4. Zásada spojenia školy so životom, teórie s praxou 5. Zásada názornosti 6. Zásada motivácie, uvedomelosti a aktivity 7. Zásada sústavnosti a postupnosti 8. Zásada trvácnosti a operatívnosti výsledkov vyučovacieho procesu

Didaktické zásady (Baďuríková) 1. Zásada názornosti 2. Zásada vedeckosti 3. Zásada individuálneho prístupu 4. Zásada primeranosti 5. Zásada trvácnosti 6. Zásada aktivity 7. Zásada sústavnosti (systematickosti) 8. Zásada spojenia teórie s praxou 9. Zásada komplexnosti rozvíjania žiaka 10. Zásada kontextuálnosti

Dôležité – uplatňovanie zásad treba chápať v komplexe celej vyučovacej hodiny, – systém didaktických zásad nie je ustálený, stále sa vyvíja a zdokonaľuje, – objektívne, – subjektívne, – vyplývajú z overených a zovšeobecnených pedagogických skúseností, – vzťahujú sa ku všetkým učebným predmetom, – navzájom sa prelínajú a jedna druhú podporujú, – mnohé sa uplatňujú aj v teórii výchovy.

Použitá a odporúčaná literatúra Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Univerzita Komenského v Bratislave, 256 s., ISBN 80-223-1536-2. Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008, 596s., ISBN 978-80-8078-198-9 Obdržálek, Z. a kol.: Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Univerzita Komenského v Bratislave, 1.vydanie, 180 s., 2003, ISBN 80-223-1772-1 Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava, Vydavateľstvo IRIS, 1997, 275 s., ISBN 80-88778-49-2. Kalhous, Z.; Obst, O.: Školní didaktika. Portál, Praha, 2002, 448s., ISBN 80-7178-253-X.