Edukačná aktivita

Čo je to edukačná aktivita? forma organizácie riadeného učenia, ktorá sa uskutočňuje za aktívnej spoločnej účasti detí a učiteľky a predstavuje didakticky zacielené činnosti, prostredníctvom ktorých sa plnia konkrétne výchovno-vzdelávacie ciele. Obmedzuje podávanie hotových poznatkov deťom a poúčanie detí. Edukačná aktivita je vždy spojená s aktivitou dieťaťa.

Čo je to edukačná aktivita? základný edukačný prostriedok učenia sa dieťaťa. Ide o premyslenú intervenciu (zámerné pozitívne ovplyvňovanie) učiteľa pri učení sa detí. Nemá striktné vymedzenie pozície v programe dňa a dĺžky jej trvania

Kedy sa realizuje? edukačná aktivita ako plánovaný, riadený pedagogický proces sa realizuje: v priebehu hier a hrových činností detí, ako samostatná organizačná forma počas dňa, v rámci pobytu vonku

Organizačná forma predprimárneho vzdelávania EDUKAČNÁ AKTIVITA Organizačná forma predprimárneho vzdelávania

Aké edukačné aktivity poznáme? VÝCHODISKOVÉ = diagnostikovanie doterajších skúseností, zručností, spôsobilostí, postojov či prekonceptov dieťaťa. ROZVÍJAJÚCE = rozvoj príslušných kapacít a kompetencií u detí. OVEROVACIE, HODNOTIACE (DIAGNOSTICKÉ) = hodnotenie procesu výučby.

EDUKAČNÁ AKTIVITA Špecifický cieľ Edukačná situácia 1 učebná požiadavka Edukačná situácia 2 učebná požiadavka Edukačná situácia 3 učebná požiadavka Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť

Cieľ edukačnej aktivity – zamýšľaný a očakávaný výsledok, ku ktorému majú deti a učiteľ dospieť v procese výučby.

Edukačná (učebná) situácia – podobá sa bežnej životnej situácii, vyvoláva záujem dieťaťa, vytvára priestor, pre vzájomné pôsobenie a interakciu subjektov, zúčastňujúcich sa procesu výučby

Komponenty učebnej situácie: motivačná stratégia – účelom je, aby sa deti emocionálne naladili na problém a činnosti, ktoré budú v rámci učebnej situácie realizovať priebeh situácie deti dostávajú možnosť na vyjadrenie svojich predchádzajúcich skúseností a vedomostí, týkajúcich sa nastoleného problému alebo očakávaní vo vzťahu k téme deti riešia problém v učebných činnostiach, v rámci ktorých navrhujú a overujú postupy riešenia a dostávajú priestor pre spracovanie nových informácii V tejto časti sú naprojektované: činnosti učiteľa – postupy, metódy a stratégie, ktoré uplatní v procese výučby učebné stratégie – činnosti, ktorých realizáciou dôjde u detí k plánovanej zmene v poznatkovej štruktúre, zručnostiach, v úrovni spôsobilostí a pod. reflexia situácie – realizovaná situácia je reflektovaná z aspektu oboch zúčastnených subjektov: deti dostávajú priestor na prezentovanie výsledkov svojej práce, pričom získavajú spätnú väzbu nielen od učiteľa, ale aj od kamarátov reflexia detí - vytváraný priestor pre reflexiu skúsenosti, ktorú deti riešením súboru učebných úloh získali, vyjadrenie spokojnosti s vlastnou činnosťou, postupom, hodnotenie učiteľa – hodnotí realizovanú situáciu vo vzťahu k pozitívam resp. neúspechom, ktoré zo situácie vyplynuli

Práca s cieľmi Konkretizácia cieľov sa týka kognitívnych, psychomotorických a motivačných stránok osobnosti, pričom je však osobnosť vnímaná ako celok. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ kladie nasledovné otázky: Aké ciele umožním deťom dosiahnuť prostredníctvom týchto pedagogicko-didaktických aktivít? Aké sú deti v triede, v ktorej pôsobím? (úroveň ich autonómie, kompetencií, identita a pod.) Čím a ako konkrétne môžem napomôcť, aby pedagogicko – didaktické aktivity, ktoré budú deti realizovať, boli koncipované na báze zmysluplnosti a maximálnej efektivity pre každé jedno dieťa, ale zároveň pre celú skupinu? (otázka obsahu) Ako môžem s kapacitami a limitmi, ktoré mám, pomôcť deťom učiť sa a rozvíjať efektívne? (zosúladiť priestor, čas, učebný obsah, edukačné ciele, podmienky, prostriedky, metódy, techniky, učebné procesy detí, učebné a kognitívne štýly, detské chápanie sveta, organizácia a pod. )

Skupiny cieľov z pohľadu didaktiky učiteľ žiak Čiastkové ciele Špecifické ciele Všeobecné ciele

Všeobecné hlavné ciele Práca so všeobecným cieľom vyžaduje dôslednú analýzu cieľa s identifikovaním v ňom obsiahnutých postojov, hodnôt, pojmov, procesov a spôsobilostí, prítomných rozvojových momentov a tiež prvkov či systémov sociokultúrnych obsahov, ktoré má dieťa dosiahnutím uvedeného cieľa získať, rozvinúť si, porozumieť a pod. Príklad: Naučiť sa chrániť svoje zdravie vrátane využitia zdravej výživy a chrániť životné prostredie (ŠVP ISCED 0, s. 5) Široko koncipovaný všeobecný cieľ sa napĺňa v jednotlivých fázach, ktoré určuje učiteľ, s primeraným rozložením na celú dochádzku dieťaťa v materskej škole. Cieľ, jeho rozloženie na jednotlivé špecifické ciele a čiastkové ciele, musí byť adaptovaný na rozvojové a učebné predpoklady dieťaťa a nie naopak.

Špecifické ciele (výkonové štandardy) vznikajú rozkladom všeobecných cieľov na menšie rozpracované položky. Umožňujú dosiahnutie všeobecného cieľa prostredníctvom účasti detí v činnostiach Sú späté s obsahom a jednotlivými témami. Čiastkové (učebné) ciele: Diferenciácia a individualizácia výučby, Dosahovanie prostredníctvom rozmanitých akcií – činov detí – činné slovesá.

Všeobecný cieľ špecifický cieľ čiastkový cieľ konkretizácia čiastkového učebného cieľa = učebná požiadavka

EDUKAČNÁ AKTIVITA Špecifický cieľ Edukačná situácia 1 učebná požiadavka Edukačná situácia 2 učebná požiadavka Edukačná situácia 3 učebná požiadavka Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 1 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 2 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť Učebná úloha 3 Učebná činnosť

Operacionalizácia a hierarchizácia cieľov Učebná požiadavka – konkretizovaný a operacionalizovaný učebný cieľ, vyjadrujúci požiadavku na konkrétnu zmenu, ktorá nastane v oblasti vedomostí, zručností, postojov a ďalších osobnostných kvalít dieťaťa. diferenciácia: Práca s taxonómiami

Špecifický cieľ: Poznať základné dopravné značky, pochopiť ich význam v cestnej doprave a riadiť sa podľa nich. Konkretizácia – učebný cieľ: Poznať tri zákazové a príkazové značky, pochopiť ich význam v cestnej doprave a riadiť sa podľa nich. Zapamätanie UP1: Dieťa dokáže (za určitej podmienky)pomenovať základné dopravné značky UP2: Dieťa vie (za určitej podmienky) priradiť dopravné značky do skupiny príkazové a zákazové značky. Porozumenie UP3: Dieťa vie (za určitej podmienky) vysvetliť význam príkazových a zákazových značiek pre chodcov Aplikácia UP4: Dieťa dokáže (za určitej podmienky) správne reagovať na značky v modelovej dopravnej situácii 4. Analýza UP5: Dieťa si uvedomí (za určitej podmienky) dôsledky nerešpektovania príkazových a zákazových dopravných značiek pre chodcov. 5. Syntéza UP6: Dieťa zvládne (za určitej podmienky) vymodelovať dopravnú situáciu s využitím príkazových a zákazových dopravných značiek. 6. Hodnotenie UP7: Dieťa dokáže (za určitej podmienky) posúdiť správnosť konania ľudí v dopravnej situácii. UP 8: Dieťa dokáže (za určitej podmienky) navrhnúť riešenie ako by sa mali ľudia správať.

Špecifický cieľ: Vyjadrovanie elementárnych hodnotiacich postojov k správaniu iných ľudí. Konkretizácia – učebný cieľ: Zaujať stanovisko k odmietnutiu pomoci, uvedomiť si význam vzájomnej pomoci pre ľudí Taxonómia D. B. Kratwohla 1. Prijímanie podnetu (Uvedomenie si podnetu) UP1: Dieťa dokáže na základe prečítaného textu identifikovať dobré a zlé vlastnosti a zachytiť prejavy vzájomnej pomoci 2. Reagovanie na podnet (Uspokojenie z reagovania) UP2: Dieťa prežije pocit radosti z poskytnutia pomoci a dokáže tento pocit vyjadriť prostredníctvom umeleckých výrazových prostriedkov. 3. Oceňovanie hodnoty (Preferovanie hodnoty) UP3: Dieťa zaujme stanovisko k modelovým situáciám. UP4: Dieťa vie vybrať správny model správania a zdôvodniť svoj výber. 4. Integrovanie hodnoty (Konceptualizácia hodnoty) UP5: Dieťa dokáže slovne zdôvodniť význam pomoci pre človeka a spokojné spolunažívanie ľudí.

Špecifický cieľ: Uplatňovanie tanečných prvkov (cvalové poskoky, poskoky vpred, otočky...) Konkretizácia – učebný cieľ: Uplatniť v hudobno-pohybovej hre Veselé Víly tanečný prvok – otočka. Simsonová taxonómia cieľov Vnímanie činnosti, zmyslová činnosť + napodobňovanie činnosti UP1: Dieťa dokáže na základe pozorovania ukážky napodobniť tanečné kroky v hudobno-pohybovej hre: Veselé víly Mechanická činnosť, zručnosť UP2: Dieťa dokáže využiť osvojené tanečné prvky v iných hudobno-pohybových činnostiach Komplexná automatická činnosť + prispôsobenie, adaptácia činnosti UP3: Dieťa dokáže samé navrhnúť zmeny v tanečných krokoch v hudobno-pohybovej hre Veselé víly pri zachovaní rytmu Tvorivá činnosť UP4: Dieťa vie uplatiť tanečné prvky pri tvorbe vlastného tančeka

Vo svojej formulácii obsahuje štyri prvky: adresát, požadovaný výsledok - vyjadrený aktívnymi slovesami (vie odlíšiť..., dokáže zreprodukovať obsah počutého), podmienky výkonu – vyjadrujú za akých podmienok má dieťa úlohu splniť, ak má byť prijatá ako splnená (samostatne, s pomocou učiteľa), kritéria hodnotenia výkonu – stanovujú ukazovatele, na základe ktorých učiteľ spozná, či dieťa cieľ dosiahlo a na akej úrovni dosiahnutia cieľa. Určuje sa minimálna úroveň výkonu.

Učebná úloha – je chápaná ako inštrukcia, popud a impulz, pre učebnú činnosť dieťaťa, škála všetkých učebných zadaní, a to od najjednoduchších úloh, vyžadujúcich obyčajnú reprodukciu poznatkov, až po zložité úlohy, vyžadujúce tvorivé myslenie Je hlavným prostriedkom aktivizácie dieťaťa. Diferenciácia: záujmy detí, typ inteligencie, dosiahnutá úroveň, štýl učenia

Učebná činnosť – každá činnosť dieťaťa, smerujúca k dosiahnutiu stanoveného cieľa.