Martin – centrum národného a kultúrneho života na Slovensku Michaela Brezániová 2.D

Uzákonenie spisovnej slovenčiny V 18. storočí vznikali prvé historické pokusy o vytvorenie spisovného slovenského jazyka. Prvý kto sa o to pokúsil, bol Anton Bernolák v roku 1787, no až v roku 1843 bola uzákonená v histórii prvá spisovná slovenčina, ktorú pripravil Ľudovít Štúr so svojimi spolupracovníkmi. Za základ si zobrali stredoslovenské nárečie, ktoré malo najrýdzejšie slovenské formy.

Žiadosti slovenského národa Štúrovci pripravili aj slovenský národný a politický program – Žiadosti slovenského národa a 11. 5. 1848 predniesli požiadavky na zrovnoprávnenie Slovákov v rámci Uhorska. Svoje konanie a presvedčenie podporili aj pripojením sa k revolúcii, ktorá vypukla v roku 1848. Štúrovci zorganizovali dobrovoľnícke vojsko a 19. 9. 1848 vyhlásili na Myjave nezávislosť Slovákov od maďarskej vlády. Vyhlásenie nezávislosti dalo podnet k vzniku vrcholného orgánu v dejinách Slovákov – Slovenskej národnej rady. I napriek svojim snahám a národnej podpore neboli požiadavky slovenského obyvateľstva splnené. Po porážke Maďarov pri Világoši v roku 1849 nebola vyriešená národnostná otázka a v dejinách Habsburskej monarchie sa začalo obdobie maďarizácie. Jej cieľom bolo vytvorenie jednotného maďarského národa.

Memorandum národa slovenského Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6.–7. júna 1861 v Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia.

Štefan Marko Daxner

Memorandum slovenského národa obsahovalo ustanovenia zásadného významu, ale aj menej závažné ustanovenia. Medzi menej závažné ustanovenia patrili: požiadavka na zriadenie Právnickej akadémie požiadavka na zriadenie katedry reči a literatúry slovenskej na univerzite v Pešti požiadavka, aby školy mohli vyučovať v slovenčine požiadavka, aby sa mohli vydávať slovenské hospodárske časopisy požiadavka, aby sa mohli zriaďovať slovenské hospodárske spolky a ďalšie podobné veci, ktoré môžeme označiť ako snahu o obrazne povedané, školskú a kultúrnu samosprávu. -toto memorandum bolo zamietnuté

Memorandum slovenského národa sa od Žiadostí slovenského národa odlišuje v tom, že požiadavky Žiadosti slovenského národa sa prezentovali skôr v rovine politickej (uznanie Slovákov za osobitný národ). Memorandum slovenského národa ide ďalej vtom, že vnieslo požiadavku Hornouhorského slovenského okolia. Išlo o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám. Vnútorná štruktúra Hornouhorského slovenského okolia nebol v Memorande slovenského národa upravená. Hornouhorské slovenské okolie by sme mohli priradiť k dištriktu. Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum.

Viedenské memorandum Viedenské memorandum (slovenské) bolo memorandum zaoberajúce sa štátoprávnym riešením postavenia Slovákov v Uhorsku a habsburskej monarchii, ktoré bolo predložené panovníkovi 12.12.1861. Vychádzalo z Memoranda národa slovenského, pričom Viedenské memorandum bližšie špecifikovalo predstavy o vnútornom usporiadaní tzv. "Hornouhorského slovenského okolia". Znamenalo to, že síce obe memorandá vychádzali z jednej platformy (z uznania Slovákov za osobitný národ), Viedenské memorandum, však špecifikovalo vlastné orgány správy, vlastné súdne orgány a úradnú reč - slovenčinu. Aj Viedenské memorandum zdôrazňovalo, že tu nie je snaha o štátnoprávne odčlenenie sa od Uhorska. Panovník však celý tento dokument, Viedenské memorandum, neprijal. Pretože už začiatkom 60. rokov a ďalší vývoj, hlavne Rakúsko–pruská vojna, poukázal na ekonomický úpadok cisárstva, bolo jasné, že ak má monarchia prežiť, budú sa musieť Habsburgovci dohodnúť s Maďarmi

Matica slovenská Bola založená roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou. Prvé slávnostné zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1863 v Martine. Prvým predsedom bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendant Karol Kuzmány.

Názov „Matica“ pochádza zo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo „včelia kráľovná“. Založenie Matice slovenskej bolo inšpirované obdobnými inštitúciami v niektorých ďalších slovanských krajinách, ako Matica srpska, založená v Srbsku v roku 1826, a Matice česká, založená v roku 1831. Matica slovenská nadväzovala na činnosť spolku Tatrín. Rakúsky cisár, pod tlakom memorandových požiadaviek z roku 1861, povolil Slovákom financovať národné kultúrne inštitúcie. To viedlo k založeniu Matice slovenskej 4. augusta 1863 na valnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine (dnešný Martin). Jej sídlom sa stal Turčiansky Svätý Martin a bola financovaná dobrovoľnými príspevkami a rakúskym cisárom. V roku 1873, Matica slovenská mala asi 1300 členov, medzi nimi mnoho obcí, knižníc, škôl a iných inštitúcií.

Matica sa stala centrom a symbolom slovenskej "nezávislosti" a národného povedomia. Od začiatku mala zakázané zúčastňovať sa politických aktivít a zriaďovať regionálne pobočky. Napriek tomu si získavala veľa podporovateľov medzi ľuďmi na území Slovenska. Matica slovenská združila v meste kruh popredných proslovensky zmýšľajúcich vzdelancov, položila základy celonárodných zbierkotvorných a vedeckých pracovísk, bádateľskej a vydavateľskej činnosti, kníhtlače. Založila prvú národnú knižnicu, roku 1870 otvorila v Martine Slovenské národné múzeum. Vydávala desiatky odborných monografií a prvý po slovensky písaný vedecký časopis - Letopis Matice slovenskej. Zaslúžila sa o jazykové zjednotenie Slovákov a vytvorila komunikačnú platformu pre slovenských vlastencov z rôznych častí krajiny a rôznych odborov činnosti. Zastávala miesto národných politických inštitúcií, ktorých zakladanie bolo v Uhorsku zakázané v podmienkach silnej maďarizácie. V porovnaní s podobnými ustanovizňami ďalších slovanských národov dosiahla jednoznačne najväčší rozmach.

6. apríla 1875 bola činnosť Matice zastavená a nariadením ministra vnútra Kolomana Tiszu z 12. novembra 1875 bola Matica slovenská rozpustená a jej majetok zhabaný. Koloman Tisza v rozhodnutí, ktoré uverejnili aj Národné noviny č. 143 z roku 1875 dôvodí, že činnosť Matice nezodpovedala stanovám a že jej činnosť po dlhé roky jej trvania bola protivlastenecká a protištátna. Svoju činnosť Matica obnovila 1. januára 1919 po vzniku Česko-Slovenska na základe rozhodnutia Dr. Vavra Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Od roku 1990 je predsedom Matice slovenskej Jozef Markuš.

Kolomana Tiszo

Sídla Matice slovenskej 1. budova Pamätná tabuľa na 1. budove MS Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

2. budova Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.

3. budova Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.

Prvé sídlo Matice slovenskej

Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) je najstaršia, najväčšia a najvýznamnejšia národná a vedecká knižnica na Slovensku. Takmer 190 rokov sa stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa. Je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancov bernolákovskej a štúrovskej generácie, založených na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou dnešnej Slovenskej národnej knižnice.

Medzi nimi má osobitné miesto a význam prvá rozsiahla"čisto slovenská knižnica", ktorú budoval od roku 1820 Michal Rešetka, ako aj zbierka, ktorú daroval Matici slovenskej Martin Hamuljak. Získava, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje všetkým dedičstvo našich predkov. Zhromažďuje a opatruje materiály, ktoré vytvorili slovenskí autori, ďalej dokumenty, ktoré boli vydané alebo vyrobené na území Slovenska, dokumenty, ktoré sú napísané v slovenskom jazyku alebo sa obsahovo akokoľvek týkajú Slovenska. Slovenská národná knižnica je pamäťou Slovenska a Slovákov. Je depozitom skvostov národnej kultúry.

Ako národná knižnica Slovenskej republiky je v súčasnosti modernou vedeckou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá slúži všetkým občanom Slovenska a používateľom zo zahraničia. Zhromažďuje a sprístupňuje knižničné, literárnoarchívne a literárnomuzeálne zbierky. Koordinuje rozvoj Knižničného systému Slovenskej republiky a je vedúcou inštitúciou zabezpečujúcou modernizáciu vlastných knižničných a informačných služieb ako aj služieb partnerských knižníc, pričom priamo spolupracuje s domácimi a zahraničnými inštitúciami.

Vďaka historickému vývoju a vzhľadom na historický význam mesta Martin v kultúrnych a politických dejinách Slovenska je sídlom Slovenskej národnej knižnice mesto Martin. Na základe zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach je Slovenská národná knižnica autonómna inštitúcia s právnou subjektivitou.

Zriaďovateľom knižnice je Ministerstvo kultúry Zriaďovateľom knižnice je Ministerstvo kultúry. Slovenská národná knižnica je štátna rozpočtová organizácia. Hlavné sídlo Slovenskej národnej knižnice je v Martine, v budove, ktorá bola postavená pre knižnicu v rokoch 1963 – 1975. V tejto budove sa nachádzajú knižničné zbierky a zbierky literárneho archívu. Tu sa nachádzajú aj odborné a administratívne organizačné útvary. Súčasťou Slovenskej národnej knižnice sú dve literárne múzeá. Jedno z nich sa nachádza v Martine a druhé v Brodzanoch. Vo fonde knižnice je 4.7 milióna dokumentov. V archíve je 1.5 milióna jednotiek a v múzeách sú desiatky tisíc muzeálnych jednotiek.

Slovenská národná knižnica

Slovenské národné múzeum (SNM) Myšlienka zriadenia národného múzea sa objavovala na Slovensku už od počiatkov národného obrodenia a vrcholila v čase vzniku Matice slovenskej. Pevnejšie organizačné a zbierkotvorné základy potrebné na jeho inštitucionalizáciu však položila až v roku 1893 Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá vznikla predovšetkým vďaka neúnavnému úsiliu Andreja Kmeťa, zakladateľa Slovenského národného múzea. Od vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti je múzeum najdlhšie kontinuitne pôsobiacou národnou vedeckou a kultúrnou inštitúciou, ktorej aktivity nielenže suplovali aj funkcie iných celonárodných ustanovizní, ale sa tiež zúčastňovali, najmä zbierkovými fondmi, na vytváraní ďalších. Múzeum podporilo napríklad vznik národnej knižnice, národného archívu i národnej galérie a v nemalej miere prispelo k vytvoreniu celonárodnej pamiatkárskej inštitúcie a reštaurátorských dielní.

Počas viac ako 100-ročného pôsobenia Slovenské národné múzeum, ktorého historické jadro vzniklo v centre národných snažení Slovákov v minulom storočí, v Turčianskom Svätom Martine, prešlo zložitým procesom formovania i početnými organizačnými zmenami. Dnes už rozsiahla celoštátna inštitúcia spravuje vyše trojmiliónový zbierkový fond, ktorý dokumentuje predovšetkým hmotne vývoj prírody a spoločnosti na Slovensku, kultúru a život Slovákov doma i za hranicami, zmeny v živote krajiny a jej obyvateľov od čias formovania sa geologických vrstiev až po súčasnosť, charakterizovanú budovaním moderného demokratického štátu na konci druhého tisícročia.

Slovenské národné múzeum

http://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovenská http://sk.wikipedia.org/wiki/Memorandum_národa_slovenského http://sk.wikipedia.org/wiki/Viedenské_memorandum http://www.snk.sk/?o-kniznici http://www.snm.sk/