Techniky zberu údajov

Osnova Úvod techniky zberu údajov Priame pozorovanie Rozhovor Analýza dokumentov

Technika zberu údajov Úvod Techniky zberu závisia od výskumu: Empirický výskum - používa sa pozorovanie, dotazník, rozhovor, štúdium dokumentov, experiment Teoretický výskum – metódy logického vyhodnocovania/zberu (na základe myšlienok dokážeme vytvoriť nový poznatok, typické pre výskumné ústavy) Koexistencia medzi výskumom empirickým a teoretickým.

Technika zberu údajov K technikám zisťovania údajov patria: technika opytovania technika pozorovania dokumentárne pramene sociálny experiment špeciálne techniky

Prieskum použitých techník zberu údajov v diplom. prácach - CR Analyzovaných dokumentov bolo 40 diplomových prác z akad. roka 2006 / 2007.

Techniky zberu údajov Techniky zberu Počet použití spolu 70 dotazník 29 rozhovor 20 analýza dokumentov 17 pozorovanie 4 spolu 70

Technika zberu údajov II. Pozorovanie Čo je pozorovanie? technika, v ktorej je soc. realita, udalosti, zachytená očitým svedkom. Zosilnené a zdokonalené vnímanie človeka, najmä zrakové a sluchové Proces zmyslovej registrácie javov, ktorý prebieha na určitej skúsenosti „teoretickej“ základne, a v ktorom sa spracovávajú informácie o tom, čo počujeme, vidíme, cítime, ap.

Pozorovanie charakteristika Dôležitou súčasťou je: Zameranie pozorovania (intencia) Organizácia Systematickosť Spôsob registrácie výsledkov

Organizovanie pozorovania ide najmä o: Stanovenie presného výskumného cieľa, konkrétnych úloh a postupov Výber jednotiek pozorovania Voľbu prvkov pozorovania Voľbu času pozorovania Fixáciu údajov z pozorovania Voľbu miesta a fixáciu pozorovania Kontrolu pozorovania

Techniky zberu údajov II. Pozorovanie Zásady a zákl. delenie pozorovania sociálnych javov Bežné ( mimovoľné, naivné) pozorovanie Orientované na subjektívne ciele, potreby a záujmy, ktorými je ohraničené pasívne Vedecké pozorovanie Prevažne kolektívna záležitosť Projektované a realizované maximálne objektívne Cieľom je zachytiť čo najpresnejšie určité momenty Výsledky nie sú cieľom, sú len prostriedkom poznania

Druhy pozorovania v sociologickom výskume Sociolog. pozorovanie – vedecký proces, preto musí byť: Plánovitý Cieľavedomý jeho výsledky sú preverované inými postupmi Pozorovanie - technika zberu informácií o skúmanom objekte na základe bezprostredného vnímania a registrácie všetkých faktorov týkajúcich sa objektu a sú dôležité pre výskum - musí mať určitý kontrolný systém ( minimalizuje skresľujúce momenty) - kontrol. funkciu nesie konštančný princíp, kt. spočíva v : dôslednej príprave pozorovania, štandardizácie prístupu a metód opakované pozorovanie na rovnakom mieste opakované pozorovania rovnakého objektu s určitým časovým posunom kontrola pozorovania prostredníctvom písomne spracovaných poznatkov o iných podobných pozorovaniach Je to jedna z požiadaviek, ako dosiahnuť „ validné výsledky“ - pozorovanie by nemalo byť jednorazový akt, ale séria čiastkových pozorovaní

Postup pozorovania Určenie výskumnej úlohy (objekt pozorovania) Určenie druhu pozorovania (vedecké, priame, nepriame, zúčastnené, nezúčastnené, ap.) Vypracovanie plánu pozorovania čas a čas. rozpätie rozsah pozorovania miesto pozorovania spôsob záznamu o pozorovanom objekte organizačné zabezpečenie náklady na pozorovanie spôsob overovania výsledkov pozorovania

Druhy pozorovania Podľa spôsobu získavania informácií Priame pozorovanie Nepriame pozorovanie Podľa stupňa účasti pozorovateľa v skúmanej sociálnej situácii Zúčastnené pozorovanie Nezúčastnené pozorovanie Podľa stupňa formalizácie výskumnej akcie Štruktúrované ( štandardizované ) pozorovanie Neštrukturované ( neštandardizované ) pozorovanie

Priame pozorovanie Je založené na priamom styku pozorovateľa so skúmaným objektom. Pozoruje ho svojimi zmyslami, ktoré môžu byť zosilňované rôznymi pomôckami. Má určité zorné (pozorovacie) pole, tj. je zamerané na určitý priestorový okruh. Toto pole má zvyčajne 3 prvky: Konkrétny predmet (obsah) pozorovanie – čo pozorovať, aké javy, ich vlastnosti Priestorový rozsah – je závislý na vecnej náplni pozorovania Jednotka pozorovania – jej výber je závislý na charaktere objektu a predmetu pozorovania. Je to najmenšia rozoznateľná časť slovného i iného správania, ktorú môže pozorovateľ zatriediť

Pozorovacie situácie Sú určitým typom sociálnej situácie Môžu resp. nemusia byť vyvolané zo strany pozorovateľa reakcie aktérov situácie: vyvolané pozorovanie – zo strany pozorovaných uvedomené vyvolané pozorovanie – zo strany pozorovaných neuvedomené nevyvolané pozorovanie – zo strany pozorovaných uvedomené nevyvolané pozorovanie – zo strany pozorovaných neuvedomené

Pozorovacie situácie, kde sa PRIAME POZOROVANIE uplatňuje Pozorovanie interakcie dvoch osôb ako súčasť pozorovania a pozorovanie komunikácie Pozorovanie interakcií v malých skupinách Pozorovanie väčších sociálnych skupín (pracovných, rekreačných, obecenstva, ap.) Pozorovanie ekologických útvarov – zoskupenie ľudí na priestorovom základe

Zúčastnené pozorovanie Výskumník (pozorovateľ) je do určitej miery začlenený do skúmaného sociálneho procesu, má úzky kontakt s pozorovaným a zvyčajne sa zúčastňuje na ich činnosti Umožňuje získavať nedostupné informácie Podľa vystupovania výskumníka: Neutajené zúčastnené pozorovanie Utajené priame pozorovanie

Nezúčastnené pozorovanie Pozorovateľ je oddelený od skúmanej sociál. situácie (nie je jej bezprostredným aktérom) Zachytáva ju na zákl. vopred pripravených znakov – patrí sem „manifestné správanie“ Keďže sa nezučastňuje priamo , je nutná ďalšia objektivizácia ( ďalšia metóda)

Štruktúrované pozorovanie Typ pozorovania, pri ktorom sú vopred určené a v pláne zachytené jednotlivé prvky skúmaného sociálneho procesu, a tiež i stanovené znaky a ich kategórie Plán pozorovania by mal obsahovať: Predmet pozorovania Spôsob pozorovania Kódovanie pozorovaných javov Záznam pozorovania Je nutná príprava pozorovateľa i zaznamových hárkov, kam sa pozorovanie zachytáva

Neštrukturované pozorovanie Najmenej formalizovaný typ pozorovania Vopred určené prvky sú len skúmaného sociál. procesu resp. situácie Určuje sa len objekt pozorovania v určitej situácii, ostatné prvky pozorovania sa určujú v jeho priebehu

Rozhovor zisťujú sa názory a mienka ľudí o sociálnych problémoch systém verbálneho kontaktu medzi dvoma, alebo viacerými ľuďmi, pričom jeden sa pýta a druhý na otázku odpovedá špecifický prípad interakcie medzi výskumníkom a respondentom, s cieľom získať od neho určité informácie zisťujú sa názory a mienka ľudí o sociálnych problémoch jeho dôležitá súčasť – priame pozorovanie neverbálneho správania sa respondentov ( gestikulácia, mimika )

Použitie rozhovoru v sociologickom výskume v prípravnej fáze – neštandardizovaný rozhovor pre spresnenie a prehĺbenie poznatkov v priebehu organizácie sociologického výskumu inými technikami ako sprostredkujúci článok medzi dotazníkom a priamym pozorovaním

Funkcia výskumníka v rozhovore OSOBNOSŤ VÝSKUMNÍKA Pohlavie a vek Vonkajší vzhľad Osobné vlastnosti Falzifikácia protokolu Tempo rozhovoru Záznam odpovedí respondentov

Druhy a typy rozhovorov

Neštandardizovaný(neštruktúrovaný) rozhovor uskutočňuje sa väčšinou v počiatočných fázach sociologického výskumu ide o orientáciu vo zvolenom probléme a overenie záujmu o neho sú kladené viac menej voľné otázky, záznam z rozhovoru je voľnejší → porovnanie odpovedí je sťažené

Štandardizovaný rozhovor uskutočňovaný podľa textu vopred stanovených otázok s vytypovanými osobami pomôcka→ záznamový protokol cieľ→vylúčiť odklony od štandardu, vyvolať jednotnosť odpovedí a tým porovnateľnosť získaných údajov

Pološtandardizovaný rozhovor stanovenie určitého množstva štandardizovaných otázok, ktoré sú doplňované voľnými otázkami poradie otázok volí výskumník podľa sociálnej klímy a úrovne komunikácie smeruje k odhaleniu čiastkových aspektov skúmaných problémov

Kritérium spoločenskej úlohy zjavný protokolovaný rozhovor súčasť pozorovania, respondent je informovaný o sociálnej role, charaktere, obsahu a cieľoch výskumu zjavný neprotokolovaný rozhovor respondent vie o rozhovore, ale nie je informovaný o vlastnej sociálnej role výskumníka a cieľoch vlastného rozhovoru tajný rozhovor – voľný rozhovor 2 ľudí respondent nie je informovaný, že je s ním uskutočňovaný výskumný rozhovor

Kritérium naliehavosti tvrdý rozhovor podobá sa výsluchu autoritatívne správanie, nedôverčivosť výskumníka neutrálny rozhovor postupné kladenie otázok respondentovi odpovede respondenta nehodnotí, nevyžaduje striktne názor respondenta mäkký rozhovor V-R : vzťah osobnej sympatie výskumník – vyslovuje názory, prejavuje spoluúčasť respondentovi, vyslovuje hodnotiace súdy

Kritérium počtu účastníkov individuálny rozhovor najčastejší typ rozhovoru získavanie názorov jednotlivých príslušníkov sociálnych skupín ↓ vzájomné porovnávanie hromadný rozhovor pri výskume malých sociálnych skupín prirodzené prostredie ( pracovisko) rovnorodá skupina problematická reprezentatívnosť besied, štandardizácia dát spracovanie dát

Fázy uskutočnenia rozhovoru Príprava rozhovoru Zahájenie rozhovoru Priebeh rozhovoru Klíma rozhovoru Rozvíjanie témy a dĺžka rozhovoru Záznam z rozhovoru Ukončenie rozhovoru Spracovanie záznamov z rozhovoru

Chyby v rozhovore Situačné - nevhodne zvolené miesto, čas, sociálna situácia rozhovoru Sociologické - osobnosť výskumníka Psychologické – názory výskumníka na respondenta, mienka respondenta o výskumníkovi

Všeobecné zásady formulácie otázok otázky definitívne formulujeme až na základe dôkladnej teoretickej znalosti problematiky voľba otázok musí zodpovedať úrovni respondentov pri formulácii otázok sa treba vyvarovať provokačným otázkam otázky musia byť obsahovo zrozumiteľné, jazykovo správne vyjadrené otázky musia byť jednoznačné otázky majú byť primerane dlhé otázky nemajú byť difamujúce ( hanobné ) otázky nemajú byť náročné na pamäť

Typy otázok uzavreté - odpovede sú dopredu sformulované alternatívne – 2 možnosti odpovedí výberové – voľba z viacerých odpovedí otvorené - opak uzavretých, respondent formuluje odpoveď filtračné - na usmerňovanie rozhovoru, navádzacie kontrolné - na overenie pravdivosti výpovedí trikové - na odvedenie pozornosti k inej oblasti projekčné - na posúdenie názorov a postojov iných

Analýza dokumentov Dokumenty a ich klasifikácia Dokument = človekom vytvorený predmet pre zachovanie a prenos informácií = akýkoľvek spôsob zachytenia informácii na hmotnom médiu Za dokumenty sa nepovažujú predmety materiálnej kultúry (domy, mosty, nábytok ) KAŽDÝ EMPIRICKÝ SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM SPRAVIDLA ZAČÍNA ANALÝZOU DOKUMENTOV O PROBLÉME

Klasifikácia dokumentov

Gnozeologické hľadisko primárne dokumenty - priame záznamy o faktoch, mienkach a postojoch ľudí ( v matričných záznamoch, súdnych protokoloch, pamätiach, cestopisoch a pod.) sekundárne dokumenty - určitá forma interpretácie primárnych dokumentov (bibliografie, zoznamy rôznych publikácií a pod.)

Hľadisko formy zachytenia informácie písomné dokumenty najrozšírenejší druh výskumnej dokumentácie Podľa statusu sa delia na : → Verejné (oficiálne ) dokumenty týkajú sa väčších spoločenských celkov (obec, mesto), študované v prípravnej fáze sociol. výskumu, napr. : vládne materiály, štátne archívy, archívy firiem → Osobné (neoficiálne ) dokumenty zostavené súkromnou osobou Rozdelenie na tie, ktoré vznikajú : spontánne navodené - na základe vonkajšieho popudu napr. : autobiografické materiály, listy, denníky, pamäti a pod.

Hľadisko formy zachytenia informácie štatistické údaje dodržiava sa metodická prísnosť i presnosť pri ich zbere a spracovávaní dostupné pre všestrannú analýzu vytvárajú predpoklady pre hodnovernosť a odôvodnenosť záverov ikonografické dokumenty produkt filmového a výtvarného umenia svedectvo reálnych sociálnych vecí fonetické dokumenty zdroj lingvistickej informácie ( napr. pri skúmaní zvláštnosti jazyka sociálny skupín )

Ďalšia klasifikácia dokumentov Rozdelenie na : originály kópie - overiť hodnovernosť a presnosť kópií ! špeciálne dokumenty – účelovo zostavené pre výskumné ciele napr. : denníky, rôzne testy, pozorovacie protokoly

Metódy analýzy dokumentov TRADIČNÁ (KLASICKÁ) ANALÝZA predstavuje výklad, interpretáciu pôvodného dokumentu intenzívny typ analýzy - odhaliť v dokumente podstatnú ideu v jeho vývine, v logickej postupnosti etáp, fáz → odhaliť logické väzby i rozpory → vyhodnotiť ho → preskúmať logiku vnútornej organizácie dokumentu Rozdelenie na : Vnútornú analýzu - analýza obsahu dokumentu Vonkajšiu analýzu - analýza historických súvislostí vzniku dokumentu

Metódy analýzy dokumentov FORMALIZOVANÁ (OBSAHOVÁ) ANALÝZA druh kvantitatívnej analýzy dokumentu hľadajú sa ľahko spočítateľné znaky, črty, vlastnosti dokumentu extenzívny typ analýzy – nemožno analyzovať obsah celého dokumentu Najčastejšie sa využíva, ak je : požadovaná vysoká úroveň presnosti či objektívnosti analýzy k dispozícii nesystematizovaný materiál v dokumente obsiahnuté väčšie množstvo kategórií významný jazyk dokumentu – zvláštne črty a znaky Rozpracovanie jednotlivé analytických kategórií, vymedziť jednotky analýzy a vydeliť jednotky výpočtu

Metódy analýzy dokumentov SEKUNDÁRNA ANALÝZA skúmanie a vyhodnocovanie už existujúcich údajov, informácií alebo expertných hodnotení formulácia nových hypotéz, spresnenie modelov sociálnej reality Hlavné zdroje pre realizáciu : archívne údaje a informácie oficiálne štatistické údaje a ich databanky publikácie z výstupov sociologických výskumov fakty obsiahnuté vo verejných dokumentoch ( vládnych, ekonomických)

Výber dokumentov závisí na zameraní a cieľoch organizovaného výskumu požiadavka : hodnoverné informácie a údaje umožňujúce overenie vytýčených hypotéz Výber zdroja informácií náhodný výber – pri rovnakej dôležitosti dokumentárnych zdrojov stratifikovaný výber, expertné hodnotenie – pri konkrétnych výskumoch Výber konkrétnych dokumentov riadiť sa cieľmi výskumu a charakterom údajov dokumentov určiť rozsah výberového súboru dokumentov Hodnovernosť informácií : Primárne údaje sú spoľahlivejšie ako sekundárne!!!

Výhody a nevýhody pozorovania je drahé, pretože je potrebné osobne sa ho zúčastniť alebo využiť techniku (čas + financie) je náročné na tréning a prípravu, schopnosť pozorovať len daný jav a nevšímať si nesúvisiace môže byť morálne problematické (sledovanie) Výhody je možné využiť techniku – o to je jednoduchšie pre pozorovateľa najprirodzenejší spôsob zberu informácií (zrak získava 90% vnemov) je možné využiť techniku na zväčšenie a opakované premietanie najmenej rušivo pôsobí na objekt pozorovania pozorovaním sa získavajú vždy nové informácie

Výhody a nevýhody rozhovoru rozhovor nemôže viesť hocikto respondent musí byť schopný porozumieť otázkam, inak ho môže výskumník viesť k odpovedi, ktorá nezodpovedá jeho skutočnému názoru časová náročnosť nepoužíva sa na veľký počet respondentov Výhody okrem názorov respondentov môžeme sledovať jeho správanie vhodné použiť aj ako doplňujúcu metódu na objasnenie niektorých skutočností umožňuje odhaľovať intímne stránky psychického života možnosť porovnania informácií získaných od jednotlivých respondentov väčšia reliabilita nižšie možnosti ovplyvnenia výsledkov výskumníkom

Výhody a nevýhody analýzy dokumentov nedostupnosť niektorých dokumentov modifikácia záznamu informácií podľa účelu dokumentu neúplnosť údajov v dokumentoch osobné dokumenty – subjektivizmus nie je možnosť sledovať neverbálne správanie autorov problémy s kódovaním informácií v dokumente Výhody možnosť zoznámiť sa s dávno minulými udalosťami uskutočnenie výskumu v dlhodobej perspektíve (analýza tlače počas 10 rokov) väčšia veľkosť výberu lacnejšia technika ako terénny výskum vysoká kvalita záznamu informácií

Použité zdroje D. Polonský. Sociologické metódy poznávania spoločenských javov. EF UMB BB. 1999. ISBN 80-8055-222-3 Nový, I. a kol.:Sociologie pro ekonomy a manažéry. Grada. 2002. ISBN 80-247-0384-X Benčo, J.: Metodológia vedeckého výskumu. IRIS. 2001. ISBN 80-89018-27-0T Tomšík, M. a kol.: Sociologie pro ekonomy. Praha: VŠE, 1996 Vybrané diplomové práce www.wikipedia.sk

Ďakujeme Vám za pozornosť, prajeme Vám príjemný zvyšok dňa!