Typológia podnikov Organizačná úprava právnych foriem podnikania Skvalitňovanie podnikateľského prostredia v SR s dôrazom na rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov v EÚ

Michal Sýkora mail: michal.sykora.bratislava@gmail.com

Typológia podnikov Osobné spoločnosti: Podnik jednotlivca – živnosť na základe živnostenského oprávnenia Personálne spoločnosti: verejná obchodná spoločnosť komanditná spoločnosť Kapitálové spoločnosti: spoločnosť s ručením obmedzeným akciová spoločnosť. Ostatné formy podnikania: družstvo

Živnosť

živnosť - sústavná činnosť prevádzkovaná živnosť - sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na účel dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom - živnosťou nie je: činnosť pri výkone povolaní lekárov, lekárnikov, psychológov, advokátov, komerčných právnikov, tlmočníkov, burzových dohodcov, maklérov, ...; činnosť bánk, poisťovní, DDP, búrz, podnikanie v oblasti jadrovej energie, ...

- najrozšírenejšia forma podnikania v SR - môže ju prevádzkovať každá FO alebo PO ak splní podmienky ustanovené ŽZ: - podmienky prevádzkovania živnosti: - všeobecné – dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť - osobitné – odborná alebo iná spôsobilosť; u PO ich musí spĺňať aj osoba, ktorá je štatutárnym orgánom - živnosť nemôže prevádzkovať FO ani PO, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení konkurzu

Druhy živností - ohlasovacie – pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia (deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46) - remeselné - podmienkou prevádzkovania živnosti je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (výučný list, vysvedčenie o maturitnej skúške, doklad o vykonaní kvalifikačnej skúšky) - viazané – podmienkou prevádzkovania živnosti je odborná spôsobilosť získaná inak (u niektorých sa vyžaduje VŠ vzdelanie)

- voľné – odborná spôsobilosť nie je podmienkou - voľné – odborná spôsobilosť nie je podmienkou prevádzkovania živnosti - koncesované – smú sa prevádzkovať na základe koncesie; osobitnou podmienkou prevádzkovania je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov

Z hľadiska predmetu podnikania poznáme živnosti: - obchodné - výrobné - poskytujúce služby

Živnostenský register prehľad živností, ktorý vedie živnostenský úrad v danom územnom obvode ich pôsobnosti. Člení sa na verejnú a neverejnú časť. Každý má právo nahliadnuť do verejnej časti registra, prípadne z neho požadovať výpis. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje FO (živnostníka) a zodpovedného zástupcu. - výpis zo živnostenského registra – preukaz živnostenského oprávnenia

Živnostenské oprávnenie – oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká: - PO už zapísaným do obchodného registra, - PO, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, - a FO: a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46, b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny

preukazom živnostenského oprávnenia je: - živnostenský list osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených ŽZ na prevádzkovanie ohlasovacích živností, do vydania živnostenského listu rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením, - koncesná listina, ktorou bola udelená koncesia, - výpis zo živnostenského registra. (Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje).

VEREJNÁ OBCHODNÁ SPOLOČNOŤ

Môžu ju založiť aspoň dvaja spoločníci, ktorí Môžu ju založiť aspoň dvaja spoločníci, ktorí podnikajú pod spoločným menom. Obchodné meno (názov) spoločnosti musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“ alebo skratky „ver. obch. spol“, či „v.o.s.“. Spoločníci spravidla skladajú pri založení spoločnosti vklad, ktorého výška nie je zákonom nijako vymedzená. Výška vkladu sa riadi len ekonomickou úvahou zakladateľov.

Spoločníci ručia celým svojím majetkom spoločne nerozdielne. Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.

KOMANDITNÁ SPOLOČNOSŤ

Spája črty verejnej obchodnej spoločnosti a Spája črty verejnej obchodnej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Vzniká zmluvou medzi jedným alebo viacerými spoločníkmi, ktorí sa na činnosti spoločnosti zúčastňujú len svojim vkladom - komanditisti. Komanditisti ručia rovnako ako spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným, len nesplatenou časťou svojich vkladov.

Komplementári majú v riadení spoločnosti viac Komplementári majú v riadení spoločnosti viac práv, len oni sú oprávnení na obchodné vedenie spoločnosti a môžu byť štatutárnym orgánom spoločnosti. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Ak je komplementárov viac, ručia spoločne a nerozdielne.

SPOLOČNOŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM

Je najčastejšou formou obchodnej spoločnosti. Môže byť založená jednou alebo viacerými fyzickými či právnickými osobami. Môže mať maximálne 50 spoločníkov. Obchodné meno musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“ alebo skratky „spol. s r.o.“ resp. „s.r.o.“. Každý spoločník musí zložiť vklad v peniazoch alebo inej forme. Hodnota musí predstavovať aspoň. 20 000,- Sk. Základné imanie spoločnosti musí byt' najmenej 200 000,- Sk.

Spoločníci ručia do výšky svojho. nesplateného vkladu zapísaného v Spoločníci ručia do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Dlhy spoločnosti môžu byť uhradené len z majetku spoločnosti. Každý spoločník sa na chode spoločnosti zúčastňuje formou tzv. obchodného podielu.

Výška vkladu býva rozhodujúca pri rozdeľovaní zisku spoločnosti. Podiel na zisku môže byť vyplatený iba v prípade, že čisté obchodné imanie spoločnosti presahuje základné imanie. Spoločnosť pri vzniku vytvára rezervný fond vo výške a spôsobom ako je určené v spoločenskej zmluve. Najmenej však vo výške 5% základného imania. Rezervný fond sa v ďalšom období upravuje v súlade so spoločenskou zmluvou, ktorá tvorí minimálne 10% základného imania spoločnosti.

AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ

Základné imanie je rozpočítané na akcie. Akcia je cenný papier, ktorý má menovitú hodnotu a vyjadruje mieru, ktorou sa jej vlastník môže podieľať na riadení, zisku a likvidačnom zostatku spoločnosti. Akcie môžu byť: a) akcie na meno - označené menom určitej osoby (alebo viacerých osôb),ktoré sú vedené v zozname akcionárov. b) akcie na majiteľa - vlastníkom je akýkoľvek momentálny držiteľ akcie.

Zvýhodnenými akciami sú akcie zamestnanecké a prioritné. Zamestnanecké akcie sú zvýhodnené tým spôsobom, že zamestnanec spoločnosti ich získa bez toho, aby musel zaplatiť' celú ich hodnotu. Prioritné akcie zaručujú najmä zakladateľom spoločnosti, sprostredkovateľom obchodných transakcií, externým poradcom, že určitá časť zisku bude prednostne rozdelená medzi nich.

Založenie A.S. Spoločnosť sa zakladá tak, že zakladateľ, alebo zakladatelia splatia celé základné imanie spoločnosti jednorázovo. Musia uzavrieť' zakladateľskú zmluvu a schváliť' stanovy. Zmluva o založení spoločnosti musí mat' formu notárskej zápisnice.

Druhou formou zakladania spoločnosti je upisovanie akcií, kedy zakladatelia zverejnia výzvu, aby záujemcovia o akcie spoločnosti upísali v stanovenej lehote určitý počet akcii a splatili ich hodnotu. Týmto spôsobom sa získajú prostriedky, ktoré tvoria základné imanie spoločnosti. Pokiaľ sa v stanovenej lehote nepodarí upísať potrebný počet akcii, je doterajšie upisovanie neúčinné a spoločnosť' sa nezaloží.

Hodnota základného imania musí predstavovať' aspoň 1 000 000.- Sk. Akciovú spoločnosť' môžu založiť' najmenej dve fyzické osoby, prípadne jedna právnická osoba. K samotnému vzniku spoločnosti dôjde až zápisom do obchodného registra.

Práva a povinnosti akcionárov Akcionár má povinnosť zaplatiť' hodnotu akcie. Vklad akcionára sa stáva majetkom spoločnosti Akcionár vklad nemôže požadovať' späť. Akcia je cenným papierom, ktorý môže byť predmetom obchodu a akcionár ju môže predať.

Okrem práva disponovať' s akciami má akcionár: právo na riadenie spoločnosti - je zaručené hlasovacím právom na valnom zhromaždení, právo na podiel zo zisku (tzv. dividenda); podľa hodnoty akcií má akcionár právo, aby mu bol vyplatený podiel na zisku na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, právo na podiel z majetku spoločnosti po jej likvidácii.

Orgány akciovej spoločnosti Valné zhromaždenie - tvoria všetci akcionári a rozhoduje o najdôležitejších záležitostiach spoločnosti. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom, ktoré zároveň riadi činnosť celej akciovej spoločnosti a koná v jej mene. Dozorná rada je kontrolným orgánom, ktorý dohliada na činnosť predstavenstva a celú činnosť spoločnosti.

Zvýšenie základného imania akciovej spoločnosti Pri hospodárení spoločnosti môžu nastať prípady, kedy je potrebné zvýšiť základné imanie spoločnosti. Akciová spoločnosť, ktorá hospodári tak, že po úhrade všetkých prídelov do fondov a dividend zostáva ďalší nerozdelený zisk, môže zvýšiť základné imanie prevodom tohto "prebytku". Počet akcií sa nezmení, ale zvýši sa ich menovitá hodnota a táto skutočnosť sa na pôvodných akciách vyznačí alebo sa akcie vymenia za nové.

Pokiaľ spoločnosť nemá také dobré výsledky, maže dosiahnuť zvýšenie základného imania upísaním nových akcií. Menovitá hodnota akcii sa v tomto prípade nemení, ale zvýši sa ich počet, čím dojde tiež k zvýšeniu základného imania.

Zníženie základného imania akciovej spoločnosti Pokiaľ akciová spoločnosť potrebuje znížiť základné imanie, môže tak urobiť buď znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým, že zoberte z obehu určitý počet akcií. Podmienkou je, že túto skutočnosť oznámi dopredu veriteľom a uzavrie s nimi dohodu o dostatočnom zabezpečení, ich pohľadávok, ktoré vznikli v čase, keď základne imanie bolo v pôvodnej výške.

Rezervný fond Akciová spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške a spôsobom určeným v stanovách. Minimálna výška rezervného fondu predstavuje 10% základného imania a doplňuje sa určeným spôsobom do výšky najmenej 20% základného imania.

Zrušenie spoločnosti O zrušení rozhodne valné zhromaždenie a menuje likvidátora. Ten postupuje pri likvidácii rovnako ako v prípade likvidácie iných spoločností a podnikov. Likvidačný zostatok sa rozdelí podľa pomeru hodnôt akcií medzi akcionárov. Akciová spoločnosť zanikne až výmazom z obchodného registra.

DRUŽSTVÁ

Vznik Družstvo zakladá najmenej 5 fyzických osôb alebo aspoň 2 právnické osoby na ustanovujúcej schôdzi družstva, na ktorej musí: a) určiť základne imanie družstva, b) schváliť stanovy, c) zvoliť predstavenstvo a kontrolnú komisiu.

Základné imanie družstva musí byť najmenej 50 000,- Sk Výška členského vkladu nie je zákonom ustanovená. Pri zakladaní družstva nemusia byť členské vklady splatené, ale členovia sa musia zaviazať k zaplateniu určitej výšky vkladu, ktorých súhrn tvorí základné imanie družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra. Predstavenstvo podá návrh na zápis družstva do obchodného registra. Vtedy musí byť splatená polovica zapísaného základného imania družstva. Družstvo vzniká až zápisom do obchodného registra.

Stanovy družstva Sú základným dokumentom upravujúcim činnosť družstva, všetky otázky členov, členských vkladov, orgánov družstva a hospodárenia družstva. Prijímanie a zmena stanov je v právomoci členskej schôdze a pokiaľ sa v stanovách neurčí inak, postačí pre ich prijatie a zmenu súhlas prostej väčšiny prítomných členov. Pre stanovy družstva platí, že pokiaľ stanovy neuvádzajú niečo iné, zákonník práce a ďalšie pracovno-právne predpisy platia pre členov družstva. Stanovy môžu obsahovať len takú úpravu, ktorá je pre člena výhodnejšia.

Členstvo v družstve Stanový obsahujú podrobnú úpravu členstva. Zákon určuje len základné princípy jeho vznik, zánik a dôsledky s tým spojené. Kladie pritom dôraz na majetkovú stránku členstva, teda na podiel člena na majetku a z toho sa odvíjajúceho práva podieľať sa na rozhodovaní o spoločných záležitostiach. Úmrtie člena družstva má za následok, že dedič. ktorý zdedil členské práva. maže požiadať o členstvo. Pokiaľ členstvo v družstva zanikne, má doterajší člen právo na vyrovnávací podiel.

Je to podiel na čistom obchodnom imaní družstva podľa účtovnej závierky, za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Členstvo vzniká: a) pri založení družstva dňom jeho vzniku, b) prijatím člena na základe jeho písomnej prihlášky, c) prevodom členstva, d) iným spôsobom stanoveným zákonom. Zákon nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi družstiev, pralo je v ňom upravený aj prevod členstva, aj keď bude aktuálnejší iba v bytových družstvách.

K zániku členstva môže dôjsť týmito spôsobmi:. a) písomnou dohodou, K zániku členstva môže dôjsť týmito spôsobmi: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením. d) zánikom družstva, e) u fyzickej osoby úmrtím, f) u právnickej osoby jej vstupom do likvidácie, vyhlásením konkurzu, poprípade jej zánikom. Keďže členský vzťah je chápaný ako majetková účasť člena na podnikaní družstva, je vylúčenie možné iba pri skutočne závažnom a opätovnom porušení povinnosti.

Hospodárenie družstva Družstvo je povinné zriadiť tzv. nedeliteľný fond, ktorý sa počas trvania nemôže použiť k rozdeleniu medzi členov. Jeho výška pri vzniku musí byť najmenej 10% základného imania a ročne sa do neha prevádza 10% čistého zisku, až jeho výška dosiahne čiastku určenú stanovami, najmenej 50% základného imania družstva. Stanovy môžu určiť aj zriadenie ďalších zabezpečovacích fondov. Každý rok je družstvo povinné vypracovať ročnú účtovnú závierku.

Člen družstva neručí za záväzky družstva a na úhradu jeho dlhov môže byť použitý iba jeho členský vklad. Stanovy môžu určil', že všetci alebo len niektorí členovia sa môžu do určitej výšky podieľať na úhrada straty družstva.

Orgány družstva Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, rozhoduje o najdôležitejších záležitostiach, volí ostatné orgány družstva, prijíma a mení stanovy a môže si vyhradiť rozhodovanie o akejkoľvek otázke. Predstavenstvo družstva je štatutárnym orgánom a riadi jeho činnosť. Volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, ktorí za predstavenstvo konajú navonok. Kontrolná komisia je volená členskou schôdzou a zaoberá sa kontrolou činnosti družstva a vybavovaním sťažností členov.

Zánik družstva Družstvo zanikne dňom vymazania z obchodného registra. Tomu musí predchádzať jeho zrušenie. K zrušeniu družstva dochádza týmito spôsobmi: a) uznesením členskej schôdze o zrušení, rozdelení, zlúčení alebo splynutí družstva, b)vyhlásením konkurzu, prípadne zamietnutím návrhu na konkurz pre nedostatok majetku, c) rozhodnutím súdu v prípadoch, že družstvo porušuje vymedzené povinnosti stanovené zákonom, d) uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené, e) dosiahnutím účelu, na ktorý bolo zriadené.

Skvalitňovanie podnikateľského prostredia v SR s dôrazom na rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov v EÚ

Podnikateľské prostredie Je to také prostredie, v ktorom štát podporuje a chráni hospodársku súťaž: vytvára pre ňu jasné a stabilné pravidlá, efektívne zabezpečuje ich dodržiavanie všetkými účastníkmi trhu a zároveň minimalizuje administratívne prekážky a požiadavky smerom k podnikateľom.

Akčný plán V júli 2005 vláda SR schválila Akčný plán pre podnikateľské prostredie autor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Stratégia konkurencieschopnosti SR do roku 2010

Komplexný audit prekážok v podnikaní na Slovensku Zlepšenie podmienok pre efektívne vymáhanie práva Zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce Systém hodnotenia dopadu právnych predpisov- RIA (Regulatory Impact Assesment) Elektronické verejné obstarávanie (e- procurement) Vytvorenie podmienok pre vznik regionálnej stredoeurópskej burzy cenných papierov

7. Identifikácia a odstránenie legislatívnych 7. Identifikácia a odstránenie legislatívnych prekážok v oblasti kapitálového trhu 8. Identifikácia a odstránenie bariér skutočného otvorenia trhu s energiou 9. Rozvoj podnikania v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie 10. Stransparentnenie štátnej pomoci 11. Zlepšenie informačnej štruktúry v oblasti podnikania