OCHRANA PROSTREDIA činnosti, kt. sa predchádza poškodz. a znečis. ŽP a jtl. zložiek a druhov organizmov, zachovať zdravé, produktívne, estetické prost. (širší zmysel), ochrana prír. zdrojov - človek využíva pre svoju existenciu (užší zmysel)   1/ všeobecná - zameraná na ochranu hl. zložiek biosféry(H2O, pôda, vzduch, les) a rozumné využívanie týchto zdrojov, 2/ špeciálna ochrana prírody – špecif. častí z hľ. skúmania - chránené územia... 9 Národných parkov, 14 Chránených krajinných oblastí, 19 mestských pamiatkových rezervácií,,5 prírodných a kultúrnych pamiatok zapísaných do zoznamu UNESCO.....   3/ ochrana kult. pamiatok – kultúrna, umelecká hodnota.

NÁSTROJE OCHRANY A TVORBY ŽP Zvyšovanie povedomia verejnosti /environmentálne vzdelávanie/ Právne nástroje /legislatíva – voda, les, EÚ .../ Ekonomické nástroje /ekologická daňová reforma, grantové programy/ Dobrovoľné nástroje /aktivity jednotlivcov a organizácii/ Informačné nástroje /IS o ŽP/ Nástroje strategického plánovania /Miestna agenda 21, iné koncepčné materiály/ Nástroje zapájania verejnosti /Aarhurská zmluva – informácie, spolurozhodovanie, prístup k spravodlivosti / Výskum a vývoj /zákon o podpore VaV, aktivity APVV/ Medzinárodná spolupráca /OSN aktivity, UNESCO, IUCN/ Inštitucion. nástroje (MŽP SR, Slovenská inšpekcia ŽP, SAŽP, ŠOP .../

Legislatívne nástroje Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002, doplnený Z. č. 117/2010 Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín č. 15/2005 Z. z., Nariadenia vlády (pr. č. 23/1988 o NP Slovenský raj...), Vyhlášky Ministerstva kultúry SR (pr. 68/1984 –vyhlásenie CHKO Kysuce, 220/1988 o CHKO Záhorie, 440/2008 o CHKO Dunajské Luhy...), - mnohé doplnené r.2010 (viď správa MŽP SR) Oznámenia ministerstiev.... zákon NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) zákon NR SR č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

AKTUÁLNY PREHĽAD ČLENSTVA SR V MEDZINÁRODNÝCH ENVIRON AKTUÁLNY PREHĽAD ČLENSTVA SR V MEDZINÁRODNÝCH ENVIRON. DOHOVOROCH DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY OVZDUŠIA Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, tzv. Ženevský dohovor 2002) • Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), (New York, 9.5.1992, podpis 19.5.1993, ratifikácia 25.8.1994 s platnosťou od 23.11.1994) - Kjótsky protokol (Kyoto, 11.12.1997, podpis 26.2.1999, ratifikácia 31.5.2002) • Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, tzv. Viedenský dohovor (Viedeň, 22.3.1985, ČSFR pristúpenie v r. 1990, SR sukcesia 28.5.1993) - • Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (Štokholm, 22.5.2001, SR ratifikácia 5.8.2002)

DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY VÔD   Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (Helsinki, 17.3.1992, pristúpenie SR 7.7.1999) • Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, tzv. Dunajský dohovor (Sofia, 29.6.1994, podpis SR 29.6.1994, ratifikácia 2.10.1997)   DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY PRÍRODY • Dohovor o biologickej diverzite (Rio de Janeiro, 5.6.1992, podpis SR 19.5.1993, podpis ratifikačnej listiny prezidentom SR 23.8.1994, ratifikácia 25.8.1994 s platnosťou od 24.11.1994) • Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, tzv. Bernský dohovor (Bern, 19.9.1979, podpis SR 28.4.1994, ratifikácia 23.9.1996 s platnosťou od 1.1.1997

• Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. Washingtonský dohovor - CITES (pristúpenie ČSFR 28.2.1992 s platnosťou od 28.5.1992, SR sukcesia v r. 1993) • Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (pristúpenie ČSFR 15.11.1990 s platnosťou od 15.2.1991, SR v r. 1993 sukcesia) • Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb (Washington, 2.12.1946) a Protokol zmien a doplnkov (Washington, 19.11.1956) Listina o pristúpení SR uložená 22.3.2005) • Európsky dohovor o krajine (Florencia, 20.10.2000, listina o ratifikácii SR uložená 9.8.2005)  

DOHOVORY PRIEREZOVÉHO CHARAKTERU • Dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich hranice štátov (Espoo 25.2.1991, ČSFR podpis 25.2.1991, SR sukcesia 1993, ratifikácia SR 18.11.1999) • Dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, tzv. Bazilejský dohovor (Bazilej, 22.3.1989, ČSFR pristúpenie r. 1991, sukcesia SR 28.5.1993, prijatie Dodatku k Dohovoru 11.9.1998) • Dohovor o zriadení Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT) (Ženeva, 24.5.1983, listina o prístupe SR uložená 3.1.2006)

DOHOVORY PRIEREZOVÉHO CHARAKTERU • Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií – (Helsinki, 17.3.1992, listina o pristúpení SR 9.9.2003) • Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát – tzv. Karpatský dohovor (Kyjev, prijatie 22.5.2003, uloženie listiny o schválení 6.5.2004) • Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach ŽP - Aarhuský dohovor (Aarhus, 25.6.1998, listina o prístupe SR uložená 5.12.2005)

Správy o stave životného prostredia Správy o stave ŽP v SR v zmysle zákona NR SR 17/1992 Z.z. a zákona NR SR č. 205/2004 Z.z. - v r. 2010 bolo z hľadiska environ. kvality v kategórii prostredie narušené a prostredie silne narušené 13,5 % územia Slovenska. V porovnaní s r. 2007 došlo k poklesu tohto podielu o cca 2 % Regionálne (Krajské) správy o stave životného prostredia Správy o vplyvoch hospodárskych odvetví na životné prostredie Slovenskej republiky (Sektorové správy) Indikátory trvalo udržateľného rozvoja (TUR) SR na národnej úrovni

KATEGÓRIE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z. č. 543/2002 chránená krajinná oblasť (§ 18) – 14 ks národný park (§ 19) – 9 ks chránený areál (§ 21) - 172 ks prírodná rezervácia (§ 22) – 388 ks, NPR - 219 prírodná pamiatka (§ 23) – 254 ks a NPP 11 ks + 44 jaskýň + 5 vodopádov, chránený krajinný prvok (§ 25)- 1 (Vápenický potok –BA-r.2007) chránené vtáčie územie (§ 26) – 41 ks (www.enviroportal.sk/ - správa ŽP r.2010)

• Výmera 9 NP tvorí 6,48 % rozlohy SR, ochranných pásiem (OP) NP 5,51 % rozlohy SR a 14 CHKO 10,66 % rozlohy SR. • Výmera všetkých maloplošných CHÚ (vrátane ich OP) tvorí 2,29 % územia Slovenska. V SR -evidovaných vyše 5 400 jaskýň (PP), z nich 44 najvýznam. zaradených medzi národné prírodné pamiatky (NPP). Sprístupnených je 17 jaskýň, z nich 12 prevádzkuje Správa Slovenských jaskýň a 5 iné subjekty. Okrem toho existuje 30 jaskýň, ktoré boli vyhlásené za verejnosti voľne prístupné jaskyne. (Správa o ŽP r. 2010)

COPK - Centrum ochrany prírody a krajiny COKKAPD - Centra pre ochranu kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva Chránená krajinná oblasť (CHKO) s rozlohou spravidla nad 1000 ha, ktorú vyhlasuje MŽP. Na jej území platí 2. st. ochrany (Biele Karpaty, Cerová Vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Poľana, Ponitrie, Strážovské vrchy, Štiavnické Vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie).

Národný park (NP) tiež s rozlohou nad 1000 ha, ktorý vyhlasuje vláda SR. Tu platí vyšší, 3. stupeň ochrany. Dnes je vyhlásených už 9 národných parkov: TANAP, Nízke Tatry (NAPANT), Pieninský národný park (PIENAP), Slovenský raj, Malá Fatra, Poloniny, Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra. - v roku 1948 bol vyhlásený prvý národný park - TANAP Chránený areál (CHA) s rozlohou do 1000 ha, ktorý vyhlasujú krajské úrady ŽP. Platí v nich 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. (Arborétum Borová hora, Arborétum Mlyňany SAV, Orava (rieka), Ostrá skala a Tupá skala, Sĺňava-Piešťany, Topoľčianska zubria zvernica....) Prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR) predstavuje územie menšie ako 1000 ha pôvodné alebo málo pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady ŽP. Platí v nich spravidla štvrtý alebo piaty stupeň ochrany – ustanovuje KÚŽP Vyhláškou. (napr.: NPR Devínska Kobyla, NPR Prosiecka dolina, NPR Meandre Hrona a i.)

Prírodná pamiatka (PP alebo NPP) - územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky význam a vyhlasuje ho krajský úrad ŽP. Je chránené spravidla štvrtým alebo piatym stupňom ochrany – ustanovuje KÚŽP Vyhláškou. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády, pramene. (napr.: PP Mašiansky balvan, NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Korňanský ropný prameň) Chránený krajinný prvok Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže obvodný úrad ŽP všeobecne záväznou vyhláškou vyhlásiť za chránený krajinný prvok. Na území chráneného krajinného prvku platí druhý (§ 13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.

Chránené vtáčie územie Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia. Vyhlasuje ministerstvo, zoznam schvaľuje vláda uznesením. Zoznam vtáčích území vláda po jeho schválení zasiela Európskej komisii. V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. V SR je 38 chránených vtáčích území (Boheľovské rybníky, Bukovské ,Cerová ,Dolné Pohronie , Dolné Považie, Dubnické štrkovisko , Dunajské luhy, Horná Orava, Košická kotlina...) http://www.sopsr.sk/natura/ - Štátna ochrana prírody

stupeň ochrany územia Platí na celom území SR. Podľa neho sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na: zasahovanie do biotopov národného a európskeho významu, ktorým sa biotop môže poškodiť , znehodnotiť, alebo zničiť vykonávať činnosť, ktorá by mohla viesť k zmene stavu mokrade alebo koryta vodného toku rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok - vypúšťanie vodnej nádrže, rybníka

2. stupeň ochrany územia Na území je zakázané: – vjazd a státie s motorovým vozidlom a bicyklom. Ich pohyb je obmedzený iba na diaľnice, cesty a miestne komunikácie. Vyžaduje sa súhlas orgánu ochrany prírody napríklad na: likvidáciu trvalých trávnatých porastov výstavbu lesných ciest pozemnú aplikáciu chemických hnojív ( pesticídov, toxických látok) na súvislej ploche väčšej ako 2 ha používanie svetelných a hlukových efektov (ohňostroj) - organizovanie turistických a športových podujatí

3. stupeň ochrany územia Na území je zakázané napríklad: - vykonávať banskú činnosť - vykonávať činnosti uvedené v druhom stupni ochrany - organizovať spoločné poľovačky - organizovať turistické a športové podujatia - táboriť, stanovať, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať alebo vykonávať iné športové aktivity zbierať rastliny a plody rastlín Súhlas orgánu ochrany prírody je potrebný napríklad na: - umiestnenie informačného a propagačného zariadenia - pozemnú aplikáciu chemických látok a hnojív - vykonávanie technických geologických prác

4. stupeň ochrany územia Na území je zakázané napríklad: - vykonávať činnosti zakázané na území so stupňom ochrany 3 - ťažba holorubným spôsobom - aplikácia chemických látok a hnojív - voľne pustiť psa, výnimka je poľovnícky, služobný pes zbierať nerasty a skameneliny Súhlas sa vyžaduje napríklad na: - pasenie zvierat, napájanie zvierat - umiestnenie stavby

5. stupeň ochrany územia Na území je zakázané napríklad: - poškodzovanie vegetačného krytu - poškodzovanie pôdneho krytu - chytať, loviť a usmrtiť živočícha - umiestniť stavbu - tvoriť lesnú cestu - meniť stav mokrade alebo koryta vodného toku - rušiť pokoj a ticho

NATURA 2000 v SR - základ. súčasťou európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov, - súvislá európska ekologická sieť osobitne chránených území, ktoré sú v osobitnom záujme EÚ, a ktorú budujú členské štáty nezávisle na národných sústavách CHÚ. - tvoria ju dva typy území: územia európskeho významu (ÚEV) - lokality navrhnuté za CHÚ na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živoč. a voľne rastúcich rast. –navrhnuté pre 44 druhov rast., 96 živoč. a 66 typov biotopov; – do návrhu zoznamu území európskeho významu bolo pôvodne zaradených 382 území s rozlohou približne 573 690 ha - 11,7 % výmery SR, prekryv so súčasnou sieťou CHÚ je 86 %.

NATURA 2000 v SR 1. územia európskeho významu (ÚEV) – v navrhovaných územiach platí tzv. predbežná ochrana, teda navrhovaný stupeň ochrany; – od roku 2008 plynie pre Slovensko 6 ročná lehota vyhlasovania ÚEV za chránené územia podľa národnej kategorizácie CHÚ – vyhlásenia predmetných chránených území zabezpečujú krajské úrady životného prostredia a postupujú pritom podľa § 50 zákona o ochrane prírody a krajiny. – všetky zámery na vyhlasovanie ÚEV za chránené územia v podobe tzv. projektov ochrany musia byť prerokované v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny s identifikovanými vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. - Projekty ochrany vypracováva Štátna ochrana prírody SR, resp. v niektorých prípadoch aj iná odborne spôsobilá osoba zapísaná MŽP SR v osobitnom zozname

ÚEV SR – r. 2011

2. chránené vtáčie územia (CHVÚ) – Vedecký návrh CHVÚ vypracovala spoločnosť pre ochranu vtáctva na slovensku (SOVS) a národný zoznam chránených vtáčích území spracovali MŽP SR, ŠOP SR a SOVS; – národný zoznam CHVÚ schválila vláda SR uznesením č. 636/2003 dňa 9. Júla 2003. - prekryv CHVÚ s existujúcou sústavou chránených území v SR predstavuje 55 %; - na území SR je 41 CHVÚ (1 287 296 ha) – cca 26% SR (r. 2011);

Prehľad výmery ÚEV a CHVÚ v SR a v okolitých kraj. EÚ (k máju 2010)

TVORBA ŽP 1/ technická – urbanizmus, stavby, inv. – umelé prostr.   = cieľavedomá ľudská činnosť na vedeckých základoch orientuje sa na optimalizáciu prírodných a iných zložiek krajiny 1/ technická – urbanizmus, stavby, inv. – umelé prostr. 2/ tvorba biotechnických štruktúr PH krajiny – povodne a predchádzanie im 3/ tvorba zelených štruktúr    * Výchova k starostlivosti o ŽP - začína sa v rodine. Mala by byť zakomponovaná do učebných osnov ZŠ a VŠ. 

TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ (TUR) r. 1987 prijalo Valné zhromaždenie OSN správu Naša spoločná budúcnosť, v ktorej sa trvalo udržateľný rozvoj definoval ako taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať potreby súčasných generácií bez toho, aby sa tým ohrozili možnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby. O päť rokov neskôr túto definíciu prevzal aj náš zákon o životnom prostredí s tým, že ju rozšíril o potrebu chrániť prírodu (ekosystémy) ako celok.

V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro konala pamätná Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá si vyslúžila prívlastok Summit Zeme. Za východisko z hroziacej globálnej rozvojovej krízy sa navrhol integrovaný prístup pod názvom trvalo udržateľný rozvoj – TUR (angl. sustainable development). Zmysel koncepcie TUR je v hľadaní, podpore a uplatňovaní optimálneho vzťahu medzi ekonomickou, sociálnou a environmentálnou dimenziou rozvoja.

Trvalo udržateľný rozvoj vychádza z určitých, všeobecne a dlhodobo platných princípov, riadi sa súborom kritérií a meria či vyhodnocuje sa prostredníctvom indikátorov. Princípy TUR: princíp ekologický, ochrany biodiverzity a životodarných systémov, rozvoja ľudských zdrojov, rozumnej dostatočnosti, vnútrogeneračnej i medzigeneračnej rovnosti, spravodlivého prístupu k zdrojom, prevencie a predbežnej opatrnosti, optimalizácie, rovnováhy, samoregulácie, šetrnosti a solidarity....

TUR a SR Od roku 1992 tvorí TUR, vďaka zákonu č. 17/1992 o životnom prostredí, súčasť nášho právneho systému. Od júna 1999 pôsobí na Slovensku Rada vlády pre TUR, v októbri 2001 vláda SR a v apríli 2002 NR SR schválili Národnú stratégiu (NS) TUR SR. Uznesenie vlády SR č. 271/2004 k správe o plnení úloh NS TUR SR

Snaha o riešenie - TUR AGENDA 21 – program pre 21. st. zákl. dokument pre zosúladenie ekol. a ekon. aktivít - jej prijatie by znamenalo šetrný prístup k využívaniu prír. zdrojov a k udržaniu trvalého rozvoja vo všetkých obl. - Za posledných 55 r. ľudstvo vyťažilo toľko surovín ako za celú predchádzajúcu éru (dnes 40 mil t/r. – min. spotrebujeme, zvyšok - odpady - zaťažujú ŽP. Človek zasahuje do prírodných procesov, kt. sa obracajú proti nemu.  pozostáva z preambuly a 40 kapitol, členených na programové oblasti, pozostávajúce z východisk pre činností, cieľov, činností a spôsobov realizácie v rámci 4 časti:

AGENDA 21 sociálna a ekonomická dimenzia –7 kapitol - obsahujú: Medzinár. spoluprácu pri urýchľovaní TUR v rozvoj. krajinách, boj s chudobou, zmeny modelov spotreby, dynamiku demografického rastu a TUR, ochranu a podporu ľudského zdravia, podporu TUR ľudských sídiel, integrovanie ŽP a rozvoja pri rozhodovaní ochrana a využívanie zdrojov –14 kapitol -pozostávajú z: ochrany ovzdušia, integrovaného prístupu k plánovaniu a hospodáreniu so zdrojmi, boj proti odlesňovaniu, starostlivosť o nestabilné ekosystémy – boj s desertifikáciou, suchom a TUR v pohoriach, podpora TUR poľnohosp. a vidieka, zachovanie biolog. rôznorodosti, environ.vhodné využívanie biotechnológií, ochrana oceánov, ochrana kvality a zásob sladkovodných zdrojov, environ. vhodné nakladanie s toxickými chem. látkami, s nebezpečnými odpadmi, s tuhými odpadmi a kalmi, bezpečné a environ. vhodné nakladanie s rádioak. odpadmi

AGENDA 21 posilňovanie úlohy dôležitých skupín –10 kapitol: globálne zapojenie žien do trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja, deti a mládež v TUR, uznanie a posilňovanie úlohy domorodých obyv.a ich spoločenstiev, mimovládnych organizácií, iniciatívy samosprávnych orgánov zamerané na podporu Agendy 21, posilňovanie úlohy pracujúcich a ich odborov, obchodu a priemyslu, vedecká a technická obec a posilňovanie úlohy pôdohospodárov prostriedky uplatňovania – realizácie finančné zdroje a mechanizmy (MF SR), transfery environ. vhodných technológií, podpora vedy, vzdelávania, osvety a odbornej prípravy  

EEA – Európska environmentálna agentúra zriadená nariadením č. 1210/1990 Činnosť začala v r. 1994, sídlo je v Kodani Cieľ - sprístupniť európskym i národným tvorcom politík, rovnako ako laickej a odbornej verejnosti včasné a relevantné informácie, položiť pevné základy environmentálnych politík a začleniť environmentálne myslenie a vzdelávanie do hlavného prúdu rozhodovania. Do činnosti EEA je priamo zapojených 32 európskych krajín a spolupracuje s ňou ďalších 6 krajín západného Balkánu Slovensko je oficiálnych členom EEA od 1.8.2001 - Priamym partnerom EEA a zároveň národným ohniskovým bodom sa stala SAŽP (Slovenská agentúra ŽP).

EIA - Environmental Impact Assessment - POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽP jeden z hl. nástrojov medzinár. environ. politiky na uskutoč. TUR ide o posudz. navrhovaných činností – projekt, stavba, prevádzka zameriava najmä na fyzický dopad na ŽP, na flóru, faunu, atď. EIA hodnotí špecifické, priame vzťahy, príčina – následok medzi predkladaným projektom a environ. receptorom. - Princípy:  komplexnosť vyhod. predpokladaných vplyvov danej činnosti na ŽP ešte pred ich povolením, vyhodnotenie zabez. odborníci z rôznych oblastí, aktívna účasť verejnosti na procese posudzovania, variantné riešenia, proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania

SEA – Strategic Environmental Assessment STRATEGICKÉ HODNOTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA = VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PRÁVNE PREDPISY A ICH VPLYV NA ŽP (širší pojem ako EIA) Ide o environmentálne posudzovanie strategických dokumentov – plány, programy, politiky v časovom predstihu (pred prijímaním povolení individuálnych projektov) → je nástroj pre rozhodnutie, nie proces ustanovenia rozhodnutia (EIA). SEA sa uplatňuje na rôznych úrovniach, od globálnej, cez národnú, regionálnu až po miestnu úroveň SEA sa pozerá na kumulatívne, nad-sektorové a nepriame vplyvy, na širší obraz a hodnotí oblasti, ktoré sú bežne prehliadnuté na úrovni projektu. V SR povinnosť hodnotiť zásadné rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu (obce nad 2000 obyv. – povinnosť) a všeob. právne predpisy z hľadiska vplyvu na ŽP – zakotvené v Zákone NR SR č. 127/1994

V SR sa posudzovanie vykonáva od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. (upravil sa pojem dotknutá verejnosť-rozšíril sa o fyzickú osobu-v následných ustanoveniach sa priznalo fyz.j osobe a občianskej iniciatíve právo účasti v následných povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov. (ÚSES – územný systém ekolog. stability územia) 1.2. 2006 bol prijatý zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov (SEA) – novelizovaný Z.č. 145/2010!!, pretože EU prijala ďalšie smernice. dodržiavanie zákonov, vydávanie povolení – SIŽP

Životné prostredie na Slovensku v posledných dvoch rokoch vplyv aj hospodárska kríza. Zatiaľ, čo spotreba domácnosti postupne rastie, v roku 2009 sme v porovnaní s rokom 2008 zaznamenali medziročný pokles odpadov umiestnených na trh o cca. 26 %, v r. 2010 bol mierny nárast Zlepšenie situácie nastalo aj v oblasti vypúšťania odpadových vôd do povrchových tokov, kde pokles predstavuje oproti roku 1999 približne 56 %. Ministerstvo v súčasnosti pracuje na príprave Programu odpadového hospodárstva na roky 2011-2015 a novom zákone o odpadoch. Slovensko stále väčšinu odpadu nerecykluje, ale vyváža na skládky!!!

Životné prostredie v Európe (správa r. 2010) EÚ dosiahla pokrok v znižovaní emisií a väčšom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov. Emisie EÚ-27 v r. 2009 boli o 17 % nižšie ako v r. 1990 – cieľ: znížiť emisie o 20 % do roku 2020 je to vďaka zmene palivovej základne a reštrukturalizácii priemyslu a prijatím veľmi prísnej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia v 90. rokoch, nie vďaka cielenému dlhodobému plánovaniu!!!! redukcia emisií - nie je rovnako pozitívna vo všetkých sektoroch - znepokojenie vyvoláva doprava problémom ostáva aj účinné využívanie zdrojov a kvalita vody a ovzdušia v mestách.