Novela DPH č. 268/2015 Z. z. (zavedenie nového systému DPH – „cash flow systém“, prenos daňovej povinnosti pri stavebnej činnosti…) Ing. Vladimír Ozimý.

Prezentace na téma: "Novela DPH č. 268/2015 Z. z. (zavedenie nového systému DPH – „cash flow systém“, prenos daňovej povinnosti pri stavebnej činnosti…) Ing. Vladimír Ozimý."— Transkript prezentace:

1 Novela DPH č. 268/2015 Z. z. (zavedenie nového systému DPH – „cash flow systém“, prenos daňovej povinnosti pri stavebnej činnosti…) Ing. Vladimír Ozimý daňový poradca

2 Zmeny v oblasti registrácie

3 Zrušenie väzby registrácie na zloženie zábezpeky
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).

4 Zmena od 1.1.2016 pri registrácii za platiteľa DPH
Čo z toho vyplýva? Dôvodom na zaregistrovanie bude aj skutočnosť nesplnenia lehoty na zaplatenie zábezpeky na daň u dobrovoľne sa registrujúcej zdaniteľnej osoby, pričom táto skutočnosť bude mať dosah na vymáhanie zábezpeky a daňové exekučné konanie (bližšie aj pri zmenách v oblasti zábezpeky) - § 4c ods. 4 Ten,kto sa bude chcieť dobrovoľne registrovať, si bude musieť zvážiť riziko zábezpeky. Podľa § 85kd (prechodné ustanovenie) zmena v princípoch registrácie a rovnako aj pri ukladaní zábezpeky sa uplatní až na registračné lehoty po Do sa postupuje po starom.

5 Porovnanie zmien Do konca roka 2015:
A) podanie žiadosti o dobrovoľnú registráciu B) splnenie podmienok zloženia zábezpeky podľa § 4c C) nezaplatenie zábezpeky D) nezaregistrovanie za platiteľa DPH Od D) zaregistrovanie za platiteľa DPH a vymáhanie v daňovom exekučnom konaní

6 Zmena vo väzbe na dodanie tovaru s montážou (§ 5)
Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len: a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8, b) služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4), c) tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9), d) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ, f) služby podľa § 16 ods. 14 a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a (systém MOSS).

7 Zmena vo väzbe na dodanie tovaru s montážou (prepojene na § 69)
Väzba na § 69 ods. 2 zákona o DPH: Platný stav: Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Navrhovaná zmena: Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4 (služby viažuce sa k nehnuteľnosti, krátkodobý prenájom, kultúrne služby, osobná preprava), 10 a 11 (stravovanie) a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou (okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja), ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

8 Zmena vo väzbe na dodanie tovaru s montážou
Podľa dôvodovej správy ide o rozšírenie okruhu prípadov, kedy sa zahraničná osoba nemusí registrovať na území SR z dôvodu dodania tovaru okrem prípadov zásielkového predaja (definícia je v § 6). Príklad: Česká spoločnosť kúpi tovar na území SR a predá ho inej zdaniteľnej osobe so sídlom, prevádzkarňou v SR. V takomto prípade sa nemusí registrovať a prenesie daňovú povinnosť na príjemcu tovaru, a to aj napriek tomu, že nejde o intrakomunitárne dodanie tovaru (§ 11 a § 43).

9 Príklad SK CZ FA+dodanie tovaru SK2 FA tovar SK1

10 Popis príkladu Ak česká firma nemá na území SR prevádzkareň (sídlo je v ČR), potom na účely zákona sa považuje za zahraničnú osobu. Preto podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru, t. j. SK2, a česká firma fakturuje bez dane. Ak bola v roku 2015 česká firma registrovaná v SR podľa § 5, nemení to fakt, že nastane prenos daňovej povinnosti (treba si dať na to pozor od ).

11 Pozor na osoby registrované podľa § 5
Neplatí pravidlo, že osoba registrovaná v tuzemsku je všeobecne osobou povinnou platiť daň. Zahraničná zdaniteľná osoba je osoba, ktorá nemá sídlo alebo prevádzkareň v tuzemsku, pričom túto skutočnosť nemení ani pridelené IČDPH podľa § 5, to znamená v praxi, že je nutné dávať pozor na skutočnosť, ak dodá zahraničná osoba tovar na území SR so slovenskou daňou, či skutočne postupovala v súlade so zákonom (je to možné len v prípade, ak má na území SR prevádzkareň a je registrovaná podľa § 4 alebo ide o zásielkový predaj podľa § 6).

12 Základný princíp a pravidlo
Zahraničná osoba s prideleným IČDPH podľa § 5 alebo neidentifikovaná v tuzemsku musí vždy preniesť daňovú povinnosť na tuzemskú zdaniteľnú osobu (sídlo, bydlisko alebo prevádzkareň v tuzemsku), ak dodá tovar na území SR, to znamená, že faktúra nesmie obsahovať daň. V praxi to teda znamená, že osobou povinnou platiť daň je výlučne príjemca, ktorý je zdaniteľnou osobou (v jednoduchosti podnikateľ). Ak by faktúra obsahovala daň, nevzniká nárok na jej odpočítanie v daňovom priznaní a kupujúci musí vykonať samozdanenie.

13 Vznik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť kupujúcemu vznikne v čase, kedy má právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 – ekonomické vlastníctvo) alebo zaplatením platby vopred, ktorá sa viaže ku konkrétnej dodávke.

14 Právo na odpočítanie dane (§ 49, § 51)
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň  ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň, t. j. aj podľa § 69 ods. 2. Právo uplatňuje na základe záznamovej povinnosti, t. j. pre účely odpočítania dane nemusí byť faktúra, ale postačuje záznam podľa § 70.

15 Uvádzanie v DP Slovenská zdaniteľná osoba uvedie nadobudnutie tovaru od zahraničnej osoby v tuzemsku na r. 9 a 10 DP, pričom platiteľ s nárokom na odpočítanie dane uvedie daň aj na r. 21. POZOR! Povinnosť podať DP má aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a nadobudla takýto tovar, to znamená, že musí postupovať podľa § 78 ods. 3 a uvedie v DP len povinnosť, nie nárok na odpočítanie dane, t. j. riadky 9 a 10. Ak by bola faktúra s daňou, zaplatí takáto osoba daň dvakrát.

16 Uvádzanie v KV (§78a) Do KV to uvádza len platiteľ, nie zdaniteľná osoba ako taká. Samozdanenie sa uvedie v B1 podľa pravidel tohto oddielu. Pri dodaní tovaru zahraničnou osobou v tuzemsku platia rovnaké pravidlá ako pri dodaní služby zo zahraničia, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň príjemca. Ak nemá faktúru, údaj sa neuvádza (resp. 0).

17 Preregistrácia platiteľa (§ 6a)
Od sa zaviedol tzv. systém preregistrácie v prípade, ak dôjde k zmene sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne, a to zo zahraničnej osoby na tuzemského platiteľa a opačne z tuzemského platiteľa na zahraničnú osobu. Ak nastanú takéto skutočnosti, potom táto zdaniteľná osoba má 10-dňovú lehotu na oznámenie tejto skutočnosti a správca dane vykoná k predmetnej skutočnosti preregistráciu buď zo zahraničnej osoby na tuzemského platiteľa, alebo naopak. Príklad: Zahraničná osoba má na území SR prevádzkareň v súlade s § 4 ods. 7 zákona o DPH. Rozhodla sa zrušiť túto prevádzkareň, pričom chce naďalej dodávať tovar na území SR prostredníctvom prenajatých skladov, ktoré bude spravovať externá spoločnosť. Na základe tejto skutočnosti odo dňa zrušenia prevádzkarne začne plynúť 10-dňová lehota pre túto zdaniteľnú osobu na oznámenie a následne správca dane preregistruje platiteľa z § 4 na § 5 ako zahraničného platiteľa.

18 Zmena od 1.1. 2016 pri preregistrácii (§ 6a)
Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 alebo § 6 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby, do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku. (2) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 alebo § 6 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (3) Daňový úrad vykoná zmenu osvedčenia o registrácii pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie, a to do 30 dní od doručenia oznámenia podľa ods. 1 a 2. Dopĺňa sa lehota pre správcu dane

19 Zábezpeka na daň ako inštitút ochrany štátu pred rizikovými subjektmi

20 Zábezpeka (pre osoby § 4, pri preregistrácii zahraničnej osoby § 6a)
Forma zábezpeky: Finančná zložením na účet daňového úradu Banková záruka bez výhrad Doba zloženia zábezpeky je 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky Zábezpeka sa vráti do 30 dní po uplynutí lehoty 12 mesiacov Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky je možné sa odvolať do 8 dní od doručenia rozhodnutia, nemá odkladný účinok Výšku zábezpeky určí správca dane od 1000 do eur. Zohľadňuje sa riziko vzniku nedoplatku Zo zloženej zábezpeky neplynú úroky Naďalej zostáva použitie zábezpeky na prípady neuhradenia vlastnej daňovej povinnosti po uhradení tejto zábezpeky na účet správcu dane

21 Kto je povinný platiť zábezpeku
a) ak je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby: 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,

22 Kto je povinný platiť zábezpeku
Spoločník s.r.o., ktorá dlhuje na DPH eur Fyzická osoba, zdaniteľná osoba, ktorá žiada o registráciu Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Bývalý konateľ spoločnosti , ktorá zanikla a v tom čase dlhovala eur alebo bola rizikovým subjektom

23 Kto je povinný platiť zábezpeku
b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má nedoplatky na dani eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu (nestačí byť len v zozname, ale musí reálne byť zrušená registrácia),

24 Kto je povinný platiť zábezpeku
Spoločník s.r.o. má dlh na DPH eur Právnická osoba, zdaniteľná osoba, ktorá žiada o registráciu Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Konateľ – FO je zároveň aj SZČO a má dlh na DPH eur

25 Kto je povinný platiť zábezpeku
c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby: 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,

26 Kto je povinný platiť zábezpeku
Spoločník s.r.o., ktorá zanikla a pred zánikom jej bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Spoločník s.r.o. Právnická osoba, zdaniteľná osoba, ktorá žiada o registráciu Konateľ – FO Táto skutočnosť zakladá rizikovú osobu Fyzická osoba je spoločníkom s.r.o. , ktorá má dlh na DPH eur

27 Zmena v oblasti rizikových osôb
Zdaniteľná osoba (PO aj FO), ktorá neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie, sa už nepovažuje za rizikovú osobu, t. j. vypúšťa sa § 4c ods. 1 písm. d). Vypúšťa sa väzba na dobrovoľnú registráciu a nezaplatenie zábezpeky. Táto osoba bude podliehať rovnakým pravidlám ako zdaniteľná osoba, ktorá má povinnosť registrácie z dôvodu prekročenia obratu, zákonnej registrácie, prípadne preregistrácie. Preto si bude musieť zdaniteľná osoba zvážiť riziká a či nespadá do okruhu rizikových osôb podľa § 4c ods. 1 písm. a) až c) – treba teda analyzovať stav skôr, než dôjde k podaniu žiadosti, aby sa táto osoba nevystavila riziku vymáhania nedoplatku a následného daňového exekučného konania.

28 Základ dane pri dovoze tovaru

29 Základ dane a dovoz tovaru
Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru. Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj: a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať, b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku. Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku. Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe. Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru. ods. 6 - pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2 – novela zákona od nebude zahrnovať do colnej hodnoty hodnotu spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte, ak miesto dodania týchto služieb podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je tuzemsko.

30 Uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 42 a investičný majetok (§ 54)

31 Kedy sa uplatní oslobodenie
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa § 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7. Zmena vo väzbe na § 54 ods. 7 - Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane.

32 Príklad Príklad 1 Spoločnosť A kúpila motorové vozidlo v roku 2014 za hodnotu eur, pričom si neodpočítala daň z pridanej hodnoty, lebo ho využívala na činnosť podľa § 39 zákona, t. j. bez nároku na odpočítanie dane. V roku 2016 toto auto predá v tuzemsku. Ako má postupovať pri vyhotovení faktúry? Riešenie: Spoločnosť predá auto s daňou a uplatní postup podľa § 54, t. j. v poslednom zdaňovacom období si uplatní odpočítanie dane podľa vzorca v prílohe č. 1. Príklad 2 Spoločnosť A kúpila motorové vozidlo v roku 2014 za hodnotu eur, pričom si neodpočítala daň z pridanej hodnoty, lebo ho využívala na činnosť podľa § 39 zákona, t. j. bez nároku na odpočítanie dane. V roku 2016 toto auto predá do iného členského štátu (tretích štátov). Ako má postupovať pri vyhotovení faktúry? Riešenie: Spoločnosť predá auto s oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 (EÚ) alebo § 47 (tretie štáty) a uplatní odpočítanie dane v poslednom zdaňovacom období podľa vzorca v prílohe č. 1. Zmena teda súvisí s faktom, že spoločnosť nemôže uplatniť prednostne oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 42 pri investičnom majetku, najskôr musí testovať § 54 a úpravu odpočítanej dane.

33 Registrácia za platiteľa DPH a odpočítanie dane

34 Zmena od Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba predo dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

35 Aké to má dosahy Zákon umožní odpočítanie dane aj zo služieb, ak tie nebudú zahrnuté v daňových výdavkoch v predchádzajúcich kalendárnych rokoch (hospodárskych rokoch). Príklad: Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom DPH , pričom obstarala motorové vozidlo na operatívny lízing Môže si odpočítať daň z jednotlivých splátok? Riešenie: áno môže, lebo služba nebola zahrnutá do daňových výdavkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.

36 Aké to má dosahy Dátum Text Suma MD D 2 - 6 mesiacov
Zúčtovanie lízingu 7 200 (vrátane DPH) Uplatnenie odpočítania dane podľa § 55 ods. 1 1200 ( )

37 Finančný prenájom a odpočet DPH pri registrácii (služba verzus majetok)
Finančný prenájom je služba na účely zákona o DPH a teda malo by sa pri registrácii postupovať ako pri službe. Problémom však je pohľad zákona o dani z príjmov (hmotný majetok) a DPH (služba). Ako sa bude vymedzovať výdavok vo vzťahu k odpisom?

38 Čo má prednosť v DPH – osobitná úprava alebo bežný režim?

39 § 64a § 64a zákona o DPH definuje, že na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, 19, 22, 25, 26, 49, 50, 53, 55, 74, 77, 78 a príloha č. 1, ak ustanovenia § 65 až § 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

40 Osobitná úprava má prednosť
§ 65 – cestovné kancelárie § 66 – umelecké zbierky, diela a použitý tovar § 67 – investičné zlato § 68 až § 68c – elektronicky dodávané služby, služby telekomunikačné, rozhlasové a vysielacie (Systém MOSS) § 68d – cash flow systém

41 Cash flow systém - § 68d („cash accounting scheme“)

42 Čo je princíp cash flow systému
Zaviesť systém odvodu a odpočtu DPH na základe platieb umožňuje európska legislatíva, a to ustanovenie článkov 66 a 167a Smernice 2006/112/ES. Princíp platieb sa zavádza z dôvodu nedostatočnej platobnej disciplíny v SR, kedy malí a strední podnikatelia musia znášať odvod DPH bez toho, aby prijali platby od svojich odberateľov. Práve financovanie splatnej dane z vlastných finančných prostriedkov predtým, ako dostanú platbu od svojho odberateľa, predstavuje prekážku ich podnikania. Nedostatok disponibilných zdrojov bráni ďalším investíciám, vytváraniu nových pracovných miest a mnohokrát je aj hlavnou príčinou ukončenia ich podnikania. S cieľom redukovať medzipodnikovú zadlženosť ako bariéru podnikania členské štáty môžu na základe európskej legislatívy upravujúcej DPH zaviesť režim uplatňovania DPH na základe platieb (z anglického „cash accounting scheme“). Rovnako aj podnikateľské asociácie a zväzy pôsobiace na území Slovenskej republiky pravidelne pri diskusiách s Ministerstvom financií Slovenskej republiky podporujú zavedenie tohto režimu ako jednu z možností riešenia medzipodnikových dlhov.

43 Kto môže vstúpiť do tohto systému
Platiteľ registrovaný podľa § 4 (t. j. len tuzemský platiteľ) sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie tohto systému, ak: a) za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat eur a b) na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie. Dôležité je vedieť, čo sa považuje za obrat (§ 4 ods. 7) – napr. príležitostný predaj hmotného a nehmotného majetku sa nepovažuje za príjem (výnos), ktorý vstupuje do obratu. Preto môže napr. dodávateľ v cash flow systéme predať budovu za eur a nenaruší to princíp vstupu do tohto režimu, resp. výstup z neho.

44 Kedy sa začne uplatňovať tento režim
Platiteľ, ktorý spĺňa uvedené podmienky a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu. Vzniká tu teda oznamovacia povinnosť (problém je, že ak sa to neoznámi,nemá to vplyv na rozhodnutie platiteľa, na oneskorené oznámenie sa vzťahujú princípy správneho deliktu podľa § 154 zákona o správe daní a poplatkov – sankcia od 30 do eur, pričom pokutu je možné opakovať). Vzor oznámenia na účely tejto úpravy bude zverejnený na webovom sídle FR SR. Každé oznámenie podľa tohto ustanovenia zákona (osobitný režim) sa bude riadiť týmto vzorom, t. j. platitelia na tento účel nebudú používať svojvoľné vzory...

45 Na aké dodávky sa uplatní tento režim
Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1. Cash flow systém sa nepoužije v prípade: ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 príjemca plnenia alebo je dodanie v inom štáte. ak ide o tuzemský revers charge podľa § 69 ods. 12 pri trojstrannom obchode pri intrakomunitárnej dodávke pri vývoze tovaru do tretích štátov pri dodaní investičného zlata s prenosom daňovej povinnosti pri bezodplatnom dodaní podľa § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3

46 Kedy vzniká daňová povinnosť
Daňová povinnosť pri uplatňovaní cash flow systému vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby. Faktúra vyhotovená platiteľom uplatňujúcim tento režim okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) (zjednodušené faktúry), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takúto slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

47 Výpočet daňovej povinnosti
Suma prijatej platby Daň = x 20 (10) 120 (110)

48 Kedy vzniká daňová povinnosť
Príklad: Platiteľ spĺňa podmienky ustanovené zákonom a túto skutočnosť oznámil správcovi dane. Pri vyhotovení faktúry však do systému neuviedol odkaz na osobitnú úpravu uplatňovania cash flow systému. Zistil to až po vystavení prvých 50 faktúr. Daň však odvádzal až v čase prijatia platby. V tomto prípade nastáva problém, ak platbu prijal v inom období, ak bol tovar alebo služba dodané, lebo povinnosť bola odviesť daň v čase vzniku daňovej povinnosti dodaním a nie prijatím platby, skutočnosť že zabudol uviesť text, zákon neumožňuje upraviť cez opravnú faktúru alebo doplnením na faktúre ako takej...preto si musí dávať platiteľ pozor, ako je faktúra skutočne vyhotovená a čo obsahuje.

49 Zápočet Príklad Dodanie tovaru + FA (1/2016) SK1 (CS) SK2(BR)

50 Popis príkladu (zápočet)
Príklad: Spoločnosť SK1 a SK2 sú voči sebe dlžné vo výške eur. Ide o spôsobilé pohľadávky a obe spoločnosti sa dohodli na fakte, že dôjde k zápočtu týchto pohľadávok, a to Dodanie bolo uskutočnené v januári Čo v prípade, ak dôjde k zápočtu? Riešenie: § 68d pracuje s pojmom prijatia platby, t. j. vznik daňovej povinnosti môže nastať len pri reálnom pohybe peňažných prostriedkov (cash flow – tok peňazí). Preto je otázka, ako majú spoločnosti vyrovnať daňové povinnosti, pretože v tomto prípade nedochádza k pohybu peňazí ako takých, preto by u SK1 nemala vzniknúť daňová povinnosť a na druhej strane právo na odpočítanie dane. Problém by však nastal, ak by SK2 bola spoločnosť, ktorá nemá nárok na odpočítanie dane, pretože v tomto prípade by bol štát ukrátený o daň z pridanej hodnoty.

51 Postúpenie pohľadávky
Problém v praxi – ak sa neupraví návrh zákona, problémom v praxi bude inštitút postúpenia pohľadávok, pretože samotné postúpenie pohľadávky nebude predmetom dane, pričom zo znenia otázky je zrejmé, že daň sa odvádza výlučne z hodnoty prijatej platby. Príklad: Tuzemský platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 zákona o DPH uplatňuje cash flow princíp. Platiteľ vyhotovil faktúru na dodanie tovaru v hodnote 1000 eur a DPH 200 eur, pričom na faktúre uviedol odkaz. Odberateľ pohľadávku neuhradil v lehote splatnosti a preto sa platiteľ DPH rozhodol postúpiť pohľadávku na tretiu osobu za cenu 1000 eur. Podľa platného znenia návrhu by mal odviesť daň z prijatej platby 1000 eur. Doplnenie: Odberateľ, ktorý si takisto uplatňuje režim podľa § 68d, zaplatí novému veriteľovi celých 100 %, čím dosiahne to, že si odpočíta daň v hodnote 200 eur. Zákon teda nerieši problematiku postúpenia pohľadávky. Riešiť by to mal metodický pokyn, ktorý prisľúbilo FR SR vydať do konca decembra tohto roku.

52 SK Príklad SK1 (CS) Faktor SK2 Postúpenie pohľadávky FA (dodanie)
Úhrada platby 100 % SK2

53 Ďalšie spôsoby úhrad Úhrada zmenkou
Úhrada cez platobné brány (napr. gopay – elektronické peniaze) Platba platobnou kartou

54 Odpis pohľadávky Zákon takisto nerieši skutočnosť, že ak dôjde k odpisu pohľadávky. V takomto prípade nedochádza k prijatiu platby a teda nevzniká daňová povinnosť.

55 Vznik daňovej povinnosti a kontrolný výkaz
§ 78a ods. 4 písm. c) – Súčasťou A1 a B2 je aj údaj dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, a to vo väzbe k tomu, čo zakladá vznik daňovej povinnosti. Problém však je v tom, že do kontrolného výkazu sa musia uvádzať údaje z faktúry. Táto skutočnosť je ťažko aplikovateľná podľa zákona v kontrolnom výkaze.

56 Metodický pokyn a údaje v A1 u vyhotoviteľa (dodávateľa v cash…)
V stĺpci Dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby – uvedie sa dátum prijatia platby alebo jej časti (rozpor so zákonom). V stĺpci základ dane a suma dane sa uvedie základ dane a daň v pomernej výške prislúchajúcej k platbe (vzorec vyššie).

57 Príklad Spoločnosť SK1 (cash flow systém) dodala službu spoločnosti SK2 (bežný režim). Dodávka bola uskutočnená , čo bolo uvedené aj na faktúre a platba sa uskutoční v troch splátkach po eur, a to , a Ako sa to má po správnosti uviesť v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze? Riešenie: Spoločnosti SK1 vznikne daňová povinnosť k: A) (DP a KV 3/2016) B) (DP a KV 4/2016) C) (DP a KV 5/2016) Spoločnosti SK 2 vznikne právo na odpočítanie dane za rovnaké zdaňovacie obdobie a uvedie to rovnako aj do kontrolného výkazu (SK2 môže využiť aj právo na odpočítanie dane do konca kalendárneho roka v súlade s § 51 ods. 2). Problém však nastáva práve s údajom dodania služby, resp. prijatia platby, pretože do kontrolného výkazu sa uvádza údaj, ktorý zakladá vznik daňovej povinnosti, no na druhej strane tam je možné uviesť len údaj z faktúry. Čo z toho vyplýva? SK1 a SK2 nie sú schopné v súlade so zákonom uviesť dátum do kontrolného výkazu, pretože dátum prijatia platby nie je súčasťou faktúry a dátum dodania služby nezakladá vznik daňovej povinnosti.

58 Metodika pre B2 (osoba neuplatňujúca cash flow systém)
V stĺpci Dátum dodania služby alebo tovaru alebo dátum prijatia platby sa uvedie dátum zaplatenia (myslí sa dátum prijatia platby na účet osoby uplatňujúcej cash flow systém). V stĺpci základ dane a daň na faktúre sa uvádza pomerný základ dane a daň vo výške zaplatenej platby (metodika teda nedáva možnosť uviesť dátum odpísania z účtu). V stĺpci Výška odpočítanej dane sa uvedie suma, ktorú platiteľ uplatňuje (krátenú koeficientom, prípadne pomernú časť dane).

59 Vznik daňovej povinnosti v cash flow a právo na odpočítanie dane platiteľa v bežnom režime
Platiteľ v bežnom režime musí riešiť otázku, kedy mu vznikne právo na odpočítanie dane. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH definuje, že právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, ak pri dodaní tovaru a služby vznikla daňová povinnosť. Príklad: Spoločnosť SK1 (CS) dodala tovar v hodnote eur bez DPH a eur DPH, a to 2/2016. Príjemca SK2 je v systéme bežný režim a uhradil za túto dodávku v 3/2016 sumu eur a 4/ eur. Ako si uplatní právo na odpočítanie dane kupujúci? Riešenie: Kupujúci môže uplatniť právo na odpočítanie dane až vznikom daňovej povinnosti, t. j. v tomto prípade prijatím platby, čo znamená, že si môže uplatniť len pomerovo daň na vstupe vo výške uhradenej platby.

60 Problém v praxi v bežnom režime u príjemcu plnenia
Zákon neukladá osobe uplatňujúcej osobitný režim informovať o prijatej platbe, čo môže viesť k problémom správne určiť dátum, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, pretože sa viaže k dátumu prijatia platby.

61 Právo odpočítania dane (cash flow systém – § 68d)
Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje tento režim, uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom uplatňujúcim cash flow systém. Ak tento platiteľ zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. V tomto prípade teda môže dôjsť reálne k tomu, že právo na odpočítanie dane sa uplatní skôr, ako reálne vznikla daňová povinnosť. Zaplatenie sa viaže na CS platiteľa, a to bez ohľadu na to, či je dodávateľom osoba uplatňujúca bežný režim alebo CS systém!!!

62 Príklad Dodanie tovaru
platba SK 1 aj SK2 sú v systéme cash flow. Spoločnosť dňa nakúpila cez ERP platobnou kartou, čím si uplatnila odpočítanie dane za 3/2016. Banka pripísala platbu na účet platiteľa Platiteľ odvedie DPH 4/2016. Tento postup je v súlade s § 68d a tento postup má prednosť pred § 49 zákona o DPH v prípade bežného režimu. SK2 (CS) SK1 (CS)

63 Pohľad na pojem zaplatený
Podľa výkladu FR SR a MF SR sa za deň zaplatenia považuje až deň totožný s dňom prijatia platby. To znamená, že ak by sme vyššie spomínaný príklad naviazali na túto skutočnosť, potom právo na odpočítanie dane podľa tejto logiky by vzniklo takisto až dňom prijatia platby, t. j (prísnejší výklad). Podľa metodiky však FR SR vyjadrilo názor, že ak ide o úhradu platobnou kartou, právo na odpočítanie dane vzniká: 1. Ak je platba uskutočnená platobnou kartou, za deň zaplatenia sa považuje deň použitia karty, ale len v prípade, ak je tržba evidovaná prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice a podľa metodiky je tento názor vyjadrený u osoby, ktorá uplatňuje režim cash flow (4. oddiel). 2. Otázka zostáva, čo v prípade osoby, ktorá neuplatňuje tento režim a uskutoční úhradu cez platobnú kartu (s týmto sa metodický pokyn vôbec nevyrovnal). To znamená, že v tomto prípade by platiteľ mal riešiť otázku, kedy bude takáto platba pripísaná na účet dodávateľa. Problém sa hlavne týka prelomu zdaňovacích období.

64 Metodika uvádzania v kontrolnom výkaze
V prípade osoby, ktorá je v cash flow systéme, metodika definuje nasledovné: V stĺpci Dátum dodania tovaru a služby alebo prijatia platby uvedie platiteľ dátum zaplatenia. Ak však nemá informáciu o prijatí platby, potom môže uplatniť dátum odpísania peňažných prostriedkov z účtu (toto nemôže uplatniť platiteľ v bežnom režime). Rozpor však je v tom, že v rámci odpočítania dane (oddiel 4) je možné uplatniť princíp odpísania pri použití platobnej karty a ERP, ale nie pri bankovom účte ako takom, čo by mohlo viesť k problémom odpočítania dane a uvádzania dátumu v KV. Opäť sa s tým metodika nevyrovnala.

65 Odpočítanie dane pri investičnom majetku v bežnom režime
§ 54c zákona o DPH Toto ustanovenie zákona definuje vzťah, ak osoba v bežnom režime nakúpi investičný majetok (§ 54 ods. 2) od osoby v cash flow systéme (§ 68d). Platí, že tento platiteľ je: povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vyrovnaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane. Vzťahuje sa ako na § 54, tak aj na § 54a; Za DV vo vzorci v prílohe č. 1 sa rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

66 Príklad Spoločnosť SK2 kúpila nehnuteľnosť od spoločnosti SK1 vo výške eur vrátane DPH, pričom splátka bola dojednaná pri dodaní nehnuteľnosti 50 % a zvyšných 50 % po uplynutí dvoch rokov, t. j. nasledovne: A) prvá úhrada B) druhá úhrada Spoločnosť SK2 vykonáva činnosti, pri ktorých uplatňuje koeficient, pričom dosiahla v jednotlivých rokoch nasledovné koeficienty: - 2016: 0,85 (aj priebežný) - 2017: 0,70 - 2018: 0,55

67 Príklad (pokračovanie)
Spoločnosť si chce uplatniť právo na odpočítanie dane vždy v tom zdaňovacom období, kedy vznikne daňová povinnosť prijatím platby, t. j. 5/2016 a 5/ SK2 spoločnosť bude postupovať nasledovne: Prvá splátka: Rok 2016 – x 0,85 = eur (už po vyrovnaní v poslednom zdaňovacom období) Rok 2017 – x (0,85- 0,7)/20 x 19 = x 0,15x20/19 = 1 500/20*19 = eur Rok 2018 – x (0,7 – 055)/20*18 = eur Druhá splátka: Rok 2018 – x (0,85+0,7+0,7)/3 = x 0,75 = eur Rok x (0,85+0,7+0,55)/3 = x 0,7/20 x 18 = eur Platiteľ teda pri tej druhej splátke musí zohľadniť všetky zmeny v 5/2018 a následne ešte vyrovnať rozdiely v poslednom zdaňovacom období roku 2018 ( – = eur - odviesť). - V metodike pri výpočte pri vyrovnaní s koncoročným koeficientom nepočítajú s plynutím času od zaradenia do užívania do obdobia, kedy sa daň vyrovnáva…(oddiel 4.3. cash flow systém a oddiel 4 odpočítanie dane pri investičnom majetku).

68 Odpočítanie dane pri investičnom majetku (§ 68d ods
Odpočítanie dane pri investičnom majetku (§ 68d ods. 6) – cash flow systém Ak platiteľ uplatňujúci cash flow princíp uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vyrovnaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane. Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a vykonávanej platiteľom podľa odseku 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú platiteľ uplatňujúci cash flow systém zaplatil. Platí teda rovnaký princíp ako v prípade § 54c zákona o DPH, pričom v cash flow systéme tento postup uplatní bez ohľadu na to, kto je dodávateľom investičného majetku, pretože odpočítanie dane sa viaže k zaplateniu (v bežnom režime sa to uplatní len voči osobe v cash flow systéme).

69 Odpočítanie dane pri registrácii za platiteľa DPH podľa § 4
Odpočítanie dane podľa § 55 – platiteľ môže režim cash flow uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. Príklad: Zdaniteľná osoba prekročila obrat na povinnú registráciu, pričom správca dane ju zaregistroval za platiteľa DPH. Platiteľ oznámil, že chce uplatňovať osobitný režim odpočítania a odvedenia dane z platby, čo aj v zákonnej lehote oznámil. Platiteľ eviduje v majetku nehnuteľnosť, ktorú obstaral v období, kedy nebol platiteľom DPH, pričom má dohodu úhrady na splátky. Do dňa registrácie mal zaplatené v splátkach 20 % hodnoty nehnuteľnosti. Preto aj na účely § 55 odpočíta daň len v 20 % výške a nie z celej obstarávacej ceny. Zvyšnú daň bude odpočítavať priebežne, ako bude uhrádzať splátky za nehnuteľnosť.

70 Cash flow systém a oprava základu dane (u vyhotoviteľa dokladu, resp
Cash flow systém a oprava základu dane (u vyhotoviteľa dokladu, resp. u dodávateľa) Ak po zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ uplatňujúci režim cash flow uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

71 Príklad: Spoločnosť SK1 je v systéme cash flow a dodala plnenie v 3/2016, kedy bolo za toto plnenie aj zaplatené. Kupujúci však reklamoval dodanie a spoločnosť SK1 uznala reklamáciu, pričom vyhotovila doklad o oprave základu dane a vrátila časť plnenia Kedy to zahrnie do DP a KV? Riešenie: V čase vrátenia platby má právo uplatniť vrátenie časti dane na r. 26 a 27 DP, t. j. za 6/2016.

72 Cash flow systém a oprava základu dane u príjemcu dokladu, t. j
Cash flow systém a oprava základu dane u príjemcu dokladu, t. j. u odberateľa (§ 53 ods. 2) Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25 alebo § 68d ods. 8, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane, a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil – tento postup uplatní osoba v bežnom režime. Platiteľ, ktorý uplatňuje cash flow systém, uplatní § 68d ods. 9 – t. j. v čase zaplatenia. Zákon však nerieši otázku v prípade prijatia dobropisu (pozri príklad) !!!

73 Tabuľka Druh opravy Oprava u vyhotoviteľa (CS)
Oprava u vyhotoviteľa (BR) Oprava u príjemcu (CS) Oprava u príjemcu (BR) Zníženie základu dane § 68d ods. 8 – vrátením platby § 25 – vyhotovením alebo nastaním udalosti § 53 ods. 1 – prijatím dokladu alebo uplynutím 30 dní od udalosti Zvýšenie základu dane § 68d ods. 8 – prijatím platby § 68 ods. 9 - zaplatením § 53 ods. 2 – prijatím dokladu alebo zaplatením, ak vyhotoví doklad CS dodávateľ CS – cash flow systém, BR – bežný režim

74 Oprava základu dane a KV a DP v cash flow systéme
Vyhotoviteľ dáva na r. 26 a 27 dopropis v čase vrátenia platby a takisto to uvádza aj do C1. Vyhotoviteľ dáva na r. 26 a 27 ťarchopis v čase prijatia platby a takisto do C1. Príjemca dobropisu uvádza do r. 28 a do C2 v čase prijatia dokladu, resp. uplynutím zákonnej lehoty 30 dní. Príjemca ťarchopisu uvádza do r. 28 a do C2 v čase zaplatenia.

75 Skončenie cash flow systému
Dobrovoľné rozhodnutie Platiteľ sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania cash flow princípu. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu. To znamená, že oznámenie by malo byť urobené najneskôr k Príklad: Platiteľ vstúpil do CS systému, pričom sa rozhodol ukončiť režim v roku Oznámenie zaslal elektronicky Môže zo systému vystúpiť k ? Riešenie: Nemôže a aj počas roku 2017 musí byť v systéme CS.

76 Skončenie cash flow systému
Povinné ukončenie Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak: a) v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat, b) sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny, c) je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, d) sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku, e) je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa podľa § 83, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve, f) nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa § 6a ods. 2, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.

77 Skončenie cash flow systému (povinné)
Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy v prípade nesplnenia podmienok (pozri slide vyššie), platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do 5 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil. Problém v praxi bude, ak zabudne oznámiť správcovi dane túto skutočnosť, že bol povinný ukončiť používanie tohto režimu. Neexistuje ochrana druhej strany, ktorá uplatňuje bežný režim!!!

78 Ukončenie platiteľa DPH a skončenie cash flow systému (§ 68d ods. 13)
Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 5, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal. V jednoduchosti povedané, že platiteľ ukončujúci CS systém zahrnie do daňovej povinnosti pohľadávky a do práva na odpočítanie dane záväzky, kde je uvedená daň na faktúre.

79 Skončenie cash flow a uvádzanie do KV A1
V čase, kedy mu vznikla daňová povinnosť ukončením uplatňovania cash flow systému, uvedie v stĺpci „dátum dodania tovaru a služby alebo prijatia platby“ dátum dodania tovaru a služby na faktúre. V tomto prípade metodika nezohľadňuje princíp vzniku daňovej povinnosti, ale dátum, ktorý je uvedený na faktúre.

80 Skončenie cash flow a uvádzanie do KV B2
V čase, kedy mu vzniklo právo na odpočítanie dane, a to ukončením uplatňovania cash flow systému, uvedie v stĺpci „dátum dodania tovaru a služby alebo prijatia platby“ dátum dodania tovaru a služby na faktúre. V tomto prípade metodika nezohľadňuje princíp vzniku daňovej povinnosti, ale dátum, ktorý je uvedený na faktúre. Samozrejme je možné uplatniť takýto postup len voči bežnému režimu, pretože ak pôjde o plnenie v od cash flow systému, právo na odpočítanie dane vznikne až v čase zaplatenia.

81 KV (B2) a bežný režim V čase, kedy skončí dodávateľ uplatňovanie cash flow systému, uplatní odpočítanie dane príjemca plnenia a v stĺpci „dátum dodania tovaru a služby alebo prijatia platby“ uvedie dátum dodania na faktúre.

82 Príklad Spoločnosť prekročila obrat eur v 11/ V októbri dodala spoločnosť automobil, ktorý nevstupoval do obratu pre kupujúceho v bežnom režime, kde bolo uvedené, že ide o dodanie v hodnote eur bez DPH a daň 2000 eur. Dohoda bola, že sa zaplatí suma eur v 2/2017. Ako má riešiť kupujúci odpočítanie dane? Riešenie: Spoločnosť, ktorá kúpila MV, má právo na odpočítanie dane v 11/2016 alebo 12/2016, pretože daňová povinnosť dodávateľovi vznikla posledným dňom zdaňovacieho obdobia, kedy uplatňoval CS systém (t. j. z pohľadávok, ktoré neboli predmetom odvodu DPH, pretože nebola prijatá platba). Treba teda sledovať zoznam vedený FR SR.

83 Cash flow systém a sankcie
Daňový úrad uloží pokutu do výšky eur, ak: a) platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1 (výšku obratu), b) platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 11 alebo odseku 12 (dobrovoľné a povinné skončenie uplatňovania systému), c) platiteľ na faktúre neuvedie slovnú informáciu. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

84 Cash flow systém a vedenie zoznamu
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní na svojom portáli zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená. Problém stále ostáva skutočnosť väzby rozhodnutia a oznámenia.

85 Príklady na cash flow režim
Ide o dodanie tovaru medzi troma osobami, pričom podnikateľ č. 1 (X) uplatňuje štandardný režim, podnikateľ č. 2 (Y) uplatňuje cash flow systém a podnikateľ č. 3 (Z) uplatňuje štandardný režim. Platiteľ X dodal dňa 3. januára 2016 tovar platiteľovi Y. Y za uvedený tovar zaplatil svojmu dodávateľovi 4. februára Y tento tovar dodal 5. februára 2014 ďalej platiteľovi Z, ktorý zaplatil Y za tovar až 5. mája 2016. Dodanie dodanie Platba platba Na základe vyššie uvedených skutočností nastane: Spoločnosť X odvedie DPH v čase, kedy vznikla daňová povinnosť podľa § 19, t. j Spoločnosť Y si odpočíta daň podľa § 68d až v čase, kedy uhradí za predmetnú dodávku, t. j. vo februári. Spoločnosť Y odvedie daň pri dodávke pre spoločnosť Z v máji, kedy prijala platbu a spoločnosť Z si odpočíta za máj daň, kedy ju zaplatila. Dôvodom je že podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká nárok na odpočítanie dane až v čase vzniku daňovej povinnosti u platiteľa. X Y Z

86 Trojstranný obchod Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

87 Reťazový obchod Na obchode sa zúčastňujú viac ako 2 osoby
Reťazový obchod Na obchode sa zúčastňujú viac ako 2 osoby. Najbežnejšou formou reťazového obchodu je trojstranný obchod definovaný v § 45 zákona – musia byť splnené všetky podmienky. Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

88 Reťazový obchod ● Vychádza sa z rozhodnutia ESD č. C - 254/04 (EMAG)
Reťazový obchod ● Vychádza sa z rozhodnutia ESD č. C - 254/04 (EMAG). ● Dve po sebe nasledujúce dodávky, ktoré zakladajú iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce (preto je dôležité prisúdiť dodávke, či ide o pohyblivú alebo nepohyblivú dodávku). ● Druhý dodávateľ môže previesť na druhého odberateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak ho predtým dostane od prvého dodávateľa, a preto k druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky. ● Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH môže byť prisúdené len jednej z dvoch dodávok. Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

89 Reťazový obchod A B C Prvý odberateľ Druhý odberateľ Prvý dodávateľ
Dodávka tovaru objednávka faktúra Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

90 Reťazový obchod Popis trojstranného obchodu (základné princípy): 1) musí ísť o obchod medzi troma zdaniteľnými osobami, ktoré sú identifikované v troch rôznych členských štátoch 2) musí ísť o dodanie toho istého tovaru, pričom tovar ide priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi 3) druhý odberateľ musí mať pridelené identifikačné číslo pre daň v štáte, v ktorom skončí preprava a musí byť osobou povinnou platiť daň 4) prvý odberateľ použije rovnaké identifikačné číslo pre daň voči prvému dodávateľovi, ako aj voči druhému odberateľovi 5) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa 6) prvý odberateľ uvádza na faktúru info, že ide o „prenesenie daňovej povinnosti Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

91 Trojstranný obchod Prvý dodávateľ:
Vznik daňovej povinnosti Uvedenie do súhrnného výkazu a DP Prvý odberateľ: Druhý odberateľ:

92 Reťazový obchod Pojem, ktorý v praxi rezonuje, je problém zabezpečenia prepravy samotným prvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet – v praxi vznikajú rôzne „biznis“ plány, ktoré môžu viesť k problémom zdanenia dodávky v rámci trojstranného obchodu, čím môže byť aj napr. práve zabezpečenie prepravy. V praxi sa napr. využíva režim koncesného zabezpečenia alebo na náklady prvého odberateľa, pričom dohoda je medzi prvým a druhým odberateľom. Toto môže v praxi viesť práve k nepreukázaniu skutočnosti zabezpečenia prepravy a rizika pre prvého odberateľa registrovať sa v inom členskom štáte. Následne to môže byť problém aj pre prvého dodávateľa, a to z dôvodu priradenia pohyblivej a nepohyblivej dodávky. Kontakty: • Tel.: • Web: profivzdelavanie.sk

93 Nárok na odpočítanie dane pri čiastočnom využívaní na podnikanie (§ 49 ods. 5 a § 49a)

94 Platný stav a stav platný od 1.1. 2016 (červeným) - § 49 ods. 5
Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom (zákon č. 595/2003 Z. z., t. j. sledujeme daňové odpisovanie a nie účtovné) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.24b) Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.

95 Stav od (§ 49 ods. 5) Dopĺňa sa: Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a príjmu iného, ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

96 Príklad uplatňovania pomerného krátenia
Predpokladané použitie vozidla na súkromné účely zamestnanca v rozsahu (napr.) 30 %. Aký to bude mať dosah na DPH a daň z príjmov? Dátum Text Suma Predkontácia MD D Obstaranie MV a) Základ dane 10 000 b) DPH 70 % 1400 c) DPH 30 % 600 d) Spolu 12 000

97 Príklad uplatňovania pomerného krátenia
Platiteľ nevie určiť pomer pri obstaraní majetku a preto si uplatňuje princíp celého odpočtu dane z pridanej hodnoty z nakúpeného majetku. Výpočet: /48 = 208, 208,33333/100x30 = 62,50 x 0,2 = 12,50 eura Rovnaký princíp je nutné použiť aj na režijné výdavky. V prípade zamestnanca je nutné rozlišovať ešte aj otázky nepeňažného príjmu, ak si svoju súkromnú spotrebu nehradí. Dátum Text Suma Predkontácia MD D Predpis bezodplatne dodanej služby 12,50

98 Príklad uplatňovania pomerného krátenia
Pri používaní majetku zistil, že ho používa vo výške 70 % na podnikanie a 30 % na súkromné účely. Dátum Text Suma Predkontácia MD D Obstaranie MV a) Základ dane 10 000 b) DPH 70 % 2 000 d) Spolu 12 000

99 § 49a [nehnuteľnosti § 54 ods. 2 písm. b) a c)]
Pomer sa určí: Podľa plochy používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie Podľa doby používania na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie Podľa iného objektívneho kritéria

100 Nadmerný odpočet

101 Nadmerný odpočet Nadmerný odpočet vzniká, ak daň na výstupe (z uskutočnených dodávok) je nižšia, ako je daň na vstupe (z prijatých dodávok). Nadmerný odpočet môže platiteľ žiadať dvoma spôsobmi: Zvýhodnená metóda Tradičná metóda

102 Zvýhodnená metóda (§ 79 ods. 2) so zmenami od 1.1.2016
Platiteľ musí spĺňať nasledovné skutočnosti: zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov (v súhrne viac ako 1000 eur)

103 Riziká pri zvýhodnenej metóde
Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote pre zvýhodnenú metódu na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.

104 Tradičná metóda (§ 79 ods. 1)
Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

105 Tradičná metóda od 1.1.2016 ( § 79 ods. 1)
§ 79 ods. 1 sa dopĺňa: Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Ide o problém, že pri tradičnej metóde pri zániku platiteľstva nebolo možné naplniť ustanovenie § 79 ods. 1 zákona o DPH.

106 Nadmerný odpočet a daňová kontrola (§ 79 ods. 6)
 Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená čiastkovým protokolom, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa čiastkového protokolu. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Prechodné ustanovenie rieši § 85kd ods. 3 – skrátenie lehoty sa vzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené najskôr za 01/2016.

107 Oneskorená registrácia a nadmerný odpočet
Kedy vzniká inštitút oneskorenej registrácie? Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň. Príklad: Zdaniteľná osoba presiahla obrat v 7/2015. Kedy nastáva inštitút oneskorenej lehoty? Ak platiteľ nepodá žiadosť do , po tejto lehote ide o oneskorenú registráciu.

108 Oneskorená registrácia a podanie DP (§ 78 ods. 9)
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4. Príklad: Dokedy má povinnosť podať DP zdaniteľná osoba, ak podala oneskorenú registráciu za 7/2015 dňa ? Riešenie: DP sa podá do

109 Nadmerný odpočet v DP pri oneskorenej registrácii
Ak odpočítanie dane pri oneskorenej registrácii v podanom DP podľa § 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad vykoná kontrolu (začne daňovú kontrolu do 30 dní od podania daňového priznania a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. V praxi je práve problém s vykonaním kontroly od DÚ, t. j. daňový úrad meškal s vykonaním daňovej kontroly, čo bránilo vráteniu nadmerného odpočtu pre platiteľa.

110 Lehota na vyhotovenie faktúry

111 Lehoty (§73) Faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní:
a) odo dňa dodania tovaru alebo služby, b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby (alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá), c) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43, d) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, e) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

112 Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti

113 Akého okruhu plnení sa to týka
Prenos daňovej povinnosti bude možný len medzi platiteľmi DPH. Do § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH sa dopĺňa, že dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Nariadenie Komisie (EÚ) č /2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93.

114 Akého okruhu plnení sa to týka
Ako je už vyššie uvedené, tuzemský prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctva sa uplatňuje na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ktoré patria do sekcie F klasifikácie CPA a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA. Sekcia F – Stavby a stavebné práce zahŕňa nasledovné divízie: 41 – Budovy a výstavba budov (skupiny: bytové budovy, nebytové budovy, práce na stavbe bytových a nebytových budov – nové diela, rozširovanie pôvodných stavieb, práce na úpravách a renováciách) 42 – Stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb (skupiny: cesty a železnice; práce na stavbe ciest a železníc, výstavba a práce na stavbe inžinierskych sietí, ostatné projekty inžinierskych stavieb a práce na stavbe ostatných projektov inžinierskych stavieb) 43 – Špecializované stavebné práce (skupiny: demolačné práce a príprava staveniska, elektrické, inštalačné a iné stavebnomontážne práce, kompletizačné a dokončovacie práce, ostatné špecializované stavebné práce)

115 Hlavné a vedľajšie plnenie
Ak v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu je predmetom dodania viacero plnení, pre správne uplatnenie režimu dane z pridanej hodnoty je v prvom rade potrebné zistiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré odlišné plnenia. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každé plnenie má byť zvyčajne považované za odlišné a nezávislé a že na druhej strane plnenie pozostávajúce z jediného plnenia z hospodárskeho hľadiska nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH, je dôležité preto hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia, aby sa určilo, či platiteľ dane odovzdá svojmu klientovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie. Ak ide o jedno zložené plnenie, je potrebné určiť, ktoré plnenie je hlavné a ktoré plnenia sú vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu. Za vedľajšie plnenia vo vzťahu k hlavnému plneniu sa považujú také plnenia, ktoré pre zákazníka nepredstavujú cieľ, ale sú prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia. V zmysle uvedeného sa prenos daňovej povinnosti uplatní na plnenie ako celok v prípade, ak z dohodnutých zmluvných podmienok vyplýva, že ide o jedno zložené plnenie a hlavnou službou, ktorá určuje charakter poskytnutého plnenia, je služba stavebných prác zaradená do sekcie F klasifikácie CPA.

116 Hlavné plnenie a vedľajšie plnenie
Spoločnosť A si objednala od spoločnosti B montáž lešenia na stavbe. Spoločnosť B fakturovala dodávku lešenia s montážou a aj prepravu lešenia na stavenisko. Ako bude fakturovať prepravné služby? Riešenie: Keďže preprava je nevyhnutný prvok dodávky lešenia na stavbu, pričom cieľom objednávky je montáž lešenia a nie jeho doprava, aj prepravné náklady budú vstupovať do jedného základu dane s hlavným plnením a teda keďže to patrí do sekcie F, celá dodávka bude podliehať prenosu daňovej povinnosti.

117 Čo nepatrí do prenosu daňovej povinnosti (v príkladoch)
inštalácia elektromotorov, generátorov a transformátorov v elektrárňach, pozri údržba a oprava priemyselných kotlov, pozri inštalácia, oprava a údržba priemyselnej vzduchotechniky a chladiacich zariadení, pozri , čistenie komínov, pozri montáž samostatne stojaceho nábytku, pozri prenájom lešení bez montáže a demontáže, pozri prefabrikované stavebné prvky z betónu, pozri výroba hotovej betónovej zmesi na priame použitie, pozri

118 Uplatňovanie prenosu daňovej povinnosti
Prenos daňovej povinnosti sa uplatní, ak sú naplnené nasledovné podmienky: Predmetom dodania sú stavebné práce v sekcii F klasifikácie CPA, stavba na základe zmluvy o dielo [§ 8 ods. 1 písm. b)] a nie na základe kúpnej zmluvy, takisto uvedená v sekcii F a montáž tovaru v sekcii F, pričom ide o jedno plnenie. Miesto dodania tovaru alebo služby je tuzemsko. Dodávateľ a odberateľ sú platiteľmi DPH (osoby registrované podľa § 4 a § 4b a § 5 a § 6).

119 Určenie miesta dodania služby, stavby a montáže
Pri službách sa miesto dodania určí štandardne vo väzbe na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Ak by išlo o činnost, ktorá je v sekcii F, ale nebola by dostatočne úzko spojená s nehnuteľnosťou, potom by sa miesto dodania určilo podľa § 15 ods. 1 a tam si musí platiteľ dať pozor, kto je odberateľ a či je miesto dodania v tuzemsku. Pri stavbe na základe zmluvy o dielo je to miesto, kde sa stavba buduje. Pri tovare s montážou je to miesto, kde sa uskutočňuje montáž.

120 Neplatiteľ a stavebná sekcia
Ak sa obchodu zúčastňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, nenastáva prenos daňovej povinnosti. Príklad: Neplatiteľ vykoná omietacie práce pre stavebnú spoločnosť, platiteľa DPH. Faktúra je vyhotovená bez DPH. V tomto prípade príjemca nevykoná samozdanenie podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.

121 Dodávky pre nezdaniteľné osoby
Platiteľ, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j), ktoré sú dodané iným platiteľom. Patria sem teda: Dodanie kovového odpadu Dodanie nehnuteľnosti (staršej ako päť rokov alebo nútený predaj) Uspokojenie záložného práva a prevod vlastníckeho práva Dodanie stavebných prác, stavieb, tovaru s inštaláciou a montážou Nepatria sem: Dodanie obilnín zatriedených v kapitole CS a 10 a 12 so základom dane vyšším ako eur Dodanie železných predmetov v kapitole CS 72 a 7301, 7308 a so základom dane vyšším ako eur Dodanie mobilných telefónov so základom dane vyšším ako 5000 eur Dodanie integrovaných obvodov a procesorov so základom dane vyšším ako eur Dodanie emisií

122 Plnenie pre nezdaniteľnú osobu
Príklad: Obec spravuje miestne komunikácie. Obec výkonom svojej činnosti zo zákona sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu (§ 3 ods. 4 zákona o DPH). Spravuje však športový areál, prostredníctvom ktorého uskutočňuje ekonomickú činnosť a je registrovaná za platiteľa DPH. Obec si u stavebnej spoločnosti, platiteľa DPH, objednala rekonštrukciu miestnej komunikácie. Ako bude fakturovať stavebná spoločnosť? Riešenie: Spoločnosť bude fakturovať s prenosom daňovej povinnosti na obec podľa § 69 ods. 12 písm. j) a uvedie na faktúru textový odkaz: „Prenesenie daňovej povinnosti“. Keďže obec prijala plnenie na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou, odvedie daň, ale nevznikne jej nárok na odpočítanie DPH.

123 Dôvod zavedenia V reťazci by mala byť daňová povinnosť prenesená až na konečného investora, čo by malo prospieť najmä pri štátnych zákazkách. Táto podmienka je možná za predpokladu, že sa reťazec nepreruší neplatiteľom DPH. Daňová povinnosť sa neprenáša, ak: Ak dodávku uskutoční neplatiteľ DPH. Ak dodávku prijme neplatiteľ DPH. Platiteľom DPH v tomto prípade je dodávateľ plnenia.

124 Prijatie platby pred dodaním stavebných činností (práce, stavba a tovar s montážou)
Na prijatú platbu sa vzťahujú rovnaké pravidlá prenosu daňovej povinnosti ako v prípade samotnej dodávky, a to bez ohľadu na výšku plnenia. Treba však dávať pozor na prípady, kedy platba bola prijatá pred a dodávka bola ukončená po Do konca roku osobou povinnou platiť daň bol dodávateľ, od je to príjemca plnenia. V tomto prípade sa prenesie daňová povinnosť len v rozsahu vzniku daňovej povinnosti, t. j. z rozdielu medzi prijatou platbou a dodaním plnenia.

125 Kombinácia § 69 ods. 1 a § 69 ods. 12 Príklad: Platiteľ SK1 a SK2 sa dohodli na dodávke stavby v hodnote eur bez DPH. Dodávateľ prijal zálohu na stavebné práce v hodnote eur, a to Odberateľ je platiteľom DPH. Vyhotovil faktúru na prijatú platbu ( ). Vo februári dokončil stavebné práce. Ako má fakturovať? Riešenie: V tomto prípade spoločnosť SK1 prenesie daňovú povinnosť na príjemcu plnenia a príjemca v súlade s § 69 ods. 12 písm. j) samozdaní dodávku. Základ dane sa vypočíta zo sumy – = eur. Táto suma bude podliehať samozdaneniu.

126 Vyhotovenie faktúry a kontrolný výkaz
Dodávateľ stavebných prác je povinný vyhotoviť faktúru podľa § 72 a § 73 (lehota) a s obsahom podľa § 74. Dôležité je, že súčasťou faktúry musí byť aj textová informácia „prenesenie daňovej povinnosti“. Dodávateľ stavebných prác, stavieb a tovarov s montážou v sekcii F neuvádza vyhotovenú faktúru do kontrolného výkazu a daňového priznania.

127 Príjemca faktúry, KV a DP
Príjemca faktúry uvádza faktúru do B1 podľa pravidel prenosu daňovej povinnosti. Do daňového priznania sa uvádza na r. 9 a 10 a odpočítanie dane na r. 21.

128 Právo na odpočítanie dane
Uplatňuje sa pravidlo podľa § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH. Podmienky: Prijaté plnenie musí byť použité na dodávky platiteľa s nárokom na odpočítanie. Daň musí byť ním odvedená podľa § 69 ods. 12 písm. j). Dodávka bola uvedená do záznamovej povinnosti podľa § 70 (právo odpočítania dane sa teda neviaže na faktúru do lehoty na podanie DP). Uplatňuje sa princíp zdaňovacieho obdobia, kedy vznikla daňová povinnosť, a to najneskôr posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka.

129 Oprava základu dane Pravidlá opravy základu dane sú uvedené v § 25 zákona o DPH. Ide o: Úplné alebo čiastočné zrušenie dodávky Zníženie ceny po vzniku daňovej povinnosti Zvýšenie ceny po vzniku daňovej povinnosti Pri znížení ceny je možné medzi platiteľmi spísať písomnú dohodu o tom, že sa nevykoná oprava základu dane.

130 Oprava základu dane Opravu základu dane vyrovnáva len príjemca v daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze. Opravu základu dane zahrnie do daňového priznania podľa § 53 zákona o DPH, pričom rovnako to uvedie aj do KV do oddielu C2. Platí pravidlo buď prijatia dokladu (dobropis alebo ťarchopis), alebo v prípade dobropisu plynie aj lehota 30 dní od udalosti, ktorá mala za následok zníženie základu dane a do tejto lehoty nebol doklad prijatý.

131 Oprava základu dane Príklad:
Spoločnosť A dodala stavebné práce v sekcii F na stavbe v tuzemsku pre iného platiteľa DPH. Preniesla daňovú povinnosť. Došlo však k reklamácii a spoločnosť uznala reklamáciu v sume eur. Vyhotovila doklad a zaslala odberateľovi. Ten prijal doklad Odberateľ uvedie opravu základu dane za apríl do daňového priznania aj do C2 kontrolného výkazu. Upozornenie: Pri odpočítanej dani sa oprava podľa § 53 uplatní v prípade, že bola daň odpočítaná.

132 Dodanie pred 1.1. 2016 a oprava základu dane
Ak bola dodávka uskutočnená v celom rozsahu pred , uplatní sa na opravu základu dane takisto princíp opravy základu dane platný do konca roku To znamená, že dodávateľ, ktorý vyhotoví doklad o oprave základu dane, uvedie na faktúre daň a uvedie to do DP aj do KV.

133 Dodanie pred 1. 1. 2016 a oprava základu dane
Ak vznikne po niektorá zo skutočností podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH v súvislosti s plnením, pri ktorom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi pred z dôvodu dodania čiastkového plnenia alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním stavebných prác v bežnom režime a zároveň aj v súvislosti s plnením, pri ktorom vznikla daňová povinnosť po a vzhľadom na charakter plnenia (napr. čiastkové dodanie stavby) je vylúčené priradenie zníženia alebo zvýšenia ceny ku konkrétnemu čiastkovému dodaniu, tak je možné vykonať opravu základu dane pomernou časťou v bežnom režime a pomernou časťou v režime prenosu daňovej povinnosti v pomere, v akom vznikla daňová povinnosť v bežnom režime a v akom vznikla daňová povinnosť v režime prenosu daňovej povinnosti. Z opravnej faktúry musí byť zrejmé, či sa zníženie ceny alebo zvýšenie ceny vzťahuje k dodaniu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred alebo k dodaniu po Platiteľ dane môže vykonať opravu dane pri znížení základu dane maximálne do výšky dane, ktorú uplatnil a odviedol pri dodaní stavebných prác.

134 Zmena v kontrolnom výkaze od 1. 4. 2016

135 Zjednodušené faktúry Prijaté zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 sa uvádzajú v oddiele B3 kontrolného výkazu, pričom sa uvádzajú za zdaňovacie obdobie v úhrne.

136 Zmena v oblasti uvádzania zjednodušených faktúr
Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c), uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2 v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň. Sledovať sa teda bude výška odpočítanej dane (momentálne kolónka 3) v kontrolnom výkaze v B3. Ak sa napr. uplatňuje koeficient alebo pomerné odpočítanie dane, potom je dôležitá hodnota odpočítanej dane a nie dane uvedenej na faktúre. Príklad: Spoločnosť má zjednodušené faktúry, kde je daň na vstupe v súčte eur. Uplatňuje ale koeficient 0,8. Po prepočte si odpočítava daň vo výške eur. Musí rozpísať zjednodušené faktúry v úhrne na jednotlivé IČDPH dodávateľov? Riešenie: Nie nemusí, lebo výška odpočítanej dane nepresiahla sumu 3000 eur.

137 Refundácia dane (zmeny)

138 Lehoty na posúdenie a splatnosť dane v žiadosti
Vo všeobecnosti ustanovuje Smernica 2008/9/ES lehotu 4 mesiace od doručenia žiadosti, v ktorej má daný štát EÚ posúdiť žiadosť. V prípade, že sa žiadajú dodatočné informácie, maximálna lehota na rozhodnutia je do 8 mesiacov od doručenia žiadosti. Ak sa vydá rozhodnutie, daň by mala byť splatná 10 pracovných dní od uplynutia lehoty (u nás platí odo dňa oznámenia, čo je zaslanie dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane). Novelou sa dopĺňa od , že sa použije na refundovanú daň rovnaký postup, ako je uvedený v § 79 zákona o správe daní a poplatkov, t. j. postup, ktorý sa uplatňuje pri preplatkoch na dani.

139 Doplňuje sa (§ 55c ods. 6) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná: v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia. Platí pre subjekty, ktoré žiadajú refundovať daň na území SR, t. j. zahraniční platitelia DPH.