Sociálna práca vo verejnej správe (I. časť)

Prezentace na téma: "Sociálna práca vo verejnej správe (I. časť)"— Transkript prezentace:

1 Sociálna práca vo verejnej správe (I. časť)
Študijný odbor: Sociálna práca Prednášajúci: PhDr. Ján Beňuš

2 Použitá literatúra: Nižňanský, V.: Verejná správa na Slovensku. Bratislava: 2005. Nižňanský, V.: Decentralizácia na Slovensku. Bratislava: 2005. Škultéty, P.: Verejná správa a správne právo. Bratislava: 1995. Zákon NR SR č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti Časopisy: Verejná správa, Sociálna politika a zamestnanosť www stránky: - - -

3 Verejné financie – verejný sektor metodické prístupy
Tradičný (stredoeurópsky) prístup – je založený na definíciách, systematizovaní a triedení poznatkov Anglosasky /pozitívny/ prístup je- založený na sledovaný základných súvislostí a vzťahov popisovanej problematiky.

4 Verejný sektor – anglosaský prístup
Nezaoberá sa definovaním pojmu „verejný sektor“ Vysvetľuje funkcie verejného sektora, štátu, verejných financií Popisuje základné rozdiely medzi súkromným a verejným sektorom

5 „Trhový sektor je možné všeobecne charakterizovať ako súkromný, neregulovaný, v ktorom prostredníctvom ekonomických aktivít vznikajú výstupy v rozsahu, ktorý zodpovedá ochote spotrebiteľa platiť. Alokácia tovarov a služieb závisí výlučne od existencie alebo neexistencie zisku.“ „Verejný sektor je možné všeobecne charakterizovať ako plánované netrhové poskytovanie služieb, rozsah poskytovania ktorých sa determinuje kolektívne, prostredníctvom demokratických rozhodovacích procesov, pričom alokácia vytvorených statkov sa realizuje podľa odhadu potrieb finálneho spotrebiteľa.“

6 Ďalšie definície „verejného sektora
ide o časť NH, ktorá je financovaná z verejných financií, riadená a spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v nej verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole. Na vymedzenie verejného sektora sa tu využívajú 4 základné rozmery: verejné financie, verejná správa, verejná voľba, verejná kontrola (Strecková) niektorí autori k tejto definícii pridávajú rozmer „štátneho vlastníctva“ – tj všetko čo je v štátnom vlastníctve patrí do verejného sektora, resp. tvorí verejný sektor

7 Rektorík pridáva do definície aj rozmer „potrieb“ – „Verejný sektor je tá časť NH, kde sa vo verejnom záujme realizujú verejné služby, je financovaná prevažne z verejných rozpočtov, je riadená a spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v nej verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole“ Peková a Pilný : „verejný sektor je tá časť NH, ktorá zabezpečuje verejné statky kolektívnej spotreby pre obyvateľstvo na neziskovom princípe“

8 Ochrana : „verejným sektorom rozumieme tú oblasť spoločenskej reality, resp. Podsystém jednotlivých sfér spoločenského života, ktorá sa nachádza vo verejnom vlastníctve, v ktorej sa z politického hľadiska rozhoduje verejnou voľbou a uplatňuje sa v nej verejná kontrola, pričom účelom fungovania verejného sektora je naplňovanie verejného záujmu a správa vecí verejných. Verejný sektor je produktom verejnej politiky štátu. Rozhodovacia činnosť vo verejnom sektore sleduje dve určujúce kritériá – kritérium efektívnosť a kritérium spravodlivosti.“

9 Verejné financie - definície
sú oblasťou ekonómie, ktorá študuje aktivity vlády a alternatívne zdroje financovania vládnych výdavkov (Hyman) ide o komplex,, ktorého centrom sú procesy tvorby verejných príjmov a realizácie verejných výdavkov (Musgrave) ide o pojem, slúžiaci na označenie špecifických finančných vzťahov a operácií prebiehajúcich v rámci ekonomického systému medzi autoritami (orgány a inštitúcie) tzv. verejnej správy na jednej strane a ostatnými subjektmi na strane druhej (občania, domácnosti, firmy, neziskové organizácie). (Hamerníková, Kubátová)

10 Stiglitz – hlavné funkcie štátu v trhovo orientovanej
ekonomike: tvorba právneho systému a prostredia pre slobodné podnikanie alokačná funkcia – zabezpečovanie mikroekonomickej efektívnosti – funkcia VEFI makroekonomická regulácia redistribúcia – ekonomické zabezpečovanie sociálnej politiky – funkcia VEFI

11 pohľady jednotlivých ekonomických smerov na ekonomickú úlohu štátu sa výrazne rozchádzajú – jediným spoločným momentom je rešpektovanie štátu ako garanta práva (právneho štátu) Smith – zakladateľ modernej teórie „neviditelnej ruky“ – slobodné trhové hospodárstvo rieši problém optimálne alokácie na Smitha nadviazali viaceré liberálne orientované smery, ktoré za jedinú legitímnu funkciu štátu považujú ochranu vlastníckych práv a súkromné podnikanie Keynes – zakladateľ novej makroekonomickej teórie založenej na aktívnej stabilizačnej funkcii štátu alternatívy ku keynesovskej hospodárskej politike – snaha hľadať také formy štátnych intervencií, ktoré nedeformujú trh a jeho autoregulačné schopnosti - Friedman – z pohľadu alokačnej funkcie štátu napr. rešpektuje určitú mieru štátnych zásahov spojených s riešením problematiky kolektívnych statkov a externalít

12 Rozsah štátnych intervencií do ekonomiky: veľkosť verejných financií
štátne intervencie do ekonomiky sú súčasťou fungovania všetkých existujúcich ekonomík (komunálne, družstevné byty; verejná doprava, cesty, verejno-právna televízia, rozhlas – prenos signálu, formy sociálneho poistenia, množstvo administratívnych rozhodnutí, dane, ...) stanovenie podielu štátu v jednotlivých ekonomických procesoch – zložitý problém neexistuje jeden exaktný ukazovateľ na meranie veľkosti verejného sektora medzinárodné štatistické pramene používajú pre kvantifikovanie

13 Veľkosti verejného sektora:
podiel verejných výdavkov na HDP podiel verejných príjmov na HDP počet zamestnancov vo verejnom sektore ideálny model (podiel, počet) neexistuje, každá krajina má svoje špecifiká, zvyky, národné zvláštnosti, ktoré je potrebné rešpektovať

14 Vývoj veľkosti verejného sektora a jeho príčiny
adekvátna veľkosť verejného sektora je štrukturálnou otázkou a kvalifikovaná odpoveď v tomto smere vyžaduje podrobnú analýzu jednotlivých segmentov verejného sektora „Otázka, aký veľký má byt verejný sektor, je jednou z otázok, pri ktorej sa zdá, že je možné na ňu teoreticky alebo experimentálne odpovedať, avšak pri bližšom skúmaní sa ukáže, že odpoveď je skôr výsledkom zhodnotení skúseností a realizáciou určitého zámeru. Táto otázka nemá charakter typu problémy ako konštruovať kozmickú loď, ale je podstatne bližšie otázke, kde hľadať ľudské šťastie.“ (J. E. Powell, 1968)

15 snahy zmenšiť veľkosť verejného sektora je v súčasnosti
vo vyspelých krajinách obmedzená faktorom rastu verejných výdavkov v poslednom období je stúpajúci vývoj objemu transferových platieb (redistribúcia) pričom alokácia výdavkov má skôr klesajúcu tendenciu – dôvody: demografický vývoj (rast podielu staršej generácie - dôchodky), vývoj zdravotného stavu obyvateľstva (tlak na alokačné aj transformačné výdavky – technologický pokrok vytvára nové možnosti liečby mnohých ochorení), znižovanie objemu alokačných výdavkov (širšie využívanie alternatívnych foriem zabezpečenia verejných služieb)

16 Wagnerov zákon:s rastom HDP na obyvateľa budú rasť aj verejné výdavky
príčiny rastu verejných výdavkov: demografický vývoj geografické faktory urbanistické faktory technologický vývoj historicko-politické súvislosti a rast životnej úrovne

17 Základné teoretické vysvetlenia príčin rýchleho rastu verejného sektora:
Nahradzovacia hypotéza: vychádza z predpokladu, že v krízových obdobiach (vojny) verejné výdavky prudko rastú, po skončený krízy sa už nevrátia na pôvodnú úroveň Baumolov zákon: cena jednotky výkonu vo verejnom sektore rastie relatívne rýchlejšie ako v súkromnom sektore (napr. z titulu nízkej produktivity práce) Fiškálna ilúzia: nedostatočné vedomosti daňových poplatníkov o podstate zdaňovania a verejných výdavkov vedú k nadspotrebe Demonštračný efekt: predpokladá, že občania pod vplyvom príkladov vyvíjajú tlak na rast verejných výdavkov Teórie štátu blahobytu: počas celého obdobia ekonomického rastu je vláda pod trvalým tlakom na vyrovnávanie individuálnych blahobytov Teórie byrokracie: vychádzajú z ekonomickej podstaty byrokracie

18 VEREJNÝ SEKTOR A EKONOMICKÝ RAST

19 ekonómovia často prezentujú závislosť medzi veľkosťou verejných výdavkov a ekonomickým rastom – čím sú vyššie verejné výdavky, tým viacej sa spomaluje ekonomický rast verejné výdavky, štátne intervencie nemajú vo vzťahu k rastu HDP, resp. k trvalo udržateľnému rastu jednoznačný charakter súčasné trendy ukazujú, že bez určitej miery štátnych intervencií by bolo len veľmi ťažké predpokladať trvalo udržateľný rast

20 teórie verejnej voľby a teórie byrokracie poukazujú na príčiny, prečo štátne intervencie môžu negatívne ovplyvňovať ekonomickú efektívnosť a tým aj ekonomický rast kľúčovým problémom preto nie je veľkosť verejných výdavkov alebo počet zamestnancov vo verejnom sektore, ale štruktúra a výkonnosť, vzťah medzi vloženými zdrojmi a vytvorenými výsledkami, ktoré sa líšia prípad od prípadu, odvetvie od odvetvia

21 Regionálna diferenciácia SR
Národnostné zloženie Vierovyznanie Umelé prerušenie tehotenstva Vzdelanie Hrubý domáci produkt Zahraničné investície Miera nezamestnanosti

22 Socioekonomické charakteristiky problematických regiónov v SR
Vysoká celková miera nezamestnanosti Vysoký počet nezamestnaných mladých ľudí Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Nízka absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti Nedostatočný rozvoj súkromného podnikania Odchod vzdelaných ľudí Nedostatočná technická infraštruktúra

23 Súčasti reformy verejnej správy
Decentralizácia kompetencií Dekoncentralizácia úloh Administratívna (inštitucionálna) reforma Reforma územného a správneho usporiadania Reforma kontrolného systému

24 Chronológia reformy verejnej správy
1989 2004

25 Organizácia verejnej správy na Slovensku po roku 1989 (1)
Do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov – orgánov socialistickej moci. V septembri 1990 prijala Slovenská národná rada zákon c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Týmto sa obnovila miestna samospráva na úrovni obcí. Došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. oddeleného modelu verejnej správy. V roku 1990 prišlo k zrušeniu krajskej úrovne štátnej správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. V roku 1996 prišlo k ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy. Bolo zrušených 121 obvodov a opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov a 79 okresov.

26 Organizácia verejnej správy na Slovensku po roku 1989 (2)
K 1. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy, v rámci hraníc administratívnych krajov. V súlade s ústavou sa nazýva vyšší územný celok – VÚC. Verejná správa je teda v súčasnosti organizovaná na troch úrovniach: štát – kraj – obec. Každá úroveň má svojich volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Niektoré úlohy sú delené medzi štátnou správou a samosprávou (Rozdelenie kompetencií). Volení predstavitelia všetkých troch úrovní (Národná rada, zastupiteľstvo VÚC, mestské/obecné zastupiteľstvo) ako aj primátori miest/starostovia obcí a predsedovia samosprávy VÚC sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na obdobie 4 rokov. Na Slovensku existuje od roku 1990 tzv. oddelený model verejnej správy (štátna správa – územná samospráva), ktorý funguje na troch stupňoch: obec – kraj – štát.

27 Usporiadanie verejnej správy od 1.1.2004
K 1.januáru 2004 prišlo k ďalšej zmene usporiadania verejnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Paralelne so zmenami vo verejnej správe sa mení aj súdny systém a polícia.

28

29 Nedostatky spojené s centralizáciou verejnej správy
Nízka miera flexibility na miestne požiadavky Normatívne rozhodovanie Oneskorené reakcie na vzniknuté problémy Priveľká koncentrácia operatívnych činností

30 Nedostatky v kontrole vo verejnej správe
Absencia vonkajšej nezávislej kontroly Nedostatočná kontrolná činnosť v samospráve Nedôsledná kontrola prijatých opatrení Nevyvodzujú sa dôsledky zo zistených nedostatkov Duplicita kontrolných akcií nedostatočná príprava a organizácia kontroly Nedostatočná databáza informácií z kontrol

31 Nedostatky v štátnej správe
Zložitejšie riadiace vzťahy Zvýšené nároky na súčinnosť Zníženie prehľadnosti finančných tokov Náročnosť personálneho, materiálového a finančného zabezpečenia Nevhodná územná pôsobnosť unifikácia organizačných štruktúr

32 Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe I. (ciele)
Vytvoriť efektívne fungujúci vzdelávací systém vo verejnej správe Vytvoriť inštitucionálne a právne zabezpečenie vzdelávania vo verejnej správe Zlepšiť prepojenie vzdelávacích programov s praxou verejnej správy

33 Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe II. (nedostatky)
Nedostatočné finančné zdroje na vzdelávanie zamestnancov verejnej správy Absencia systému riadenia a rozvoja ľudských zdrojov vo verejnej správe Absencia manažmentu kvality vzdelávania Nedostatočná koordinácia inštitúcií zapojených do vzdelávania

34 Vedomosti o verejnej správe u obyvateľstva (problémy)
Postavenie a úloha verejnej správy Rozlíšenie úloh štátnej správy a územnej samosprávy Zmeny vo verejnej správe po roku 1989 Rozlíšenie obligatórnych a fakultatívnych úloh verejnej správy Hospodárenie s verejnými financiami Profesionalita zamestnancov vo verejnej správe

35 Celosvetové trendy reformných procesov vo verejnej správe
Od priemyselnej k informačnej spoločnosti Od národnej k svetovej ekonomike Od krátkodobého k dlhodobému plánovaniu Od centralizmu k decentralizácii Od inštitucionálnej podpory k svojpomoci Od reprezentatívnej k participatívnej demokracii Od hierarchie k sieťam Od kvantity ku kvalite Od monoštruktúry k diverzite

36 Trendy reforiem verejnej správy v SR
Zmena chápania postavenia verejnej správy v spoločnosti Fiškálna decentralizácia Podpora verejnej správy podnikateľskému sektoru Uplatňovanie nových metód riadenia verejnej správy Vytváranie nových mechanizmov kontroly Vývoj informatizácie verejnej správy Rast kvalifikácie zamestnancov verejnej správy

37 Princípy reformy verejnej správy na Slovensku
Občianska spoločnosť Subsidiarita Efektívnosť Transparentnosť Flexibilita

38 Oddelený model verejnej správy
Oddelenie výkonu štátnej správy a samosprávy Výrazný presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu Diferenciácia kompetencií Redukcia orgánov štátnej správy Presun kompetencií štátu na verejno-právne inštitúcie Kooperácia štátnej správy a samosprávy v územných celkoch

39 Integrovaný model verejnej správy
Previazanie štátnej správy a územnej samosprávy Minimálne odovzdanie kompetencií štátu samospráve Prenesený výkon štátnej správy Presun výkonu kompetencií z centrálnej úrovne na nižšie stupne Zachovanie vplyvu štátu na výkon väčšiny kompetencií

40 Kritériá výberu modelu verejnej správy
Vplyv zákonov na činnosť verejnej správy Objektivita a nestrannosť výkonu verejnej správy Rešpektovanie pôsobnosti štátnej správy a samosprávy Vzájomná koordinácia činností Miera uplatnenia decentralizácie a dekoncentralizácie Objem výdavkov a prehľadnosť finančných tokov

41 Výsledný model verejnej správy na Slovensku
Štátna správa (ústredné orgány, špecializovaná štátna správa) Regionálna samospráva (samosprávne kraje – VÚC) Územná samospráva (obce)

42 Výlučné kompetencie štátu
Obrana štátu Zahraničná politika Zabezpečenie vnútroštátneho poriadku Štátne občianstvo Ochrana práv a slobôd Správa štátneho majetku Štátne evidencie Vydávanie štátnych dokladov Výkon štátnej kontroly Hospodárska politika

43 Sociálna správa na Slovensku
Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny

44

45 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (I.)
riadi výkon štátnej správy uskutočňovanej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, schvaľuje návrhy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na zriadenie a zrušenie detašovaných a vysunutých pracovísk kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, určuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohy v oblasti politiky trhu práce vyplývajúce zo stratégie zamestnanosti,

46 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (II)
určuje v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky rezortné štatistické zisťovania a administratívne zdroje v oblasti sociálnych vecí a politiky trhu práce, určuje minimálny obsah, rozsah a periodicitu zberu a spracovania údajov v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, určuje postup a podrobnejšie podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, zodpovedá za tvorbu koncepcie rozvoja v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, usmerňuje zamestnávanie cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti v Slovenskej republike a občanov Slovenskej republiky v zahraničí, plní ďalšie úlohy

47 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (postavenie)
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je zriadené pre územné obvody všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Sídlom ústredia je Bratislava. Ústredie je služobným úradom zamestnancov ústredia a zamestnancov pracoviska zriadeného ústredím. Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

48 Schéma organizačnej štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

49 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pôsobnosť)
Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a plní ďalšie úlohy na úsekoch: 1. štátnych sociálnych dávok, 2. sociálnej pomoci, 3. evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných pracovných miest, 4. sprostredkovania vhodného zamestnania, 5. poskytovania poradenských služieb, 6. vzdelávania a prípravy na trh práce, 7. aktívnych opatrení na trhu práce, 8. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov, 9. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,

50 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalšie úlohy)
a) riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti uskutočňovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, c) určuje územné obvody, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku budú realizovať osobitné opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti, d) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, e) spracúva štatistické výkazy a predkladá ich ministerstvu, f) zabezpečuje tvorbu, prevádzku a rozvoj jednotného informačného systému v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, g) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov ústredia, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a zariadení sociálnych služieb, h) spolupracuje so samosprávnymi krajmi pri tvorbe koncepcií regionálneho rozvoja v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, i) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti, j) je príslušným orgánom pre koordináciu štátnych sociálnych dávok k) poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov.

51 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (postavenie)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa zriaďuje s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. ÚPSVaR je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. ÚPSVaR je služobným úradom zamestnancov úradu a zamestnancov pracoviska zriadeného úradom. ÚPSVaR riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

52 Sídla Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
1   Bratislava 2   Malacky 3   Pezinok 4   D. Streda 5   Galanta 6   Piešťany 7   Senica 8   Trnava 9   Partizánske 10 P. Bystrica 11 N.M.n.Váhom 12   Prievidza 13   Trenčín 14   Komárno 15   Levice 16   Nitra 17   Nové Zámky 18   Topoľčany 19   Čadca 20   Dolný Kubín 21   Námestovo 22   Lipt.Mikuláš 23   Martin 24   Ružomberok 25   Žilina 26   B.Bystrica 27   B.Štiavnica 28   Brezno 29   Lučenec 30   Revúca 31   R. Sobota 32   Veľký Krtíš 33   Zvolen 34   Bardejov 35   Humenné 36   Poprad 37   Prešov 38   Stará Ľubovňa 39   Stropkov 40   Vranov n. T. 41   Košice 42   Michalovce 43   Rožňava 44   S. N.Ves 45   Trebišov 46   Kežmarok

53

54 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (pôsobnosť)
ÚPSVaR vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní ďalšie úlohy na úsekoch: 1. štátnych sociálnych dávok, 2. sociálnej pomoci, 3. evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a evidencie voľných pracovných miest, 4. sprostredkovania vhodného zamestnania, 5. poskytovania poradenských služieb, 6. vzdelávania a prípravy na trh práce, 7. aktívnych opatrení na trhu práce, 8. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov, 9. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu,

55 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalšie úlohy)
vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, získava podklady a posudzuje ich na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti MPSVaR, vedie evidenciu fyzických osôb a právnických osôb na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti MPSVaR poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov. ÚPSVaR môžu na zabezpečenie výkonu niektorých činností po schválení MPSVaR zriaďovať a zrušovať pracovisko mimo svojho sídla a určovať jeho územný obvod.

56 Personálne riadenie v sociálnej správe (v podmienkach ÚPSVaR)
Analýza pracovných miest Získavanie a výber zamestnancov Adaptácia Prepúšťanie Vzdelávanie Odmeňovanie Starostlivosť o zamestnancov Evidencia

57 Hodnotenie zamestnancov v sociálnej správe (v podmienkach ÚPSVaR)
Prístup k plneniu povinností Iniciatíva zamestnanca Vzťah k prehlbovaniu kvalifikácie Prínos pre služobný úrad Plnenie písomných pokynov predstaveného Hodnotenie chybovosti výstupov zamestnanca Hodnotenie pracovnej morálky Návrhy na zlepšenie a zefektívnenie práce Dodržiavanie etických princípov Hodnotenie nestrannosti zamestnanca Ďalšie kritériá

58 Územno-správne členenie
osobitný druh regionálneho členenia, ktorého základnou funkciou je zabezpecit priestorové fungovanie verejnej správy na území daného štátu

59 Územno-správne členenie Slovenskej republiky
ÚZEMNÉ USPORIADANIE – priestorová a hierarchická organizácia samosprávnych územných celkov V SR existujú dva druhy samosprávnych územných celkov: Obec – najmenší samosprávny územný celok SR. Počet obcí v SR je 2928. Vyššie územné celky (VÚC) – zákon o VÚC bol schválený v roku VÚC sa priestorovo zhodujú s krajmi SR, je ich teda 8. SPRÁVNE USPORIADANIE – priestorové a hierarchické usporiadanie územných celkov štátnej správy

60 ÚZEMNÉ A SPRÁVNE USPORIADANIE SR PRÁVNA ÚPRAVA
v zákone NR SR c. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR v zákone SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v zákone c. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) zákon NR SR c. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v zákone c. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v zákone c. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona c. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky c. 263/2006

61 v zákone NR SR c. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
v zákone NR SR c. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch v zákone NR SR c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v nariadení vlády SR c. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy vo vyhláške MV SR c. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v Metodickom pokyne na prípravu a vykonávanie územných zmien c /08597 z 19. mája 2003, uverejnenom v Operatívnych pokynoch pre krajské úrady a okresné úrady MV SR, ciastka 4 z

62 Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky
obsahuje delenie územia štátu na územné celky a správne celky, postup pri vykonávaní územných zmien, určovaní názvov obcí, časti obcí, ulíc a iných verejných priestranstiev, problematiku číslovania stavieb, správne členenie Slovenskej republiky podľa územných obvodov úradov miestnej štátnej správy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a smernice, pokyny a usmernenia pre orgány miestnej (územnej) štátnej správy a obce pri vykonávaní týchto činnosti.

63

64 Ústavný rámec Slovenskej republiky
Ústavný rámec pre územnú samosprávu v Slovenskej republike tvoria najmä Ústava Slovenskej republiky, kde je osobitná časť – štvrtá hlava - venovaná územnej samospráve v clánkoch 64 – 71. Ústava upravuje jednotlivé úrovne územnej samosprávy, orgány, vzťahy územnej samosprávy so štátom a základné pravidlá jej financovania a fungovania. Ústavný zákon, nazývaný aj ústavný zákon o konflikte záujmov má preventívne pôsobiť ako nástroj predchádzajúci konfliktu záujmov v jednotlivých oblastiach verejnej správy, vrátane územnej samosprávy. Vyjadrenie vo forme ústavného zákona sleduje väčšiu náročnosť pri účelových zmenách tohto predpisu

65 Teoretický úvod do verejných financií
Rozpočet verejnej správy štátny rozpočet rozpočty obcí a vyšších územných celkov Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Verejné vysoké školy štátne fondy (Štátny fond rozvoja bývania, Národný jadrový fond, Environmentálny fond) Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku, Slovenská konsolidačná, a.s. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas príspevkové organizácie v rámci sektora verejnej správy

66 Výdavky verejnej správy v roku 2011

67 ZÁKON c. 523/2004 Z.z. o rozpoctových pravidlách verejnej správy
Tento zákon upravuje: a) rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného úctu verejnej správy a štátneho záverečného úctu, c) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy1) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese, d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

68 Subjekty verejnej správy
(1) Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to: a) v ústrednej správe, b) v územnej samospráve, c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

69 (2) V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len "štátny fond"), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podla odseku 1. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

70 A. ÚSTREDNÁ SPRÁVA B. ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
štátne rozpočtové organizácie štátne príspevkové organizácie štátne účelové fondy (ŠFRB, jadrový) Fond národného majetku SR Slovenský pozemkový fond verejné VŠ vyššie územné celky(VÚC) a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie obce a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie C. FONDY SOCIÁLNEHO A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne

71 (1) Rozpočtová organizácia je právnická osoba
štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpocet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov.

72 (5) Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a) zákonom, b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok. (6) Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní ministerstvo financií. (7) Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.

73 (2) Príspevková organizácia je právnická
osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

74 (1) Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľaď pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.

75 (2) Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (3) Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (4) Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky. (5) Štátny fond nemôže byt zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (3) Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (4) Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky. (5) Štátny fond nemôže byt zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

76 rozpočtové pravidlá územnej samosprávy
(1) zákon upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.

77 (2) Ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských časti podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného predpisu. (3) Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy

78 Teoretický úvod do verejných financií
Rozpočtovanie Podľa spôsobu zachytávania transakcií: Hotovostný (rozpočet) Aktuálny (účtovníctvo) Modifikovaný hotovostný (ESA95) Podľa časového horizontu: Jednoročný rozpočet Viacročný rozpočet (fixný, kĺzavý) Podľa voľnosti pri plnení rozpočtu: Mäkké rozpočtové obmedzenie Tvrdé rozpočtové obmedzenie

79 Teoretický úvod do verejných financií
Rozpočtovanie (pokračovanie) Podľa spôsobu stanovenia limitov: Incremental (indexovaním) Zero based (každý rok od nuly) Program based (podľa nákladov na programy – cost drivers) Deficit targeting (najprv deficit, potom príjmy, výdavky až nakoniec) Zmeny v rozpočte v priebehu roka: Selektívne (obmedzenie konkrétnych politík / programov) Plošné (s výnimkou niektorých druhov výdavkov – obligatórne)

80 Teoretický úvod do verejných financií
Plánovanie Realizácia Hodnotenie

81 Teoretický úvod do verejných financií
Základné termíny v rozpočtovom cykle Východiská rozpočtu na nasledujúci rok do 30.4. Návrh rozpočtu na rokovanie vlády do 15.8. Návrh rozpočtu na rokovanie parlamentu do Ak parlament neschváli do konca roka, nastáva rozpočtové provizórium (ide sa podľa rozpočtu predchádzajúceho roka) Úprava hospodárenia samospráv Obmedzenie pre výšku deficitu (25% príjmov) a dlhu (60% príjmov) Zlaté pravidlo v bežnom rozpočte = vyrovnané hospodárenie Prebytky v kapitálovom rozpočte možno použiť iba na investície Posledné úpravy smerovali k sprísneniu pravidiel ohľadne provizória, nútenej správy, výšky deficitu a započítavania úverov do dlhu Kvôli kríze sa uvoľnili kapitálové prebytky aj na bežné výdavky (dohoda ZMOSu s vládou kvôli poklesu výnosu DPFO o 10%) Novela Zákona o rozpočt urč. výnosu - iba to čo vyberú rozdelia

82 Koncepčný rámec decentralizácie
Verejné statky Prospech z nich je nedeliteľný Nie je nikoho možné vylúčiť z ich spotreby Nulové marginálne náklady na ich poskytovanie Príklady Obrana – spĺňa všetky kritériá Verejné osvetlenie – takisto, len s priestorovým obmedzením Vzdelanie, zdravotníctvo – majú skôr charakter individuálnych statkov, no ich poskytovanie verejným sektorom je žiaduce z dôvodu pozitívnych externalít Externality Negatívna externalita: fabrika znečisťujúca vodu rieky Pozitívna externalita: včelí úľ v blízkosti ovocného sadu Problém čierneho pasažiera – užíva ale neplatí

83 Koncepčný rámec decentralizácie
Subsidiarita = jeden zo základných princípov fungovania EÚ Ako sa uplatňuje v EÚ? A ako je to na Slovensku? Tieboutova hypotéza Konkurencia v poskytovaní verejných služieb medzi samosprávami vedie k vyššej efektivite, občania sa na základe svojich preferencií sťahujú tam kde sú verejné služby zodpovedajúce ich preferenciám Existuje však vo svete skutočná mobilita? A ako je to na Slovensku? V realite vládne medzi samosprávami len obmedzená konkurencia, nakoľko ich východiskové podmienky sú veľmi rozdielne (geografický monopol – napr. centrá miest, rómske osady) Migrácia a efektivita osídlenia Je potrebné zhodnotiť náklady oproti ziskom (koncentrácia obyvateľstva vedie k preťaženiu infraštruktúry, dekoncentrácia k zbytočne vysokým administratívnym nákladom) Ako je to s efektivitou osídlenia v USA? A ako je to v SR?

84 Prerozdeľovanie prostredníctvom verejných financií
Funkcie VF Stabilizačná (makroekonomická stabilita) Alokačná (investičné rozhodnutia) Redistribučná (prerozdeľovanie v záujme rovnosti) Prerozdeľovanie prostredníctvom verejných financií Nerovnosť medzi jednotlivcami – je výhodnejšie ju riešiť na celoštátnej úrovni (práve kvôli migrácii obyvateľstva) Nerovnosť medzi komunitami – mala by byť vôbec riešená z centrálnej úrovne? Odpoveď voličov je áno, má to však úskalia: Ak je pomoc účelovo určená, spôsobuje zmeny v správaní spotrebiteľov a neefektivitu (plytvanie) Ak pomoc nie je účelovo určená, profitujú z nej najmä najbohatšie vrstvy obyvateľstva v danej komunite (zníženie daňovej záťaže) Nadmerná snaha o pomoc regiónom môže viesť k neefektívnosti osídlenia (či už prílišná urbanizácia alebo naopak regionalizácia)

85 Pravidlá fiškálnej decentralizácie
Produkcia vs financovanie verejných služieb Má centrálna vláda za účelom prerozdelenia verejné služby v území priamo produkovať, alebo si ich objednávať u samosprávy? Druhý prístup má dve výhody: lepšie zohľadňuje miestne preferencie a konkurencia vedie k vyššej efektivite poskytovania verejných služieb Sloboda nakladania s prostriedkami Účelové dotácie s požiadavkou na spolufinancovanie Účelové dotácie bez požiadavky na spolufinancovanie Neúčelové dotácie (blokové granty) Vlastné zdroje príjmov (väčšinou dane) Daňové určenie (príjem z dane) Daňová autonómia (sadzba, výber) Účinnosť pomoci z centra Dôchodkový a substitučný efekt Ako je to s pomocou prichádzajúcou k nám z EÚ? A ako s ostatnými programami centrálnej vlády v území?

86 Vyrovnávanie rozdielov
Vertikálne – pomocou účelových transferov z centrálnej úrovne zabezpečujúcich rovnaký štandard verejných služieb na celom území (u nás takto funguje napr. normatívne financovanie regionálneho školstva) Horizontálne – čiastočným prerozdelením výnosu vlastných daňových príjmov samospráv zohľadňujúc tak daňový silu jednotlivých regiónov Zmiešané – prvky vertikálneho i horizontálneho vyrovnávania obsahuje u nás prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb

87 Model horizontálneho vyrovnávania, s ktorým sa uvažovalo pri fiškálnej decentralizácii
Samosprávy usporiadané od najchudobnejšej po najbohatšiu Zmení sa len „strmosť“ krivky, ale nie poradie Do spoločného balíka prispievajú všetci rovnakým percentom z príjmov, z balíka čerpajú nerovnomerne

88 Pravidlá fiškálnej decentralizácie
12 pravidiel fiškálnej decentralizácie Musí byť súčasťou komplexného systému riešenia vzťahov medzi úrovňami verejnej správy (politická autonómia) Najprv kompetencie, potom financovanie Centrálne monitorovanie dopadov Musí zohľadňovať rozdiely medzi vidiekom a mestom Vyžaduje silnú daňovú autonómiu Dodržiavanie dohodnutých pravidiel – stabilita systému Jednoduchosť a prehľadnosť systému Musí byť v súlade s celkovými cieľmi decentralizácie Musí brať do úvahy všetky úrovne verejnej správy Tvrdé rozpočtové obmedzenie Flexibilita systému (možnosť jeho úprav v závislosti od vývoja situácie; v kontradikcií so stabilitou) Potrebuje svojho zástancu

89 Obce sú financované: návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom, b) prebytkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, c) schodkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku záporný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

90 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov
(1) Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú: podiely na daniach v správe štátu, b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

91 Fiškálna decentralizácia na Slovensku
Aké veľké majú byť daňové príjmy a aké dane? Diskusia bola o portfóliu viacerých daní resp. o „sandwich“ daniach, dohoda bola na DPFO kvôli územnej príslušnosti a rovnomernému rozloženiu príjmov v čase Vlastné daňové príjmy boli vypočítané tak, aby pokryli originálne kompetencie samosprávy V prvom roku boli samospráve poskytnuté garancie minimálneho výnosu (celková suma i individuálne pre obce)

92 Index reálneho rastu vybraných daní

93 Fiškálna decentralizácia na Slovensku
Ciele fiškálnej decentralizácie Posilnenie finančnej autonómie samospráv Definovanie vlastných daňových príjmov (originálne kompetencie) Definovanie jasných pravidiel pre transfery zo štátneho rozpočtu (prenesený výkon štátnej správy) Transparentnosť a stabilita financovania samospráv Vlastné príjmy samospráv Podiel na dani z príjmu fyzických osôb (obce 70,3%; VÚC 23,5%) Miestne dane a poplatky (daň z nehnuteľností, cestná daň, poplatok za komunálny odpad) Transfery zo štátneho rozpočtu Normatívne financovanie regionálneho školstva Prenesený výkon štátnej správy (MVRR, MV, MDPT, MŽP)

94 Fiškálna decentralizácia na Slovensku
rozpočet 2005 skutočnosť 2005 rozdiel % Daň z príjmu fyzických osôb 31 354,9 37 630,1 ,2 120,0 Daň z nehnuteľností 4 900,0 6 000,0 +1 100,0 122,4 Cestná daň 2 500,0 2 799,5 +299,5 112,0 SPOLU 38 754,9 46 429,6 +7 674,7 119,8

95 Rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb medzi obce

96 Fiškálna decentralizácia na Slovensku
Veľkostná kategória Koeficient 0 – 1000 0,89 1001 – 5000 0,90 5001 – 0,91 – 0,94 – 1,13 Košice 1,50 Bratislava 2,35

97 Rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb medzi VÚC

98 Horizontálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi VÚC
2005 2006 2007 2008+ BA 0,6388 0,7592 0,8796 0,9518 TT 0,8522 0,9015 0,9507 0,9803 TN 1,0095 1,0063 1,0032 1,0013 NR 0,9637 0,9758 0,9879 0,9952 ZI 1,0892 1,0595 1,0297 1,0119 BB 1,1273 1,0849 1,0424 1,0170 PO 1,1129 1,0753 1,0376 1,0151 KE 1,0186 1,0124 1,0062 1,0025

99 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov
(2) Finančné vzťahy podľa odseku l písm. a) sa zabezpečujú prostredníctvom daňových úradov. Finančné vzťahy sa zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol na obec alebo vyšší územný celok. Finančné sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať. (3) Dotácie sa poskytujú na základe osobitných predpisov. Na úhradu nákladov, na ktoré sa poskytujú dotácie b), možno poskytnúť preddavok

100 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov
(4) Ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný celok výkon štátnej správy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému celku uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (5) Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov prerokúva ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu východísk rozpočtu verejnej správy a pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky

101 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov
Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí príslušné ministerstvo alebo subjekt môže za tieto obce poskytnúť dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný obecný úrad alebo združenie obcí zriadia.

102 Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. (2) Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

103 Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku
(3) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na území obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k obyvatelom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj zo zmlúv. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy

104 Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku
(4) Súčastou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu, ako aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

105 Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku
(5) Rozpočet obce obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude obec realizovat z výdavkov rozpočtu obce (dalej len "program obce"). Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude vyšší územný celok realizovať z výdavkov rozpočtu vyššieho územného celku (ďalej len "program vyššieho územného celku"). (6) V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia.

106 Príjmy rozpočtu obce (1) Príjmy rozpočtu obce sú: a) výnosy miestnych daní a poplatkov b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií c) výnosy z financných prostriedkov obce, d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, e) dary a výnosy dobrovolných zbierok v prospech obce, f) podiely na daniach v správe štátu g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov, h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

107 Príjmy rozpočtu obce (2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj : a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len "peňažné fondy"), b) zisk z podnikatelskej činnosti, c) návratné zdroje financovania, d) združené prostriedky. (3) Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy rozpočtu obce O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu obce podľa odseku l písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

108 Vlastné daňové príjmy obcí
Celkový výnos = mil. eur

109 Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú:
a) výnos miestnej dane b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku vyššieho územného celku a z činnosti vyššieho územného celku a jeho rozpočtových c) výnosy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku, d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené vyšším územným celkom, e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku, f) podiely na iných daniach v správe štátu g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov, h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, i) účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného celku na realizáciu zmlúv j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, k) iné príjmy

110 Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
(2) Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť aj a) prostriedky peňažných fondov, b) zisk z podnikatelskej činnosti, c) návratné zdroje financovania, d) združené prostriedky. (3) Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku O použití vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku môže vyšší územný celok použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

111 Vlastné daňové príjmy VÚC
Celkový výnos = 600 mil. eur

112 Výdavky rozpočtu obce (1) Z rozpočtu obce sa uhrádzajú: a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností, b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou, c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s dalšími osobami na zabezpecenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti, f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce, g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí, h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich, i) iné výdavky

113 Výdavky rozpočtu obce (2) Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladatellom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území. (3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

114 Výdavky rozpočtu obce Právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

115 Výdavky rozpočtu obce (5) Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí alebo zakladá právnickú osobu alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej, môže použit rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby alebo na nadobudnutie majetkových účasti na podnikaní takej právnickej osoby. (6) V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh obce.

116 Výdavky samospráv obcí v roku 2011

117 Výdavky samospráv obcí v roku 2011

118 Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú a) záväzky vyššieho územného celku vyplývajúce z plnenia povinností, b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho územného celku a na činnost rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom, c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, d) výdavky spojené so správou, s údržbou a so zhodnocovaním majetku vyššieho územného celku a majetku iných osôb, ktorý vyšší územný celok užíva na plnenie úloh,

119 Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným vyšším územným celkom alebo s obcou, prípadne s dalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti vyššieho územného celku vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti, f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce alebo z členstva v medzinárodnom združení, g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí, h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných vyšším územným celkom a výdavky na úhradu výnosov z nich, i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

120 Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(2) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladatelom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia vyššieho územného celku. (3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže vyšší územný celok použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

121 Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(4) Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja územia vyššieho územného celku. Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie aj iným obciam alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území. (5) Právnickej osobe fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, môže vyšší územný celok poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.

122 Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(6) Ak vyšší územný celok zakladá právnickú osobu alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby môže vyšší územný celok na tieto účely použiť rozpočtové prostriedky; rozpočtové prostriedky môže použiť aj na úhradu členských príspevkov, (7) V rozpočte vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh vyššieho územného celku.

123 Výdavky samospráv VÚC v roku 2011

124 Výdavky samospráv VÚC v roku 2011

125 Fiškálna decentralizácia na Slovensku
Legislatíva ovplyvňujúca hospodárenie samospráv Zákon NR SR č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve Zákon NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

126 Úprava hospodárenia samospráv
Obmedzenie pre výšku dlhu (60% príjmov) a jeho splátok (25% príjmov) Zlaté pravidlo v bežnom rozpočte = vyrovnané hospodárenie Prebytky a rezervný fond možno použiť iba na investície Posledné úpravy smerovali k sprísneniu pravidiel ohľadne provizória, nútenej správy, výšky deficitu a započítavania úverov do dlhu Kvôli kríze sa prechodne uvoľnili kapitálové prebytky aj na bežné výdavky (dohoda ZMOSu s vládou)

127 Kompetencie vo verejnej správe
Štátna správa Vláda SR má výkonnú moc. V súlade s tzv. kompetenčným zákonom sa delia jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy o výkonné právomoci a zodpovednosť za výkon štátnej správy. Ministerstvo vnútra je okrem toho zodpovedné za koordináciu miestnej štátnej správy v rámci jednotlivých krajov. Základnými úlohami štátnej správy sú: hospodárska politika, zahraničná politika, bezpečnostná politika, obrana, civilná ochrana, hasičský zbor, súdnictvo, väzenstvo, colné právomoci, menové záležitosti, danové úrady (mimo miestnych daní), pošty, železnice, diaľničný systém, cesty I. triedy, úrady práce a služieb zamestnanosti, vysoké školstvo, vybrané zdravotnícke, kultúrne a školské zariadenia, letiská regionálne spolu s obcami a krajmi), plánovanie, ochrana prírody a regionálna politika (delená s obcami a krajmi).

128 Mestá a obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť (originálne kompetencie) a vo svojich samosprávnych kompetenciách môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia a stanoviská. Medzi originálne kompetencie (samosprávna pôsobnosť) patria : miestne komunikácie, hromadná doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo, odkanalizovanie, komunálny odpad, územné plánovanie, miestny rozvoj, bývanie, predškolské a školské zariadenia, sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice, kultúra, osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna polícia, výber miestnych daní a poplatkov, participácia na regionálnych plánoch.

129 Vo vybraných oblastiach, kde je to pre štát výhodnejšie, bol obciam zverený aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. Ide o oblasť matrík, stavebného poriadku a časti kompetencií v školstve. Tieto úlohy vykonávajú v mene štátu, štát je zodpovedný za riadenie a kvalitu služieb a financovanie týchto úloh. Presun úloh na obce sa doteraz uskutocnil v dvoch etapách: 1990 – 1991 a 2002 – a pokračoval ďalej v sociálnej práci aj v roku 2008, zákonom o sociálnych službách

130 Kompetencie vo verejnej správe
Samospráva Mestá a obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť (originálne kompetencie) a vo svojich samosprávnych kompetenciách môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia a stanoviská. Medzi originálne kompetencie (samosprávna pôsobnosť) patria : miestne komunikácie, hromadná doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo, odkanalizovanie, komunálny odpad, územné plánovanie, miestny rozvoj, bývanie, predškolské a školské zariadenia, sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice, kultúra, osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna polícia, výber miestnych daní a poplatkov, participácia na regionálnych plánoch.

131 Medzi kompetencie patrí predovšetkým
SAMOSPRÁVA MIEST A OBCÍ bývanie, predškolské zariadenia, základné školstvo, umelecké školy, sociálne služby, kultúra, zdravotníctvo hlasovanie obyvateľov, verejné zhromaždenia komunálny odpad, odkanalizovane, zásobovanie elektrickou energiou, teplom, plynom, vodou územné plánovanie, stavebné konanie, miestny rozvoj matrika, osvedčovanie listín komunikácie, hromadná doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana prírody záväzné nariadenia, stanoviská VÚC: územné plánovanie a regionálny rozvoj cesty II. a III. triedy, hromadná doprava stredné školstvo, zdravotníctvo, kultúra, sociálne veci, medzinárodná, cezhraničná a vnútroštátna spolupráca, záväzné nariadenia, referendum

132 Vo veciach sociálnej ochrany majú obce:
o poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto opatrovateľskú službu, • o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade zasa túto prepravnú službu, • o poskytovaní starostlivosti v zriadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení, • o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť' v zariadeniach sociálnych služieb, • o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu, ktorá mu bola poskytnutá neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

133 o povinnosti občana zaplatiť za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady, ....
• v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, • o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby , o znížení alebo o zvýšení úhrady za poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu.

134 Samosprávny kraj .• Samosprávny kraj pri výkone samosprávnej pôsobnosti najmä : a) vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území b) Rozhoduje O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, • o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, • o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnych služieb, o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutí sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

135 o zamietnutí žiadosti právnickej osoby a fyzickej osoby o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb, • o výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov, • o zákaze poskytovať sociálnu službu subjektu. c) rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadi! ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, d) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb,

136 POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI NEŠTÁTNYMI SUBJEKTMI
Sociálne služby môže podľa zákona o sociálnej pomoci poskytovať aj neštátny subjekt. Túto službu môže však poskytovať iba ten subjekt, ktorý je zapísaný do registra na základe žiadosti podanej na príslušnom orgáne, na ktorého území je miesto poskytovania sociálnych služieb. K žiadosti o registráciu sa prikladajú doklady uvedené v § 74 ods. 5 a 6 zákona o sociálnej ochrane.

137 Aktuálna situácia a predpokladaný vývoj
novela zákona č. 582/2004 o miestnych daniach zmena členenia pozemkov obmedzenie rozptylu sadzieb DzN zo 40 na 10 násobok spoločné daňové priznanie pre miestne dane novela zákona č. 564/2004 o určení výnosu daní v nadväznosti na daňovo-odvodovú reformu nahradenie výnosu DPFO portfóliom daní (DPFO, DPPO, DPH, spotrebné dane) jednorazové zníženie výnosu podielových daní o takmer 250 mil. EUR úpravou prerozdelenia (9,72% pre obce a 3,25% pre VÚC) zdanenie prenájmu a predaja majetku samosprávou (daň z príjmu) rokovanie o úprave zákonov v školstve a sociálnej oblasti za účelom zníženia nárokov na rozpočet prenesený výkon štátnej správy – zvýšenie úhrad zo štátneho rozpočtu a správnych poplatkov (v súčasnosti sam. doplácajú cca 20%)

138 Ďakujem za pozornosť