Fonologický vývin v reči dieťaťa Iveta Bónová

Cieľ výskumu: Objekt výskumu: Nájsť koreláciu medzi výsledkami kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy reči skúmaného dieťaťa (t. j. stanovenej hodnote indexu zrozumiteľnosti – Iz, ktorý pokladáme za určujúci kvantifikátor stupňa fonologického vývinu, priraďujeme fonologické parametre identifikované v detskej reči v skúmanom období). Objekt výskumu: Intaktné dieťa Terézia, nar. 16. 2. 2003, longitudinálne pozorované v čase od 18. do 43. mesiaca

Uplatňovaný postup: Po transkripcii a jej následnej kontrole sme v programe EXCEL vytvorili súbor všetkých slov, ktoré Terka vyprodukovala v daný mesiac v priebehu hodinovej nahrávky. Detské slová sme zaznamenávali v konfrontácii s cieľovým slovom; stanovili sme FPDV, ktorej metodika určenia bola už skôr prezentovaná a priebežným výskumom overovaná. Na ilustráciu určenie FPDV: detského slova cieľového slova AJ SJ AJ SJ tuliatto – kuriatko 8 11 11 14 Po určení FPDV vypočítavame index zrozumiteľnosti Iz, ktorý predstavuje podiel FPDV detských a cieľových slov, ako aj index správnosti Is, ktorý je podielom počtu správne vyprodukovaných slov a celkového počtu slov vo vzorke

Uplatňované pravidlá pri určovaní FPDV: pravidlo kvality vzorky – autosémantické slová vo všetkých tvaroch + predložkové spojenia (s tobejta – s koberca) pravidlo kvantity vzorky – celý súbor slov pravidlo variability – akceptujeme každú výslovnostnú podobu (ciene, cieune – čierne) pravidlo produkcie – za každý vyprodukovaný zvuk sa počíta 1 bod (najepené – nalepené – 8 vyprodukovaných zvukov) pravidlo správnych konsonantov – za každý správne realizovaný konsonant 1 bod (najepené – 3 správne konsonanty) pravidlo správnych vokálov – aj za každý správne realizovaný vokál sa ráta 1 bod (em – viem – ½ bodu) pozičné pravidlo pravidlo rečového okolia (moďe – može)

S cieľom odhaliť vzťah medzi výsledkami kvalitatívneho a kvantitatívneho rozboru porovnávame: identifikujeme inventár foném určujeme fonologické procesy sledujeme náročnosť a dĺžku slov, o produkciu ktorých sa dieťa pokúša stanovanú hodnotu Iz konfrontujeme s percentuálne vyjadreným rozdielom FPDV cieľových a detských slov v prepočte na celú vzorku počet slabík detského a cieľového slova počet vyprodukovaných zvukov v detskom a cieľovom slove 1. slová s diferencovaným počtom zvukov toutik (6) - kohútik (7) 2. slová s identickým počtom zvukov: - správne realizované slová - slová s 1bodovým rozdielom FPDV cieľ. a detského slova nasla (5+4) – našla (5+5) - slová s viacbodovým rozdielom FPDV cieľ. a detského slova domcet (6+4) – domček (6+6)

Závery: 1. POROVNÁVANIE POČTU SLABÍK V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVE S postupným zvyšovaním hodnoty indexu zrozumiteľnosti Iz klesá percentuálne zastúpenie slov, v ktorých sa počet slabík nezhoduje s počtom slabík v cieľovom slove

2. POROVNÁVANIE POČTU ZVUKOV V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVE Zvyšovaním hodnoty indexu zrozumiteľnosti v rozpätí od 0,62 - 0,75 dochádza k zväčšovaniu súboru slov, v ktorých je počet zvukov neidentický s počtom zvukov cieľového slova Iz 0,62 Iz 0,64 Iz 0,65 Iz 0,67

2. POROVNÁVANIE POČTU ZVUKOV V DETSKOM A CIEĽOVOM SLOVE S narastajúcou hodnotou Iz sa zväčšuje množina Terkiných slov, v ktorých je počet zvukov identický s počtom zvukov cieľového slova: FPDV detského slova = FPDV cieľového slova, rozdiel FPDV cieľ. a detského slova = 1bodu, rozdiel FPDV cieľ.a detského slova väčší ako 1 bod Iz 0,88 Iz 0,9 Iz 0,92 Iz0,83 Iz0,85 Iz0,88

3. Hodnota indexu zrozumiteľnosti v závislosti od náročnosti a dĺžky produkovaných slov Dieťa, ktoré vo svojej produkcii dosiahlo hodnotu Iz 0,62, sa snaží produkovať max. 3-slabičné cieľové slová (ďeďe – Tereske: FPDV detského slova 6b., cieľového slova 14b.), 0,64, pokúša sa o produkciu max. 3-slabičných cieľových slov (babua – bambuľa: FPDV detského slova 10b., cieľového slova 14b.), 0,65 – 0,67, snaží sa aj o 4-slabičné slová (bujijona – burizonka: FPDV detského slova 14b., cieľového slova 18b.), 0,75, pokúša sa o produkciu 4-slabičných slov (Baďejova – Barďejova: FPDV detského slova 16b., cieľového 18b.; podbaňik – podbradňík: FPDV detského slova 16b., cieľového slova 20b.), 0,8 – 0,85, sa snaží produkovať aj 5-slabičné slová (centovintami – cestovinkami: FPDV detského slova 22b., cieľového slova 24b.), 0,85 – 0,9, zvukovo realizuje aj 5-slabičné slová s nižším rozdielom FPDV cieľového a detského slova (nenachystala – ňenachystala: FPDV detského slova 21b., cieľového slova 22b.).

4. VZŤAH MEDZI HODNOTOU INDEXU ZROZUMITEĽNOSTI A PERCENTUÁLNE VYJADRENÝM ROZDIELOM FPDV CIEĽOVÉHO A DETSKÉHO SLOVA: So stúpajúcou hodnotou Iz sa percentuálne vyjadrený rozdiel FPDV cieľového a detského slova znižuje.

5. VZŤAH MEDZI HODNOTOU INDEXU ZROZUMITEĽNOSTI A HODNOTOU INDEXU SPRÁVNOSTI Iz 0,6 – 0,7 → Is (0 – 0,1) Iz 0,7 – 0,8 → Is (0,1 – 0,2) Iz 0,8 – 0,9 → Is (0,2 – 0,3) Iz 0,9 – 0,95 → Is (nad 0,3)

6. Index zrozumiteľnosti a fonologické javy nižšia hodnota indexu zrozumiteľnosti predikuje zmeny v stavbe slova a v štruktúre slabiky; s narastajúcou hodnotou Iz sa zväčšuje súbor slov, v ktorých počet zvukov korešponduje s počtom zvukov cieľového slova, znižuje sa rozdiel medzi FPDV cieľového a detského slova; v týchto slovách dochádza k substitúciám; so zvyšovaním hodnoty Iz sa fonologické javy v reči dieťaťa systematizujú, t.j. jeden artikulačne ustálený konsonant pravidelne supluje jeden ešte zvukovo neosvojený konsonant; kvalitatívnou analýzou sa potvrdili univerzálne javy v Terkinej reči, predovšetkým posun artikulácie dopredu: t za k (tomín – komín); d za g (Hudo – Hugo); d, t, n, l za ď, ť, ň, ľ (odin – hoďín); s, z, c, dz za š, ž, č, dž (cevená – červená) mi → mimi/meme → mima → mista - myška 16. 19. 23. 31. Iz 0,6 Iz 0,64 Iz 0,67 Iz 0,88 ďaďa → dadada → dadudicta → dadida/taťita/dadicta → tacicta - kačička 18. 19. 21. 23. 26. Iz 0,62 Iz 0,64 Iz 0,65 Iz 0,67 Iz 0,75 mimino → pimino/pimeno → pismento - písmenko 21. 23. 28. Iz 0,65 Iz 0,67 Iz 0,83 cecielto/seťieuto → svecievto - sveťielko 29. 31. Iz 0,85 Iz – 0,88 →

Ďakujem za pozornosť