Metodika a výskumná vzorka 27. októbra 2008

Čo sú premenné Keďže v pedagogickom výskume ide zväčša o sledovanie nemateriálnych skutočností, prvým teoretickým problémom merania je jasné a zreteľné vymedzenie predmetu merania – t.j. určenie toho javu, ktorý chceme charakterizovať kvantitou, teda rozmermi niektorých jeho znakov. Tento jav označujeme ako premennú. Každému meraniu musí predchádzať sémantické určenie pojmu, jeho zadefinovanie a je potrebné určiť jeho znaky.

Príklad Téma: Názory detí na súdržnosť kolektívu v ich školskej triede Problémová otázka: Čo podľa názoru detí robí dobrý kolektív dobrým kolektívom? (a nie: Čo najviac prispieva k súdržnosti kolektívu v školskej triede?) Premenné: dôvera, rôznosť názory členov kolektívu, charakterové vlastnosti (priateľskosť, empatia, altruizmus),... Položka dotazníka: Mohol by byť kolektív súdržný aj napriek tomu, že by ho tvorili spolužiaci s rôznymi presvedčeniami a názormi? Ozrejmenie položky vzhľadom na výskumný problém: Položka má za úlohu zistiť, či deti stotožňujú rôznosť názorov členov triedy s nesúdržnosťou kolektívu. Čiastočne je možné podľa odpovede na otázku hodnotiť aj to, či si dieťa uvedomuje tú skutočnosť, že nesúdržnosť skupiny je skôr výsledkom pôsobenia špecifických charakterových vlastností a nie je výsledkom motivačného zamerania a subjektívnych hodnôt.

(1) Meranie premenných v ped. výskume Môžeme ho definovať ako činnosť, pri ktorej priraďujeme predmetom alebo iným javom čísla podľa určitých stanovených pravidiel. Nižšie stupne merania – nominálne a poradové Vyššie stupne merania – intervalové a pomerové

Nominálne meranie Ide o zisťovanie početnosti – zaraďovanie objektov do tried podľa určitej vlastnosti. Napríklad muži-ženy; jednotkári, dvojkári, trojkári a pod.; pozorní žiaci, nepozorní žiaci a pod. (v príklade: tí, čo považujú rôznosť názorov za jednu z príčin nesúdržnosti kolektívu a tí, čo ju za príčinu tohto javu nepovažujú.) Číslo, ktorým označíme triedu nevyjadruje hodnotu, ale je len pomenovaním

Poradové meranie (ordinálne) Zoradenie pozorovaných objektov podľa vlastnosti bez určenia absolútnej hodnoty vlastnosti. Nie je zrejmé, aký veľký je rozdiel medzi jednotlivými objektmi. Napríklad určenie poradia víťazov v behu, určenie poradia víťazov v prednese a pod. (vždy bez udania hodnoty vlastnosti – napríklad času, za ktorý žiak trať zabehol). V príklade: ktoré vlastnosti považuje dieťa za rozbíjajúce súdržnosť kolektívu – zoradené do poradia

Intervalové meranie Majú tiež charakteristiku poradia, ale okrem toho sú vzdialenosti medzi susednými hodnotami konštantné. Určujú preto nielen poradie, ale aj veľkosť rozdielu medzi hodnotou meranej vlastnosti, t.j. o koľko je hodnota vlastnosti u určitého objektu vyššia od druhého. Je to napríklad počet bodov z testu, ale nie je to už školské známkovanie (je to len stupnica – nominálna alebo poradová)

Pomerové meranie Namerané hodnoty vyjadrujú množstvo vlastnosti, ktorú merajú. Napríklad: roky praxe, vek, počet hodín absolvovaných školení a pod., počet naučených latinských názvov rastlín, ale nie napríklad hodnota IQ alebo známka z predmetu.

(2) Metóda škálovania Metóda škálovania je určitým druhom poznávacieho postupu, ktorým sa snažíme zachytiť kvantitatívne aspekty pozorovaných javov alebo aj prejavov jedincov. Na základe dlhodobých skúseností posudzovateľa dochádza k intuitívnemu zovšeobecňovaniu celého radu pozorovaných vlastností alebo charakteristík javov a k ich porovnávaniu s inými javmi. Škálovanie sa realizuje pomocou rôznych druhov posudzovacích alebo tzv. postojových škál. Ide o subjektivizované informácie a tak je potrebné s nimi aj vo výskumných zámeroch narábať. Zisťuje sa postoj, úsudok. V príklade: má podľa žiakov 5. ročníka vplyv na súdržnosť kolektívu jeho sexuálna heterogenita? + vytvorená škála

Ďalšie fázy (po stanovení hypotézy) Výber výskumných metód Opis metódy, metodiky, prostriedku, nástroja Výber respondentov

Výber výskumných metód Výskumná metóda (metódy) sa vyberá podľa charakteristiky premenných, ktoré je potrebné skúmať. Výskumný nástroj je konkrétna podoba výskumnej metódy s implementovanými premennými skúmania Okrem toho, že môže byť nástroj tvorený autorom výskumu, môže byť použitý aj štandardizovaný výskumný nástroj.

Predvýskum Overuje fungovanie výskumnej metódy (funkčnosť výskumného nástroja vzhľadom na stanovený problém) Predvýskumom výskumník odpovedá na základné otázky typu: Funguje môj výskumný nástroj? Porozumeli respondenti otázkam? Dáva nasedenie výskumnej metódy vôbec nejaké výsledky? Dajú sa tieto výsledky spracovávať? Dávajú výsledky zmysel?

Predvýskum býva často podceňovaný a/alebo v práci neuvádzaný Zdokumentovanie a „priznanie“ nedostatkov prvých pokusov výskumníka môže byť ukazovateľom serióznosti výskumnej práce. Etapa predvýskumu, v ktorej sa výskumný nástroj tvorí a modifikuje musí byť jasne logicky oddelená od etapy vlastného výskumu.

Metóda, metodika, prostriedok, nástroj Metóda je postup, procedúra, pomocou ktorej výskumník získava údaje, ktoré je možné ďalej spracovať. Metódy získavania údajov (interview, pozorovanie, pedagogický experiment, testy a pod.) Metódy spracovania a vyhodnocovania údajov (kódovacie procedúry, metódy štatistického spracovania údajov a pod.) Výskumný nástroj (prostriedok) je výskumnému problému prispôsobená výskumná metóda. Metodika – výskumná metóda, výskumný nástroj a výskumný postup. Triangulácia údajov – použitie viacerých metód na overenie získaných informácií

Výskumná vzorka Subjekty výskumu (učitelia, žiaci, rodičia a pod.), ale aj učebné texty, kurikulárne dokumenty, žiacke výtvory a pod. Kvantitatívny výskum: výberový súbor (výskumná vzorka) by mala reprezentovať tzv. základný súbor, na ktorý sa budú vzťahovať zovšeobecnenia a závery z výskumu. Výbery: Náhodný výber Stratifikovaný výber Zámerný výber (súvisiace extrémne skupiny) Dostupný výber (časové, finančné a iné obmedzenia)

Špecifikácia niektorých pravidiel výberu výskumnej vzorky Veľkosť súboru sa posudzuje relatívne s ohľadom na použitú metódu. Náhodný výber je ťažké získať Súbor, ktorý bol oslovený a súbor, ktorý skutočne poskytol informácie je odlišný Rozširovanie výskumnej vzorky sa pri kvalitatívnom výskume ukončí, keď výskumná činnosť nedáva nové údaje.

Súvislosť s kvalifikčnou prácou: Predmetom posudzovania kvalifikačných prác je okrem iného aj konzistencia medzi cieľmi, použitými metódami a primeranosťou interpretácie výsledkov. Kvalifikačná práca má charakter výskumnej správy. Cieľom ďalšej prednášky preto bude ozrejmiť jednotlivé povinné položky výskumnej správy a ich postupnosť a previazanosť v ich tvorbe.