Nástroje environmentálne politiky

Štátna environmentálna politika (EP) EP –reakcia spoločnosti, politického systému na okruh problémov súvisiacich s ochrannou a tvorbou ŽP Definujú sa dlhodobé, strednodobé a krátkodobé ciele Dlhodobé (až 15-20 rokov) Strednodobé ( od r.2000-2010)

Orientácia a zásady štátnej environmentálnej politiky (ŠEP) – viď skriptá Aké sú priority ŠEP? I. Ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť II. Zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru. III. Ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov IV. Minimalizácia vzniku využívania a správne zneškodňovanie odpadov. V. Zachovanie biologickej rozmanitosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny

Ciele štátnej environmentálnej politiky Národný environmentálny akčný plán, 1997) Sektor A-Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Sektor B- Ochrana a racionálne využívanie vôd Sektor C-Odpadové hospodárstvo Sektor D-Rizikové faktory a jadrová bezpečnosť Sektor E-Starostlivosť o prírodu a krajinu a územný rozvoj Sektor F-Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa Sektor G-Ekonomika životného prostredia Sektor H- Environmentálna informatika a monitoring Sektor I-Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia Sektor J- Organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie

Legislatívne a metodické nástroje environmentálneho riadenia -Pri výrobe - snaha o splnenie požiadaviek kvality.. - Ale súčastne aby kvalita nebola dosahovaná na úkor životného prostredia..

Zo schém vyplývajú kľúčové miesta z hľadiska produkovania odpadov (druh, )objem, vlastnosti.. Projektovanie výrobku Projektovanie výrobných procesov Vlastná výroba Balenie a skladovanie výrobkov Likvidácia výrobku po jeho dožití

Projekt Intelligent Manufacturing System (IMS) IMS celosvetový výskumný program, využívajúci globálnu kooperáciu na hľadanie nových smerov v oblasti výroby. Ťažisko výskumu sa orientuje 4 oblastí: Clean manufacturing (čistá výroba), green engineering-zelené inžinierstvo..) Concurent Engineering (konkurentné inžinierstvo) Rapid product development (rýchly vývoj výrobkov) Pružné organizačné štruktúry a metódy riadenia

Hodnotenie a riadenie rizika Najzávažnejšou príčinou zhoršovania zdravia človeka a kvality ekosystému: Je antropogénna činnosť, ovplyvňujúca ďalšie faktory. Snahou je minimalizovať nebezpečenstvo a znižovať riziko

Hodnotenie environmentálneho rizika (Environmental risk assessment) Zamerané na hodnotenie stavu kontaminácie jednotlivých zložiek ŽP

Postupnosť krokov pri hodnotení ekologického rizika: 1, Identifikácia nebezpečenstva - Zdroje ekologických rizík-ekologické stresory /fyzikálna, chemická, biologická povaha/ 2, Hodnotenie vzťahu dávka (koncentrácia)-reakcia (účinok) Prehodnocovanie modelových systémov na úrovniach: - biomarkery - jednotlivé organizmy - populácia - spoločenstvá - ekosystémy - krajina 3, Hodnotenie expozície (vystavenia) (kvantifikácia expozičnej koncentrácie) 4, Charakterizácia (klasifikácia) rizika (slúži ako podklad pre riadenie rizika, sumarizuje čiastkové podklady, odhaduje a popisuje riziko)

Na etapu hodnotenia rizika nadväzuje etapa Riadenia rizika (Risk management) Ciele manažmentu: Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia Znížiť riziko ekologického ohrozenia Znížiť riziko pod hranicu obáv Podporiť účasť verejnosti Používať dostupné technológie Zaviesť systém „Platí znečisťovateľ“

Environmentálne označovanie výrobkov Environmentálne vhodný výrobok Sleduje sa vplyv výrobkov (produktov, polotovarov, materiálov) a technológii na životné prostredie - Zavádza sa označovanie výrobkov.. - Označenie zaručuje, že výrobok spĺňa parametre, minimalizujúce až vylučujúce nepriaznivé účinky na ŽP (posudzovanie v celom životnom cykle výrobku)

Ekologizácia technológie Činnosť zameraná na zmiernenie a odstránenie ekologicky nevhodných účinkov technologického procesu

Analýza životného cyklu výrobku

Aké sú východiská a príčiny, ktoré nútia k hodnoteniu vplyvov produktov na ŽP?

1, Prežitie spoločenského systému je späté s vyváženým stavom medzi ŽP a ekonomickým systémom 2, Je morálnym záväzkom zanechať ŽP aj pre nasledujúce generácie. 3, Vzťah k ŽP má priamy dosah na sociálne a biologické podmienky jeho existencie

Problémom je, že z pohľadu súčasnej ekonomickej teórie je ŽP stále chápané ako neobmedzený zdroj v kontraste s obmedzenou disponibilitou ostatných výrobných faktorov kapitálu a ľudskej práce..

Aké sú vzťahy v ekonomickom-ekologickom systéme?

Environmentálna politika podnikateľských subjektov neznamená nadradenie požiadaviek ochrany a tvorby ŽP, ako aj koncepcie udržateľného rozvoja nad ostatné ciele podniku, ale skôr implementovanie do všetkých jeho aktivít a činností.

Aké sú prístupy environmentálnej orientácie podniku Minimalizácia a prevencia pred vznikom neželateľného produktu-Waste Management Ochrana a bezpečnosť,prevencia pred vznikom škôd na zložkách životného prostredia-Safety Management Zabezpečenie kvality ako prvku konkurencieschopnosti na trhu cestou environmentálneho systému kvality-Environmental Management System (EMS) Integrovaný systém manažmentu pre celkovú kvalitu a ochranu životného prostredia-Total Quality Environmental Management

Environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov Prvýkrát v Nemecku v r.1978 , značka“Modrý anjel“ V Kanade v r.1988, „Javorový list zložený z 3 holubíc“ V Japonsku v r.1989 „Dve ruky obopínajúce svet“ Severský /Európa/systém v r.1989“Biela labuť“ V USA v r.1989, súkromný systém označovania „Green Seal“ Vo Francúzsku v r.1991 „NF Environment“ V Austrálii v r.1989, „Zelený bod“ V roku 1990 v Európskej únii-sa zaviedli princípy environmentálneho označovania V Slovenskej republike súčasťou „Národného environmentálneho akčného plánu“ je aj Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov- značka „Environmentálne vhodný výrobok“

Centrum environmentálneho hodnoteniaa výrobkov a technológií (CEHOVT) Organizačné zabezpečenie programu realizuje : Centrum environmentálneho hodnoteniaa výrobkov a technológií (CEHOVT)

Jedná sa o transparentný systém environmentálneho hodnotenia a označovania, kompatabilný so systémom environmentálneho práva Európskeho regiónu. Môže sa podieľať na vytváraní správneho vzťahu subjektov trhu k zložkám ŽP, ich ochrany a tvorby Je prvkom novej kvality- environmentálnej výrobkovej politiky na princípe dobrovoľnosti a samoregulácie

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA)

Dohovory a smernice uplatňované pri vývoji EIA na medzinárodnej úrovni: 1, Smernica Rady 85/337/EEC o posudzovaní vplyvu niekorých verejných a súkromných projektov na ŽP z 27.6.1985 2, Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na ŽP presahujúcich štátne hranice, tzv.“Dohovor Espoo“-Fínsko,25.2.1991 3, Svetová banka-výkonná smernica 4.01:Environmentálne posudzovanie (Environmental Assessment) 4, Európska banka pre obnovu a rozvoj –European Bank for Reconstruction and Development /EBRD/ - Spolu so svetovou bankou postavila požiadavku uskutočniť environmentálne posudzovanie predtým , ako poskytne podporu projektom v rámci stratégie udržateľného ekonomického rozvoja na regionálnej a národnej úrovni

Účasť verejnosti v procese posudzovania vplyvov na ŽP (1995) Pre odbornú informovanosť: vypracované metodické príručky: Všeobecná príručka k zákonu NR SR č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1995) Účasť verejnosti v procese posudzovania vplyvov na ŽP (1995) Posudzovanie vplyvu skládok odpadov na ŽP (1995) Posudzovanie vplyvu chemických technológií na ŽP (1995) Posudzovanie rozvojových technológií (1995) Posudzovanie vplyvov líniových stavieb /diaľnic/ na ŽP (1995) Posudzovanie vplyvov spalovní odpadov na ŽP (1996) Posudzovanie vplyvov odkalísk na ŽP (1996) Posudzovanie vplyvov objektov živočíšnej výroby na ŽP (1996) Posudzovanie vplyvov meliorácií na ŽP (1997) Zdroje informácií o životnom prostredí (1997)

Legislatíva v SR: Zákon NR SR č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP Zákon NR SR č.391/2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č.127/19 Z.z. Vyhláškou MŽP SR č.52/1995 Z.z o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na ŽP

Organizačné a inštitiucionálne zabezpečenie Od 1.4.1999 pri MŽP SR, odbor posudzovania vplyvov na ŽP -úlohou je komplexné a systematické uplatňovanie zákona v SR, to znamená: A, posudzovanie vplyvov činností, stavieb a zariadení na ŽP (EIA) B, Strategické environmentálne hodnotenie (SEA)

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA) sa úspešne uplatňuje ako nástroj environmentálneho plánovania a environmentálnej politiky v hospodársky vyspelých krajinách už 30 rokov sa považuje za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej ekologickej politiky pre uskutočňovanie trvale udržateľného rozvoja predstavuje účinný preventívny systém starostlivosti o životné prostredie, ktorý vychádza z prognózy a hodnotenia očakávaných vplyvov plánovaných zámerov, projektov a rozvojových koncepcií na životné prostredie Na medzinárodnej úrovni sa dosiahol úplný súlad právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v Slovenskej republike s právnou úpravou Európskej únie. Od 1.2.2006 platí nový zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona NR SR č.127/1994 Z. z. a zákona č.391/2000 Z.z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.)

Čo je účelom zákona ? Komplexné odborné a verejné posúdenie navrhovaných stavieb, zariadenía iných činností pred rozhodnutím o ich povolení, ako aj návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie. Čo sa posudzuje ? Predmetom posudzovania sú stavby, zariadenia a činnosti uvedené v prílohe č.1 zákona z oblasti priemyslu, energetiky, infraštruktúry, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesnej výroby, dopravy a spojov, zmien vo využívaní krajiny, cestovného ruchu a vojenských zariadení. 

Kto je účastníkom procesu posudzovania ? Celý proces posudzovania v Slovenskej republike riadi a usmerňuje Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ďalšími účastníkmi procesu sú:   · Navrhovateľ · Príslušný orgán · Povoľujúci orgán · Dotknutý orgán · Dotknutá obec · Verejnosť · Odborne spôsobilé osoby · Ostatní účastníci

Strateické hodnotenie životného prostredia (Strategic Environmental Assessment -SEA) - Je termín, používaný na popísanie procesu environmentálneho hodnotenia vplyvov koncepcií, plánov, programov, t.j. dokumentov koncepčného charakteru, ktoré sa prijímajú v časovom predstihu (pred prijímaním povolení individuálnych projektov). - Na Slovensku sa právne zakotvila povinnosť hodnotiť zásadné rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu a všeobecne právne predpisy z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie prijatím zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. - Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na úrovni projektov sa úspešne uplatňuje ako nástroj environmentálnej politiky vo vyspelých krajinách už 30 rokov. - V poslednom období však odborníci veľmi naliehavo upozorňujú na potrebu začať aplikovať tento proces oveľa skôr - už pri tvorbe rozvojových koncepcií, plánov a programov.

SYSTÉMY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA Dôvody zavádzania Priemysel-jeden z hlavných znečisťovateľov ŽP... ...Obchodné kruhy si uvedomili, že súčasný spôsob výroby a spotreby nie je ďalej udržateľný. ...Vzniká tlak na podniky a tie si uvedomumú, že ak chcú obstáť v konkurencii, musia integrovať environmentálny aspekt do výroby

Jedným z nástrojov sú: Systémy environmentálneho manažérstva (EMS-Environmental Management System) Environmentálny audit

Jednou z najdôležitejších aktivít v oblasti ochrany životného prostredia je prijatie noriem ISO /International Organisation for Standardisation-Medzinárodná organizácia pre normalizáciu Na európskej úrovni-veľkým pokrokom je implementácia Eko manažmentu a schémy auditu (Eco Management and Audit Scheme-EMAS)

Cieľom budovania EMS je nielen splniť právne požiadavky a minimalizovať (finančné) riziko zodpovednosti a nákladov, ale aj neustále zlepšovať realizáciu ochrany ŽP za účelom zlepšiť celkové renomé a získať konkurencieschopnosť

Z hľadiska implementácie je najdôležitejšou norma ISO 14 001.

Audit- vhodný nástroj na posúdenie funkčnosti a vhodnosti systémov - Audit systému environmentálneho manažérstva (či EMS organizácia je v súlades kritériami EMS) - Environmentálny audit- pre viac rôznych typov sledovania ochrany životného prostredia (proces získavania a vyhodnocovania dôkazov-cieľom určiť či sú informácie o skutočnostiach uvádzaných podnikom v súlade s kritériami auditu)

Audit súladu-používa sa na posúdenie a zhodnotenie súladu činnosti organizácie s platnými zákonmi a normami. Audit uskutočňovaný po haváriách- je orientovaný na posúdenie zodpovednosti za škody spôsobené haváriami. Audit rizika-keď chce organizácia poznať environmentálne riziká svojej činnosti s právnymi a ekonomickými následkami Audit spojený s organizačnými a vlastníckymi zmenami (napr. fúzie..atď) Audit EMS-používa sa na sledovanie implementácie EMS

Certifikovanie podnikov podľa noriem certifikácie SEM Od 1.1.1997 platia celosvetovo prvé dokumenty pre systém environmentálneho manažérstva (ISO 14 001 a ISO 14 004) a environmentálny audit (ISO 14 010, ISO 14 011, ISO 14 012 Európske normy EN ISO 14 001, 14 010, 14 011, 14 012.