Elena Kacvinská – Zuzana Juščáková Autoevaluácia školy Elena Kacvinská – Zuzana Juščáková Tretí pracovný seminár regionálnych spolupracovníkov aktivity 4.1 projektu HKV Čingov                              22.2.-24.2. 2013 Rohozná                             27.2.-1.3. 2013 Smolenice                          4.3. – 6.3. 2013 Autoevalvácia predstavuje hodnotenie dosiahnutých cieľov, obsahov, metód a foriem práce školy so zámerom zabezpečiť kvalitu vzdelávania pri realizácii vzdelávacieho projektu (koncepcie) školy.

Vymedzenie základných pojmov Hodnotenie v súčasnosti najviac preferovaný pojem v súvislosti s meraním kvality školy je prisudzovanie hodnoty danému javu na základe porovnávania s vopred známou normou, ideálom, či vo vzťahu k sebe samému často sa vníma ako hodnotenie žiakov, práce učiteľov, výchovno-vzdelávacieho procesu, celej školy

Vymedzenie základných pojmov Evalvácia (z lat. valvare = byť silný, mať platnosť, závažnosť) slovenský ekvivalent = vyhodnocovanie je proces systematického, pravidelného, plánovitého zhromažďovania a analýzy informácií podľa určitých kritérií za účelom rozhodovania umožňuje hodnotiť všetky javy súvisiace so vzdelávacou realitou

Externá (vonkajšia) evalvácia je vykonávaná externe , spravidla Štátnou školskou inšpekciou, zriaďovateľom, výskumnými agentúrami... kritériá sú rovnaké pre všetky školy ( externé maturitné skúšky, testovanie deviatakov, analýza základných dokumentov školy, pozorovanie podľa vopred daných schém) je zameraná na minulosť, t.j. na hodnotenie uplynulého hodnoteného obdobia

Interná (vnútorná) evalvácia - autoevaluácia je uskutočňovaná na pôde školy, so súhlasom učiteľského zboru, v pozitívnej klíme kritériá si stanovuje škola sama, do zberu dát i procesu hodnotenia sú zapojení učitelia (nie nutne všetci) je zameraná na zlepšenie procesov výchovy a vzdelávania a zvýšenie efektívnosti riadenia školy je príležitosť naučiť sa merať to, čo si v škole ceníme, alebo naučiť sa ceniť to, čo v škole merať vieme je orientovaná do budúcnosti Zachovanie rovnováhy medzi vonkajším hodnotením (ŠŠI) a sebahodnotením Vnímanie školy ako neustále sa zlepšujúcej učiacej sa komunity („dôležitý je trend, nie súčasný stav“) Ak sa autoevaluácia vníma ako jednorazová kampaň, podobá sa na spustenie lavíny...

Autoevaluácia školy autoevaluácia sa zameriava na hodnotenie vízie školy, jej uskutočniteľnosť a celkovú stratégiu zlepšovania kvality autoevaluácia školy nie je jednorázová aktivita, ale nekončiaci proces, ukotvený v kultúre školy sledujú sa vstupy procesy výstupy

Autoevaluácia je realizovaná prostredníctvom rôznych metód a techník, o ktorých sa v škole interne diskutuje a získané dáta sa hodnotia vo vzťahu k tomu, čo je v škole obecne prijatou predstavou o kvalite . Na tomto základe sa potom škola rozhodne, aké kroky podnikne: či sa bude napr. usilovať o udržanie súčasnej kvality jednotlivých javov a procesov, prípadne sa bude snažiť hľadať cesty , ako daný stav zlepšiť

Autoevaluácia nerobí sa s cieľom kontrolovať, ale s cieľom zlepšovať! je motiváciou pre ďalší rozvoj školy vedenie školy a učitelia si na základe výstupov z autoevaluácie uvedomujú svoje možnosti a príležitosti umožňuje reguláciu školy a ŠkVP zvnútra

Kvalita školy, hodnotenie kvality školy Aká je to úspešná, kvalitná škola? Má význam vedieť, aká je naša škola? Nestačí škole len hodnotenie zvonku (inšpekcia, hodnotiace správy školy podľa požadovanej osnovy)? Ako spoznám (riaditeľ a učitelia), že naša škola je skutočne kvalitná? Akým spôsobom, metódami si môžeme (riaditeľ, učitelia) poznanie o kvalite vlastnej školy získať sami? Ktoré prejavy a výsledky života školy sú skutočne rozhodujúce pre jej kvalitu? Ako získané poznatky využiť pri ďalšom skvalitnení práce školy? PaedDr. Ivan PAVLOV

PREČO BY SME SA MALI DO NEJ PUSTIŤ? AUTOEVALUÁCIA PREČO BY SME SA MALI DO NEJ PUSTIŤ? KTO A AKO? Škorupa: Pretože to nevieme Kto sa nezlepšuje, zhynie My, žiaci, rodičia, škola –všetci si zaslúžime, aby sme sa naučili zlepšovať sa Kompetencie, ktoré získajú učitelia pri autoevaluácii (návyky, pohľady) sa automaticky prenesú do vyučovania a tak sa dostanú aj do „výbavy“ žiakov Keď máte jedno jablko a ja mám jedno jablko a tieto jablká si vymeníme, tak stále budeme mať každý jedno jablko. Ale pokiaľ máte myšlienku a ja mám myšlienku a tieto myšlienky si vymeníme, tak každý z nás bude mať dve myšlienky. George Bernard Shaw

Riaditelia a učitelia škôl, ktoré uskutočňujú autoevaluáciu uviedli: pravidelne získavajú informácie o uplatnení svojich absolventov, akceptujú názory, výsledky z kontrol pri tvorbe plánov ďalšieho rozvoja a zlepšenia sa, upravujú ciele školy na základe prieskumu, silné stránky a oblasti na zlepšenie si identifikujú v rámci autoevaluácie, vedenia škôl sa vo svojom riadení orientujú na inovatívne prístupy – v riadení, formy vyučovania, hodnotenia, atď., zmeny v personálnej a sociálnej politike školy (kariérny rast učiteľov, výber a vedenie zamestnancov školy a pod.), pozitívne zmeny vo vzťahu medzi učiteľom a žiakom,

Žiaci zo škôl, ktoré uskutočňujú autoevaluáciu: prejavili ku škole viac hrdosti a spolupatričnosti, poukázali na dobré vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, na skutočnosť, že ich škola je uznávaná v miestnej komunite, prejavili spokojnosť s prípravou na život a ďalšie štúdium, lepšie sa uplatňujú na trhu práce,

Rodičia zo škôl, ktoré uskutočňujú autoevaluáciu uviedli: školy uplatňujú nové prístupy v hodnotení žiakov, v organizácii vyučovania, učitelia inovujú obsah vzdelávania, uplatňujú alternatívne formy práce, žiaci dosahujú lepšie výsledky v externom testovaní, žiaci sú úspešní v škole i mimo vyučovania, prejavili spokojnosť s uplatnením absolventov v praxi i v ďalšom štúdiu, prenos informácií, účasť na rozhodovaní,

Pozitívny vplyv autoevaluácie škôl zlepšenie akademických výsledkov žiakov a kvality poskytovaného vzdelávania, lepšie výsledky v externej evalvácii ŠŠI, pozitívna, otvorená a autentická klíma školy, pozitívna prezentácia – image školy na verejnosti, intenzívne vzťahy medzi školou – zriaďovateľom, odberateľom. Jana Handzelová, ŠŠI

„Školy nemajú takmer žiadne spoľahlivé údaje o svojich výsledkoch, ktoré by boli založené na skutočne analytickom prístupe zodpovedajúcom špecifikám konkrétnej školy, aby dokázala rozpoznať, ako a prečo produkuje určité výsledky (úspechy - neúspechy) a má pretrvávajúce problémy.“ PaedDr. Ivan PAVLOV Od toho sme tu aj my – NÚCEM – ktorí by sme chceli pomôcť...

Fázy autoevaluačného procesu Motivačná Prípravná Realizačná Evaluačná Korektívna 4. Fázy autoevalvačného procesu V procese zavádzania evalvácie rozlišujeme 5 základných fáz: 1. Fáza motivačná Vzniká v okamihu potreby evalvácie . Prvotný impulz vychádza spravidla od vedenia školy. Je často ovplyvnený výsledkami externej evalvácie (inšpekčná správa, výsledky celoštátnych testovaní ţiakov, ale aj reakciou na hodnotenie zriaďovateľa, rodičov a pod). Iniciátor celého procesu (riaditeľ školy, zástupca riaditeľa,...) začína budovať sieť kontaktov a vzťahov, snaží sa získavať sieť spojencov a sympatizantov . Teória kruhov o týchto procesoch hovorí, že mienkotvorní ľudia v kolektíve majú okolo seba ľudí , ktorí súhlasia, resp. sympatizujú s ich názormi, či postojmi. Teda majú okolo seba „kruh“ . Pri motivovaní ľudí k zmene je účinnejšie získavať tzv. nerozhodnutých a tým zväčšovať vlastný kruh, ako sa snažiť hneď si nakloniť zásadných odporcov. Odporcovia akýchkoľvek zmien budú vždy. Je ale dobré počúvať ľudí, ktorí majú námietky, či nesúhlasia, lebo aj ich názor môže mať racionálne jadro. Pripustenie odlišného názoru nám môže ukázať realitu, či náš zámer, z iného uhla pohľadu. Je dobré pripraviť sa na kľúčovú otázku: načo potrebujeme evalváciu? Dôležité je pritom identifikovať a reagovať na potreby ľudí – žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov, rodičov. 4 Podporný študijný materiál k funkčnému inovačnému vzdelávaniu © PaedDr. Mária Šnídlová, MPC RP Žilina maria.snidlova@mpc-edu.sk 041/5658713 Pokiaľ sa motivačná fáza podcení , vzniká nebezpečenstvo vnímania autoevalvácie ako povinnosti, práce naviac, ohrozenia, zla. Ak sa ešte deje v prostredí strachu a ohrozenia z budúceho postihu, spravidla sa stáva formálnym aktom a ľudia sa správajú účelovo. Pri tejto fáze platí – trpezlivosť a dať ľuďom dostatok času na prijatie novej myšlienky. 2. Fáza prípravná Je charakteristická premýšľaním nad plánom. Neexistuje len 1 spôsob, ako sa dajú veci robiť. Preto treba hľadať rôzne alternatívy, pomenovať riziká a hľadať moţnosti ich eleminácie, či zmenšovania. Pri výbere oblastí, v ktorých bude autoevalvácia prebiehať, je dobré nemať ambíciu hneď zisťovať stav vo všetkých oblastiach ţivota školy. Práve pri začiatku je vhodné vybrať 3 – 4 najvýznamnejšie oblasti vyhodnocovania, či oblasti, s ktorými uţ škola má svoje skúsenosti, alebo disponuje overenými nástrojmi zisťovania stavu . To môţu byť rôzne dotazníky ( štandardizované alebo vlastné). Veľkú rolu pri voľbe oblastí zohrávajú aj skúsenosti ľudí so zisťovaním stavu výchovy a vzdelávania, s administráciou a vyhodnocovaním dotazníkov, s vedením rozhovorov,... V tejto fáze sa stanovujú sa podmienky a pravidlá autoevalvácie, časové rozvrhnutie, personálne a materiálne zdroje. 3. Fáza realizačná Realizácia plánu: Priebeţný zber dát a informácií . Vyuţívajú sa rôzne metódy zberu dát: hospitačné pozorovanie, rozhovor ( pohospitačný štruktúrovaný , rozhovor na zasadnutiach PK/MZ, rozhovory s rodičmi,...) analýza dokumentov , dotazníkové opytovanie a pod. Dobré a systematické zvládnutie tejto fázy je základným predpokladom pre samotnú evalváciu. 4. Fáza evalvačná Získané dáta a informácie sa vyhodnocujú, interpretujú, vytvárajú sa záznamy, triedia sa podklady pre záverečnú správu. V tejto fáze sa identifikujú sa priority budúceho vývoja, ktoré budú taktieţ súčasťou evalvačnej správy. Konkrétnym výstupom je evalvačná správa. 5. Korektívna fáza Na základe zistenia a vyhodnotenia stavu v oblastiach evalvácie sa zvolí ďalšia stratégia rozvoja: upevnenie silných stránok , či určenie intervencií pre zlepšenie zisteného stavu , t.j. pre zavádzanie zmien, inovácií.

Ako postupovať pri tvorbe autoevaluačného plánu? Je nutné stanoviť: Ciele autoevaluácie Oblasti, podoblasti autoevaluácie Indikátory, kritériá autoevaluácie Metódy a nástroje zberu dát Časové rozvrhnutie jednotlivých činností Nutné zdroje – finančné, materiálne, technické, ľudské

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje

Príklad 1: Oblasť autoevaluácie: Styk s verejnosťou, spolupráca s vonkajšími partnermi školy Cieľ , kritérium: Zvyšovať spokojnosť rodičov so školou Indikátor: spokojnosť rodičov Nástroj: dotazník Časové rozvrhnutie: na začiatku a na konci školského roka, na polrok

Časové rozvrhnutie: v pravidelných termínoch Príklad 2: Oblasť autoevaluácie: Vyučovanie a učenie sa - procesy na úrovni triedy Cieľ , kritérium: Zistiť kvalitu konkrétnych vyučovacích hodín jednotlivých predmetov s cieľom skvalitniť vyučovanie konkrétneho učiteľa Nástroj: hospitácia Časové rozvrhnutie: v pravidelných termínoch Prínos, pozitíva: časová nenáročnosť – možnosť okamžitej spätnej väzby snaha skvalitniť vlastný vyučovací proces Problémy: čiastočné obavy učiteľov z vlastných výsledkov - sklamanie - demotivácia

Príklad 3: Oblasť autoevaluácie: Medziľudské vzťahy - procesy na úrovni triedy Cieľ , kritérium: Posúdiť kvalitu klímy výučby predmetov v triede z hľadiska 10 indikátorov a následne skvalitniť indikátory so slabšími výsledkami Nástroj: dotazník (DIŠU NÚCEM, Blaško) Respondenti: žiaci 2. a 3. ročníka Predmety: SJL, MAT, ANJ, NEJ, DEJ, BIO, GEO, FYZ, CHEM Spôsob vyhodnotenia: percentuálne vyhodnotenie každého predmetu a učiteľa (osobne) všeobecné percentuálne spracovanie grafmi po ročníkoch (verejne) Časové rozvrhnutie: každoročne v mesiaci marec

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje V našom návrhu je každý indikátor konglomerátom viac alebo menej súrodých subindikátorov a každý prezentuje krátka operacionalizácia a návrh meracieho nástroja, metodiky overovania úrovne zastupovaného kritéria. Napríklad indikátor Výkon žiakov a jeho subindikátory :

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje

1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 1.1 Ciele a tvorba politiky 1.2 Autoevaluácia 1.3 Plánovanie zlepšenia 1.4 Vedenie/ vodcovstvo 1.5 Efektivita a konštelácia zamestnancov 1.6 Postoje a rozvoj zamestnancov 1.7 Ekonomické riadenie školy Ciele a tvorba politiky Kvalitatívnou škálou sa hodnotí jasnosť, primeranosť a vykonateľnosť cieľov. Hodnotí sa efektívnosť procesov Autoevaluácia Kvantitatívne sa hodnotí pravidelnosť,   komplexnosť a kvalitatívne objektívnosť autoevaluácie ako procesu v referencii so zisteniami ŠŠI. Plánovanie zlepšenia Hodnotí sa korektnosť a úplnosť SWOT analýzy v rámci autoevaluácie a prepojenosť s plánovaním zlepšenia, dopad opatrení. Identifikujú sa úspechy/chyby v plánovaní. Vedenie/ vodcovstvo Hodnotí sa osobná črta riaditeľa školy ako team leader, schopnosť tímovej práce, organizátorského talentu a étos pre vec verejnú. Hodnotia sa zástupcovia riaditeľa po stránke schopnosti tímovej práce, organizátorského talentu a angažovanosti pre rozvoj školy. V posudzovaní kolektívneho vedenia školy riaditeľom a jeho zástupcami miera role riaditeľa sa rovná súčtu mier rolí zástupcov riaditeľa (n≥2). Efektivita a konštelácia zamestnancov so zvýšenou zodpovednosťou Hodnotia sa triedny učitelia, predsedovia predmetových komisií, koordinátori maturity, inkluzivity, poradenstva a podpory žiakov, predsedovia a členovia maturitných komisií,... v zmysle spokojnosti školy s ich činnosťou. Postoje a rozvoj zamestnancov Hodnotí sa prepojenie názorov zamestnancov do rozvoja školy, sebahodnotenie a plánovanie práce učiteľa, mienkotvornosť zamestnancov, rozvoj zamestnancov Ekonomické riadenie školy Podstatné je pochopenie základných školských mechanizmov a procesov. Hodnotí sa tvorba a spravovanie školského rozpočtu, miera použitia rozpočtu pre priamu podporu učenia sa a vzdelávania. Hodnotí sa transparentnosť, teda spôsob informovanosti zamestnancom o rozpočte.

1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 1.1 Ciele a tvorba politiky 1.2 Autoevaluácia 1.3 Plánovanie zlepšenia 1.4 Vedenie/ vodcovstvo 1.5 Efektivita a konštelácia zamestnancov 1.6 Postoje a rozvoj zamestnancov 1.7 Ekonomické riadenie školy V našom projekte sme sa zatiaľ trochu „pozreli“ na Vedenie/ vodcovstvo Hodnotí sa osobná črta riaditeľa školy ako team leader, schopnosť tímovej práce, organizátorského talentu a étos pre vec verejnú. Hodnotia sa zástupcovia riaditeľa po stránke schopnosti tímovej práce, organizátorského talentu a angažovanosti pre rozvoj školy. V posudzovaní kolektívneho vedenia školy riaditeľom a jeho zástupcami miera role riaditeľa sa rovná súčtu mier rolí zástupcov riaditeľa (n≥2). ...a radi by sme spracovali Postoje a rozvoj zamestnancov Hodnotí sa prepojenie názorov zamestnancov do rozvoja školy, sebahodnotenie a plánovanie práce učiteľa, mienkotvornosť zamestnancov, rozvoj zamestnancov ...ako aj overili Ekonomické riadenie školy Podstatné je pochopenie základných školských mechanizmov a procesov. Hodnotí sa tvorba a spravovanie školského rozpočtu, miera použitia rozpočtu pre priamu podporu učenia sa a vzdelávania. Hodnotí sa transparentnosť, teda spôsob informovanosti zamestnancom o rozpočte.

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Ďalší nakusnutý indikátor

3 Vyučovanie a učenie sa 3.1 Učiteľova príprava na vyučovanie 3.2 Vyučovací proces 3.3 Vzdelávacie predpoklady žiaka 3.4 Naplnenie žiakových potrieb 3.5 Hodnotenie ako súčasť vzdelávania Ale vyučovací proces – najdôležitejší indikátor – nie je pre kvantitatívne pátranie „stvorený“

3 Vyučovanie a učenie sa 3.1 Učiteľova príprava na vyučovanie 3.2 Vyučovací proces 3.3 Vzdelávacie predpoklady žiaka 3.4 Naplnenie žiakových potrieb 3.5 Hodnotenie ako súčasť vzdelávania Pre vzdelávacie predpoklady žiaka máme toho viac:

3.3 Vzdelávacie predpoklady žiaka Hodnotí sa motivácia žiaka k učeniu sa, intelektové predpoklady žiaka, (tempo chápania a učenia sa, nezávislosť myslenia); morálne (zodpovednosť za vlastné výsledky) a vôľové predpoklady (pracovitosť a vytrvalosť); sociálne predpoklady (interaktívnosť, aktívny podiel vo vzdelávaní).

Test študijných predpokladov

Test všeobecných schopností - verbálny

Socio-ekonomický a kultúrny status žiaka

Socio-ekonomický a kultúrny status žiaka

Socio-ekonomický a kultúrny status žiaka

Motivácia k učeniu podľa M-2

Výkonová motivácia podľa DMV

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Čo sme ešte stihli?

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Výkon žiakov NÚCEM môže viac-menej ... ale zatiaľ najviac objektívne merať v národných meraniach

5 Výkon žiakov 5.1 Celková kvalita prospievania 5.1.1 Vstupno-výstupné rozdiely 5.1.2 Priebežné výkony žiakov 5.1.3 Ročníkové testy 5.2 Výnimočné úspechy vzdelávania 5.3 Úspešnosť absolventov

5 Výkon žiakov 5.1 Celková kvalita prospievania 5.1.1 Vstupno-výstupné rozdiely 5.1.2 Priebežné výkony žiakov 5.1.3 Ročníkové testy 5.2 Výnimočné úspechy vzdelávania 5.3 Úspešnosť absolventov práve Vstupno-výstupné rozdiely sú tým v súčasnosti najobjektívnejším meradlom, žiaľ zatiaľ iba v SJL

5.1.1 Vstupno-výstupné rozdiely V trojročnom cykle sa hodnotí pokrok výkonu školy prostredníctvom každoročného sledovania tzv. pridanej hodnoty v porovnaní s výkonom podobných škôl, škôl s podobnými podmienkami na úrovni národných meraní.

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Čo ešte máme zmerané?

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Mäkké dáta

6 Medziľudské vzťahy 6.1 Klíma a vzťahy Rovnosť a spravodlivosť Rovnosť a spravodlivosť 6 Medziľudské vzťahy 6.1 Klíma a vzťahy 6.1.1 klíma školy 6.1.2 klíma triedy 6.1.3 klíma zborovne 6.1.4 vzájomný vzťah učiteľa a žiaka 6.2 Očakávania a podpora úspechu 6.3 Rovnosť a spravodlivosť 6.4 Disciplína

6 Medziľudské vzťahy 6.1 Klíma a vzťahy Rovnosť a spravodlivosť Rovnosť a spravodlivosť 6 Medziľudské vzťahy 6.1 Klíma a vzťahy 6.1.1 klíma školy 6.1.2 klíma triedy 6.1.3 klíma zborovne 6.1.4 vzájomný vzťah učiteľa a žiaka 6.2 Očakávania a podpora úspechu 6.3 Rovnosť a spravodlivosť 6.4 Disciplína Klíma a vzťahy Sleduje sa klíma školy ako kvalita vnútorného prostredia školy, kolektívna percepcia rutinného správania. Dôraz sa kladie na subjektívne prežívanie, na zahrnutie všetkých jedincov, ktorí so školou prichádzajú do styku a na procesuálnosť. Ďalej zahŕňa zmysel pre stotožnenie sa s prostredím, hrdosť na školu a adjustáciu na školu. V sledovaní klímy triedy ide o sledovanie kvality vzťahov, dlhodobejšie sociálno-emocionálne naladenie, zovšeobecnené postoje a vzťahy, emocionálne odpovede žiakov danej triedy na udalosti v triede. Klíma zborovne predznamenáva pracovné a kolegiálne vzťahy, úroveň realizácie medzipredmetových vzťahov, pracovnú a spoločenskú morálku zamestnancov. Správna klíma zborovne sa zakladá na vzájomnom rešpektovaní sa a podporovaní sa, podnecuje tímový duch práce a udáva progres školy.

Kľúčové oblasti života školy 1 Vedenie, riadenie a zabezpečovanie kvality 2 Kurikulum 3 Vyučovanie a učenie sa 4 Podpora žiakom 5 Výkon žiakov 6 Medziľudské vzťahy 7 Styk s verejnosťou 8 Zdroje Doteraz sa kvantitatívnymi dátami postihli len niektoré indikátory kvality vzdelávania, ďalej treba skúmať/riešiť diskusiou/.....