Školská trieda Školská trieda ako sociálna skupina Vývin školskej triedy Sociálna štruktúra školskej triedy Diagnostika sociálnych vzťahov v triede Sociálna klíma v triede Diagnostika sociálnej klímy v triede

Znaky malej sociálnej skupiny (Oravcová (2005) Interakcia. Členovia skupiny sa vzájomne osobne poznajú, prebieha medzi nimi priama, bezprostredná komunikácia (komunikujú „tvárou v tvár“), sú spojení vzájomnými väzbami, ovplyvňujú sa, pôsobia na seba, podliehajú skupinovému tlaku. Spoločné ciele. Členovia skupiny svojou činnosťou smerujú k tomu istému cieľu, pričom často prostredníctvom dosahovania spoločného cieľa uspokojujú aj svoje individuálne ciele. Spoločné hodnoty a normy správania. Členovia rešpektujú určitý hodnotový systém a systém noriem (pravidiel), ktoré regulujú ich správanie v záležitostiach dôležitých pre skupinu, dodržiavajú skupinovú disciplínu. Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti. Členovia skupiny majú vedomie „my“. Je to vedomie, že patria do skupiny, patria k sebe, sú závislí od seba pri dosahovaní cieľov a uspokojovaní individuálnych potrieb. Štruktúra. Vzájomné vzťahy členov skupiny sú poprepájané v zmysle vymedzenia pozícií, rolí a statusu jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy tvoria organizovaný integrovaný systém. Autonómia. Skupina predstavuje samostatný celok, ktorý je odlišný, oddelený od iných skupín a do určitej miery nezávislý, samostatne fungujúci.

Sociálna štruktúra skupiny Štruktúra skupiny = vnútorná organizácia skupiny, usporiadanie pozícií členov, hierarchické usporiadanie („ďobací poriadok“) Skupinová pozícia = miesto, ktoré člen v skupine zaujíma (podriadenosť - nadriadenosť... ) Status = trvalejšie miesto v skupine s kultúrne špecifickými spoločenskými charakteristikami jednotlivca (jeho prijímanie, hodnotenie) Rola = vzorce správania, ktoré jednotlivec v rámci skupiny používa – súvislosť s cieľmi skupiny

Činitele, ktoré spolupôsobia na sociálnu pozíciu a status miera sociálnej príťažlivosti miera prestíže (osobnej moci) spôsob sebapresadzovania pri začleňovaní sa do skupiny (a sebarealizácia) podiel na dosahovaní skupinových cieľov

Pozície v malej skupine z rôznych hľadísk Akceptácie- odmietanie: populárny obľúbený akceptovaný trpený mimostojaci Uznanie – dešpekt podporovaný odmietaný prehliadaný izolovaný Osobná prestíž (moc) dominantný aktívny závislý pasívny okrajový Sociálny status hviezda outsider antihviezda izolát sivá eminencia (Oravcová, 2005)

Neformálne skupinové roly Viazané na sociometr. status alfa (neformál. vodca) beta (poradca, expert...) gama (bežný člen) omega (outsider, okrajový) Viazané na príťažlivosť hviezda miláčik akceptovaný čierna ovca obetný baranček šašo opozičník Výkonové roly novátor priekopník koordinátor pozorovateľ spoluhráč realizátor perfekcionista špecialista dobyvateľ

Školská trieda ako sociálna skupina malá sociálna skupina formálna skupina – vznikla zámerne, organizovane, má pevnú organizáciu a je dlhodobá (oproti partám kamarátov) môže a nemusí byť aj referenčnou skupinou

Sociálna štruktúra školskej triedy - formálne vzťahy – dané organizáciou triedy neformálne vzťahy osobne výberové (sú výrazom sympatií a blízkosti)  hviezdy prijatí a uprednostnení neprijatí odmietaní a izolovaní (Gajdošová, 2000)

Činitele, ktoré spolupôsobia na pozíciu a status žiaka v triede: – vplyv veku a hodnotovej štruktúry žiakov  prospech vzhľad – odmietanie jedincov s telesnými nedostatkami, odlišnosťami schopnosti – preferencia šikovných, múdrych, životaschopných, aktívnych (vodca ale nebýva najlepší a najschopnejší – vyberáme „niekoho z nás“) vek

Základné dimenzie žiakovej pozície v triede: 1) Kompetencie (napr. prospech, hĺbka špec. zručností, intelekt, športová zdatnosť, umelecké výkony...schopnosť vedieť sa obliekať, baviť sa, „robiť dojem“, mať úspech u druhého pohlavia...) 2) Vplyv = v akom rozsahu ovplyvňuje žiak interakcie a činnosť spolužiakov i triedy ako celku Determinanty zdatnosť – kompetencie moc (vplyv legitímnej moci, schopnosti rozhodovať, hodnotiť, viesť..) motivácia k ovplyvňovaniu spolužiakov (potreba sociálnej aktivity, sebapresadzovania-„vládychtivosti“...)

Znaky vplyvných: Znaky nevplyvných:

3) Obľuba = emocionálne prijatie či odmietnutie Determinanty zdatnosť (obdiv k zdatným, silným ...častá identifikácia s nimi) podpora, pomoc druhým reciprocita (rovnováha vlastných nákladov a vlastného zisku vo vzťahoch, ..rovnoprávnosť, spravodlivosť, prekročenie egocentrizmu... ) sexuálna príťažlivosť sympatie rastú s kontaktom (treba ale rátať aj s únavou vo vzťahoch a s emocionálnym kolísaním)

Znaky obľúbených: Znaky neobľúbených:

Typy vodcov v triede: formálny vodca neformálny vodca pracovný vodca emocionálny vodca pozitívny vodca negatívny vodca - konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie k nízkej kohézii triedy  rozdelenie na podskupiny Podskupiny v triedach často sa v nich združujú žiaci s blízkou pozíciou v triede → nebezpečenstvo elitárstva, alebo vzniku skupín odmietnutých

Vývin školskej triedy Predškolská trieda Mladšia školská trieda Trieda v období puberty Trieda v období adolescencie

Diagnostika školskej triedy 1) Diagnostika sociálnych vzťahov v triede Význam diagnostiky pre realizáciu diferencovaného vyučovania pri riešení problémov v učení pri riešení problémov v správaní (šikanovanie, ...)

Metódy diagnostiky sociálnych vzťahov pozorovanie, rozhovor, anketa, dotazník, postojové a hodnotiace stupnice, projektívne techniky (nedokončené vety, asociácie, kresby...), sociometria

Morenova sociometrická technika Najčastejšie používané techniky skúmania neformálnych vzťahov v skupine: Morenova sociometrická technika poskytuje informácie o integrovanosti skupiny, sociometrických pozíciach členov (podľa znakov sympatia-antipatia) a umožňuje odhaliť vnútroskupinové útvary Príklady otázok: S kým by si chcel sedieť budúci školský rok v lavici?.... S kým by si sa chcel po maturite často stretávať?.... S kým by si chcel pracovať na spoločnom projekte?..... Výsledky sa vyjadrujú formou: sociogramu, socimetrické matice a socimetrickými indexmi Poz. možno vytvárať aj autosociogramy – pozri. Kolominskij

Technika „Uhádni kto...“ poskytuje informácie ako členovia skupiny vnímajú vzájomné väzby, štruktúru skupiny Inštrukcia: „Budem vám charakterizovať istých žiakov, ktorých dobre poznáte. Pozorne počúvajte. Neuvediem ich mená a vy sa snažte uhádnuť, kto sa hodí k tomuto opisu.“ Uhádni kto: Je to ktosi často usmiaty, spokojný, nesťažuje si. Je to ktosi, koho majú žiaci radi. Je to ktosi, kto je často drzý. Je to ktosi, kto má zaujímavé nápady. Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať. Veľa ľudí v triede má rado spolužiaka XY...., pretože......... Takmer nikto nechce sedieť s XY...., pretože....... Predseda triedy by mal byť XY...., pretože

Metóda párového porovnávania vhodná len pre malé skupiny – nutné podľa určitých vlastností porovnávať každého s každým Metóda poradia zásluh zaraďovanie spolužiakov podľa stupňa určitej vytypovanej vlastnosti Plebiscit náklonnosti a odporu každý žiak hodnotí ostatných na 3, 5, alebo 7 bodovej škále (vhodné dopredu vytvoriť zoznam žiakov) pri spracovaní výsledkov píšeme kvantitatívne hodnoty do tabuľky

SO-RA-D (Sociometrický ratingový dotazník V. Hrabala) vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny hodnotia sa na 5 bodovej stupnici z hľadiska vplyvu a sympatií hodnotenie je sprevádzané zdôvodnením dotazník zisťuje nie len pozíciu v triede, ale poskytuje aj osobnostnú diagnostiku sú k nemu spracované normy pre 2. stupeň ZŠ a SŠ

(Odovzdané hodnotenie) (Získané hodnotenie) Gajdošová,2000

Zisťovanie individuálnych a triednych indexov (aritmetické priemery hodnotení) Index vplyvu – ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede, je vysoko stabilný Index obľuby – ukazuje mieru akceptovania žiaka spolužiakmi, tendenciu nadväzovať s ním kontakty, vypovedá o citovej väzbe Index náklonnosti – ukazuje akceptáciu spolužiakov žiakom, sympatickosť partnerov pre žiaka - menej spoľahlivý a najmenej stabilný ukazovateľ (= aritmetický priemer hodnôt, ktoré priradil žiak svojim spolužiakom pri hodnotení sympatie) !!! dôležité je sledovať kombinácie hodnôt jednotlivých indexov

Sociálna klíma v triede - ustálené postupy vnímania, emocionálneho prežívania, hodnotenia a reagovania na to, čo sa v triede, ako sociálnom systéme odohráva (Schnitzerová, 1999) v charaktere sociálnej klímy sa premietajú vzťahy k druhým ľuďom, k sebe samému a k vykonávanej činnosti jav dlhodobý, typický pre danú triedu či školu po niekoľko mesiacov...či rokov je ovplyvňovaná žiakmi (napr. vekom, pohlavím, štruktúrou, hodnotami..), učiteľmi (napr. ich výchovným štýlom, vyučovacími metódami...), geografickými a materiálnymi podmienkami...

Diagnostika sociálnej klímy v triede Pozorovanie triedy v priebehu vyučovania (metóda priama ) B)  Dotazníky (nepriama metóda) Dotazníky: 1) MCI (My Class Inventory) – Naša trieda (pre 3. – 6. ročník ZŠ) (B.J.Fraser, D.L. Fischer)  zisťuje 5 parametrov sociálnej klímy v triede: spokojnosť v triede trenice, konflikty v triede súťaživosť žiakov v triede náročnosť učenia súdržnosť triedy

2) CES (Classroom Enviroment scale) (pre 7. – 9. roč. ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ)  zisťuje 6 parametrov soc. klímy v triede zaujatie žiaka školskou prácou vzťahy medzi žiakmi v triede učiteľova pomoc žiakom orientácia žiakov na úlohy poriadok a organizovanosť jasnosť pravidiel

Spôsoby vyhodnotenia: a) pomocou mediánu b) pomocou aritmetického priemeru  porovnanie s normami Interpretácia výsledkov umožňuje: popis reálneho stavu v triede porovnanie názorov učiteľov a žiakov o triede porovnanie aktuálnej a preferovanej klímy v triede meranie účinnosti premysleného pedagogického zásahu porovnanie tried, typov škôl...

Škála na meranie sociálnej atmosféry v triede ŠSAT (T. Kollárik) (pre 2. stupeň ZŠ a SŠ) - zisťuje 10 parametrov psychologická atmosféra vzťahy medzi žiakmi zrelosť – rozvoj triedy sociálna začlenenosť spokojnosť kooperáciu komunikácia štýl triedneho vedenia vzťah k štúdiu zameranosť na úspech

Literatúra: GAJDOŠOVÁ, E. 2000. Poznávanie sociálnych vzťahov v triede. Práca so sociometricko-ratingovým dotazníkom. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 2000, 49 s. HRABAL, V. 1979. SO-RA-D, Sociometricko-ratingový dotazník. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy,1979, 92 s. HRABAL, V. 1992. Sociální psychologie pro učitele (Vybraná témata) II, Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1992, 79 s. HRABAL, V. st., HRABAL, V., ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2002, 199 s. ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005, 312 s.