Dramatická literatúra Definícia drámy Divadelná hra Kompozícia drámy Dramatické žánre Literárne pojmy dramatickej literatúry Kto sa podieľa na inscenovaní divadelnej hry Inscenačné formy
Definícia drámy Dráma - grécky draó - konať je základný literárny druh, kt. má dialogickú podobu, dej prebieha pred očami divákov, herci reprezentujú charakter divadelných postáv konaním i prehovorom (monológ, dialóg). Vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína. Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos neskôr pridal 2. herca a Sofokles herca tretieho.
Divadelná hra Naštudovanie divadelného diela do podoby divadelnej hry (inscenácie) sa nazýva inscenovanie. Na realizácii sa podieľajú: dramaturg, režisér, herci, výtvarník scény, hudobný skladateľ,zvukári, kostyméri, osvetľovači..., Divadelná hra sa realizuje na špeciálne upravenom priestore – javisku. Neoficiálne uvedenie divadelnej hry pre novinárov a pozvaných hostí – predpremiéra Prvé uvedenie divadelnej hry – premiéra Druhé uvedenie divadelnej hry – repríza Posledné uvedenie divadelnej hry – derniéra
Kompozícia drámy Vonkajšia stavba drámy (súvis s javiskovou realizáciou) 1. dejstvá – časti hry oddelené spúšťaním opony, zväčša medzi dejstvami býva prestávka 2. scény – zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku 3. výstupy – zmena postáv Vnútorná stavba drámy (dramatický dej) 1. úvod - expozícia 2. zauzlenie – kolízia 3. vyvrcholenie – kríza 4. obrat deja – peripetia 5. záver – katastrofa
Dramatické literárne žánre: Tragédia – vznikla v antike, má vážny dej a končí sa tragicky, zväčša smrťou hl. hrdinu. Dej tvorí konflikt medzi výnimočným hrdinom a silami, ktoré sú mocnejšie ako on. Tragický hrdina – nadpriemerný, vznešený človek, ktorý za svoje skutky musí zomrieť. Najznámejší autor tragédií Sofokles.
Dramatické literárne žánre: Komédia – obraz komického vzťahu k svetu s cieľom vyvolať smiech. Smiech vyvolávajú nedostatky a slabosti človeka. Komický hrdina – podpriemerný, má mnoho nedostatkov a preto pôsobí smiešne Najznámejší autor komédií Aristofanes
Dramatické literárne žánre: Činohra – vznikla v 19. storočí, má závažný dej, ale končí sa zmierlivo. Často zobrazuje spoločenské konflikty a problémy a zaoberá sa i psychikou postáv. Najznámejší autor bol Čechov
Literárne pojmy: Replika je odpoveď na predchádzajúcu odpoveď (prehovor, výpoveď) partnera v dialógu, rozprávaní, rozhovore. Autorská poznámka je text v zátvorke pri menách konajúcich postáv, tvorí autorizovanú súčasť literárneho textu. Postava dramatická je hercom stelesnená drama-tická osoba, ktorá tým nadobúda vyšší stupeň ob-jektívneho ľudského bytia.
Kto sa podieľa na inscenácii divadelnej hry: dramaturg - osoba, ktorá vyberá dielo na divadelnú realizáciu herci osoby, ktoré stvárňujú postavy literárneho diela režisér človek, ktorý podľa scenára pripraví spolu s hercami konkrétne dramatické dielo, je tvorcom kon-cepcie a stvárnenia divadelnej hry scenárista je to autor, ktorý prozaický text spracuje do dialógov a monológov a zároveň napíše svoju predstavu, ako sa to má hrať
Inscenačné formy: film dramatický žáner, ktorý v sebe spája obraz, slo-vo, hudbu a zvuk, môže byť celovečerný, krátky, hra-ný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny... rozhlasová hra je literárno - dramatický žáner využí-vajúci iba zvukové prostriedky, je to audiálne umenie (sluchové), bez možnosti využitia zrakového princípu, hlavným prvkom je zvuk a zvukové efekty televízna hra dramatický žáner, technické audiovizu- álne umenie, dôraz sa kladie na sluchové (audiálne) vnímanie textu, v porovnaní s filmom, je viac založe-ná na slove, vyznačuje sa malým časovým a priesto-rovým rozpätím, menší počet postáv, tematicky spra-cováva domáce, rodinné príbehy, spoločen. udalosti