Vladimír Bačišin HP-P-1 Hospodárska politika Vladimír Bačišin HP-P-1

Obsah I. (12 hod.) Základy HP – teoretické východiská, predmet, cieľ hospodárskej politiky, teória HP, vplyv globalizácie a integrácie na HP (2 hod.) Politika hospodárskej súťaže – konkurencia v trhovej ekonomike, ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže, štátna pomoc, prirodzené monopoly (2 hod.) Stabilizačná politika – ciele a nástoje, rozpočtová politika, menová politika, podstata a ciele menovej politiky, nástroje menovej politiky, Keynesovský a monetaristický prístup k menovej politike, inflácia ako prejav porušenia peňažnej rovnováhy, menová a rozpočtová politika, menová politika a rast národného hospodárstva, menová politika a zahraničné ekonomické vzťahy (8 hod.)

Obsah II. (8 hod.) Stabilizačná politika (2 hod.) Štruktúrna politika, proexportná politika, sociálna politika, dôchodková politika, ekologická politika, vonkajšia hospodárska politika (2 hod.) Praktická hospodárska politika – vývoj a výsledky intervencionalistickej a neokonzervatívnej HP, HP v EÚ a jej vplyv na HP SR, Lisabonská stratégia (2 hod.) Zavedenie EURA v podmienkach SR – prezentácia názorov NBS a ekonomických expertov (2 hod.)

Literatúra Slaný, Žák: Hospodářska politika, Praha, 1999 Vincúr,P. a kol.: Teória a prax HP, Sprint, Bratislava, 2006 Sobek,O – Belás,J.: Menová teória a politika, Trenčín, 2005 www.nbs.sk

ZÁKLADY HOSPODÁRSKEJ POLITIKY Hospodárska politika (HP): vedná disciplína – zaoberá sa činnosťou jednotlivca, spoločnosti a štátu objektom je národné hospodárstvo (NH) – domácnosti, firmy, štát, zahraničie – konajú tak, aby uspokojili svoje potreby – hmotné a nehmotné rozhodujúci faktor – J.M.Keynes: Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí – 1936

2 ciele HP ekonomické správanie sa subjektov trhovej ekonomiky prognózovanie a programovanie budúceho vývoja

Členenie HP liberálna HP intervencionalistická HP súčasná moderná HP – liberálna HP, resp. mix politík

2 cykly HP hospodársky cyklus politický cyklus – realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb + nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na dátum volieb (možno uviesť nejaké príklady?)

Moderná HP môžeme definovať ako HP štátu v oblasti zabezpečenia základných ekonomických cieľov spoločnosti, ako aj zabezpečenie relatívnej stability ekonomického vývoja a rastu

Ciele, nositele a nástroje HP: (pyramída) III:Maximalizácia spoločenského blahobytu (WELFARE THEORY) II: Stabilita, Spravodlivosť, Istota, Pokrok (ULTIMATE GOAL) I: Ekonomický rast, cenová stabilita, vysoká zamestnanosť, vonkajšia rovnováha (TARGETS)

Tradičné ciele HP Ekonomický rast Cenová stabilita Vysoká zamestnanosť Vonkajšia rovnováha

HDP HDP – ročná produkcia tovarov a služieb, ktorá bola v ekonomike vytvorená (stále a bežné ceny) Skladá sa: výdavky na nákup tovarov a služieb domácnosťami výdavky na nákup tovarov a služieb firmami výdavky na nákup tovarov a služieb štátu čistý export = export – import Y = C + I + G + NX

HDP - legenda Y - HDP C - spotreba I - investície NX - čistý vývoz G - vládne výdavky (G = CG + IG)

Ekonomický rast vyjadruje HDP – skutočná hodnoty všetkých statkov a služieb, ktoré sú vytvorené vo vnútri danej krajiny za rok reálny HDP: HDPr = HDPn/IPD kde HDPr – reálny HDP HDPn – nominálny HDP IPD – implicitný cenový deflátor rast NH: G/HDPr=(HDPr/1 – HDPr/0:HDPr/0) x 100

Významná úloha HDP determinovaná týmito faktormi: rast produkcie je spojený s rastom súkromnej spotreby znamená lepšie využitie výrobných kapacít je spätý s rastom produktivity práce podporuje rast I, ktoré podporujú rast národného bohatstva

Cenová stabilita vyjadruje ju miera inflácie inflácia predstavuje znehodnotenie peňazí (strata kúpnej sily) CB sa zameriavajú na inflačné cielenie

Vysoká zamestnanosť prirodzená miera nezamestnanosti – neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť – t.z. trh práce je v rovnovážnom stave a ekonomika sa nachádza na úrovni potenciálneho produktu

Vonkajšia rovnováha stabilita zahranično-ekonomických vzťahov hlavný dôraz sa kladie na vyrovnanosť platobnej bilancie a stabilitu menového kurzu

Graf č. 1 Magický štvoruholník

Nositelia HP štát zákonodárna výkonná súdna moc záujmové skupiny – a, organizované (odbory) a neorganizované (spotrebitelia); b, profesné a občianske lobisti ???

Nositelia HP záujmové skupiny organizované (odbory) a neorganizované(spotrebitelia profesné občianske lobisti ???

Nástroje HP definícia:???

Členenie nástrojov HP úroveň pôsobenia: makroekonomické mikroekonomické

Členenie nástrojov HP charakter vplyvu: priame nepriame

Členenie nástrojov HP spôsob ovplyvňovania: globálne selektívne

Členenie nástrojov HP oblasť pôsobenia: menové rozpočtové

Členenie nástrojov HP spôsob pôsobenia: bežné systémové

Inštitucionálne podmienky inštitucionálne podmienky vo vyspelých ekonomikách (potreba rešpektovať zo strany HP): trhový systém ako prevládajúca forma existencia medzinárodných organizácií vytvára tlak na vládu demokracia a politický pluralizmus existencia byrokracie ako zvláštnej sociálnej skupiny (podieľa sa na realizácií, nie rozhodovaní) existencia veľkých sociálnych (lobistických) skupín

Zdroje formovania HP Adam Smith J.B. Say SHK (1929 – 1933) New Deal J.M. Keynes

J.B. Say zákon: „ ponuka si vytvára svoj dopyt“

SHK (1929 – 1933) pokles výroby a investícií, rozvrat medzinárodného obchodu, zrútenie bánk, vysoká nezamestnanosť liberalistická HP navrhovala: znižovať mzdy udržiavať vyrovnaný rozpočet udržiavať domácu úroveň výroby (uzatvoriť sa zahraničnej konkurencií – clá, devalvácia)

New Deal intervencionalistická HP – živelný intervencionalizmus – nové myšlienky HP: štát – aktívny prvok v trhovej ekonomike dlhodobý deficit štátneho rozpočtu ako stabilizujúci prvok podpora celkového dopytu (rast ekonomiky)

J.M. Keynes Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí“ – hlavné myšlienky: upozornil na význam efektívneho dopytu hlavný záujem je v oblasti plnej zamestnanosti trhový mechanizmus si vyžaduje štátne zásahy preferencia nástrojov fiškálnej politiky menová politika – úrokové sadzby prístup uvažovania je proticyklický, krátkodobý

vychádza z Fisherovej rovnice: MxV=P.Q J.M. Keynes J.M.K. – názory prevládali do konca 70 – tych rokov negatívne javy – nástup liberálnej HP (rozpad Brettonwoodskeho menového systému, dva ropné šoky, stagflácia) nastupuje MONETARIZMUS!!! vychádza z Fisherovej rovnice: MxV=P.Q

Hospodársko politické koncepcie LIBERÁLNA KONCEPCIA INTERVENCIONALISTICKÁ KONCEPCIA

Liberálna koncepcia predpoklady: trhový mechanizmus – umožňuje vďaka cenovému mechanizmu a konkurencií optimálnu alokáciu zdrojov a uspokojenie spotrebiteľov sledovanie individuálnych záujmov prináša úžitok celej spoločnosti trh napomáha podnikavosti, pružnosti, dynamike – progresívny hospodársky systém

Liberálna koncepcia ekonomická úloha štátu: vnútorná a vonkajšia bezpečnosť ochrana vlastníckych práv ochrana rámcových podmienok pre správne fungovanie trhu(ochrana konkurencie, fungujúci peňažný trh, starostlivosť o niektoré verejné statky – napr. školstvo)

Liberálna koncepcia konzervatívna HP: hlavnou prioritou je stabilita cien a vnútorná rovnováha hlavným nástrojom je menová politika HP je orientovaná na strednodobý rámec konštantné množstvo M a vyrovnaný ŠR MESA 10 (Makroekonomické a sociálne analýzy)

Intervencionalistická koncepcia predpoklady: trhový mechanizmus je nestabilný

Intervencionalistická koncepcia ekonomická úloha štátu: externality – rozdiel medzi súkromnými a verejnými nákladmi výroby a spotreby verejné statky – starostlivosť štátu o infraštruktúru (dopravné siete, školstvo, zdravotníctvo) udržanie konkurencie na trhoch životné riziká prerozdeľovanie dôchodkov a majetkov existencia nerovnovážnych stavov

Intervencionalistická koncepcia hlavné rysy: prioritou je plná zamestnanosť hlavným nástrojom je fiškálna politika i za cenu deficitov monetárna politika je podriadená fiškálnej HP je orientovaná na krátku dobu HP je orientovaná dovnútra ekonomiky – dochádza k rastu inflácie a vonkajšej nerovnováhe NEZES (Nezávislé združenie ekonómov Slovenska)

Hodnotenie účinnosti HP Magický štvoruholník (kosoštvorec): čím je plocha obrazca väčšia, tým je úspešnejšia HP – strany: trvalý a primeraný ekonomický rast (3 %) stabilná cenová hladina (2 %) vonkajšia ekonomická rovnováha(0 %) optimálna miera nezamestnanosti(5,5 %) RATINGOVÉ hodnotenie štátu – schopnosť splácať záväzky: agentúry: Standard & Poorś - napr. Standard – hodnotenie: AAA – najvyššia investičná kategória CCC – veľká neistota, obligácie špekulatívneho stupňa Moodyś IBCA

Globalizácia a jej vplyv na HP problém nájsť všeobecne akceptovanú definíciu znamená, že podiel medzinárodnej svetovej ekonomickej aktivity v pomere k domácej aktivite rastie formy svet. ekon. aktivity: medzinárodné toky tovarov a služieb medzinárodný pohyb kapitálu medzinárodné toky informácií medzinárodný pohyb pracovných síl podnikanie sa „zmedzinárodňuje“ kvalitatívny posun od internacionalizácie ekonomiky ku globalizácií umožnili moderné IT

Pozitívne efekty globalizácie rozmach svetového obchodu – motor ekonomického rastu internacionalizácia podnikania stimuluje ekonomický rast internacionalizácia podporuje konkurenčnú schopnosť krajiny, regiónu a od nej sa odvíja rast životnej úrovne väčší význam majú informácie a IT

Riziká globalizácie vývoj spoločnosti bude sprevádzaný nepredvídanými zmenami a šokmi v podmienkach tesnej previazanosti ekonomík – nákaza G môže ovplyvniť distribúciu bohatstva medzi krajinami a vyvolať rast globálnej nerovnováhy zvyšovanie konkurencie je spojené s likvidáciou neefektívnych výrob – hrozbou je nezamestnanosť G môže výrazne zvýšiť sociálne rozdiely globalizuje sa aj terorizmus, kriminalita, znehodnocovanie životného prostredia

Tri regióny svetovej ekonomiky Severoamerický makroregión(USA,Kanada) Európska únia (od 1.5.2004 aj Slovensko) Juhovýchodná Ázia (Japonsko a ostatné krajiny) Napr. EÚ – Pakt stability a rastu – Maastrichtské kritéria – majú globalizačný charakter.

Otázky? Ďakujem za pozornosť!