DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ITMS 26110230077 DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Vyučujúci: PaedDr. Ján STEBILA, PhD. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Téma: Kontrola a hodnotenie žiakov v Odbornom (praktickom) výcviku Obsah prednášky č. 7 Téma: Kontrola a hodnotenie žiakov v Odbornom (praktickom) výcviku

KONTROLA A HODNOTENIE ŽIAKOV V ODBORNOM (PRAKTICKOM) VÝCVIKU Aby mohol majster odbornej výchovy úspešne organizovať, riadiť a regulovať vyučovací proces v OV, musí o jeho priebehu a výsledkoch získavať určité informácie. K tomu mu slúžia metódy kontroly a hodnotenia. Záverečnou etapou každého procesu, teda aj vyučovania, je kontrola a hodnotenie (evaluácia) výsledkov. Hodnotenie je trvalou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a dôležitým prostriedkom pre splnenie výchovno-vzdelávacích úloh školy. Majster odbornej výchovy ho využíva na to, aby si overil, či je jeho pedagogická práca správna a účinná. Hodnotením vo všeobecnom zmysle slova rozumieme porovnanie priebehu a výsledkov činností so stanovenými kritériami.

V procese prípravy žiakov na budúcu profesiu sa zameriame hlavne na nasledovné kritériá: Spôsob osvojovania si poznatkov, zručností a návykov v OV Kvalita práce Čas potrebný na vyhotovenie výrobku

Funkcie hodnotenia Hodnotenie môže slúžiť rôznym účelom a má rôzne funkcie. Najčastejšie funkcie podľa Kyriacou (1996, s. 122) sú: Hodnotenie má byť pre učiteľa spätnou väzbou o jeho práci. Hodnotenie má poskytnúť žiakom spätnú väzbu o ich pokroku. Hodnotenie má žiakov motivovať. Hodnotenie slúži ako podklad pre vedenie záznamov o prospechu žiakov. Hodnotenie umožňuje poskytnúť doklad o momentálnom prospechu a dosiahnutej úrovni žiakov. Hodnotenie umožňuje posúdiť pripravenosť žiaka pre ďalšie učenie.

Kontrola vyučovacieho procesu, t. j Kontrola vyučovacieho procesu, t.j. preverovanie a hodnotenie, by mala podľa Tureka (2008, s. 340) spĺňať tieto funkcie: kontrolnú (diagnostickú) - určenie miery vedomostí, zručností a návykov žiakov, rozpoznanie ich schopností, postojov, zistenie predností a nedostatkov, prognostickú – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja, čím sa môžu stať i za akých predpokladov, motivačnú - udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov, výchovnú - formovanie pozitívnych vlastností a postojov, informačnú - dokumentácia výsledkov vyučovacieho procesu a ich oznámenie rodičom, rozvíjajúcu - rozvoj schopností sebakontroly a sebahodnotenia žiakov,

spätnoväzbovú - získanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa efektívne dosiahli ciele vyučovacieho procesu.

Metódy a formy preverovania Existuje veľa metód a foriem preverovania žiakov. Zvyknú sa klasifikovať podľa viacerých kritérií: Podľa spôsobu vyjadrovania rozdeľujeme skúšanie na:  ústne - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú ústne,  písomné - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú písomne (napr. riešia test, píšu referát, kreslia výkres),  praktické - žiaci vykonávajú pri skúšaní praktickú činnosť (napr. pracujú s pilníkom).

Podľa počtu súčasne skúšaných žiakov rozdeľujeme skúšanie na:  individuálne (jeden žiak skúšaný v triede),  skupinové (traja až šiesti žiaci naraz skúšaní v triede),  hromadné, frontálne (učiteľ skúša písomne naraz všetkých žiakov v triede).

Podľa časového zaradenia a funkcie rozoznávame :  prijímacie skúšky (výberové konania na stredné školy),  priebežné skúšanie (skúšanie z učiva jednej alebo niekoľkých vyučovacích hodín),  súhrnné skúšanie (z učiva tematického celku alebo celé klasifikačné obdobie),  záverečné skúšky (maturitné skúšky),  opravné skúšky (pri neúspechu maturitnej skúšky prevažne v auguste).

Dôsledkom existencie používania veľkého množstva rozdielnych metód hodnotenia, ktoré dnes školy a učitelia používajú, vzniklo veľa typov hodnotenia. Podľa cieľa rozoznávame: Formatívne hodnotenie - zamerané na podporu ďalšieho efektívneho učenia žiakov. Cieľom je spätná väzba, získavanie informácií o tom, ako sa žiaci učia, diagnostikovanie nedostatkov, chýb, ťažkostí, ich príčin v procese učenia sa žiaka s cieľom odstrániť ich a zefektívniť učebnú činnosť. Formatívne hodnotenie nebýva spojené s klasifikáciou žiakov. Sumatívne hodnotenie stanovuje úroveň dosiahnutých znalostí v určenom časovom okamžiku. Je spojené s klasifikáciou žiakov. Obvykle sa realizuje na konci určitého vyučovacieho obdobia (napr. na konci polroka). Najtypickejšie príklady sú známky na vysvedčení. Priebežné i záverečné skúšanie a hodnotenie žiakov je spojené so sumatívnym hodnotením.

Diagnostické hodnotenie sa prekrýva s formatívnym hodnotením Diagnostické hodnotenie sa prekrýva s formatívnym hodnotením. Špeciálne sa však zameriava na odhalenie problémov žiakov. Testy môžu slúžiť na odhalenie konkrétnych problémov a viesť k stanoveniu zvláštnych vzdelávacích potrieb. Interné (vnútorné) hodnotenie. Hodnotiace činnosti navrhnuté, realizované a vyhodnocované učiteľom, ktorý v triede priebežne učí. Veľmi často sú bežnou súčasťou jeho vyučovacieho plánu. Externé (vnútorné) hodnotenie je veľmi často založené na hodnotiacich činnostiach, ktoré navrhujú a veľmi často vyhodnocujú osoby pôsobiace mimo školu. Neformálne hodnotenie je hodnotenie založené na pozorovaní výkonov, ktoré žiaci podávajú ako súčasť bežných činností v triede.

Formálne hodnotenie je hodnotenie, ktoré nasleduje po predchádzajúcom upozorňovaní žiakov, že budú hodnotení. Žiak má príležitosť učivo si zopakovať a na hodnotenie sa pripraviť. Objektívne hodnotenie obsahuje hodnotiace činnosti a s nimi spojené metódy známkovania, ktoré vykazujú veľmi vysokú zhodu udeľovaných známok medzi rôznymi skúšajúcimi. Príkladom sú didaktické testy, kde sa záverečný počet bodov pretransformuje podľa vopred určeného kľúča na známky. V didaktickom teste žiak vyberá z odpovedí, z ktorých je iba jedna správna, alebo sám tvorí odpovede. Hodnotenie výsledku je hodnotenie založené na hmatateľnom výsledku práce, akým je projekt, písomka či model.

Nedostatky súčasného spôsobu hodnotenia vyučovacieho procesu O prístupe k hodnoteniu na školách a o potrebe rôznych zmien, reforiem sa hovorí dosť často. Napríklad Weston uvádza päť hlavných negatívnych rysov súčasných foriem hodnotenia: 1. Dôraz na normatívne hľadisko (porovnávanie s druhými), čo vedie k tomu, že žiaci, ktorí majú problémy v škole, sú dopredu odsúdení k horším známkam i k tomu, aby sami seba pokladali za neúspešných. (Majster odbornej výchovy musí vykonávať hodnotenie postavené tak, že aktuálny výkon žiaka porovnáva s jeho predchádzajúcim výkonom.)

2. Dôraz na sumatívne hodnotenie, čo prináša správy o hodnotení a prospechu, ktoré žiakom len veľmi málo pomáhajú pochopiť príčiny ich problémov a nájsť vhodné cesty k náprave. (Majster odbornej výchovy musí zdôvodňovať neúspechy žiakov a ich príčiny – žiak nemá dostatočnú informáciu, spätnú väzbu o svojom procese učenia, a teda nevie, v čom a ako sa má zlepšiť.)

3. Dôraz na kognitívnu oblasť (Majster odbornej výchovy v odbornom vzdelávaní musí znížiť dôraz na posudzovanie znalostí, vedomostí, a naopak zvýšiť dôraz na aplikáciu vedomostí, teda na výsledky vhodného aplikovania poznatkov do praxe.) 4. Žiaci sú pasívne objekty hodnotenia a vôbec nedostávajú priestor sa na ňom podieľať alebo pochopiť, podľa akých meradiel sú hodnotení . (Majster odbornej výchovy v odbornom vzdelávaní musí dať priestor žiakom, aby sa sami ohodnotili, alebo aby hodnotili výsledky svojich spolužiakov.)

5. Hodnotenie dosahovaných výsledkov je príliš zhrňujúce, takže jednotlivé úspechy i problémy sa zakryjú za sumárne vyjadrenia, čím sa znižuje informačná hodnota výsledného dokumentu. (Je potrebné, aby majster odbornej výchovy pravidelne hodnotil konkrétne výsledky žiakov.)

Posledný vývoj v oblasti hodnotenia sa na strednej škole, ale aj na vyšších stupňoch škôl, zhoduje s hore uvádzanými odporučeniami. Patrí sem aj snaha viac do hodnotenia zahŕňať výsledky praktickej činnosti. V širšej miere používať diagnostické hodnotenia a vývoj spojený so záznamom o profile žiaka a dosahovaných výkonoch. Dôsledkom, prečo nie je skúšanie, hodnotenie i klasifikácia validné a reliabilné, sú aj tieto skutočnosti (Turek, 2008, s. 344): Subjektivita hodnotenia žiakov - kritériá hodnotenia i klasifikácie sa menia od učiteľa k učiteľovi, od školy k škole, od jedného regiónu k druhému (viacerí učitelia klasifikujú tú istú odpoveď úplne rozdielne, učiteľ - teoretik pri skúšaní vyžaduje od žiaka definície, a naopak učiteľ - praktik zasa pri skúšaní uprednostňuje to, či žiak tomu, čo sa učí, rozumie).

Problematické plnenie prognostickej funkcie pedagogickej kontroly - podľa prospechu nemožno jednoznačne posudzovať úspešnosť absolventa SOŠ v praxi, jeho výkon, aktivitu a iniciatívu na pracovisku i mimo neho (žiaci, ktorí mali na strednej škole výborný prospech, sa v živote niekedy uplatnili horšie ako ich prospechovo slabší spolužiaci). Učitelia nevedia, ako merať (zisťovať a hodnotiť) postoje žiakov - učitelia nemajú k dispozícii na meranie výstupov vyučovacieho procesu potrebné meracie prostriedky (dotazníky, postojové škály, testy schopností), preto väčšinou zisťujú iba tie výstupy vyučovacieho procesu, ktoré zistiť vedia.

Žiaci preferujú pamäťové učenie - mnohí učitelia skúšanie orientujú iba na nižšie úrovne učenia sa, najmä na zapamätanie informácií, poučiek, vzorcov (žiaci preferujú pamäťové učenie pri odborných predmetoch, čo je veľká chyba; pri odborných predmetoch je podstatné, aby žiaci vedeli využiť naučené učivo v praxi, spájať teóriu s praxou). Klasifikácia, skúšanie u žiakov vyvoláva strach a stres - dôsledkom toho sa môže celý proces učenia zastaviť a zablokovať (žiak častokrát zo strachu pred skúšaním simuluje chorobu, aby nemusel ísť do školy).

Na školách sú žiaci pasívnymi objektmi skúšania a hodnotenia - učitelia žiakom nedávajú priestor a možnosť, aby sa mohli aj sami podieľať na procese hodnotenia. Na školách dominuje ústne skúšanie žiakov - pri individuálnom ústnom skúšaní vznikajú veľké časové straty (individuálne skúšanie 2 žiakov pri tabuli zaberá veľa času a ostatní žiaci počas skúšania nerobia nič produktívne).

Otázky a úlohy na zopakovanie Ako sa nazýva proces zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu? Vymenujte nedostatky súčasného spôsobu skúšania a hodnotenia žiakov. Navrhnite možnosti odstránenia nedostatkov súčasného spôsobu skúšania a hodnotenia žiakov. Špecifikujte nové možnosti hodnotenia žiakov. Vysvetlite, prečo má majster odbornej výchovy nielen teoreticky, ale aj prakticky ovládať jednotlivé metódy a formy skúšania, hodnotenia i klasifikácie žiakov?