Úvod do zmluvného práva

Prezentace na téma: "Úvod do zmluvného práva"— Transkript prezentace:

1 Úvod do zmluvného práva
So zmluvami sa stretávame takmer denne. Ide o rôzne zmluvy na dodávku tovaru, zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, pracovné zmluvy a nakoniec aj taká objednávka alebo kúpa tovaru v obchode sú vlastne tiež uzavretím zmluvy. Na internete je plno rôznych zmluvných vzorov, ktoré zvádzajú k ich bezhlavému preberaniu. Dobrý vzor môže poslúžiť ako inšpirácia, ale právny laik by sa nemal spoliehať len na kopírovanie vzorov. Každá situácia, ktorú potrebujeme upraviť zmluvou, môže byť totiž jedinečná. Preto môžeme len odporúčať na vypracovanie konkrétnej zmluvy pomoc odborníka. Ako sa hovorilo už dávno - clara pacta, boni amici (jasné zmluvy robia dobrých priateľov). Táto zásada je nakoniec zakotvená aj v ustanovení § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

2 Zmluvy ako súčasť súkromného práva
Aj keď uzatvárajú najrôznejšie zmluvy napríklad aj subjekty verejného sektora, v drvivej väčšine pôjde o zmluvy v rámci súkromného práva. V ňom aj subjekty verejného sektora vystupujú nie z pozície nadriadenosti (ako je to vo verejnom práve, napr. keď vydávajú rozhodnutie), ale z pozície rovnosti s druhou stranou. Práve táto rovnosť je jedným z princípov súkromného práva. Základnými kódexmi súkromného práva sú: 1. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník 2. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

3 Občiansky zákonník je starší, vznikol ešte v čase, kedy bol určený výlučne fyzickým osobám (právnické osoby sa spravovali najmä Hospodárskym zákonníkom) je všeobecným a univerzálnym právnym predpisom súkromného práva, teda ak iný právny predpis (napr. Obchodný zákonník) určitú otázku (napr. v obchodných vzťahoch) neupravuje, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka

4 Obchodný zákonník je modernejší a novší, vznikol po spoločenských zmenách po roku 1989 je tiež flexibilnejší, preto je niekedy výhodnejšie použiť ho aj tam, kde to nie je povinné a kde by sa inak uplatnil Občiansky zákonník niektoré veci upravuje odlišne od Občianskeho zákonníka (napr. zodpovednosť), niektoré neupravuje vôbec a vtedy sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. spôsobilosť na právne úkony) V rámci pripravovanej rekodifikácie súkromného práva by sa mal prijať jeden zákon, ktorý by odstránil niektoré výkladové problémy, ktoré z uvedeného dualizmu dnes vyplývajú

5 Kedy sa použije Obchodný zákonník?
§ 261 Obchodného zákonníka (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

6 Kedy sa použije Obchodný zákonník?
§ 261 Obchodného zákonníka (6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

7 Kedy sa použije Obchodný zákonník?
§ 261 Obchodného zákonníka (7) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

8 Kedy sa použije Obchodný zákonník?
§ 262 Obchodného zákonníka (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. (3) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

9 Zmluvná voľnosť Zmluvné strany si môžu uzatvoriť zmluvu, ktorá je ako tzv. zmluvný typ upravená zákonom (napr. kúpna zmluva) alebo aj inú zmluvu, ktorú zákon neupravuje (tzv. nepomenovanú zmluvu), nesmie však odporovať zákonu (ak by napr. bola v rozpore s dobrými mravmi). Taktiež sa zmluvné strany v zásade môžu odchýliť sa od zákona a upraviť si svoj vzťah inak ako upravuje zákon s výnimkami ďalej uvedenými. V každom prípade ale princíp zmluvnej vzťahy poskytuje účastníkom právnych úkonov dostatočnú možnosť výberu, či sa pri koncipovaní zmluvy budú držať zákonných ustanovení alebo si vzhľadom na svoje špecifické podmienky a potreby niektoré časti svojho vzťahu upravia inak.

10 Zmluvná voľnosť § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka
Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

11 Zmluvná voľnosť § 263 Obchodného zákonníka
(1) Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. (2) Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka teda Obchodný zákonník aj priamo vymenúva konkrétne zákonné ustanovenia, od ktorých sa odchýliť nemožno.

12 Právne úkony § 34 Občianskeho zákonníka
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13 Právne úkony Právne úkony sa dajú robiť:
konaním (napr. uzavretím zmluvy) opomenutím určitého konania (napr. nepodanie odvolania). Taktiež je možné právne úkony robiť: výslovne (uzavretím zmluvy) ale aj inak (mlčky, nevyslovene, napr. faktickým správaním sa, kedy konajúci výslovne neuvedie, čo robí, ale je možné odvodiť to z jeho správania/konania, ale nesmú nastať pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť). V našom práve však neplatí zásada "kto mlčí, ten svedčí".

14 Právne úkony Právne úkony môžu byť tiež:
jednostranné (napr. odstúpenie od zmluvy), teda také, na ktoré sa nevyžaduje prejav vôle druhej strany (na odstúpenie od zmluvy stačí, že sa doručí druhej strane, nie je potrebné, aby s ním druhá strana vyjadrovala akýkoľvek súhlas), viacstranné (napr. zmluva), kde musí každá strana prejaviť svoju vôľu.

15 Forma právnych úkonov V zásade v našom právnom poriadku platí, že písomná forma právneho úkonu je povinná len tam, kde to zákon prikazuje alebo ak sa tak dohodli účastníci právneho úkonu. Niektoré príklady osobitných zákonov, ktoré vyžadujú písomnú formu právneho úkonu: - § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí: Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné - § 10 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní: Zmluva, rámcová dohoda a koncesná zmluva musia mať písomnú formu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zmluva teda môže byť uzavretá aj ústne, čo ale nemožno odporučiť pre neskorší prípadný spor o to, čo bolo vlastne dohodnuté.

16 Forma právnych úkonov Taktiež je zmluvou v podstate aj klasická objednávka, ak je prijatá druhou stranou. Zmluvou teda nie je iba to, čo má obvykle používanú formu zmluvy s názvom "zmluva", pretože dôležitý je obsah právneho úkonu, nie jeho označenie alebo vonkajšia forma. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Inú formu má napr. tiež zmluva, podliehajúca zápisu do katastra nehnuteľností. Tam (niektoré) jej náležitosti určuje osobitný zákon (zákon č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon).

17 Náležitosti právneho úkonu
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18 Náležitosti právneho úkonu
Rovnako je právny úkon neplatný napríklad aj vtedy, ak: a) jeho predmetom je plnenie, ktoré je nemožné (§ 37 ods. 2 OZ), b) je urobený osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony (§ 38 ods. 1 OZ) alebo právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ), c) svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, d) je urobený fyzickou osobou nepodnikateľom v tiesni (§ 39a OZ), e) nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 OZ).

19 Čo by mala zmluva obsahovať
Každá zmluva musí obsahovať určité podstatné náležitosti, ktoré pri každom zmluvnom type obvykle určujú základné ustanovenia zákona pre daný konkrétny zmluvný typ, pričom je nanajvýš vhodné, aby obsahovala aj iné náležitosti, ktoré síce zákon nemusí vyžadovať, ale sú dôležité pre správne podchytenie vzájomných zmluvných práv a povinností a tu je práve priestor pre zmluvné strany ošetriť si v zmluve situácie, ktoré považujú za potrebné.

20 Odporúčaná štruktúra zmluvy
Zmluva by nám mala dať odpoveď na základné otázky: kto s kým čo kedy za koľko ako čo v prípade, ak sa niečo nepodarí na ako dlho a ako prípadne predčasne zmluvný vzťah ukončiť

21 Odporúčaná štruktúra zmluvy
Uvedenému by mohla zodpovedať táto základná kostra zmluvy: označenie zmluvných strán úvodné ustanovenia a účel zmluvy predmet zmluvy cena čas plnenia osobitné práva a povinnosti zmluvných strán zabezpečenie zmluvy trvanie zmluvy a jej prípadné predčasné ukončenie spoločné a záverečné ustanovenia

22 Označenie zmluvných strán
V zmluve je potrebné identifikovať jednotlivé zmluvné strany, aby tak bolo jasné, kto zmluvu uzatvára a aby nedošlo k zámene za inú osobu. Zmluvu môžu uzatvoriť len osoby, ktoré majú právnu subjektivitu (teda napr. nie obecný úrad, ale obec). Niektoré právne predpisy môžu ustanovovať konkrétne požiadavky na uvedenie identifikačných údajov (napr. Katastrálny zákon), ale v zásade možno odporúčať uviesť aspoň: pri fyzických osobách – meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu pri právnických osobách – názov (obchodné meno), identifikačné číslo, sídlo, meno konajúcej osoby (štatutárny orgán alebo ním poverená osoba). Pri právnických osobách je teda potrebné vedieť aj to, kto je za ňu oprávnený konať. Je možné uviesť do zmluvy aj ďalšie údaje – napr. DIČ, IČ DPH, číslo účtu a iné.

23 Úvodné ustanovenia, účel zmluvy
V tejto časti zmluvy sa obvykle uvádza dôvod uzavretia zmluvy (napr. že zmluva je výsledkom konkrétneho verejného obstarávania) a účel zmluvy (prečo sa zmluva uzatvára, resp. čo sa ňou má dosiahnuť). Nemusí to v zmluve byť, ale pomáha to pri odstraňovaní neskorších výkladových problémov v prípade sporu. Účel zmluvy býva niekedy formulovaný aj v preambule, ktorá obvykle obsahuje základné východiská pre uzavretie zmluvy. V prípade zložitejších zmlúv sa v tejto časti zvykne uvádzať aj vysvetlenie pojmov, ak je to potrebné pre presné pochopenie zmluvy a niektoré pojmy majú iný ako obvyklý význam.

24 Úvodné ustanovenia, účel zmluvy
Príklad: (1) Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parc. č. KN-C 452/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2, zapísaného na LV č. 423 v obci Horná, kat. úz. Horná. (2) Kupujúci má záujem nadobudnúť nehnuteľnosť podľa odseku 1 na účely výstavby priemyselného areálu.

25 Predmet zmluvy Na tomto mieste sa uvádza, čo je vlastne predmetom zmluvy, teda čo sa má plniť. Napr. v kúpnej zmluve je to dodanie tovaru určitej charakteristiky, v zmluve o dielo to môže byť zhotovenie stavby konkrétnych parametrov.

26 Predmet zmluvy Príklad:
Predávajúci touto zmluvou odpredáva kupujúcemu nehnuteľnosť - parc. č. KN-C 452/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2, zapísaný na LV č. 423 v obci Horná, kat. úz. Horná, a kupujúci sa zaväzuje predávajúcemu zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

27 Cena Väčšina zmlúv je odplatných, teda v zmluve je potrebné dohodnúť cenu, obvykle jednotkovú cenu (za kus, za mesiac nájmu) ako i cenu celkom v prípade zmlúv s jednorazovým plnením (napr. cenu za zhotovenie celého diela). Dojednáva sa aj jej splatnosť a obvykle sa v zmluve špecifikuje, kedy má právo zmluvná strana požadovať zaplatenie ceny (napr. úplnou dodávkou tovaru aj s požadovanými dokladmi, podpísaním protokolu o odovzdaní a prebratí diela a pod.). V obchodnoprávnych vzťahoch (viď vyššie) treba tiež myslieť na zákonom určenú maximálnu dobu splatnosti podľa ustanovení § 340a a § 340b ObchZ.

28 Cena Príklad: Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za predmet zmluvy kúpnu cenu vo výške €, a to do 10 dní od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy.

29 Čas plnenia Dôležité je aj určenie času. Teda kedy má byť niečo dodané alebo poskytnuté alebo ak ide o trvalé alebo opakujúce sa plnenia, čas, na ktorý sa zmluva uzatvára (na dobu určitú alebo neurčitú).

30 Čas plnenia Príklad: Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať a odovzdať dielo uvedené v článku 2 ods. 1 tejto zmluvy najneskôr do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy.

31 Práva a povinnosti Toto je priestor vyšpecifikovať vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Teda kedy má kto a čo urobiť tak, aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti okolo vzájomných záväzkov zmluvných strán.

32 Práva a povinnosti Príklad:
Predávajúci sa zaväzuje odovzdať kupujúcemu predávanú nehnuteľnosť do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Zhotoviteľ sa zaväzuje vypratať stavenisko do 2 dní od prevzatia diela objednávateľom.

33 Zabezpečenie zmluvy Všeobecne sa predpokladá, že každá zo zmluvných strán vstupuje do zmluvného vzťahu s tým, že chce zmluvu naplniť. Je však vhodné mať aj poistku pre prípad, že by niečo nefungovalo. Tou môžu byť rôzne zabezpečovacie inštitúty ako napr. úroky z omeškania, zmluvná pokuta, ručenie, zloženie zábezpeky, záložné právo, tzv. výhrada vlastníctva (kedy sa napr. vlastnícke právo nadobudne až úplným zaplatením kúpnej ceny), platba cez notársku úschovu alebo bankový escrow účet. Krajným prostriedkom môže byť aj predčasné ukončenie zmluvy (viď ďalej).

34 Zabezpečenie zmluvy Príklad:
Kupujúci uhradí kúpnu cenu jej zložením na viazaný bankový účet, a to do 3 dní od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Kúpna cena z účtu podľa predchádzajúcej vety bude predávajúcemu uvoľnená po tom, ako bude banke predložený list vlastníctva, na ktorom bude kupujúci zapísaný ako výlučný vlastník predávanej nehnuteľnosti bez tiarch. Pre prípad s omeškaním odstránenia vád diela má objednávateľ voči zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 € za každý deň omeškania.

35 Ukončenie zmluvy Zmluvy môžu zaniknúť buď splnením alebo uplynutím času; toto je možné považovať za obvyklé ukončenie zmluvy. Zmluva však môže zaniknúť aj predčasne - napr. dohodou, výpoveďou (pri zmluvách na dobu neurčitú priamo zo zákona alebo v prípadoch zmlúv na doby určitú, ak je to v zmluve dohodnuté). Od výpovede, pri ktorej zmluva zaniká uplynutím výpovednej doby, je potrebné odlišovať odstúpenie, kedy zmluva zaniká doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Odstúpiť od zmluvy je možné len ak to dovoľuje zákon alebo je to dohodnuté v zmluve. Odstúpenie od zmluvy býva obvykle formulované ako istý sankčný spôsob ukončenia zmluvy, pretože obvykle nasleduje po tom, ako druhá zmluvná strana neplní alebo porušuje svoje zmluvné povinnosti alebo ak existuje iný dôvod, pre ktorý nie je možné zmluvu riadne naplniť.

36 Ukončenie zmluvy Príklad
Táto zmluva môže byť vypovedaná aj bez uvedenia dôvodu, a to s jednomesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď druhej zmluvne strane.

37 Spoločné a záverečné ustanovenia
Tu je priestor štandardné prehlásenia o tom, že zmluvné strany si zmluvu riadne prečítali a oboznámili sa s ňou atď. Dôležitý moment je dohodnutie si platnosti a účinnosti zmluvy. Ide o dva rôzne momenty, ktoré môžu nastať naraz, ale aj v rôznom čase. Zmluva je platná, keď je riadne uzavretá, ale ešte sama o sebe nevyvoláva právne účinky. Zmluva je účinná, keď už vyvoláva právne účinky, teda, keď sa aktivujú a uplatňujú práva a povinnosti z nej. Strany si môžu dohodnúť, že: - zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, - zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu a účinnosť niektorým dňom v budúcnosti (napr. zmluva sa uzavrie a účinná bude od 1.1.). Zmluva však môže byť účinná najskôr momentom jej platnosti, nikdy nie skôr. Osobitný režim nadobudnutia účinnosti zmluvy sa uplatňuje pre tzv. povinne zverejňované zmluvy (viď ďalej).

38 Spoločné a záverečné ustanovenia
Príklad Zmluvné strany prehlasujú, že si túto zmluvu prečítali a zodpovedá ich slobodnej vôli. Túto zmluvu je možné meniť len písomnými dodatkami. Táto zmluva je vyhotovená v 4 rovnopisoch, z ktorých dva rovnopisy sú určené pre potreby okresného úradu, katastrálneho odboru, a po jednom vyhotovení pre každú zmluvnú stranu.

39 Zmena zmluvy Dohodou zmluvných strán je možné obsah zmluvy zmeniť, čo sa najčastejšie robí dodatkom (hoci Občiansky ani Obchodný zákonník tento pojem nepoužívajú). Pri jeho formulácii je potrebné postupovať s patričnou obozretnosťou, aby bolo nepochybné, čo sa v pôvodnej zmluve mení a nahrádza. Je možné aj zmena v zmluvných stranách napríklad prevzatím dlhu, postúpením pohľadávky, postúpením práv a povinností. Pozor je potrebné dávať pri uzatváraní dodatkov k zmluvám, ktoré sú výsledkom verejného obstarávania. Tam je nutné rešpektovať podmienky a limity zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.

40 Zmena zmluvy Taktiež pozor na neskoršie zmeny zmluvy, ktorá bola uzavretá v písomnej forme. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 2) písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Avšak pri zmluvách podľa Obchodného zákonníka (§ 272 ods. 2) platí, že ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Teda opačne povedané - ak písomná zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka neobsahuje klauzulu o tom, že je možné meniť len písomným dodatkom, potom je možné ju meniť aj napr. faktickým správaním bez písomného podchytenia, čo samozrejme do budúcnosti znamená potencionálny spor o to, či sa zmluva zmenila a v akom rozsahu. Preto je možné len odporučiť do zmlúv uvádzať možnosť jej zmeny len písomnou formou.

41 Povinne zverejňované zmluvy
Od platí pre vymedzené subjekty verejného sektora povinnosť zverejňovania zmlúv. Zmluvy, ktoré sa (zjednodušene povedané) týkajú nakladania s verejnými zdrojmi alebo verejným majetkom, sú totiž tzv. povinne zverejňované.

42 Povinne zverejňované zmluvy
§ 47a Občianskeho zákonníka (1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. (2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. (3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje. (4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

43 Povinne zverejňované zmluvy
Príklad Ak sa povinne zverejňovaná zmluva zverejní napr. dňa 3.2., môže podľa dohody zmluvných strán nadobudnúť účinnosť napr. aj 15.2., ale určite nikdy nie skôr ako 4.2., teda deň nasledujúci po dni jej zverejnenia.

44 Povinne zverejňované zmluvy
Čo je povinne zverejňovanou zmluvou, hovorí ustanovenie § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií), a to podľa odsekov 1 a 2: (1) Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. (2) Povinne zverejňovaná zmluva je aj písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3, v ktorej má štát alebo povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a viaceré povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť a ktorá sa týka nakladania s jej majetkom; to neplatí, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.

45 Povinne zverejňované zmluvy
Kto je povinnou osobou, hovorí zase § 2 zákona o slobode informácií v odsekoch 1 až 4: (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. (3) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. (4) Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe

46 Povinne zverejňované zmluvy
Zákon o slobode informácií v ustanovení § 5a ods. 5 taktiež upravuje, ktoré zmluvy nie sú povinne zverejňované. Pre potreby samospráv ide najčastejšie z uvedeného výpočtu o pracovnoprávne zmluvy a dohody, zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a zmluvy, predmetom ktorých je umelecký výkon alebo jeho použitie.

47 Povinne zverejňované zmluvy
§ 5a ods. 6 zákona o slobode informácií Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celky, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, a povinné osoby, v ktorých majú viac ako 50 % účasť.

48 Povinne zverejňované zmluvy
§ 5a ods. 9 zákona o slobode informácií Povinne zverejňovaná zmluva, ktorá sa nezverejňuje v registri, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzatvára, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo bezodplatne v Obchodnom vestníku.

49 Povinne zverejňované zmluvy
§ 5a ods. 13 prvá veta zákona o slobode informácií Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy.