HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky.

HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky.
Vymedzenie a funkcia hospodárskej politiky. Predmet hospodárskej politiky a jej definícia. Genéza teórie hospodárskej politiky a etapy jej formovania. Mgr. Lenka Pelegrinová

HOSPODÁRSKA POLITIKA Od konca 19. storočia dochádza k prepojeniu politiky a ekonomiky. HP vznikla preto, aby skúmala aspekty hospodárskeho a spoločenského života (vzťah cieľov - čo a prostriedkov - ako). Moderná HP sa vykryštalizovala po 2. svetovej vojne. V socialistických krajinách sa HP ako samostatná veda nevytvorila, bola nahradená hospodárskym plánovaním (centrálne plánovanie). V 70.-tych rokoch - problematické etapy vývoja národného hospodárstva, krízové obdobie – potreba HP.

HOSPODÁRSKA POLITIKA HP je „sústava teoretických a praktických poznatkov o cieľoch, nástrojoch, metódach a opatreniach ekonomických a politických subjektov“, zameraných na vybudovanie bezporuchového hosp. systému. „HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky. Aby mohla túto úlohu splniť, vytvára hospodársko- politický systém, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky, na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.“

HOSPODÁRSKA POLITIKA ako praktická činnosť vykonávaná národnými inštitúciami (napr. vládou so súhlasom parlamentu), ktorá sleduje hospodárske a sociálne ciele. ako vedná disciplína sa zameriava na ekonomické správanie sa subjektov ekonomiky, aby mohla pochopiť a vysvetliť ekonomické dianie. Analyzuje situácie, s ktorými sa praktická HP musí vysporiadať (napr. rast cien, nezamestanosť, vznik deficitu ŠR, platobná bilancia a pod.).

HOSPODÁRSKA POLITIKA Genéza hospodárskej politiky
Merkantilizmus stor. (napr. J.B.Colbert)- za svoj zdroj bohatstva považuje hlavne zahraničný obchod (cieľ=aktívna peňažná bilancia). Bohatstvo krajiny stotožňujú s drahými kovmi a peniazmi. Uznávanie aktívnych zásahov štátu do ekonomiky. Fyziokratizmus – 18.stor. (napr. Pierre de Boisguillbert) - Predmetom ich skúmania bolo poľnohospodárstvo. Jedine práca v oblasti poľnohospodárstva je produktívna, pretože vytvára skutočnú hodnotu. Peniaze sú len nástrojom obehu.

HOSPODÁRSKA POLITIKA Genéza hospodárskej politiky – I.etapa
Klasická ekonómia – 19.stor. Adam Smith - položil základy klasickej ekonómie v diele Bohatstvo národov - sformoval nový myšlienkový smer hospodársky liberalizmus - presadzuje slobodu človeka, vlastníctva a podnikania. - trhový mechanizmus= samoregulujúci systém, ktorý poháňa ekonomický život. - všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka- egoistu, ktorý vždy sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonomického vývinu (predaj-kúpa). - vystupuje PROTI zasahovaniu štátu. Úlohu štátu redukuje na 3 oblasti: 1. ochrana krajiny pred vonkajším nebezpečenstvom 2. zabezpečenie poriadku a spravodlivosti vnútri krajiny 3. zabezpečiť fungovanie tých inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť, o akú nemajú záujem jednotlivci (zdravotníctvo, školstvo)

HOSPODÁRSKA POLITIKA Genéza hospodárskej politiky – I.etapa
Ricardo- Zásady politickej ekonómie a zdaňovania - položil základy a objasnil viacero ekonomických pojmov a zákonitostí (napr. teória komparatívnej výhody - krajina môže zvýšiť svoju ekonomickú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu tých výrobkov, ktoré dokáže s najnižšou produktivitou práce). Malthus- Železný zákon mzdový - počet obyvateľov narastá rýchlejším tempom ako zdroje obživy = rast obyvateľstva musí nevyhnutne stláčať mzdy robotníkov na úroveň existujúceho minima. Say- Sayov zákon trhu (Rozprava o politickej ekonómii) - ponuka si automaticky vytvára dopyt- rozsah trhu je danú rozsahom výroby. Podľa neho sa na tvorbe užitočnosti zúčastňujú 3 výrobné faktory a to: práca, pôda a kapitál.

HOSPODÁRSKA POLITIKA Genéza hospodárskej politiky – II.etapa
Keynesovská makroekonomická teória – 30.roky 20.stor. Keynes- Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí - hlavným nástrojom je fiškálna politika zameraná na reguláciu efektívneho dopytu prostredníctvom zmien štátnych výdavkov a daňových sadzieb. - hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky sú investície (nedostatočný dopyt po investíciách), preto by štát mal cieľavedomými zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť. - úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti spôsoby: 1. rozpočtové regulovanie ekonomiky- rozpočtová ekonomika 2. peňažná a úverová politika (ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu) - ponúkol ucelený súbor hospodársko-politických opatrení na prekonanie depresie a na odstránenie chronickej masovej nezamestnanosti

HOSPODÁRSKA POLITIKA Genéza hospodárskej politiky – III.etapa
Po skončení II.svetovej vojny sa z keynesiánskej politiky sformovali 2 teoretické a praktické smery HP: Angloamerický smer – rýchle reakcie na výkyvy hospodárskeho vývoja, HP = krátkodobá, konjukturálna politika. Stabilita ekonomiky zabezpečovaná štátom (protimonopolné zákony, banková politika, zamestnanecké zákony...) teória racionálnych očakávaní (predpokladá, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií a ich využívaní) Európsky smer – HP = konštitutívna politika, komplexné prepojenie širších systémových vzťahov a opatrení

Švédsky model HP - koncepciu štátneho blahobytu pokus o nájdenie stredovej, tretej cesty medzi liberálnou trhovou ekonomikou a príkazovou ekonomiku. - nástrojom riešenia boli vyššie št. výdavky vyššia miera zdanenia. Vyššie zdaňovanie obmedzilo iniciatívu súkromného sektoru. 3 základ. koncepcie: 1. cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť 2. cieľ = dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov 3. cieľ = dospieť k čo najširšiemu soc. a zdrav. zabezpečeniu prostredníctvom sektoru verejných služieb

Nemecká koncepcia sociálne- trhového hospodárstva - dlhodobo dosahuje mimoriadny ekonomický výkon (50. – 60. r.= hosp. zázrak). Rýchly ekonomický rast, dlhodobá cenová stabilita. Najväčšiu zásluhu na tom mala Bundesbanka = centrálna banka. Jeden z najvýznamnejších exportérov sveta, dlhodobá aktívna plat. bilancia. Priznáva nevyhnutnosť št. zásahu v 3 oblastiach: Tvorba a udržiavanie konkurencie prostredia Stabilita meny Sociálna oblasť

HOSPODÁRSKA POLITIKA Prepojenie s ostatnými vednými disciplínami:
Mikroekonómia – zameriava sa na jednotlivé ekonomické subjekty. Čo vyrábať? Pre koho vyrábať? Ako vyrábať? Makroekonómia – zameriava sa na objekt ekonomiky, jej fungovanie a udržiavanie rovnováhy na úrovni štátu. Politické vedy – zameriava sa na politické a mocenské vzťahy a ich formy. Prostredníctvom HP sa spája s ekonómiou. Právo a právne vedy – zameriava sa na súbor poznatkov o sústave, spôsoboch, postupoch a inštitúciách. Vytvára princípy a umožňuje využívanie nástrojov HP.

HOSPODÁRSKA POLITIKA Praktická stránka hospodárskej politiky.
Ciele a nástroje hospodárskej politiky. Nositelia hospodárskej politiky. Hospodársko-politické koncepcie. Mgr. Lenka Pelegrinová

HOSPODÁRSKA POLITIKA Štruktúra hospodárskej politiky
Hospodársko-politický systém predstavuje súbor subsystémov, pričom vzťahy a väzby medzi nimi majú zabezpečiť vyššiu výkonnosť ekonomiky: Ciele Metódy, modely, princípy a opatrenia Subjekty, nositelia Nástroje Kritériá

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické ciele
Subjekty HP (inštitúcie) Ekonomický systém (trhový) Nástroje HP Q (objem produkcie) Ciele HP Metódy HP Ekonomický rast Aktívne saldo obch.bilancie Zamestnanosť Cenová stabilita Kritériá HP Dôchodok (spotreba) Dopyt Ponuka P(cena) Výkonnosť ekonomiky (tvorba HDP) Obyvateľstvo

cieľ je bezprostredný motív (záujem), ktorý integruje, orientuje a reguluje činnosti subjektov hospodárskej politiky predpokladom úspešnosti dosiahnutia cieľa je kvantifikácia cieľa vzťahy medzi cieľmi: konzistencia, konformita a konflikt cieľov

(konečné ciele – základné spoločenské hodnoty)
Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické ciele Welfare theory (teória blahobytu) Ultimate goal (konečné ciele – základné spoločenské hodnoty) Targets (ciele) Zdroj: Vincúr, P. a kol Teória a prax hospodárskej politiky

Základná sústava hospodársko-politických cieľov (konečné, strategické ciele HP): Ekonomický rast – dosiahnutie vysokej výkonnosti ekonomiky, ktorú je možné vyjadriť len na princípe tvorby pridanej hodnoty domácimi (nie národnými) subjektmi. Ekon. rast sa najčastejšie meria ako zmena hospodárskej výkonnosti vyjadrený vzťahom pridanej hodnoty HDP k hodnote hrubej produkcie ekonomiky HPE.

Aktívne saldo obchodnej bilancie – zvyšovanie efektívnosti zahranično-obchodných operácií a vytváranie devízových rezerv. Obchodná bilancia – vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb a hodnotou vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada). Saldo obchodnej bilancie - rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu. Aktívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva aktívnym saldom OB. Pasívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva pasívne saldo OB Vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnota vývozu. Saldo je nulové.

Cenová stabilita – zachovanie neinflačného peňažného vývoja.
Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické ciele Cenová stabilita – zachovanie neinflačného peňažného vývoja. Vlády rešpektujú trhový pohyb ceny no musia zabraňovať neočakávaným šokom, a teda pomocou nástrojov HP ovplyvňujú podmienky na trhu - udržanie nízkej inflácie (a to napr. vyrovnanosťou št. rozpočtu, miernymi zmenami cenovej hladiny, reguláciou množstva peňazí v obehu a pod.)

Zamestnanosť – udržanie a zvyšovanie zamestnanosti v súlade s demografickým vývojom obyvateľstva, čiže priblíženie sa k prirodzenej miere nezamestnanosti.

Podľa hierarchického usporiadania: a) základné b) strategické (odvodená sústava cieľov ) c) taktické (sprostredkovávacie ciele) d) operatívne (konkrétne ciele – priority: produktivita práce, úroveň úrokovej sadzby, miera zadĺženia, rozpočtový schodok atď.) Podľa významu a komplexnosti: a) hlavné b) vedľajšie c) dielčie Z časového hľadiska: a) krátkodobé (1 rok) b) strednodobé (1 – 5 rokov) c) dlhodobé (10 – 20 rokov) d) hyperdlhodobé – sledovanie zámerov, ktoré budú pôsobiť do budúcna aj pre ďalšie generácie (výstavba sídlisk, letísk, diaľnic, priehrad…) Podľa charakteru a zámeru: a) makroekonomické – súvis s národohospodárskou úrovňou b) mezoekonomcké – medzi mikro a makro – výrobné odvetvia c) mikroekonomické – konkrétne podniky

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické metódy, princípy, modely a opatrenia Subjekty HP (inštitúcie) Ekonomický systém (trhový) Nástroje HP Q (objem produkcie) Ciele HP Metódy HP Ekonomický rast Aktívne saldo obch.bilancie Zamestnanosť Cenová stabilita Kritériá HP Dôchodok (spotreba) Dopyt Ponuka P(cena) Výkonnosť ekonomiky (tvorba HDP) Obyvateľstvo

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické metódy, princípy, modely a opatrenia Metódy – systém rozhodovania, skúmania, implementácie regulatívnych prostriedkov a princípov spôsob ako dosiahnuť cieľ. Patria sem: metódy národných účtov, modely rastu, spôsoby regulovania trhu práce, modely opatrení HP, model exportnej politiky, prognózy rastu, meranie a kontrola inflácie, v SR aj model transformácie na centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, atď. Pravidlá – zvykové, morálne, spísané formou dohody a zmluvy (zákony a opatrenia orgánov verejnej správy)

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické metódy, princípy, modely a opatrenia Princípy – prakticky overené teoretické postoje a postuláty, všeobecne uznaná zásada správania a postupu. Základné princípy HP systémový princíp - vyjadruje požiadavku na opatrenia HP po stránke vnútornej usporiadanosti = prepojenia jednotlivých subsystémov a elementov a opatrení navzájom medzi sebou; regulačný princíp - vyjadruje stupeň intenzity zásahov do ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov HP, vytvára rámec pre štruktúrne opatrenia; právny princíp - vyjadruje nevyhnutnosť právnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi HP procesu.

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické subjekty, nositelia HP

Na formovaní a realizácii HP sa zúčastňujú všetky ekonomické a politické subjekty formulácia spoločenských záujmov definovanie hospodársko- politických cieľov vytváranie prostriedkov a nástrojov na dosiahnutie cieľov. Štát – hlavný nositeľ aktivity a realizácie HP Subjekty štátu : parlament, vláda, ministerstvá, orgány verejnej správy, záujmové skupiny. Medzinárodná koordinácia HP – vládne (governmental organisations GOs) a nevládne organizácie (non- governmental organisations NGOs)

Subjekty svetových organizácií Subjekty medzinárodných organizácií Subjekty vonkajšie ostatné OSN a jej zložky - Hlavné orgány OSN (Bezpečnostná rada, Valné zhrom., Hosp. a soc. Rada, Medzinár.súd. dvor, Poručenská rada, Sekretariát + gen. tajomník OSN Pan Ki-mun) Európska únia a jej orgány Inštitúcie EÚ (Európska rada, Rada EÚ - Rady ministrov, Európska komisia, Európsky parlament, Súdny dvor + súdny dvor prvej inštancie, Dvor audítorov, Európsky ombudsman, prezident a min.zahr.vecí) Medzinárodné organizácie NAFTA, OPEC, ASEAN EFTA NATO - WTO Odborné organizácie OSN (UNICEF- Detský fond OSN, UNESCO- Org.OSN pre výchovu, vedu a kultúru,WHO- Svetová zdravotnícka org., ILO – Medz. org. práce, IMF – Medz. Menový fond,IBRD – Svetová banka, ICAO – Medz.org.pre civilné letectvo, IAEA- Medz.org. pre atóm.energiu, IMO - Medz.námorná org. Výbory EÚ (Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, 22 stálych výborov EP, Výbor stálych zástupcov) Komitológia Agentúry EÚ záujmové skupiny Bilaterálne a multilaterálne dohody medzi štátmi (napr. o zamedzení dvojitého zdanenia, o zabránení daň.únikov) CEFTA Central european free trade agreement -colné únie - Regionálne komisie OSN Finančné inštitúcie EÚ (Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Európsky investičný fond)

Orgány politickej moci štátu (parlament, vláda, prezident)
Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické subjekty, nositelia HP Orgány politickej moci štátu (parlament, vláda, prezident) Verejná správa Súkromná sféra Ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá, Úrad vlády, Štatistický úrad SR, Protimonopolný úrad, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Správa štátnych hmotných rezerv, Národný bezpečnostný úrad, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Úrad jadrového dozoru) Verejné korporácie podnikania - Nezávislé korporácie (Národná banka, Národný kontrolný úrad, fondy, nadácie) - Záujmové skupiny ( politické strany, odbory, zväzy spotrebiteľov a zamestnávateľov, obchodná a priemyselná komora, lekárska komora, advokátska komora atď.) Právne formy - Registrované podnikateľské subjekty (individuálne lobby – priemysel) Územná samospráva - miestna územná samospráva (obec/mesto) - regionálna územná samospráva (VÚC)

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické nástroje
Subjekty HP (inštitúcie) Ekonomický systém (trhový) Nástroje HP Q (objem produkcie) Ciele HP Metódy HP Ekonomický rast Nástroje HP Aktívne saldo obch.bilancie Zamestnanosť Cenová stabilita Kritériá HP Dôchodok (spotreba) Dopyt Ponuka P(cena) Výkonnosť ekonomiky (tvorba HDP) Obyvateľstvo

Nástroje HP = prostriedky, ktorých kombináciou realizuje štát ciele HP. Klasifikácia nástrojov: 1. Bežné nástroje (kvantitatívne) - nespôsobujú zmenu ekonomického systému, nemenia správanie ekonomických subjektov, menia len kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie subjektov (napr. úrokové sadzby, devízový kurz, výška taríf, dovozná prirážka) = ich efekt možno vopred vyčísliť (napr. DPH) 2. Systémové nástroje (kvalitatívne) - menia systémové zložky, ale zväčša menia aj celý ekon. systém, spôsobujú zmenu správania sa ekon. subjektov (napr. liberalizácia cien, privatizácia, reforma daňového systému, regulácia miezd, reštriktívna a expanzívna peňažná a rozpočtová politika, devalvácia a revalvácia meny)

K základným nástrojom HP patria aj čiastkové politiky a ich nástroje: - sústava nástrojov monetárnej (peňažnej) a menovej politiky (nositeľmi sú NBS a ECB) - sústava nástrojov fiškálnej (rozpočtovej) a daňovej politiky (systém verejných rozpočtov, štátny rozpočet navrhuje vláda a schvaľuje parlament) - sústava nástrojov príjmovej a dôchodkovej politiky (regulácia miezd a cien - nositeľom je vláda a sprostredkovane aj NBS - regulácia inflácie) - sústava nástrojov zahranično-obchodnej politiky (nositeľom je - sústava nástrojov sociálnej politiky

Ďalšie členenie nástrojov HP: Podľa spôsobu ovplyvňovania: globálne – platia pre celé osadenstvo selektívne – platia len pre vymedzený okruh regiónov odvetví Podľa úrovne pôsobenia: makroekonomické mikroekonomické Z časového hľadiska: dlhodobé, strategické - pôsobia po dobu viac rokov operatívne, krátkodobé - bežne sa menia, napr. zmena úrokovej sadzby

Ďalšie členenie nástrojov HP: Podľa charakteru: administratívno-právne zákonné, podzákonné (zákony a nariadenia) ekonomické Podľa aplikácie: priame – priamo sa určí prostredníctvom smerníc, vyhlášok nepriame – prostredníctvom odvodov, daní, taríf regulačné základné doplnkové

Hospodársko – politický systém a jeho subsystémy Hospodársko-politické kritériá

Kritériá HP – hodnotový vzťah medzi výsledným stavom ekonomického systému a hospodársko-politickými cieľmi. Kvalitatívna stránka – rôzne ukazovatele ekonomického vývoja ako napr. HDP na obyv., miera zadlženosti, úroková miera, produktivita práce, hrubá a čistá mzda... Kvantitatívna stránka – predstavuje hodnotu kvalitatívneho kritéria ako napr. výška minimálnej mzdy 307,7 eur, úroková miera 9,0%...

Kodaňské kritériá pre vstup do EÚ: Geografické – európska krajina Právne – prijatie acquis Politické – demokracia a právny štát, ľudské práva a ochrana menšín Ekonomické – fungujúca trhová ekonomika Maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP + celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body. Národná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), počas čoho nesmie štát menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

HOSPODÁRSKA POLITIKA Hodnotenie HP
Magický štvoruholník Vychádza zo štyroch tradičných cieľov HP: - trvalý a primeraný ekonomický rast - stabilná cenová hladina - vonkajšia ekonomická rovnováha - optimálna miera nezamestnanosti G – reálny rast HDP (v %) B – saldo BÚ platobnej bilancie na HDP (v %) U – miera nezamestnanosti (v %) P – miera inflácie (v %)

Ratingové hodnotenie štátu je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine - vyjadruje schopnosť hodnoteného subjektu splácať svoje záväzky ratingové hodnotenie štátu má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch, oceňuje ekonomickú schopnosť štátu dodržiavať vydané záväzky a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov druhy ratingov (rating štátov, rating miest a obcí, rating podnikov, rating finančných inštitúcií, rating subjektov bankového sektora, ...) Metodológia: Hodnotenie politického rizika-ochota príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky(Ovplyvňuje ju predovšetkým stabilita: politického systému, sociálneho prostredia, medzinárodných vzťahov) Ekonomické riziko-miera schopnosti splácať záväzky.

Makroekonomické výkonnostné indexy Index biedy (MI) súčet miery nezamestnanosti a miery inflácie Index stabilizácie (SPI) súčet miery inflácie a dvojnásobku miery nezamestnanosti Index neobľúbenosti (UPI) rozdiel medzi mierou inflácie a trojnásobkom tempa rastu HDP

HOSPODÁRSKA POLITIKA Pozitívna a normatívna stránka HP
Pozitívna stránka HP – Aký je ekonomický systém? Ako plní hospodársko-politické ciele a záujmy subjektov HP? - Získava a analyzuje informácie o činnosti ekon.subjektov, porovnáva dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi, rieši problémy a negatívny vývoj. Normatívna stránka HP – Aký by mal byť ekonomický systém? Aká by mala byť výkonnosť ekonomiky? - Formuje hospodársko-politickú koncepciu, ciele HP, na základe ktorého by sa mal vybudovať výkonný ekonomický systém.

Pozitívna stránka HP V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava inštitucionálnych podmienok: Trhový systém – trh = ekonomická sústava s decentralizovaným rozhodovaním veľkého počtu trhových subjektov (podniky, domácnosti, štát), ktorá koordinuje svoje ekonomické činnosti pri tvorbe produkcie prostredníctvom dopytu, ponuky a trhovej ceny. Úroveň trhového systému – makroekonomické a mikroekonomické trhové prostredie. Organizované politické strany a politické sily – mechanizmus verejnej voľby (politickej demokracie) na politickom trhu.

Pozitívna stránka HP V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava inštitucionálnych podmienok: Organizácia verejnej správy štátu a byrokracia úradov – výkon rozhodnutí volených orgánov prostredníctvom hierarchie - nepodlieha trhovým sankciám a disponuje zdrojmi, ktoré nie sú v jej vlastníctve Záujmové skupiny – veľké záujmové skupiny (zamestnávateľské zväzy, odbory, spotrebitelia, vplyvné lobby) Svetové a medzinárodné organizácie – rešpektovanie záväzkov a povinností súvisiace so zapojením krajiny do medzinárodnej deľby práce.

V rámci normatívnej stránky HP sa vytvárajú hospodársko- politické koncepcie = „sústava názorov odsúhlasená hlavnými zúčastnenými hospodársko-politickými subjektmi, ktorá obsahuje ekonomické, právne a politické formy a postupy na budovanie a fungovanie hospodársko-politického systému“ Prvotná forma – Programové vyhlásenie vlády (ciele, metódy, zásady a kompetencie nositeľov)

Základné koncepcie hospodársko-politického systému: Liberálna koncepcia – trh rieši hlavné otázky (čo, ako, pre koho vyrábať) – smerovanie k prirodzenému poriadku - obmedzenie zásahov štátu (aby minimálne ohrozovali rozhodovací priestor ekon.subjektov) na riešenie negatívnych dôsledkov fungovania trhu (tj. nezamestnanosť, bezpečnosť štátu, občanov a podnikov, problém nadvýroby, inflácia, infraštruktúra, vzdelávanie...)

Základné argumenty liberálnej HP koncepcie: - trh zaručuje najlepšie uspokojovanie spotrebných preferencií a umožňuje najefektívnejšie alokovanie zdrojov vďaka konkurenčnému prostrediu a nezávislému rozhodovaniu ekonomických subjektov súlad individuálnych záujmov napĺňa spoločenské ciele - trhovo orientovaný systém podporuje podnikavosť, pružnosť a dynamiku, vďaka čomu zaisťuje slobodu v spoločnosti prostredníctvom progresívneho ekon.systému Negatíva liberálnej HP koncepcie– koncentrácia bohatstva do rúk niekoľkých jednotlivcov, finančné problémy štátov - kto bude platiť za služby štátu?, inflácia, destabilizácia meny, rast nezamestnanosti...

Intervencionistická koncepcia - negatívne dôsledky fungovania trhu – dôležitá úloha štátu - keynesiánska politika – prečo a kde musí štát zasahovať: zmierniť nespravodlivé rozdeľovanie dôchodkov a zabezpečiť politickú stabilitu (obmedziť negatívne externality výroby, verejnoprospešné aktivity, vytvárať konkurenciu, ktorú trh nie je schopný udržať, stabilizovať ekonomiku účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami) vysoká zamestnanosť, regulácia celkového dopytu dopytu aj za cenu rozpočtového deficitu a inflácie, rast podielu štátu na tvorbe HDP - negatívne stránky intervencionistickej koncepcie – krátkodobý horizont, cyklické výkyvy, stagflácia (inflačné tendencie+rast nezamestnanosti+pokles produkcie)

Príkazová – direktívna koncepcia - použitá v socialistickom, centrálne plánovanom hospodárení - vládnuca komunistická strana koordinácia medzinárodnej organizácie soc. štátov - nahradenie trhového systému systémom plánovitého riadenia národného hospodárstva (5-ročné plány, jednoročné vykonávacie plány, pevné ceny)

Neoliberálna politika - od pol. 80.r. 20.stor. v trhových ekonomikách vyspelých krajín - vybudovanie trhového systému bez výrazných zásahov štátu – deregulácia ekonomiky, privatizácia štátneho sektoru, znižovať deficit štát.rozpočtu, udržanie ekon.rastu a produktivity práce, prirodzená miera nezamestnanosti - hlavné pravidlá a kritériá stabilita meny, nízka inflácia, centrálna banka udržiava tempo rastu peňazí v obehu, vyrovnaný štátny rozpočet (deficit by nemal presiahnuť 3% HDP), zadlženosť štátu (nemala by presiahnuť 60% podiel na ročnej tvorbe HDP), nízke úrokové miery

HOSPODÁRSKA POLITIKA VINCÚR, P. a kol.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : Sprint vfra, ISBN VINCÚR. P. a kol.: Hospodárska politika. Bratislava : Sprint vfra, ISBN

HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky.

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky."— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář

Přihlásit se

Přihlásit se přes sociální síť:

HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky.

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "HOSPODÁRSKA POLITIKA Úvod do problematiky."— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář