Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od

Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od 1.1.2018
Ing. Vladimír Ozimý Daňový poradca

Používanie MV zamestnancom

Daň z príjmov – paušalizácia verzus nepeňažný príjem zamestnanca
K problematike paušalizácie vydalo FRSR ešte aj usmernenie, ktoré sa týkalo väzby na vzniku nepeňažného príjmu v prípade ak ide o poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi. V tomto usmernení FRSR zastal názor: „ Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP vyplýva, že ak zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, pri výdavkoch (nákladoch) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie*), opravy a udržiavanie motorového vozidla poskytnutého zamestnancovi aj na súkromné účely nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP a predmetné výdavky (náklady) uplatňuje v plnej výške. „ toto ustanovenie ale nepracuje s informáciou, čo v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne uplatniť paušalizáciu podľa § 19 ods. 2 písm. t), pričom neuplatní pravidlá § 5 ods. 3 psím. a) ZDP. Z logiky informácie vyplýva, že ak sa zamestnávateľ rozhodne krátiť výdavky pri vozidle 80/20, neznamená to automaticky vznik nepeňažného príjmu zamestnanca, ak neexistuje dohoda o používaní motorového vozidla na súkromné účely.

Daň z príjmov – paušalizácia verzus nepeňažný príjem zamestnanca
Podľa výkladu FRSR ak sa rozhodne zamestnávateľ uplatňovať § 5 ods. 3 písm. a) ZDP a poskytne zamestnancovi auto na súkromné účely tak potom: Neuplatňuje sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t (vyplýva to priamo z tohto ustanovenia zákona) Výdavky sú u zamestnávateľa daňovo uznané v plnej výške okrem PHL, ktoré sa riadia § 19 ods. 2 písm. l) ZDP a teda za daňový výdavok nie je možné považovať PHL spotrebovaná zamestnancom na súkromné účely ak ich zamestnávateľ nefaktúruje zamestnancom, teda je to jeho nepeňažný príjem (daňový výdavok cez § 19 ods. 1 – benefit). Paušalizovať je možné až v deviatom roku od zaradenia motorového vozidla do užívania u zamestnávateľa, kedy už nevzniká nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP

Odpočet DPH a používanie motorového vozidla
Ak sa používa motorové vozidlo výlučne na podnikanie (ekonomickú činnosť) potom posudzuje svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH (plný nárok na odpočítanie dane) § 49 ods. 3 zákona o DPH (bez nároku na odpočítanie dane) § 49 ods. 4 zákona o DPH (krátenie koeficientom ak je kombinácia plnení) V prípade preukazovania vyššie uvedených skutočností je vhodná kniha jázd ako hlavný dôkazný prvok

Používanie MV na podnikanie aj na iný účel (poskytnutie zamestnancovi)
Platiteľ DPH má dve možnosti ako postupovať pri používaní motorového vozidla na súkromné účely Uplatní pomer podľa § 49 ods. 5 zákona ak vie určiť objektívnym kritériom používanie MV na podnikanie a na iný účel Uplatní plný nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 (neposkytuje plnenia podľa § 28 až § 42) a následne je povinný vypočítať za každé zdaňovacie obdobie bezplatne dodanú službu podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH.

Ako určiť pomer a) Pomerovaním príjmom z podnikania a iného ako podnikania (využiteľné u zdaniteľných osôb, ktoré konajú aj ako zdaniteľné osoby ako aj nezdaniteľné osoby napr. obce, ministerstvo atď...) b) Pomerom využívania na podnikanie a na iný účel (kritérium v prípade MV môže byť počet najazdených km zamestnancom, doba používania, teda dni – obdobie posúdenia by malo byť minimálne 12 mesiacov) c) Iným objektívnym kritériom Keďže v praxi je častokrát ťažko stanoviť krátenie objektívnym spôsobom zamestnávatelia pristupujú na variantu odpočítania dane a následne výpočtu bezodplatne dodanej služby

Bezodplatne dodaná služba ( § 9 ods. 2)
Podľa § 22 ods. 5 zákona platí, že základom dane sú náklady na poskytnutie bezodplatnej služby. Teda zákon to nešpecifikuje. Podľa usmernenia ale v prípade motorového vozidla by mala byť hodnota bezodplatne dodanej služby minimálne vo výške pomerného odpisu, ktorý prislúcha súkromnej spotrebe.

Bezodplatne dodaná služba
Príklad: Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v hodnote eur, ktoré poskytla na základe dohody zamestnancovi na súkromné účely. Nevedela objektívnym kritériom určiť pomer odpočítania dane ( predtým neposkytovali na súkromné účely) preto sa rozhodla uplatniť celú DPH. Ako má postupovať pri odpočítavaní dane? Riešenie: Platiteľ DPH teda je povinný uplatňovať režim bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2 a 3. Každé zdaňovacie obdobie musí vypočítať hodnotu takejto služby a odviesť daň. Spoločnosť vypočíta hodnotu následovne ZD = /48 x r ZD – základ dane pri bezodplatne dodanej službe r – percentom využívania v zdaňovacom období na súkromné účely (počet km) Z vypočítanej hodnoty odvedie platiteľ daň Upozornenie: Určenie pomeru za zdaňovacie obdobie pre účely ocenenia bezodplatne dodanej služby je nutné aplikovať na všetky prijaté plnenia viažuce sa k používaniu motorového vozidla (teda opravy, údržby, servis, PHL, ...) Problém v praxi je paušalizácia na účely dane z príjmov a DPH keďže zákony nie sú navzájom prepojené a teda paušalizačný pomer na účely dane z príjmov neplatí pre účely DPH. Dátum Text Suma MD D DPH z poskytnutého MV 60 eur 548 (nedaňová) 343

Cestovné náhrady (DPH a DzP)

Zamestnanec na účely CN
Medzi zamestnancov sa radia a) pracovno-právny vzťah, zákon o štátnej službe... b) Dohodári (len ak je to písomne dohodnuté) c) Osoby volené do orgánov PO (konateľ, dozorná rada, členovia volebných komisii...) d) osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis Upozornenie: Za zamestnanca považuje FR SR aj spoločníka, ktorý nie je v žiadnom právnom vzťahu k spoločnosti, teda nie je konateľ ani nemá PP...

Cestovné náhrady ako daňový výdavok (§ 19 ZDP)
Väzba na § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov – daňovým výdavkom sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa ZoCN a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona o CN. Je teda nutné rozlišovať na účely daňovej uznateľnosti cestovné náhrady obligatórne a fakultatívne cestovné náhrady. Tie, ktoré sú fakultatívne, nespadajú do rámca daňových výdavkov podľa tohto ustanovenia zákona. Od je možné u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov aj fakultatívne cestovné náhrady, ak je to ustanovené v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa (§ 19 ods. 1 ZDP).

Cestovné náhrady a zamestnanec z pohľadu DzP
§ 5 ods. 5 DzP – predmetom dane z príjmov nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. Zdaniteľným príjmom zamestnanca teda sú: fakultatívne náhrady vyplácané zamestnávateľom, vreckové vyplácané podľa ZoCN (u zamestnávateľa daňovo uznané, ak je do výšky podľa § 14 ZoCN).

Cestovné náhrady a DPH Názor FR SR na vyplácanie náhrad a odpočítavanie dane v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH je taký, že v prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o DPH, potom nevzniká nárok na odpočítanie dane, pretože náhrada ako taká nie je predmetom dane a samotné plnenie bolo poskytnuté zamestnancovi a nie zamestnávateľovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty. To znamená, že názor FR SR nepriznáva právo platiteľovi odpočítať si daň z pridanej hodnoty z plnení, ktoré boli poskytnuté zamestnancovi. Priznáva však právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípade, že platiteľ (t. j. zamestnávateľ) sám objedná predmetné služby u iného platiteľa, ktorý mu ich následne fakturuje. Zamestnanec teda vystupuje v tomto prípade len ako užívateľ. Spôsob účtovania a vyplácania náhrad je irelevantný, pretože to je zákonná povinnosť zamestnávateľa, čo nesúvisí s mechanizmom dane z pridanej hodnoty.

Cestovné náhrady a DPH V návrhu generálnej advokátky Christine Stix-Hackl v bode 35 sa uvádza, že podľa ustálenej judikatúry osoba nadobúda tovary ako platiteľ dane, nie ako súkromná osoba, resp. konečný spotrebiteľ, keď a pokiaľ tieto tovary nadobúda na účely svojich zdaniteľných plnení. Pokiaľ zamestnanec ďalej používa tovary alebo služby pre potreby svojho zamestnávateľa, predstavujú tieto tovary alebo služby prvky nákladov tých tovarov alebo služieb, ktoré v konečnom dôsledku dodáva zamestnávateľ ako platiteľ dane. Zamestnanec v tomto prípade nevystupuje ako konečný spotrebiteľ a reťaz plnení nie je pri týchto tovaroch alebo službách prerušená. Zamestnanec je len užívateľ, ktorý tvorí súčasť hospodárskych procesov zamestnávateľa. Na základe tejto skutočnosti by poskytnuté služby ako ubytovanie, spotreba pohonných látok, parkovné mali byť prisúditeľné ako plnenia poskytnuté zamestnávateľovi za podmienky, že je preukázateľné, že koná v mene a na účet zamestnávateľa, ktorý predmetné výdavky zahŕňa do svojich hospodárskych procesov a kalkulácie cien. Samozrejme okrem základnej podmienky použitia prijatých plnení na činnosť platiteľa sa právo odpočítať daň uplatňuje na základe faktúr. Ak teda zamestnávateľ nedisponuje faktúrou, nevzniká ani nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo je prípad, ak je napr. faktúra vystavená na meno zamestnanca.

Cestovné náhrady a DPH Môj názor: Názor Finančného riaditeľstva v tomto prípade popiera základný princíp dane z pridanej hodnoty – a to ten, že by malo ísť o najjednoduchší systém dane, pri ktorom by štát mal umožniť odpočítanie dane v čo najväčšom rozsahu, aby sa zabezpečila neutralita dane z pridanej hodnoty u platiteľa. Daň z pridanej hodnoty by mala zaťažovať konečného spotrebiteľa a nie platiteľa, ktorý vstupuje do reťazca a predmetné plnenia premieta do ceny svojich dodávok. Podľa nášho názoru je irelevantné, či uskutoční objednávku platiteľ dane z pridanej hodnoty vopred pred uskutočnením pracovnej cesty alebo zamestnanec objedná predmetnú službu v mene a na účet zamestnávateľa priamo na pracovnej ceste.

Paušalizácia

Daňový výdavok ( § 2 ZDP) Všeobecná definícia daňového výdavku:
Výdavok musí byť preukázateľne vynaložený Musí byť vynaložený na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľného príjmu Zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidovaný v evidencii daňovníka

Daňový výdavok (§ 2) Špecifické vymedzenia daňového výdavku:
Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby, uplatňuje sa postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) Základné princípy daňového výdavku sa uplatnia len ak zákon neustanovuje inak ( § 17 až § 29 ZDP)

Daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. t) – paušalizácia
Výdavky k majetku, ktorý má charakter osobnej spotreby sú Výdavky na obstaranie Výdavky na technické zhodnotenie Výdavky na opravu a údržbu Prevádzkové výdavky Tieto výdavky môžu mať formu: Paušálnych výdavkov 80/20 Preukázateľných výdavkov od 1 – 100 %

Daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. t) - paušalizácia
Dôvodom zavedenia paušalizácie bolo vzdanie sa časti daňového výdavku v prospech zníženia administratívy z dôkazným bremenom. Uplatnenie paušalizácie má za následok, že dôkazná núdza je na strane daňového úradu a nie na strane daňového subjektu. Problémom tohto ustanovenia je však samotná podstata dikcie zákona a samotný výklad FRSR, ktoré vydalo k tejto problematike viacero informácii

Daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. t) -paušalizácia
Základný názor, ktorý je vyjadrený zo strany FRSR je uvedený v informáciach k uplatňovaniu tohto ustanovenia: „Ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie výdavkov pri majetku, ktorý používa aj na súkromné účely, vo forme paušálnych výdavkov, potom si môže do daňových výdavkov zahrňovať 80 % výdavkov (nákladov) bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % môže byť majetok využívaný na súkromné účely aj v inom pomere, napr. 70 %, 50 % a pod.“ - Čo vyplýva z tohto názoru – dôkaznosť je na strane finančnej správy ako takej, pričom správca dane pri uplatnení paušalizácie nebude skúmať skutočný pomer používania majetku na súkromné účely a na podnikanie. Tento princíp je jednoduchý na aplikovanie u daňovníka FO (problém je prepojenosť na zákon o DPH.

Daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. t) - paušalizácia
V prípade, že ide o vzťah zamestnávateľ verzus zamestnanec, môže nastať komplikácia v tom, či v prípade ak sa rozhodne PO uplatniť paušalizáciu nevzniká nepeňažný príjem zamestnancovi, pretože z textu zákona vyplýva, že ide o majetok, ktorý sa používa na súkromné účely. Z názoru FRSR ale jednoznačne vyplýva: „Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi majetok, pri obstarávaní ktorého si uvedeným spôsobom kráti daňové výdavky o 20 % z dôvodu používania aj na osobnú potrebu, na strane zamestnanca nejde o zdaniteľný príjem.“ Názor FRSR teda smeruje k tomu, že ak sa vzdá zamestnávateľ časti daňového výdavku, nevyvoláva to na druhej strane zdanenie u zamestnanca. Táto informácia nie je opäť podložená nijakým zákonným pravidlom a ide teda o vyjadrenie názoru finančnej inštitúcii čo bolo zámerom tohto ustanovenia zákona.

Daňový výdavok (§ 19 ods. 2 písm. t) -paušalizácia
Podľa názoru FRSR vzniká nepeňažný príjem zamestnancovi v prípade, ak zamestnávateľ deklaruje využívanie majetku na 100 % na podnikanie a zamestnanec ho použije na súkromné účely. V informáciách k tomuto ustanoveniu uvádza aj príklad na uplatnenie výdavkov pri použití mobilného telefónu. Príklad č. 14 – poskytnutie mobilného telefónu aj na súkromné účely (príklad je uvedený na stránke FR SR) - Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi mobilný telefón na používanie aj na súkromné účely. Mesačne fakturovaný paušál hovorného je 50 eur. Po preskúmaní mesačného podrobného výpisu hovorov zamestnanca zamestnávateľ zistil, že zamestnanec súkromne pretelefonoval 40%. Aké sú možnosti zamestnávateľa pri uplatnení do daňových výdavkov? Možnosti zamestnávateľa pri uplatnení do daňových výdavkov sú nasledovné: % Daňového výdavku Suma NP zamestnanca 100 % 50 20 % alebo 40 % (§ 2 písm. c) 80 % 40 - 60 % 30

Paušalizácia a daň z pridanej hodnoty
Z pohľadu DPH platí pravidlo, že ak sa používa tovar alebo služba na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie má sa uplatniť postup podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Zákon vymedzuje následovné: Pri hnuteľnom investičnom majetku (§ 54 ods. 2 písm. a) sa môže platiteľ rozhodnúť či pôjde pomerom alebo si odpočíta celú daň. Ak si odpočíta na začiatku celú daň a neurčí pomer, potom musí uplatniť postup podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH (určiť bezodplatné dodanie) Pri tovare ktorý sa neodpisuje a službách musí platiteľ vždy pristúpiť ku kráteniu dane a určiť pomer za zdaňovacie obdobie V prípade paušalizácie PHL sa uplatní princíp § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov (80/20), ak sa nepreukazuje spotreba PHL Zákon neprepája však § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmo z ustasnovením § 49 ods. 5 zákona o DPH.

Problém nastáva v tom ako určiť teda pomer ak sa uplatní paušalizácia na účely dane z príjmov. Zákon jasne definuje od , že sa má uplatniť následovný postup: „ Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.“

Z dikcie zákona teda vyplýva, že ak sa aj uplatní paušalizácia na účely dane z príjmov, nie je to pomer na účely § 49 ods. 5 zákona o DPH. Preto pri určení pomeru krátenia dane z pridanej hodnoty by mal platiteľ DPH podložiť výpočet, akým spôsobom tento pomer určil, čo je jeho dôkazným bremenom. Príklad: Platiteľ kúpil v roku 2016 motorové vozidlo, ktoré sa rozhodol používať aj na iný účel ako na podnikanie v pomere 70 % podnikanie a 30 % iný účel (na základe kalkulácie km z predchádzajúceho obdobia). Na základe tejto skutočnosti krátil daň podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH. Je to správne? Riešenie: Áno je to v súlade so zákonom, pričom tento postup následne zabraňuje tomu, aby sa uplatnil postup podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH, t.j. že ide o bezodplatné dodanie služby na účely zákona o DPH, ktorá sa chápe ako dodanie za protihodnotu. Ak by daňovník v danom čase nevedel stanoviť svoj pomer a daň na vstupe by nekrátil, pričom by následne došlo k poskytnutiu motorového vozidla aj na iný účel ako na podnikanie, musel by postupovať v súlade s § 9 zákona o DPH a odviesť daň. z hodnoty bezplatne dodanej služby

Výhry zamestnancov

Výhry Na výhry zamestnancov sa vzťahuje rovnaké pravidlo ako v prípade výhier ako takých. Ide o príjem podľa § 5 ods. 3 písm. c) - cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],

Výhry Zamestnanecká súťaž, cieľom ktorej je zvýšenie produktivity alebo efektivity práce (PO: daňovo uznaný náklad účtovaný na účte 548–Ostatné náklady na hospodársku činnosť; FO: príjem oslobodený oddane v zmysle § 9ods.2písm.m) bod1 ZDP do výšky 350€ za jednotlivú cenu alebo výhru, ktorý nepodlieha ani odvodovej povinnosti ZP a SP).V prípade ak cena alebo výhra presiahne 350€, zamestnanec zdaňuje príjem, ktorý presahuje sumu 350 €.Cena alebo výhra môže mať peňažnú aj nepeňažnú formu Z pohľadu DPH je nutné riešiť otázku odvodu DPH z výhry, ak bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná (§ 8 ods. 3). Za dodanie za protihodnotu sa nepovažujú len obchodné vzorky a tovar na obchodné účely do 17 eur (napr. reklamné predmety)

Nájomné vzťahy DzP a DPH

Prenájom hmotného majetku a výdavok vo forme odpisu
V prípade prenájmu hmotného majetku je nutné vychádzať z § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, kde je definované, že ak daňovník prenajíma hmotný majetok musí testovať výšku daňového odpisu na výšku zdaniteľných príjmov, pričom ak ho prenajíma len časť obdobia alebo len z časti (nie v celom rozsahu) potom má odpis testovať na obdobie a rozsah. Podľa vyjadrenia FR SR treba ešte rozlišovať, či je hmotný majetok určený výlučne na prenájom alebo sa aj užíva počas zdaňovacieho obdobia daňovým subjektom. Pretože časť alebo rozsah sa má aplikovať pri teste ak je hmotný majetok určený aj na užívanie subjektom. Pri výlučnom používaní na prenájom sa má testovať ročný daňový odpis na výšku výnosov (príjmov). Zo zákona takáto skutočnosť nevyplýva.

Prenájom hmotného majetku a výdavok vo forme odpisu
Auto v hodnote eur je poskytnuté na prenájom 8 mesiacov, pričom odpis prislúchajúci k prenájmu je suma 20 000/12 * 8 čo je suma 13 334 eur. Výnos z prenájmu je hodnota 10 000 eur. Ak by sme vychádzali z podstaty že zvyšnú časť zdaňovacieho obdobia bol používaný automobil daňovníkom, potom sa vypočíta pomerný odpis za dobu prenájmu a rozdiel v hodnote 3 334 eur nie je daňovo uznaný v danom čase a zostáva súčasťou zostatkovej ceny. Takto neuplatnený odpis sa uvedie na r. 3 tabuľky B. Následne je možné tento odpis uplatniť po skončení doby odpisovania buď a) ako ročný odpis vypočíta zo vzorca VC/DO, kde VC je vstupná cena a DO je doba odpisovania a to v prípade, že ide o používanie daňovníkom alebo b) do výšky príjmov z prenájmu ak sa naďalej prenajíma.

Nájomné ako daňový výdavok
Daňovo uznaná po zaplatení podľa § 17 ods. 19 ZDP sa považujú aj výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. (čo v prípade ak uhradí fyzická osoba nájomné právnickej osobe? Potom by mala platiť len základná podmienka, t.j. daňovo uznané po zaplatení, pričom to FO zahrnie v čase úhrady). Zákon teda spresnil čo sa má skrývať pod týmto ustanovením a subjekty si musia dať pozor na licenčné poplatky

Názor FRSR vo väzbe na nájom
FRSR vo svojej informácii deklaruje že pod týmto pojmom je nutné chápať nájomnú zmluvu ako celok a nie len nájomné ako platbu za užívanie veci, teda vrátane energií a vedľajších plnení Rovnako vyjadrili názor, že v prípade, ak sa uhrádza platba čiastočne u platiteľa DPH mala by sa platba rozdeliť medzi výdavok a daň z pridanej hodnoty pomerom (nemá oporu v zákone takýto názor)

Prenájom od spoločníka (konateľa) pre spoločnosť
Príklad Zmluva o prenájme ( príjem § 6 ods. 3) V tomto prípade FR SR zastáva názor, že povinnosť viesť transferovú dokumentáciu má aj společník aj spoločnosť, kde sa má vyjadriť prípadný rozdiel medzi cenou obvyklou a cenou medzi závislými osobami. Otázka je či to spĺňa definíciu obchodného vzťahu podľa Obchodného zákonníka, čo v prípade finančnej správy nie je dôvod na skutočnosť zostaviť transferovú dokumentáciu. Spoločník spoločnosť

Prenájom nehnuteľnosti a princíp transferovej ceny
Ak spoločník prenajme nehnuteľnosť svojej spoločnosti bude musieť riešiť otázku ceny v transferovej dokumentácii. Teda nie je možné prenajímať za cenu nižšiu ako je cena obvyklá inak sa bude musieť rozdiel dodaniť o prenajímateľa. Ani opačne by to nebolo v súlade s § 17 ods. 5 ZDP, pretože by sa musel dodaniť rozdiel u nájomcu závislej osoby Obe strany musia viesť transferovú dokumentáciu kde cenu musia preukazovať

Základ dane a osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi
Základ dane sa tvorí v súlade s § 22 zákona o DPH Štandardom je protihodnota požadujúca od zákazníka (§ 22 ods. 1), pričom súčasťou ZD je aj Ine dane clá a poplatky Vedľajšie náklady Zľavy Súčasťou základu dane nie sú prechodné položky Ak sa dodáva tovar osobe, ktorá ma osobitný vzťah k platiteľovi DPH a kupujúci nemá nárok na odpočítanie dane alebo kráti koeficientom, potom sa zákla dane tvorí podľa § 22 ods. 8 – z reálnej hodnoty

Kto sú osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi
a) fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené, b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu, d) osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu, e) osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, g) fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f), h) právnické osoby, ktorých štatutárny orgán alebo spoločník je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, i) fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti, j) osoby blízke platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

Pozor na vypožičku Ak spoločník poskytne hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť na uživanie spoločnosti bezodplatne na základe zmluvy o vypožičke, potom od podľa § 21 ods 1 písm. l) ZDP sú nedaňovým výdavkom výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti. Riziková skupina sú aj napr. motorové vozidla na základe autokreditu, pretože je to kombinácia úveru a zmluvy a vypožičky ak je nastavené zmluvne na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.

Názor FRSR k výpožičke ( § 21 ods. 1 písm. l)
Názor FRSR rozlišuje dve formy výpožičky výpožička, kedy užívateľ sa nestáva vlastníkom veci po skončení výpožičky ako takejt Výpožička počas zabezpečovacieho prevodu vlastnického práva ( § 553 Občianskeho zákonníka) – väzba na § 24 ods. 1 písm. a) ZDP Podľa názoru FRSR ak ide o zabezpečovací prevod práva vo väzbe na nadobúdanie majetku nevzťahuje sa na tento prípad § 21 ods. 1 písm. l) a užívateľ má právo daňovo uznávať výdavky podľa tohoto zákona – teda aj ak sa obstará auto formou autokreditu. Problém je že tento názor nemá oporu v zákone a ide nad jeho rozsah.

Poskytnutie majetku obchodnému zástupcovi a daňové výdavky u posktovateľa
§ 21 ods. 1 písm. l) z logiky veci vo väzbe na dôvodovú správu sa snaží postihovať užívateľa, teda aby osoba, ktorá nie je vlastníkom neudržiavala majetok inej osoby pričom pôjde o daňové výdavky. Podľa informácii na stránke FRSR však má byť postihnutý aj ten, kto poskytne takýto majetok na výpožičku. Táto informácia nie je však správna. Metodika FR SR nezaujala k tomu jednoznačné stanovisko, preto treba byť obozretný pri takýchto plneniach. Podľa môjho názoru u poskytovateľa je naplnená podmienka daňového výdavku, keďže je zrejme, že majetok sa používa na dosiahnutie, udržanie zdaniteľných príjmov (§ 2 písm i) a v tomto prípade nejde o užívateľa definovaného v § 21 ods. 1 písm. l) ZDP.

Výpožička a DPH Z pohľadu zákona o DPH neplatí princíp dane z príjmov. To znamená, že na účely DPH nemá vplyv skutočnosť či ide alebo nejde o daňový výdavok ale to či sa prijaté plnenia používajú na dodávky tovarov a služieb platiteľa ( § 49 až § 51) Príklad: Spoločnosť si prenajala od spoločníka na výpožičku motorové vozidlo (bezplatne). Okrem nákup PHL vykonala na ňom TZ a opravy a údržby v hodnote 2400 eur. Ako to má posúdiť z pohľadu DzP a DPH? Riešenie: Výdavky na PHL budú daňovo uznané ostatné sú nedaňovým výdavkom. Na účely dPH môže odpočítať platiteľ DPH daň z každého plnenia teda vrátane opráv a TZ ak má faktúru a súvisí to s jeho ekonomickou činnosťou, pričom spĺňa podmienky podľa § zákona o DPH.

Oprávnený daňovník na odpisovanie technického zhodnotenia
Špecifikum tvorí odpisovanie technického zhodnotenia na prenajatom majetku (§ 24 ods. 2) ZDP. Podľa tohto ustanovenia má právo odpisovať technické zhodnotenie nájomca, pričom zákon ukladá povinnosť mať písomnú dohodu s vlastníkom, ktorý o hodnotu TZ nezvýšil vstupnú cenu. Je tu väzba na § 17 ods. 20 ZDP. Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu, (ďalej len „nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu(ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku, b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

Oprávnený daňovník na odpisovanie TZ
Ak vznikne takáto dohoda odpisuje technické zhodnotenie nájomca, pričom majetok zaradí do rovnakej odpisovej skupiny ako majetok ktorý zhodnotil. Od s aplikáciou už pri podaní DP po sa upravila väzba na skutočnosť, že ak ide o technické zhodnotenie budovy, ktorá sa využíva na viacero účelov, zaraďuje sa technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, na aký účel je prenajatá časť budovy využívaná. Takže neplatí pravidlo vlastníka a zaradenia majetku v tomto prípade ako základné pravidlo. Príklad: Spoločnosť si prenajala nehnuteľnosť pričom sa po písomnou súhlase s vlastníkom rozhodla zhodnotiť budovu a odpisovať ju. Ako sa posúdia predmetné výdavky na TZ? Riešenie: Podľa princípov ZDP ide o iný majetok podľa § 22 ods. 6. Nájomca zaradí TZ do 5 alebo 6 odpisovej skupiny podľa charakteru na aký účel je prenajatá časť budovy využívaná nájomcom.

Opravy na prenajatom majetku
Je nutné si dávať pozor na ustanovenie § 17 ods. 21 ZDP - Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.

Ukončenie nájmu Ak sa skončí nájom, technické zhodnotenie sa stáva nepeňažným príjmom prenajímateľa a u nájomcu sa stáva zostatková cena nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. f) zákona. Táto skutočnosť nenastane ak: Dôjde k odplatnému prevodu TZ na prenajímateľa (vlastníka) Dôjde k likvidácii TZ, teda sa majetok uvedie do pôvodného stavu. Likvidácia z pohľadu DPH nie je predmetom dane. Predaj pôjde bežným režimom na účely DPH a z pohľadu dane z príjmov sa to posúdi v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Strata z predaja TZ sa daňovo uznáva.

Nájom automobilu so vstupnou cenou 48 000 a viac
Úprava základu dane (§ 17 ods. 35) u nájomcu: Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov (osobné motorové vozidlá) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období. Väzba na § 17 ods. 19 písm. a) ZDP – nájomné sa limituje do výdavkov jeho úhradou.

Nájom automobilu 48 000 eur a viac
Čo sa teda porovnáva: 1. Základ dane a výška limitovaného nájomného (LN) eur na počet mesiacov na motorové vozidlá v hodnote vyššej ako eur, ak: ZD < LN, potom je nutné upraviť základ dane následovne: Nájomné v ZD - LN = Rozdiel zvyšujúci ZD ZD > LN, základ dane sa neupravuje.

Príklad: Spoločnosť si v máji 2017 prenajala tri motorové vozidlá v hodnote, ktorých vstupná cena bola vyššia ako eur (dve autá v kategórii ). Nájomné na každé motorové vozidlo bolo v hodnote 1500 eur mesačne. Základ dane vykázala spoločnosť vo výške eur.

Spoločnosť v roku 2017 zahrnula do základu dane nájomné za dve motorové vozidla z kategórie v hodnote (1500x8x2) – od mája 2017, pričom sa predmetná skutočnosť posudzuje len na motorové vozidlá v hodnote vyššej ako eur. Je to viac ako hodnota nájomného limitujúceho v § 17 ods. 35 (14400/12x8x2) čo je hodnota eur. Limit eur je ročný, pričom sa vychádza na počet mesiacov. Spoločnosť vykázala základ dane eur, čo je menej ako je hodnota eur. Preto musí upraviť základ dane o rozdiel uplatneného nájomného a hodnoty limitovaného nájomného čo je suma 4800 eur (24000 – 19200)

Príklad: Spoločnosť si v máji 2017 prenajala tri motorové vozidlá v hodnote, ktorých vstupná cena bola vyššia ako eur (dve autá v kategórii ). Nájomné na každé motorové vozidlo bolo v hodnote 1500 eur mesačne. Základ dane vykázala spoločnosť vo výške eur. Novembrové a decembrové nájomné zaplatí spoločnosť až v januári 2018.

Nájomné v ZD = (1500x6x2) – do hodnoty sa teda nezahrnie nezaplatené nájomné ktoré nie je daňovým výdavkom (§ 17 ods. 19 písm. a) Je to menej ako hodnota nájomného limitujúceho v § 17 ods. 35 (14400/12x8x2) čo je hodnota eur. Limit eur je ročný, pričom sa vychádza na počet mesiacov. Spoločnosť vykázala základ dane eur, čo je menej ako je hodnota eur. Nie je dôvod o úpravu základu dane, pretože uplatnené nájomné je nižšie ako je hodnota limitovaného nájomného.

Bezplatné dodanie majetku

Daň z príjmov Môžu nastať dve skutočnosti:
Dar – nie je daňovo uznaný ( § 21 ZDP) Vyvolaná investícia – daňovo uznaná podľa § 19 ods. 3 písm. c) ak sú splnené zákonom stanovené podmienky a to Musí ísť o odovzdanie organizácii, ktorá využije majetok na verejnoprospešný účel (oblasť ciest, kanalizácii, parkovísk, ihrísk odovzdávaných napr. mestu, energetické zariadenia odovzdávané na to oprávnenej osobe, ...) Vyvolaná investícia nie je zahrnutá do obstarávacej ceny budovaného hmotného majetku

Daň z pridanej hodnoty Uplatňuje sa princíp § 8 ods. 3 – ak bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, potom je povinnosť daň odviesť zo zostatkovej ceny majetku ( § 22 ds. 5). Výnimku tvoria len reklamné predmety do 17 eur za kus a obchodné vzorky Ak ide o prevod nehnuteľnosti, je nutné skúmať, ako bola daň odpočítavaná. Ak napr. bola nehnuteľnosť kúpená bez DPH a bolo na ňom vykonané technické zhodnotenie, z ktorého daň bola odpočítaná, potom sa odvedie daň z pomernej časti zostatkovej ceny prislúchajúcej k technickému zhodnoteniu.

Príklad DPH Príklad: Spolčnosť kúpila budovu za 300 tis. Eur bez DPH (od neplatiteľa), pričom na ňom vykonala TZ v hodnote 5000 eur z ktorého si odpočítala daň. V roku 2017 sa rozhodla darovať túto nehnuteľnosť. Z akej hodnoty odvedie DPH Riešenie: Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Ustanovenie § 8 ods. 3 bolo do zákona o DPH prevzaté v súlade s článkom 5, ods. 6 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS (článok 16 platnej Smernice Rady 2206/112/ES). V nadväznosti na uvedené je pri výklade ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH potrebné vychádzať aj z platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-322/99 a C-323/99). Z Judikatúry SD vyplýva, že článok 5 odsek 6 šiestej smernice (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) sa neuplatňuje pri tovare, pri ktorom daň nebola odpočítateľná z dôvodu nákupu tohto tovaru od nezdaniteľnej osoby. V prípade, ak po nadobudnutí tohto tovaru boli v súvislosti s týmto tovarom prijaté plnenia, pri ktorých bola daň odpočítateľná a tieto plnenia spôsobili trvalé zvýšenie hodnoty tovaru, tak ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH sa uplatní len na dodanie časti tovaru, pri ktorom bola daň odpočítateľná, ak nie sú v čase plnenia podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH úplne spotrebované (body 78 a 92 rozsudku SD C-322/99 a C-323/99). Teda, ak v posudzovanom prípade, bolo na budove vykonané technické zhodnotenie, ktoré trvalo zvýšilo hodnotu tejto budovy a v čase bezodplatného prevodu budovy na iný právny subjekt nebolo uvedené technické zhodnotenie úplne spotrebované (odpísané), t.j. možno mu priradiť určitú časť zostatkovej ceny, ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH sa uplatní len na vykonané technické zhodnotenie. Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa § 22 zákona o dani z príjmov, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. V nadväznosti na skutočnosť, že v danom prípade sa ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH uplatní len na vykonané technické zhodnotenie, pri ktorom bola daň odpočítaná, tak základom dane bude časť zostatkovej ceny majetku (budovy) zodpovedajúca technickému zhodnoteniu budovy. Takýto prístup je v súlade s cieľom sledovaným smernicou a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. body 56, 57 a 68 vyššie uvedeného rozsudku SD).

Dar spoločníka Podľa princípov účtovania ide o vklad do ostatných kapitálových vkladov Treba si dávať pozor na to že síce z účtovného hľadiska sa oceňuje dar reálnou hodnotou (§ 25 ods. 1 písm d) tak v prípade daňového hľadiska môže byť dar ocenený Reálnou hodnotou (musí byť znalecký posudok) (§ 25 ods. 1 písm. c) Obstarávacou cenou ak nie je naplnená podmienka oslobodenia podľa § 9 (§ 25 ods. 1 písm. a) Zostatková cena ak bol majetok predtým v obchodnom majetku u darcu (§ 25 ods. 1 písm. f) P.č. Text Suma (RH) MD D 1. Dar spoločníka do spoločnosti eur 0xx(1xx) 413

Tvorba ostatných kapitálových fondov a ich čerpanie po 1.1.2018
Zavádza sa pojem kapitálový fond do Obchodného zákonníka ako aj daňového zákona V zákone 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník) sa dopĺňa nové ustanovenie § 217a. Toto ustanovenie platí tak pre s.r.o ako a.s.. Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov (spoločníkov). Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

Vyplatenie z kapitálových fondov
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov nemožno použiť na prerozdelenie, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov dostala do krízy.

Vyplatenie kapitálových fondov
Ak sa spoločnosť rozhodne vyplatiť kapitálové fondy (413) tak najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Ak sa porušia podmienky pri vyplatení, nastáva ručenie štatutárnym orgánom (uplatní sa princíp § 67 ods. 2 a 3) – Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom vyplatenia fondov sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ide o ručenie voči spoločnosti a veriteľom. Akcionár (spoločník) nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov , ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Účtovné hľadisko (413) Na základe splatenia príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov sa účtuje v obchodnej spoločnosti a u spoločníka alebo akcionára vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov podľa osobitného predpisu. V účtovníctve spoločníka alebo akcionára sa splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov
§ 8 ods. 1 písm. s (FO) - príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. § 8 ods. 5 písm. g (FO) – výdavkom je suma splateného príspevku, k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov
Rovnaký princíp sa definuje aj v § 17 ods. 41 u FO podnikateľa - Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov (PU)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje. Spoločnosť z ktorej sa vypláca kapitálový fond nemá takáto vyplatenie daňovým výdavkom (§ 21 ods. 2 písm. d)

Predaj, likvidácia a škoda pri majetku

Vyradenie majetku a daňový dopad zostatkovej ceny
Daňový zákon definuje zostatkovú cenu na daňové účely v ustanovení § 19, pričom rieši otázku predaja (ods. 3 písm. b) a e), likvidácie (ods. 3 písm. b) a vyradenia z dôvodu škody (§ 21 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 3 písm. d) a g).

Vyradenie z dôvodu predaja
Od došlo k zmene pri uplatňovaní zostatkovej ceny pri predaji majetku v určitých prípadoch. Do výšky predajnej ceny (zdaniteľných príjmov) sa uznáva: a) Predaja osobných automobilov ( ) b) Motorové vozidla používané na snehu ( ) c) Rekreačné a športové člny (30.12.) d) Lodí a plavidiel (30.11.) e) Lietadiel a kozmických lodí (30.3.) f) Motocykle (30.91) g) Bicykle a kolesové vozidlá bez motora ( ) h) Budovy a stavby zaradené v odpisovej skupine 6 (...bytové, nebytové a administratívne budovy). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na technické zhodnotenie na prenajatom majetku ak bolo zaradené v 6 odpisovej skupine (daňová zostatková cena plne uznaná bez ohľadu na predajnú cenu). Uplatňuje sa princíp pomerného odpisu pri výpočte zostatkovej ceny (bližšie pri odpisovaní majetku (§ 22 ods. 12)

V prípade neodpisovaného majetku platí, že do výšky predajnej ceny (zdaniteľného príjmu sa daňovo uznáva vstupná cena v prípade ak ide o a) umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, b) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113) c) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, d) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. e) Pozemky nedotknuté ťažbou

V ostatných prípadoch sa uplatní zostatková cena v plnej výške do základu dane pri predaji, t.j. uznáva sa aj dosiahnutie straty z predaja.

DPH pri predaji hmotného majetku
Vo všeobecnosti sa vychádza z princípov predajnej ceny, kedy sa daň odvádza z nej (§ 22 ods 1) Avšak ak sa predáva majetok osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi, a kupujúci nemá právo na odpočítanie dane alebo musí krátiť koeficientom, potom základ dane sa stanovuje na úrovni obvyklej ceny (trhovej). Vyplýva to z § 22 ods. 8 zákona o DPH.

Vyradenie z dôvodu likvidácie
Právny stav zostáva nezmenený, pričom ide o § 19 ods. 3 písm. b) druhý bod kedy je zostatková cena plne uznaná za daňový výdavok z dôvodu likvidácie. Ak ide o likvidáciu stavby z dôvodu novej výstavby, zostatková cena sa zahrnie do vstupnej ceny novovybudovaného majetku. Ide však o skutočnosť, že daňovým výdavkom môže byť len výdavok preukázateľne vynaložený ..., to znamená, že daňový subjekt musí preukázať likvidáciu, jej spôsob aby mohol zahrnúť do základu dane ZC. Príklad: Spoločnosť kúpila nehnuteľnosť, ktorú sa rozhodla zbúrať, pričom úmyslom je predaj stavebných pozemkov. Je zostatková cena budovy daňovým výdavkom? Riešenie: Áno je a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) druhý bod.

DPH a likvidácia Pri likvidácii nenastáva predmet dane na účely dane z pridanej hodnoty a preto nevzniká povinnosť odvodu dane z pridanej hodnoty.

Vyradenie z dôvodu škody
Vo všeobecnosti platí, že daňovo je škoda (§ 26 ods. 6 ZoÚčtovníctve) uznaná do výšky náhrad vrátane príjmu z predaja tohto majetku. Ide o ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) ZDP. Príklad: Zamestnanec spoločnosti mal haváriu a spôsobil totálnu škodu na motorovom vozidle. Spoločnosť vyradila motorové vozidlo z majetku. Daňová zostatková cena bola 5000 eur, pričom náhrada škody voči poisťovni bola vo výške 4000 eur. Spoločnosti sa podaril predať vrak za sumu 1200 eur. Môže si spoločnosť zahrnúť zostatkovú cenu ako daňový výdavok do základu dane v plnej výške? Riešenie: Daňovo je uznaná len zostatková cena do výšky náhrady vrátane príjmu z predaja majetku. V tomto prípade je zdaniteľných príjem vyšší ako suma eur, t.j. celá hodnota je daňovo uznaná.

V dvoch prípadoch škody (§ 19 ods. 3 písm. g) umožňuje majetok uznať ZC majetku v plnej výške bez ohľadu na výšku náhrady škody a príjmu z predaja. Ide o: a) škodu spôsobenú živelnou pohromou napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, b) spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

Príklad: Spoločnosti bol ukradnutý automobil ktorého zostatková účtovná cena bola 5000 eur a daňová ZC 6000 eur. Do konca roku 2016 bola spoločnosti priznaná náhrada škody od poisťovne eur. V roku 2017 potvrdila polícia že je páchateľ neznámy: V roku 2016 sa uzná škoda len do výšky náhrad t.j. hodnota 1500 eur bude pripočítateľnou položkou k základu dane. V roku 2016 si zníži daňový subjekt o zvyšok škody, ktorá je daňovo uznaná podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, t.j. o sumu 2500 eur (6000 – 3500). Dátum Text Suma MD D Krádež 5000 549 082 Vyradenie 20 000 022 Náhrada škody 3500 378 648

Škoda a DPH Ak je škoda spôsobená iným spôsobom ako krádežou nenastáva predmet dane z dôvodu škody u platiteľa DPH V prípade ak je škoda spôsobená krádežou musí postupovať v súlade s § 53 ods. 5 zákona o DPH, kde je definované, že ak bola daň z majetku odpočítaná, táto daň sa musí vrátiť v tom zdaňovacom období, kedy nastala krádež (nie kedy ju potvrdí polícia, že páchateľ je neznámy). Na základe tejto skutočnosti ak ide o majetok ktorý sa odpisuje daň sa vracia zo zostatkovej ceny.

Výdavky na reklamu, reklamné predmety, obchodné vzorky

Výdavky na reklamu Podľa § 19 ods. 2 písm. k) ZDP sú daňovým výdavkom výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. S týmto je úzko spojené ustanovenie § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, kde je definované, že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi (zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame), teda ide o nepovolenú formu reklamy. Prezentácia môže byť definovaná rôznymi formami Reklama v televízii, novinách, v iných komunikačných prostriedkoch Internetová reklama (Webová stránka, bannery) Podpora predaja Prenájom reklamných plôch, svetelná reklama...

Výdavky na reklamu V súlade s týmito ustanoveniami:
reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka. reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame. Ak sú splnené uvedené podmienky, výdavky na reklamu sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na jej formu. (vyplýva to aj z názorov FRSR)

Výdavky n reklamu Špecifickou formou prezentácia je aj podpora predaja. Avšak názory FRSR sú v tomto protichodné. Kým štandardne v príkladoch uvádzajú že podpora predaja patrí pod § 19 ods. 2 písm. k) ZDP, tak napr. podpora predaja formou poukážok nie je daňovým výdavkom, pretože to podriaďujú nie § 19 ods. 2 písm. k) ale pod § 21 ods. 1 písm. h (darčekové reklamné poukážky). Tento názor však nemá oporu v zákone. Takisto sporný názor je v oblasti uplatnenia DPH v prípade podpory predaja ak ide o vecnú výhru ak sa daň pri odovzdaní vracia.

Výdavky na reklamu (príklad FRSR)
Spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru. Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD. Je možné daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na výstupe, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) ZDP? Odpoveď Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) ZDP. Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad. Na základe uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe.

Výdavky na reklamu (webová stránka)
Treba rozlišovať Propagačnú webovú stránku ( 518 – ostatné služby) Webová stránka ako funkčný softvér ( 013 – softvér – nehmotný majetok) Pri riešení je nutné skúmať akú funkčnosť má stránka. Teda či súčasťou webovej stránky sú funkčné sofvérové aplikácie ako rezervačný systém, objednávkový systém, platobný systém atď...kedy je nutné hovoriť a riešiť otázku nehmotného majetku a nie len webstránky ako marketingový nástroj.

Obchodná vzorka Obchodná vzorka s poskytuje na účely propagácie výrobku, ktorého sú ukážkou, umožňuje posúdiť kvalitu tohto výrobku a overiť, či má vlastnosti, ktoré potenciálny alebo skutočný kupujúci vyhľadáva. Účelom poskytnutia obchodnej vzorky má byť získanie potencionálneho zákazníka v komunikácii s ním. Obchodné vzorky nie sú limitované peňažnou sumou ani formou a v prípade unesenia dôkazného bremena, že ide o obchodné vzorky sú daňovo uznané tak ako sa o nich účtuje do nákladov. Rovnako to platí aj na účely DPH (§ 8 ods. 3)

Reklamný predmet Reklamný predmet: vec, ktorá má propagačný charakter, pričom je nositeľom reklamnej informácie subjektu, ktorý je jeho poskytovateľom. Jeho hlavným účelom je šírenie reklamy a propagácia, pričom samotný reklamný predmet nie je prvkom obchodu ako takého. Reklamné predmety majú svoje limity, ktoré sú uvedené v § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Reklamné predmety Reklamným predmetom sa rozumie (§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP):  Predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € / ks, Vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely v hodnote neprevyšujúcej 17 € (§ 8 ods. 3 ZDPH): sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, pri kúpe takéhoto tovaru je možné uplatniť právo na odpočítanie DPH (§ 49 – 51 ZDPH), neexistuje väzba na § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Reklamné predmety Za reklamné predmety sa od nepovažujú (§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP): darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, alkoholické nápoje okrem tichého vína, šumivého vína, tichého fermentovaného nápoja a šumivého fermentovaného nápoja v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Reklamné predmety Účtovanie reklamných predmetov:
Kúpou (501 / 321 alebo 112 / 321) Vo vlastnej réžii (501 / 621 alebo 112 / 621 a následne 501 / 112) Použitím vlastných výrobkov (513 / 123)

Reklamné predmety Priamo do spotreby môžu byť účtované napr.: 
Pohonné látky tankované do automobilov  Kancelárske potreby do stanovenej hodnoty  Reklamné predmety do stanovenej hodnoty  Drobný materiál (sadra, klince, skrutky, matice...)  Čistiace a hygienické potreby UPOZORNENIE: Normy prirodzených úbytkov zásob a druhy materiálov účtovaných priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad sú uvedené vo vnútornom predpise účtovnej jednotky zo zohľadnením toho, že spotreba materiálu vykázaná v účtovnej

Nenarokovateľná DPH a daňový aspekt

Nenárokovateľná DPH Nárok na odpočítanie DPH nevzniká
u osoby, ktorá nie je platiteľom DPH U osoby, ktorá používa prijaté plnenie na dodávky s oslobodením podľa § 28 až § 42 s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6. V praxi treba rozlišovať nenárokovateľná podľa zákona, nenárokovateľná z dôvodu, že platiteľ nesplnil formálne prvky zákona, teda napr. nemá faktúru.

Daňovo uznaná DPH (§ 19 ods. 3 písm. k)
Výdavkom je DPH, 1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu (musí sa zahrnúť do vstupnej ceny majetku) 2. na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c), Zákon práve vychádza z toho, že ide o nenarokovateľnú DPH

DPH u platiteľa, ktorá nie je nárokovateľná – nemá faktúru
§ 21 ods. 2 písm. i - daňovým výdavkom nie je daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad. Príklad: Spoločnosti správca dane v roku 2017 dorubil DPH pri daňovej kontrole vo výške eur z prijatých plnení na vstupe (nedostatočne preukázal). Ako to má správne vysporiadať. Riešenie: Postupy účtovania definujú, že n a ťarchu účtu 538 sa účtuje aj dodatočné vyrubenia týchto daní za minulé roky vrátane dane z pridanej hodnoty za minulé roky, ak o túto daň už nemožno zvýšiť hodnotu dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, zásob a pohľadávok. Ak teda zúčtuje dorúbenie dane zápisom 538/343, ide o daňový výdavok na daňové účely.

Refundácia dane Daňovým výdavkom je DPH
1. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie spôsobom podľa ZoU (378/648) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva ZoU alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu, 2. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,

Základné pravidlá refundácie
Platiteľ nemá v inom členskom štáte Prevádzkareň Neposkytuje tam služby ani tovar s výnimkou prenosu daňovej povinnosti Lehota je do na podanie žiadosti, žiadosť je možné podať aj po troch mesiacoch ak je daň za kvartál minimálne 400 eur. Minimálna hranica dane na refundácie je určená smernicou 50 eur za kalendárny rok (hranica môže byť v jednotlivých štátoch iná) Komunikuje sa výlučne elektronicky (ZEP)

Najvýznamnejšie očakávané zmeny od 1.1.2018

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty Spresňujú sa podmienky zábezpeky podľa § 4c zákona o DPH: Vo väzbe ak počas registračného konania dôjde k zrušeniu registrácie, pričom bolo rozhodnutím uložená povinnosť zložiť zábezpeku – správca dane ju musí bezodkladne vrátiť Takisto sa precizuje väzba, ak dôjde k zrušeniu registrácie počas plynutia 12 mesiacov uloženia zábezpeky – správca dane ju musí bezodkladne vrátiť ak sa nepoužila na iné nedoplatky Dopĺňa sa nová skupina rizikových osôb – právnické osoba alebo fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1000 eur a viac alebo bola zrušená z dôvodu § 81 ods. 4 bod 2 zákona o DPH (opakované porušovanie zákona). Momentálne znenie zákona viaže rizikovosť na spoločníkov alebo konateľov...

Daň z pridanej hodnoty Spresňuje sa väzba v trojstrannom obchode ( § 17 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 1 písm. c) – zákon momentálne viaže podmienku prvého odberateľa k tomu že nesmie byť identifikovaný pre daň v štáte druhého odberateľa, po novele však podmienkou bude, že tam nesmie byť usadený – teda nesmie tam mať miesto podnikania, sídlo ani prevádzkareň. Pri dodaní stavby (§ 38 ods. 1), ak sa platiteľ rozhodne zdaniť dodanie nehnuteľnosti staršej ako 5 rokov, musí to oznámiť odberateľovi v lehote na vyhotovenie faktúry. Oznámenie musí byť písomnou formou § 54 zákona – za investičný majetok sa bude považovať akákoľvek stavba podľa stavebného zákona a nie len to čo je striktne vymedzené v zákone momentálne. Uplatní sa na stavby nadobudnuté po

Daň z pridanej hodnoty Cestovné kancelárie - § 65 zákona – na základe judikatúry cestovné kancelárie budú postupovať tak, že zdaňovať bude vždy maržu, teda službu cestovného ruchu a to bez ohľadu na to či si službu objedná súkromná osoba alebo podnikateľ. Teda CK vždy bude postupovať pri fakturácii tak, že na faktúre nesmie uviesť daň a kupujúci si nemôže odpočítať daň na vstupe. Po novom sa nebude vyčleňovať vlastná služba na účely zdanenia. Tá vstúpi do ceny a bude súčasťou marže cestovnej kancelárie. Osobitný režim zdanenia (§ 68d) – spresňuje sa väzba na právo na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky. Právo na odpočítanie dane vznikne zaplatením novému veriteľovi ak ide o osobu ktorá uplatňuje tento osobitný režim. Ak pôjde o postúpenie vznikne daňová povinnosť u postupcu postúpením, pričom v bežnom režime nastane právo na odpočítanie dane bez ohľadu na výšku plnenia medzi postupcom a postupníkom. Vypúšťa sa cenový limit pre § 69 ods. 12 písm. f a g – teda pre predmety v kapitole 10 a 12 a 72 a vybraných 73. Ide o obilniny a železo, kedy prenos medzi platiteľmi bude bez ohľadu na výšku dodávky. Mobily a mikroprocesory ( § 69 ods. 12 písm. h a i zostávajú s limitom v návrhu.

Daň z pridanej hodnoty Rizikové osoby na účely ručenia ( § 69 ods. 14) – za rizikové osoby sa nebudú považovať osoby, ktoré budú u správcu dane vedené ako rizikové podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod, čím sa zo strany dodávateľa znižuje riziko ručenia voči nezávislým osobám. Ponechajú sa teda len obchody ktoré riadi personálne prepojená osoba alebo ide o obchody ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a cena je vysoká alebo nízka. Oznámenie podľa § 70 ods. 7 vo väzbe na kúpu motorových vozidiel za účelom predaja z iného členského štátu sa bude podávať na vzore ktoré zverejní FRSR na svojom webovom sídle. Zjednotí sa tak vzor podania. Vypúšťa sa pojem diaľničná známka (§ 74 ods. 3 písm. c) – podriadi sa § 75 ods. 3 písm. a) zákona Súhrnnú faktúru po novom bude možné vyhotoviť aj voči zahraničnej zdaniteľnej osobe ( § 75 ods. 2) Vrátenie nadmerného odpočtu - § 79 ods. 7 – nové ustanovenie ktoré dá právo daňovému úradu vrátiť NO pred začatím daňovej kontroly, ak to vyplýva bez pochýb z kontrolného výkazu, pričom má ale právo naďalej preverovať výšku nadmerného odpočtu pri daňovej kontrole. Osoby, ktoré sa budú účastniť na trojstrannom obchode registrované poda § 7 a § 7a ako prvý odberateľ, budú mať povinnosť uvádzať tieto dodávky do súhrnného výkazu. Takisto budú musieť testovať obrat eur (§ 80 ods. 2). Prvý krát sa to uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce Zrušenie registrácie ( § 81 ds. 9) - V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4.“.

Daň z príjmov

Daň z príjmov Spresnenie rezidenta vo väzba na FO (§ 2 písm. d) - Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie. Rozširuje sa pojem závislých osôb (§ 2 písm. d) – Okrem blízkych osôb, ekonomicky a personlne prepojených osôb sa bude považovať za závislú osobu tá, ktorá bude súčasťou konsolidovaného celku ( § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Priamy a nepriamy podiel vrátane odvodeného nepriameho podielu sa bude chápať vrátane 25 % podielu (momentálne nad 25 %). Zavádza sa pojem subjekt do závislých vzťahov (vymedzuje sa v § 2 písm ac). V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD. V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne. V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,

Daň z príjmov Zmena v § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16 (nové ustanovenie) - Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný. Príležitostný príjem (§ 8 ods. 1) - za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu

Daň z príjmov Konkurz a reštrukturalizácia FO (§ 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), ) - Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. K tomu sa mení aj väzba na § 19 ods. 2 písm. h) a § 20 ods. 2, 10 a 12, kde sa práve umožňuje voči takýmto FO tvoriť opravnú položku a daňovo odpísať pohľadávku. Viazané to bude k zverejneniu návrhu splátkového kalendára v Obchodnom vestníku, keďže pohľadávky sa v takomto prípade u veriteľov neprihlasujú (ide o osobný bankrot). Okrem tejto skutočnosti sa do § 19 ods. 2 písm. h) prvý bod upravuje skutočnosť, že nárok na daňový výdavok bude zakladať všetky prípady, ktoré vedú k tomu že súd zastaví konkurzné konanie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. (§ 167v zákona č. 7/2005 Z. z.)

Daň z príjmov Navrhujú sa zaviesť nové pojmy pre fyzické osoby ako oslobodené plnenia alebo položky znižujúce základ dane (nezdaniteľná časť) Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť. Ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“.

Daň z príjmov 2. Bonus na zaplatené úroky (§ 33a) pri úveroch na bývanie. Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať a) ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov (musí spĺňať aj spoludlžník) b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie (ak je súčasťou poskytnutia úveru aj spoludlžník, posudzuje sa príjem spolu). c) Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 400 eur za rok. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky. d) Pri podaní daňového priznania sa predmetný nárok na tento bonus bude deklarovať potvrdením od veriteľa (banky) a musí byť súčasťou daňového priznania ( § 32). Pri ročnom zúčtovaní sa to predkladá zamestnávateľovi (§ 37) e) Podmienky musia byť splnené ku dňu podpísania zmluvy o úvere f) Uplatnenie bonusu je na 5 rokov, pričom v prvom roku sa uplatňuje pomerne na počet mesiacov od kedy začalo úročenie úveru max. 400 eur. g) Funguje ako daňový bonus. Teda odpočítava sa od daňovej povinnosti zníženej o daňový bonus, maximálne do výšky daňovej povinnosti. Ak je daňová povinnosť nižšia preplatok sa vyplatí na základe žiadosti v podanom daňovom priznaní alebo cez ročné zúčtovanie.

Daň z príjmov Oslobodenie od danie z príjmov pre právnické osoby ( § 13a, 13b) - Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov vo výške 50 % z odplát (výnosov) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Rovnako sa oslobodenie bude vzťahovať aj na predaj výrobkov, ktoré sú predmetom výskumnej činnosti. vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Zavádza sa k predmetným príjmom úprava základu dane ( § 17 ods. 40) – výdavky prislúchajúce k oslobodeným príjmom podľa § 13a a § 13b sa vylúčia v rovnakom pomere v akom boli príjmy oslobodené od dane z príjmov

Daň z príjmov „zrovnoprávnenie“ podielov na zisku (likvidačnom zostatok a vyrovnací podiel) pre členov v.o.s. a komplementárov (§ 16, § 43, § 44, § 51e)- Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve. Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.

Daň z príjmov Významné zmeny nastané v podnikových kombináciach (zlúčenie, splynutie, rozdelenie ako aj nepeňažný vklad) Zavádza sa zdanenie majetku pri spoločnosti, ktorá meni sídlo (rezidenciu), pričom sa bude vyčíslovať samostatný základ dane ( § 17f až §17h). Podstatou má byť zdanenie ekonomického majetku ktorý sa presúva do zahraničia. Dopĺňa sa z tohto dôvodu pojem realnej hodnoty pri presune majetku ( § 25 a § 25a). Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania. Vylúčenie výdavkov zo základu dane ( § 21 ods. 2 písm. o) ZDP). Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov.

Daň z príjmov Za iný hmotný majetok sa bude považovať TZ na „kúpeľných“ budovách. Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov. Rovnako bude postupovať aj nájomca.

Daň z príjmov Upravuje sa princíp prerušenia odpisov § 26 ods Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť. Teda nie len v čase výkonu daňovej kontroly, nie len po vydaní rozhodnutia ale aj počas vyrubovacieho konania. Zvýhodňuje sa výskum a vývoj ( § 30c) – V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa § 30c odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi a) priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a b) priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

Daň z príjmov Zrážková daň (§43 ods. 10) - Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami Oznamenie o predlžení lehoty na podanie DP ( § 49) – bude sa podávať na vzore FRSR Asignačná daň ( § 50) – nedoplatok sa bude testovať v lehote 15 dní po podaní daňového priznania na účely splnenia podmienok na poskytnutie asignačnej dane. Vklad do nadačného imania vo výške 25 % z podielu sa bude považovať za použitie v súlade so zákonom.

Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář

Přihlásit se

Přihlásit se přes sociální síť:

Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Aktuálne v DzP a DPH pripravované zmeny od"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář