KONVERGENCIA V PROCESE EURÓPSKEJ MENOVEJ INTEGRÁCIE Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-51-037405. Ivana Šikulová Ekonomický ústav SAV 12. jún 2008, Košice

Menová integrácia v Európe vznik EMU = zavŕšenie desaťročia trvajúcich snáh o zavedenie jednotnej meny v Európe 1.1.1999 - euro v bezhotovostnom platobnom styku (11 krajín EÚ) 1.1.2001 - euro v bezhotovostnom platobnom styku aj v Grécku 1.1.2002 - euro v hotovostnom platobnom styku (12 krajín EÚ) prínosy - hospodárska stabilita - redukcia transakčných nákladov - eliminácia kurzovej volatility - pokles úrokových sadzieb - zvýšenie cenovej transparentnosti problémy - pomalý rast ekonomickej výkonnosti - relatívne vysoká nezamestnanosť - neplnenie požiadaviek Paktu stability a rastu

Rozširovanie EÚ a EMU 1. máj 2004 - 10 nových členských štátov EÚ 1. január 2007 - ďalšie 2 nové členské štáty EÚ = členovia EMU s derogáciou na prijatie eura (záväzok v prístupových zmluvách, „no opt-out clause“) termín vstupu do eurozóny - možnosť voľby 2007 – Slovinsko 2008 – Cyprus, Malta 2009 – Slovensko vysoké nároky na ekonomickú pripravenosť eurozóny aj pristupujúcich krajín

Ekonomická konvergencia proces približovania ekonomických úrovní krajín združených v menovom zoskupení alebo doň smerujúcich => vytvorenie homogénnejšieho spoločenstva a tým zvýšenie vhodnosti jednotnej menovej politiky nominálna - maastrichtské makroekonomické fiškálne a menové kritériá ako jediné oficiálne podmienky prijatia eura štrukturálna - kritériá teórie optimálnej menovej oblasti (OMO) (niektorí autori ich zahŕňajú do reálnej konvergencie) reálna - HDP/obyv. v PPP, produktivita, cenová hladina asymetrický prístup ku konvergencii v EMU = zdroj komplikácií

metodológia: analýza, syntéza, komparácia, indukcia, dedukcia Cieľ publikácie poukázať na význam konvergencie – nielen nominálnej, ale aj štrukturálnej a reálnej - pre bezporuchové fungovanie krajiny v európskej menovej únii i samotnej menovej únie ako celku V rámci dosiahnutia tohto cieľa: analyzovať jednotlivé typy konvergencie a ich vzájomné vzťahy, zhodnotiť aktuálnosť kritérií nominálnej konvergencie z pohľadu rozširovania eurozóny o nové členské štáty EÚ, zhodnotiť úroveň dosahovanej konvergencie slovenskej ekonomiky k ekonomikám eurozóny a vyvodiť z toho vyplývajúce závery metodológia: analýza, syntéza, komparácia, indukcia, dedukcia

Štrukturálna konvergencia = približovanie hospodárskych štruktúr jednotlivých krajín => zníženie výskytu a rozsahu prípadných asymetrických šokov, resp. zmiernenie ich následných negatívnych dopadov na ekonomiku krajiny - nástroj jej hodnotenia = teória optimálnej menovej oblasti (OMO) - odpovedá na otázku, za akých podmienok je pre krajinu vhodné zapojiť sa do menovej integrácie kritériá teórie OMO - mobilita výrobných faktorov - cenová a mzdová flexibilita - diverzifikácia výroby a spotreby - otvorenosť ekonomík - rozsah vzájomného obchodu - finančná a fiškálna integrácia - približne rovnaká miera inflácie

Krajiny EÚ z pohľadu teórie OMO eurozóna ≠ OMO (len jej jadro: hlavne Nemecko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko), po rozšírení bude od OMO ešte vzdialenejšia Nedostatky: nízka mobilita pracovnej sily, nízka pružnosť miezd a cien, absencia fiškálneho federalizmu Jednotná menová politika ECB („one size fits all“) ako náklad členstva v eurozóne: príliš vysoké úrokové sadzby napr. pre Portugalsko, Taliansko, Francúzsko príliš nízke úrokové sadzby napr. pre Írsko, Grécko, Španielsko, Slovinsko Nové členské štáty = = dobiehajúce ekonomiky s nízkou váhou v EMU => relatívne slabý vplyv na realizáciu jednotnej menovej politiky ECB, t.j. vysoká pravdepodobnosť jej nevhodnosti => potreba náhradných adaptačných mechanizmov

Reálna konvergencia = približovanie reálnych parametrov a podmienok konkrétnej ekonomiky k parametrom a podmienkam referenčnej krajiny alebo skupiny krajín (napr. priemer EÚ27) Kritériá: hlavne: - HDP/obyv. v PPP - porovnateľná cenová hladina - produktivita práce niektorí autori aj: - vybrané kritériá štrukturálnej konvergencie Priebeh: - rýchlejší rast reálneho HDP v dobiehajúcich krajinách (rast produktivity práce) a/alebo - zhodnocovanie reálneho kurzu (cez inflačný diferenciál a/alebo nominálnu apreciáciu výmenného kurzu)

Reálna konvergencia v nových a vybraných starých členských štátoch EÚ v r. 2007 (resp. 2006 – cenová hladina) (EÚ27=100) Eurostat, 2008

Nominálna konvergencia v nových členských štátoch EÚ v roku 2007 Maastrichtské kritérium   Inflácia (HICP,%) Dlhodobé úrokové miery (%) Verejný dlh (% HDP) Saldo verejných financií (% HDP) Referenčná hodnota 2,8 6,4 60,0 -3,0 Bulharsko 7,6 4,5 18,2 3,4 Cyprus 2,2 59,8 3,3 Česká rep. 3,0 4,3 28,7 -1,6 Estónsko 6,7 5,7 Litva 5,8 4,6 17,3 -1,2 Lotyšsko 10,1 5,3 9,7 0,0 Maďarsko 7,9 66,0 -5,5 Malta 0,7 4,7 62,6 -1,8 Poľsko 2,6 5,5 45,2 -2,0 Rumunsko 4,9 7,2 13,0 -2,5 Slovensko 1,9 29,4 -2,2 Slovinsko 3,8 24,1 -0,1

Sú dnes maastrichtské kritériá aktuálne? princíp rovnakého zaobchádzania medzi starými a novými členskými štátmi, ale... ...maastrichtské kritériá boli sformulované začiatkom 90. rokov minulého storočia, kedy: - o rozširovaní EÚ ani EMU o krajiny nachádzajúce sa v procese dobiehania (t.j. s tendenciou k vyššej inflácii) sa ešte neuvažovalo - niektoré členské krajiny dnešnej EMU uplatňovali kapitálové kontroly (dnes plne otvorené kapitálové účty a omnoho vyššia mobilita kapitálu => priestor na špekulatívne útoky na meny malých ekonomík) - problematická je najmä formulácia inflačného kritéria, kvôli ktorému boli rýchlo rastúce pobaltské ekonomiky nútené odložiť termín prijatia eura

Termíny prijatia jednotnej meny v nových členských štátoch EÚ Krajina Termín Poznámka Slovinsko 1.1.2007 už člen eurozóny Cyprus 1.1.2008 Malta Slovensko 1.1.2009 Estónsko ? pôvodne 2007, pravdepodobne nie skôr ako 2012 (infl.) Litva Lotyšsko pôvodne 2008, pravdepodobne nie skôr ako 2013 (infl.) Česká rep. pôvodne 2010, pravdepodobne nie skôr ako 2012 Poľsko pravdepodobne nie skôr ako 2012 Maďarsko pôvodne 2008, pravdepodobne nie skôr ako 2014 Bulharsko pôvodne 2009, pravdepodobne nie skôr ako 2013 (infl.) Rumunsko pôvodne 2010-2012, zrejme nie skôr ako 2014 (infl.)

Vzťahy medzi jednotlivými typmi konvergencie ekonomík maastrichtské kritériá predpokladali, že budúci členovia EMU dosiahli dostatočnú úroveň reálnej a štrukturálnej konvergencie nominálna konvergencia – štrukturálna konvergencia - maastrichtské kritériá nezodpovedajú kritériám teórie OMO (len podobnosť miery inflácie) - Veľká Británia zohľadňuje pri rozhodovaní o zavedení eura kritériá oboch konvergencií (vrátane hospodárskeho cyklu, štruktúry a flexibility ekonomiky) reálna konvergencia – štrukturálna konvergencia - vzájomná podpora nominálna konvergencia – reálna konvergencia - potenciálne trade-off v prípade dobiehajúcich ekonomík

Nominálna a reálna konvergencia – synergia alebo trade-off? zvyšovanie nominálnej konvergencie nemusí nevyhnutne prispieť k zvýšeniu reálnej konvergencie, aspoň nie v krátko- až strednodobom horizonte - nižšiu infláciu a nižší deficit verejných financií je možné dosiahnuť len za cenu nižšieho reálneho rastu a naopak oba procesy podieľajúce sa na reálnej apreciácii (inflačný diferenciál, nominálna apreciácia) sú obmedzované: - maastrichtskými kritériami (cenová a kurzová stabilita) - členstvom v EMU (menová politika ECB, jednotná mena) rozpor medzi zvyšovaním nominálnej a reálnej konvergencie možno zmierniť uskutočňovaním stabilizačnej hospodárskej politiky a implementáciou reforiem zvyšujúcich pružnosť trhov

Štrukturálna konvergencia v SR „splnené“ kritériá: - otvorenosť ekonomiky (takmer 180 % HDP, t.j. viac než Belgicko, Holandsko, Írsko; vyššia otvorenosť v EÚ len Luxembursko, Malta) - rozsah vzájomného obchodu s EÚ (87 % exportu a 69 % importu) „nesplnené“ kritériá: - diverzifikácia produkcie a exportu (automobilový priemysel) - synchronizácia hospodárskeho cyklu s EÚ/EMU - korelácia dopytových a ponukových šokov - mobilita pracovnej sily - cenová a mzdová pružnosť

Reálna konvergencia v SR HDP/obyv. v PPP - 69 % priemeru EÚ27 (2007) produktivita práce - 77 % priemeru EÚ27 (2007) cenová úroveň - 58 % priemeru EÚ27 (2006) pozitívum: slovenská ekonomika – - už niekoľko rokov jedna z najdynamickejšie rastúcich spomedzi ekonomík EÚ - 2007, prognóza EK na 2008, 2009 – najrýchlejšie rastúca ekonomika EÚ od roku 2002 viac než 3 %-ný (v r. 2007 dokonca takmer 8 %-ný) rastový diferenciál v porovnaní s eurozónou

Ekonomický rast v SR a v eurozóne Európska komisia, 2008

Nominálna konvergencia v SR 2006 2007 4/07-03/08 2008 Inflácia (HICP, %) 4,3 1,9 2,2 3,8 Referenčná hodnota HICP 2,9 2,8 3,2 4,1 Dlhodobé úrokové sadzby (%) 4,4 4,5 Referenčná hodnota dlh. úr. s. 6,3 6,4 6,5 Saldo verejných financií (% HDP) -3,6 -2,2 -2,0 Verejný dlh (% HDP) 30,4 29,4 29,2 Eurostat, EK, 2008 Vstup / zmeny v ERM II centrálna parita (SKK/EUR) fluktuačné pásmo 28. november 2005 38,4450 32,6868 – 44,2233 19. marec 2007 35,4424 (8,5 %) 30,1260 - 40,7588 29. máj 2008 30,1260 (18 %) 25,6071 - 34,6449

Vývoj inflácie v SR v porovnaní s referenčnou hodnotou Eurostat, EK 2008

Úlohy hospodárskej politiky SR v procese menovej integrácie nevyhnutnosť dostatočnej stability a flexibility ekonomiky - konzistentné a navzájom koordinované politiky - strata autonómnej menovej politiky po vstupe do EMU - fiškálna politika a trh práce - stále významnejšia stabilizačná úloha - zvýšenie schopnosti ekonomiky pružne reagovať na prípadné asymetrické šoky nevyhnutnosť rastu (hlavne necenovej) konkurenčnej schopnosti ekonomiky – budovanie znalostnej ekonomiky => rast podielu odvetví produkujúcich výrobky s vyššou pridanou hodnotou na celkovej produkcii a na celkovom exporte

prijatia eura k 1. januáru 2009, Hlavné závery potreba komplexného vnímania ekonomickej konvergencie: - predpokladom úspešnej menovej integrácie, bezproblémového fungovania krajiny v menovej únii a menovej únie ako celku je nielen nominálna, ale aj reálna a štrukturálna konvergencia samotné splnenie nominálnych maastrichtských kritérií nie je ani nutnou, ani postačujúcou podmienkou hladkej menovej integrácie, čoho dôkazom sú aj z toho vyplývajúce problémy dnešnej EMU Skutočnosť, že SR v súčasnosti nevykazuje dostatočne vysokú úroveň konvergencie v reálnych a štrukturálnych ukazovateľoch, nie je síce formálnou prekážkou prijatia eura k 1. januáru 2009, avšak čím väčší pokrok krajina dosahuje vo všetkých uvedených oblastiach, tým lepšia môže byť bilancia prínosov a nákladov jej členstva v EMU.

Ďakujem za pozornosť