Kvalita života a postihnutie

Kvalita života Aspekty: pohoda, šťastie, spokojnosť medicínske enviromentálne, sociologické, ekonomické, psychologické výchovné... pohoda, šťastie, spokojnosť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vnímanie vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy komplexný spôsob ovplyvňovaný fyzickým zdravým a psychickým stavom človeka, úrovňou jeho nezávislosti a vzťahmi k významným znakom prostredia

Východiská bio-psycho-sociálna a spirituálna bytosť termín kvalita života vzťahujúca sa na zdravotný stav health-related quality of life (Testa a Nackley ) Kvalitu života možno posudzovať na základe dynamiky, hierarchického usporiadania ľudských potrieb a podľa možností ich uspokojovania. (Nemčeková a Žiaková)

PCASEE-model P - somatické (fyzické) problémy, C - kognitívne problémy, A - emočné (afektívne) problémy, S -sociálne dysfunkcie, El – ekonomické problémy, E2 - osobnostné problémy (Bech)

Hartl, Hartlová (2000) označujú kvalitu života ako vyjadrenie pocitu životného šťastia, pričom k všeobecným znakom patrí sebestačnosť pri obsluhe vlastnej osoby a pohyblivosť. Zo psychologického hľadiska ju berú ako mieru sebarealizácie a duševnej harmónie. Plánovaná telesná a duševná činnosť, ako aj aktívny životný štýl zvyšujú kvalitu života

Komplexná kvalita života subjektívna spokojnosť človeka so životom vo všeobecnosti, subjektívna spokojnosť v jednotlivých oblastiach života (práca, finančné prostriedky, zdravie, vzťahy s inými), sociodemografické ukazovatele kvality života Ondrejka (2001)

Kvalita života (quality of life) vychádza z charakteristiky vedy o štáte ako konglomerátu vied, kde z jednotlivých participujúcich vedeckých disciplín vydeľujeme vlastnosti a znaky, kvality života tak, aby boli v systémových reláciach a v niektorých zo škál merania aj merateľné. Výber znakov či vlastností musí podliehať aj požiadavke vedeckej úrovne, participujúcich vedeckých disciplín vo vede o štáte, z pohľadu štruktúry poznávania. Zjdednodušene povedané, ide o spôsob života, životný štýl a životné podmienky spoločnosti a jedinca.

subjektívna charakteristika

Kvalita školského života „všeobecné chápanie subjektívnej pohody žiaka determinované faktormi školy a skúsenosťami žiaka s výchovou a vzdelávaním, ktoré vyplývajú z jeho zaangažovania sa do školského života a prostredia“ (Karatzias a kol., 2002 in: Vačková, 2002) Širšie chápanie (celková klíma školy, sociálna atmosféra v triedach, vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, spôsob riešenia konfliktov, sociálnu podporu a rešpektovanie spoločných hodnôt a cieľov) Užšie chápanie (cieľovým subjektom skúmania je individuálny žiak a jeho prežívanie)

Výskum - vnímanie zdravia, - prežívanie „psychickej pohody“, - postoje k škole a k školskej práci, - vnímanie rodinného prostredia, - širšie sociálne okolie a vrstovnícke vzťahy, - drogy. 271 žiakov 7., 8. a 9. ročníka z deviatich ŠZŠ z rôznych oblastí Slovenska

Výskumná metóda dotazník 38 položiek uzavreté otázky (áno - nie) administrovali individuálne / v menšej skupine

Výsledky 45% žiakov udáva, častosť výskytu choroby 83% žiakov sa vníma ako zdraví, silní 17% žiakov sa vníma ako slabí, permanentne unavení akoby bez síl 30% žiakov udáva, že sú podráždení, nervózni, prežívajú rôzne obavy - úzkosť, strach (psychická pohoda) 34% žiakov vyslovene uvádza, že sa v škole cítia zle a najradšej by z nej utiekli

25% žiakov so svojim postavením v triede nie je vôbec spokojných 41% žiakov nevie dostatočne sústrediť svoju pozornosť na vyučovanie

Ako vnímajú žiaci svojich učiteľov? 34% žiakov uvádza, že učitelia sa stále na nich sťažujú a približne rovnaké percento, by potrebovalo od učiteľov väčšiu pomoc ako sa im dostáva 24% žiakov uvádza, že má stále problémy s učiteľm

Vnímanie rodinného prostredia 90% žiakov udáva, že sa rodičia o nich starajú len 5% udáva, že sa rodičia o nich starajú málo približne 80% žiakov sa vyjadrilo, že im rodičia rozumejú, sú s nimi spokojní 82% žiakom nerobí problém oznámiť svojim rodičom zlú známku

Zistenia Zo Škottovho (1979) výskumu záujmov a záujmovej štruktúry mentálne postihnutých žiakov vyplýva, že až 85% 15ročných mentálne postihnutých žiakov fajčí a požíva alkoholické nápoje. Zistenia výskumu 60% žiakov uvádza, že majú svojich priateľov ktorí fajčia aj požívajú alkoholické nápoje takmer 100% žiakov uviedlo marihuanu v jej rôznych pomenovaniach (tráva, mariška, konope, marihuana)

Video