Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania v slovenskom základnom školstve Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Vývoj pojmu „gramotnosť“ posuny vo význame pojmu súvisia so spoločenským kontextom význam sa postupne posúval: gramotný je ten, kto sa vie podpísať ten, kto vie čítať a písať ten, kto má základné vzdelanie ten, kto má rozvinuté kľúčové kompetencie súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

Gramotnosť ako sociokultúrny jav gramotnosť = synonymum vzdelania fragmentácia tradičného významu typy gramotnosti druhy gramotnosti úrovne gramotnosti

Východisko projektu Výskumy OECD PISA zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov nezisťujú úzko špecializované vedomosti z jednotlivých predmetov

Gramotnosť očami OECD PISA gramotnosť = schopnosť aplikovať vedomosti a zručnosti z kľúčových oblastí daného predmetu analyzovať a efektívne komunikovať svoje názory a postoje a  interpretovať a riešiť problémy v rozličných situáciách proces nadobúdania gramotnosti = celoživotný proces

Čitateľská gramotnosť podľa OECD PISA je definovaná ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať písaný text a premýšľať o ňom je predpokladom rozvíjania čitateľových vedomostí a potenciálu, ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti

Výskum OECD PISA testuje všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku, vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie účelu textu, získavanie informácií, interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte, uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi informácií a vyvodenie záverov, posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný svoj názor obhájiť, posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

Výsledky slovenských žiakov PISA rozlišuje 5 úrovní čitateľskej gramotnosti Slovenský priemerný žiak dosiahol priemernú úroveň: 2

Slovenský žiak v oblasti získavania informácií vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak v oblasti získavania informácií vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť zložitejšie operácie vykoná len zriedka

Slovenský žiak v interpretovaní textov vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a porozumieť základným vzťahom vie vysvetliť význam určitej časti textu ale len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba jednoduchšie závery

Slovenský žiak v rámci reflexie textu dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími vedomosťami, či vysvetliť text na základe svojich skúseností a postojov

Slovenský žiak má veľké problémy s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami s úlohami, v ktorých má zostaviť samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často ani nepokúša riešiť)

Príčiny neúspechu slovenských žiakov PISA je správou o nastavení školského systému dôraz sa kladie na nácvik dekódovania písaného textu čítanie nahlas presnosť rýchlosť nedostatočný je nácvik pochopenia textu preferuje sa naratívny text (epický, poviedka, rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

Porovnanie s fínskym úspechom fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako priorita dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ● bezplatnosť vzdelania a podporných služieb úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká profesionalita zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov systém „flexibilného zgrupovania“ hustá sieť verejných knižníc podpora médií (televízia, tlač) čítanie ako koníček

Analýza učebných štandardov vybraných predmetov ZŠ základné kritérium Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo vzdelávaní 6 úrovní každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym slovesom“ predpoklad vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam čitateľskej gramotnosti

Výsledky výskumu pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci vedeli opakovať, reprodukovať, opísať, označiť, pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať, formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť, vyriešiť, vyhľadať, diskutovať celkový priemer: 2,52 Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá cieľu všeobecne porozumieť  a získať informácie

Porovnanie s domácim výskumom Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR 2003 Literárne centrum, 2003 charakteristika slovenského čitateľa Výskum IKT vo vzdelávaní Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005 selekcia informácií a porozumenie textu Mladý človek s televízne správanie Iuventa, 2001 zdatný čitateľ je aj lepším divákom

Čitateľská gramotnosť vo svete International Reading Association (IRA) deti učiť čítať spôsobom, ktorý rešpektuje ich potreby buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu čítať stále náročnejší text poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s čítaním zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu deti hodnotiť spôsobom, ktorý pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby zahŕňa ich do procesu hodnotenia

International Reading Association výborne pripravený učiteľ, orientovaný na vlastné zdokonaľovaním sa rovný prístup k širokému výberu kníh a iných materiálov na čítanie v triede, v škole a v lokálnych knižniciach rovný prístup k technológiám, ktoré sa používajú na zlepšenie procesu výučby čítania zabezpečenie optimálnych možností výučby čítania pre všetky deti

Ďalšie rezolúcie IRA vytvorenie podporného prostredia etika obchodníka faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu spolupráca s tlačenými médiami orientácia médií na mládež a na podporu čítania podpora akademických hodností knihovníkov špecializovaní tréneri čítania

Výnimočné postavenie školy je prirodzené z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej praxe je ohrozené z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja je neudržateľné z perspektívy chápania gramotnosti ako sociokultúrneho javu

Nové faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti nová koncepcia vzdelávacej politiky čitateľská gramotnosť ako spoločenská priorita nová komunikácia problému oživenie verejnej diskusie

Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti uskutočnenie reformy vzdelávania inovácia obsahu vzdelávania participácia školskej komunity na procese vzdelávania otvorenie trhu s učebnicami a učebnými textami cielená podpora a motivácia učiteľov otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním učiteľov

Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti podpora pedagogického výskumu prepojenie knižničnej politiky so vzdelávacou praxou zapojenie verejno-právnych médií do procesu vzdelávania

Realizácia projektu Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika vedúci výskumného tímu: Doc. PaedDr. René Bílik, CSc. odborný garant projektu: Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. manažér projektu: Mgr. Zuzana Humajová projekt vznikol za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti

Ukončenie projektu Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika december 2006 zverejnenie výsledkov: na webstránkach Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika www.konzervativizmus.sk www.noveskolstvo.sk

Ďakujem za pozornosť Mgr. Zuzana Humajová