Školská trieda Školská trieda ako sociálna skupina Vývin školskej triedy Sociálna štruktúra školskej triedy Diagnostika sociálnych vzťahov v triede Sociálna klíma v triede Diagnostika sociálnej klímy v triede

Znaky malej sociálnej skupiny (Oravcová, 2005) Interakcia - členovia skupiny sa vzájomne osobne poznajú, priama, bezprostredná komunikácia (komunikujú „tvárou v tvár“), spojení vzájomnými väzbami, ovplyvňujú sa, pôsobia na seba, podliehajú skupinovému tlaku. Spoločné ciele - členovia skupiny svojou činnosťou smerujú k tomu istému cieľu, často prostredníctvom dosahovania spoločného cieľa uspokojujú aj svoje individuálne ciele. Spoločné hodnoty a normy správania - členovia rešpektujú určitý hodnotový systém a systém noriem (pravidiel), ktoré regulujú ich správanie v záležitostiach dôležitých pre skupinu, dodržiavajú skupinovú disciplínu. Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti - členovia skupiny majú vedomie „my“ - vedomie, že patria k sebe, sú závislí od seba pri dosahovaní cieľov a uspokojovaní individuálnych potrieb. Štruktúra - vzájomné vzťahy členov skupiny sú poprepájané - pozície, role a statusy jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy tvoria organizovaný integrovaný systém. Autonómia - skupina predstavuje samostatný celok odlišný, oddelený od iných skupín a do určitej miery nezávislý, samostatne fungujúci.

Sociálna štruktúra skupiny Štruktúra skupiny = vnútorná organizácia skupiny, usporiadanie pozícií členov, hierarchické usporiadanie („ďobací poriadok“) Skupinová pozícia = miesto, ktoré člen v skupine zaujíma (podriadenosť - nadriadenosť... ) Status = trvalejšie miesto v skupine s kultúrne špecifickými spoločenskými charakteristikami jednotlivca (jeho prijímanie, hodnotenie) Rola = vzorce správania, ktoré jednotlivec v rámci skupiny používa – súvislosť s cieľmi skupiny

Činitele, ktoré spolupôsobia na sociálnu pozíciu a status miera sociálnej príťažlivosti miera prestíže (osobnej moci) spôsob sebapresadzovania pri začleňovaní sa do skupiny (a sebarealizácia) podiel na dosahovaní skupinových cieľov

Pozície v malej skupine z rôznych hľadísk Akceptácie - odmietanie populárny obľúbený akceptovaný trpený mimostojaci Uznanie – dešpekt podporovaný (sebapresadz. je akceptované) odmietaný (sebapresadz. je odmietané) prehliadaný (s. je ignorované) izolovaný (nechce sa presadiť a je neakceptovaný) Osobná prestíž (moc) dominantný (vodca) aktívny (pomocník v.) závislý pasívny okrajový Sociálny status hviezda (najviac volieb) outsider (volí mnohých, ale sám nie je volený) antihviezda (zavrhovaný) izolát (nevolí, nie je volený) sivá eminencia (vzťah s vodcom, inak izolát) (Oravcová, 2005)

Neformálne skupinové roly Viazané na sociometrický status alfa (neformál. vodca) beta (poradca, expert...) gama (bežný člen) omega (outsider, okrajový) Viazané na príťažlivosť hviezda (priťahuje pozornosť) miláčik (najobľúbenejší) akceptovaný čierna ovca obetný baranček šašo opozičník Výkonové roly novátor (tvorivý) priekopník (nadšený, ..) koordinátor (stmeľuje, zrelý) pozorovateľ (strategický úsudok) spoluhráč (pomáhajúci...) realizátor (svedomitý....) perfekcionista (opravuje chyby,..) špecialista dobyvateľ (dynamický, vnáša napätie, zdoláva prekážky...)

Školská trieda ako sociálna skupina malá sociálna skupina formálna skupina – vznikla zámerne, organizovane, má pevnú organizáciu a je dlhodobá (oproti partám kamarátov) môže a nemusí byť aj referenčnou skupinou

Sociálna štruktúra školskej triedy formálne vzťahy – dané organizáciou triedy - neformálne vzťahy - osobne výberové (sú výrazom sympatií a blízkosti)

Činitele, ktoré spolupôsobia na status žiaka v školskej triede: – vplyv veku a hodnotovej štruktúry žiakov  prospech vzhľad schopnosti, kompetencie vek

Základné dimenzie žiakovej pozície v triede: 1) Kompetencie (napr. prospech, hĺbka špec. zručností, intelekt, športová zdatnosť, umelecké výkony...schopnosť vedieť sa obliekať, baviť sa, „robiť dojem“, mať úspech u druhého pohlavia...) 2) Vplyv = v akom rozsahu ovplyvňuje žiak interakcie a činnosť spolužiakov i triedy ako celku Determinanty zdatnosť – kompetencie moc (vplyv legitímnej moci, schopnosti rozhodovať, hodnotiť, viesť..) motivácia k ovplyvňovaniu spolužiakov (potreba sociálnej aktivity, sebapresadzovania -„vládychtivosti“...)

Znaky vplyvných: Znaky nevplyvných:

3) Obľuba = emocionálne prijatie či odmietnutie Determinanty zdatnosť (obdiv k zdatným, silným ...častá identifikácia s nimi) podpora, pomoc druhým reciprocita (rovnováha vlastných nákladov a vlastného zisku vo vzťahoch, ..rovnoprávnosť, spravodlivosť, prekročenie egocentrizmu... ) sexuálna príťažlivosť sympatie rastú s kontaktom (treba ale rátať aj s únavou vo vzťahoch a s emocionálnym kolísaním)

Znaky obľúbených: Znaky neobľúbených:

Typy vodcov v triede: formálny vodca neformálny vodca pracovný vodca emocionálny vodca pozitívny vodca negatívny vodca - konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie k nízkej kohézii triedy  rozdelenie na podskupiny Podskupiny v triedach často sa v nich združujú žiaci s blízkou pozíciou v triede → nebezpečenstvo elitárstva, alebo vzniku skupín odmietnutých

Vývin školskej triedy Predškolská trieda obmedzená sebareflexia a integrovanosť, detský egocentris- mus, neschopnosť chápať druhé dieťa ako druhé „ja“ závislosť na významných dospelých prechodné hrové zoskupenia – zatiaľ nie sú vyvinuté dispozície k stabilnejším recipročným vzťahom deti sa hrajú často paralelne, ...... dyády, neskôr skupinky spolupráca vyplýva z komplementarity, situačne účelové vzťahy hromadné reakcie, nápodoba, citové „infekcie“ rastie schopnosť autoregulácie a soc. poznávacie schopnosti chýba sexuálna potreba

Mladšia školská trieda - závislosť štruktúry skupiny a vzťahov žiakov na učiteľovi vzťahy podriadenosti aj nadriadenosti aj voči vrstovníkom učiteľom preferované deti – strážcovia noriem (problém favoritizmu, ... zahanbovania detí učiteľom) obdobie heteronómie detská závislosť, plastickosť triedy prejavy správania – hromadné, nápodoba, .. fenomén „bielej vrany“,... ostrakizmus problémy medzi dievčatami a chlapcami nesúvisia primárne so sex. rozdielmi ale s odlišnou adaptabilitou postupne vznikajú dyadické vzťahy,... skupiny (pohlavne homogénne) okolo 10. rokov – party, prechodné členstvo, krátke trvanie

Trieda v období puberty výrazný posun skupinového života potreba rovnocennosti vzťahov (rovnostárstvo), korektnosti, zachovávania „pravidiel hry“ potreba pociťovať úctu aj zo strany dospelých znížená závislosť na autorite dospelých... kritickosť prehlbuje sa individualizácia žiakov, svojbytnosť, svojráznosť konformní, na autorite závislí ž. X rebeli voči škole triedy nebývajú kohezívne party, skupinky, dvojice (potreba intimity, bezpečia, .... spoločné záujmy, postoje...) chlapci – často centralizované skupiny s autoritatívnym vodcom, „hravá agresivita“ dievčatá – menšie skupinky, dyády (niekedy súperiace)

Triedy na stredných školách vrcholí vývoj triedy ako skupiny ale trieda sa postupne posúva z centra sociálneho vývinu rastie potreba autonómie, špecifickej sebarealizácie,.. uspokojenia sexuálnych potrieb, reciprocity, vzájomnosti ... (...aj k dospelým) štruktúra tried neformálna, nezávislá na institucionálnych hodnotách slabne korelácia medzi pozíciou v triede a prospechom pozícia žiaka daná komplexnejšími charakteristikami (vnímanie spolužiakov už nie „čierno – bielo“) pevnejší systém pozícií v triede triede konkurujú skupiny mimo školu (záujmové, priateľské...)

Diagnostika školskej triedy 1) Diagnostika sociálnych vzťahov v triede Význam diagnostiky pre realizáciu diferencovaného vyučovania pri riešení problémov v učení pri riešení problémov v správaní (šikanovanie, ...)

Metódy diagnostiky sociálnych vzťahov pozorovanie, rozhovor, skupinové diskusie anketa, dotazník, postojové a hodnotiace stupnice, projektívne techniky (nedokončené vety, asociácie, kresby...), sociometria hrové aktivity

Morenova sociometrická technika Najčastejšie používané techniky skúmania neformálnych vzťahov v skupine: Morenova sociometrická technika poskytuje informácie o integrovanosti skupiny, sociometrických pozíciach členov (podľa znakov sympatia-antipatia) a umožňuje odhaliť vnútroskupinové útvary Príklady otázok: S kým by si chcel sedieť budúci školský rok v lavici?.... S kým by si sa chcel po maturite často stretávať?.... S kým by si chcel pracovať na spoločnom projekte?.....*) Výsledky sa vyjadrujú formou: sociogramu, socimetrické matice a socimetrickými indexmi Poz. možno vytvárať aj autosociogramy – pozri. Kolominskij

Technika „Uhádni kto...“ poskytuje informácie ako členovia skupiny vnímajú vzájomné väzby, štruktúru skupiny Inštrukcia: „Budem vám charakterizovať istých žiakov, ktorých dobre poznáte. Pozorne počúvajte. Neuvediem ich mená a vy sa snažte uhádnuť, kto sa hodí k tomuto opisu.“ Uhádni kto: Je to ktosi často usmiaty, spokojný, nesťažuje si. Je to ktosi, koho majú žiaci radi. Je to ktosi, kto je často drzý. Je to ktosi, kto vždy ochotne pomôže. Je to ktosi, kto má zaujímavé nápady. Je to ktosi, kto „skôr berie ako dáva“. Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať. Veľa ľudí v triede má rado spolužiaka XY...., pretože......... Takmer nikto nechce sedieť s XY...., pretože....... Predseda triedy by mal byť XY...., pretože.........

Metóda párového porovnávania vhodná len pre malé skupiny – nutné podľa určitých vlastností porovnávať každého s každým Metóda poradia zásluh zaraďovanie spolužiakov podľa stupňa určitej vytypovanej vlastnosti Plebiscit náklonnosti a odporu každý žiak hodnotí ostatných na 3, 5, alebo 7 bodovej škále (vhodné dopredu vytvoriť zoznam žiakov) pri spracovaní výsledkov píšeme kvantitatívne hodnoty do tabuľky

SO-RA-D (Sociometrický ratingový dotazník V. Hrabala) vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny hodnotia sa na 5 bodovej stupnici z hľadiska vplyvu a sympatií hodnotenie je sprevádzané zdôvodnením dotazník zisťuje nie len pozíciu v triede, ale poskytuje aj osobnostnú diagnostiku sú k nemu spracované normy pre 2. stupeň ZŠ a SŠ

(Odovzdané hodnotenie) (Získané hodnotenie) (Gajdošová,2000)

Zisťovanie individuálnych a triednych indexov (aritmetické priemery hodnotení) Index vplyvu – ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede, je vysoko stabilný Index obľuby – ukazuje mieru akceptovania žiaka spolužiakmi, tendenciu nadväzovať s ním kontakty, vypovedá o citovej väzbe Index náklonnosti – ukazuje akceptáciu spolužiakov žiakom, sympatickosť partnerov pre žiaka - menej spoľahlivý a najmenej stabilný ukazovateľ (= aritmetický priemer hodnôt, ktoré priradil žiak svojim spolužiakom pri hodnotení sympatie) !!! dôležité je sledovať kombinácie hodnôt jednotlivých indexov

Sociálna klíma v triede - ustálené postupy vnímania, emocionálneho prežívania, hodnotenia a reagovania na to, čo sa v triede, ako sociálnom systéme odohráva (Schnitzerová, 1999) v charaktere sociálnej klímy sa premietajú vzťahy k druhým ľuďom, k sebe samému a k vykonávanej činnosti jav dlhodobý, typický pre danú triedu či školu po niekoľko mesiacov...či rokov je ovplyvňovaná žiakmi (napr. vekom, pohlavím, štruktúrou, hodnotami..), učiteľmi (napr. ich výchovným štýlom, vyučovacími metódami...), geografickými a materiálnymi podmienkami...

2) Diagnostika sociálnej klímy v triede Pozorovanie triedy (v priebehu vyučovania, na rôznych školských akciách.....) B)  Dotazníky Hrové aktivity Projektívne techniky

Dotazníky: MCI (My Class Inventory) – Naša trieda (B.J.Fraser, D.L. Fischer) (pre 3. – 6. ročník ZŠ)  zisťuje 5 parametrov sociálnej klímy v triede: spokojnosť v triede trenice, konflikty v triede súťaživosť žiakov v triede náročnosť učenia súdržnosť triedy

(E.J. Trickett ,R.H. Moos a J.B. Fraser) 2) CES (Classroom Enviroment scale) (E.J. Trickett ,R.H. Moos a J.B. Fraser) (pre 7. – 9. roč. ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ)  zisťuje 6 parametrov soc. klímy v triede zaujatie žiaka školskou prácou vzťahy medzi žiakmi v triede učiteľova pomoc žiakom orientácia žiakov na úlohy poriadok a organizovanosť jasnosť pravidiel

Spôsoby vyhodnotenia: a) pomocou mediánu b) pomocou aritmetického priemeru  porovnanie s normami Interpretácia výsledkov umožňuje: popis reálneho stavu v triede porovnanie názorov učiteľov a žiakov o triede porovnanie aktuálnej a preferovanej klímy v triede meranie účinnosti premysleného pedagogického zásahu porovnanie tried, typov škôl...

Škála na meranie sociálnej atmosféry v triede ŠSAT (T. Kollárik) (pre 2. stupeň ZŠ a SŠ) - zisťuje 10 parametrov psychologická atmosféra vzťahy medzi žiakmi zrelosť – rozvoj triedy sociálna začlenenosť spokojnosť kooperácia komunikácia štýl triedneho vedenia vzťah k štúdiu zameranosť na úspech

Dotazníky B - 3 (1997) a B - 4 (1998) (R. Braun) Určené na zisťovanie: vzťahov v triede sebavnímania detí i ich preferencií vnímavosti voči dianiu v triede miery bezpečia, priateľstva, tolerancie, dôvery, spolupráce nominácie spolužiakov (+, - vlastnosti, roly, správanie) vychádzajú z amerických a austrálskych dotazníkov Dotazník B - 4 - pre 2. - 3. triedu Dotazník B - 3 - od 4. roč. až po maturitu Dotazník D1 (Doležal) určený predovšetkým pre diagnostiku počínajúcich fáz šikanovania vhodný pre 2. stupeň ZŠ Dotazník B-4 (Braun) dotazník je určen pro 2. - 3. třídy; staví proti sobě kladné a záporné body z preferencí ve třídě a zároveň sonduje spokojenost žáka se svou třídou; vyhodnocuje se kvalitativně i kvantitativně, což umožňuje srovnání tříd v jedné škole, √√ Dotazník B-3 (Braun) dotazník je určen žákům od 4. třídy po maturitní ročníky; má podobnou konstrukci jako B-4 a navíc sleduje sebevnímání dítěte v kontextu třídy; pro vyhodnocení tohoto dotazníku existuje počítačový program na internetu, který zajišťuje Mgr. Pavlína Němcová na webové adrese www.diagnostikaskol.cz. Další metody: √√ Dotazník D1 (Doležal) je vhodný pro 2. stupeň ZŠ, především pro diagnostiku počínajících fází šikany; výsledkem jsou informace o žácích, které umožňují připravit dlouhodobou intervenci ve třídě, √√ Dotazník CES (Mareš) je to dotazník sociálního klimatu školní třídy; porovnává mínění dětí a pedagogů na situaci ve třídě; učitele vnímá jako centrální postavu klimatu školní třídy, √√ Dotazník DSA (Juhás) dotazník sociální adaptace 1. a 2. tříd ZŠ je metoda vhodná pro zjišťování toho, jak se dítě cítí ve třídě akceptováno druhými; je však určen výhradně psychologům. Uvedené dotazníkové metody zaměřené na klima třídy a klima školy jsou dostupné v publikaci: ČAPEK, R. Třídní klima a školní klima. Praha: Grada, 2010. 6.4 Projektivní Dotazník D1 (Doležal) Jedná se o novou sociometrickou diagnostickou metodu, která poskytuje komplexní obraz o třídním kolektivu, vztazích mezi žáky a napomáhá k odhalování sociopatologických jevů a její výstupy se mohou podílet i na jejich řešení. Vyhodnocení obsahuje grafický výstup v podobě sedmi sociogramů a textový výstup skládající se z 31 částí, z nichž většina jsou podle různých kriterií seřazené seznamy příjmení žáků třídy. Výstupy metody je nutné chápat v kontextu a brát ohled na to, že je velice důležité, jaké podmínky a instrukce jsou žákům před testováním poskytnuty. K interpretaci vyhodnocení slouží příručka: Interpretace vyhodnocení. Ta jednak obsahuje instrukci, která má být dána žákům a jednak stručně informuje o tom, co který výstup znamená a co může implikovat. Základním cílem metody je hluboká diagnostika třídního kolektivu a skryté odhalování některých nežádoucích vazeb v něm. Metoda využívá i jednoduchého prostředku ke stratifikaci žáků podle míry jejich sociální vnímavosti, což může omezit vliv žáků, kteří test vyplňují náhodně, schválně špatně, nebo jej nechápou. S ohledem na to, že žáci budou test vyplňovat také podle toho, jaké důsledky z jeho vyhodnocení pro ně vyplynou, je dobré sdělit jim, že test je určen k tomu, aby zjistil kvalitu třídního kolektivu, a že nebude mít vliv na jednotlivce. Rozhodně žákům nesmí být řečeno, že test má odhalovat sociopatologické jevy, jako je šikana. Použití metody je s náležitým vysvětlením, odpovídajícím věku a mentální úrovni žáků, možné u dětí od 11 let věku. Metoda sama je relativně časově nenáročná, k její aplikaci postačí plně jedna vyučovací hodina. Zcela jiná je však situace v případě vyhodnocování získaných dat. To je vzhledem k složitosti transformace vstupů na výstupy velmi časově i jinak náročné, provádí-li se bez použití výpočetní techniky. V takovém případě by mohlo trvat podle velikosti třídy až 10 hodin, přičemž však je nutné si uvědomit, že po tuto dobu je třeba plného nasazení a maximální ostražitosti, přičemž složitost výpočtů mnohdy přesahuje rámec běžně používaných matematických dovedností. Použitím počítačového programu se vyhodnocování přenechává stroji a administrátor metody je nucen pouze zadat do počítače získaná data, což zkracuje potřebnou dobu na méně než hodinu a umožňuje dále uchování, následnou úpravu a tisk získaných dat.

Hrové aktivity Príklady: Dobrá trieda (DT) (2. stupeň ZŠ) vytvoríme kartičky s tvrdeniami o triede jeden žiak si vyberie 7 kartičiek, ktoré najlepšie charakterizujú triedu → vytvoria dvojice → zo 14 kartičiek vyberú 7 → táto dvojica sa pripojí k ďalšej dvojici alebo štvorici a opäť vyberú zo spoločných vybraných kariet 7 prezentácia (napr. na nástenke) + obhajoba názorov a diskusia Príklady kartičiek

DT je tá, kde môžem vyniknúť. DT je tá, kde mám kamarátov. DT je poslušná, učitelia sa na ňu nesťažujú. DT je tá, kde sa nikto nestará do druhého. V DT je dobrá zábava, veselo. V DT dá jeden druhému opísať. V DT sa spolužiaci vzájomne neohovárajú. Žiaci v DT sa spolu stretávajú aj mimo školu. V DT sú len samé úspešné deti. V DT si žiaci riešia problémy sami medzi sebou. DT má lepšie výsledky ako iné triedy na škole. V DT je jasné, kto je najsilnejším vodcom. V DT má každý svoju cenu, aj keď nie je práve úspešný. DT je tá, s ktorou nemajú učitelia problémy. DT je tá, kde si môže každý robiť čo chce. V DT sa neubližuje slabším.

Povedal by som mu:.. (Poradil by som mu...) písanie odkazov imaginárnemu (alebo konkrétnemu) spolužiakovi ktorému je ubližované ktorý skúša drogu ktorý nemá kamarátov ktorý je nešťastný - hra môže mať podobu diskusie v kruhu, kde je v strede prázdna stolička, na ktorej sedí imaginárny spolužiak a žiaci mu radia, hovoria o pocitoch.....

Projektívné techniky predpokladáme projekciu klímy v triede, hodnôt, záujmov, želaní.....do výtvoru Napr. Erb triedy Vlajka triedy Hymna triedy

Literatúra: FRIEDLOVÁ, K. a kol. 2012. Práce s třídním kolektivem. Praha: Národní ústav pro vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízeni pro další vzdelávání pedagogických pracovníků. 84 s. http://www.inkluzivniskola.cz/sites/default/files/uploaded/metodika_6.pdf GAJDOŠOVÁ, E. 2000. Poznávanie sociálnych vzťahov v triede. Práca so sociometricko-ratingovým dotazníkom. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 2000, 49 s. HRABAL, V. 1979. SO-RA-D, Sociometricko-ratingový dotazník. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy,1979, 92 s. HRABAL, V. 1992. Sociální psychologie pro učitele (Vybraná témata) II, Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1992, 79 s. HRABAL, V. st., HRABAL, V., ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2002, 199 ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, 312 s. I