Medzinárodné menové vzťahy Medzinárodná menová sústava a jej vývoj, medzinárodný menový systém. Medzinárodný menový fond a Svetová banka, európsky menový systém a európska menová jednotka.

Medzinárodné menové vzťahy Medzinárodné menové vzťahy súvisia s medzinárodnými obchodnými vzťahmi. Predstavujú vydávanie peňazí a ich obeh vo vnútroštátnom a medzinárodnom rámci. Sú však aj systémom národných mien, menových pravidiel a inštitúcií, ktorý umožňuje medzinárodný platobný styk. Vývoj medzinárodných menových vzťahov: 18. stor. - peňažný systém je založený na bimetalizme - v obehu sú súčasne 2 kovy - zlato a striebro. Koniec 19. stor. - zlatý monometalizmus - v obehu iba zlato. Pripúšťa sa už aj vymeniteľnosť papierových peňazí za zlato a naopak. Vymieňať sa však nemôžu všetky meny. 1880 - 1913 - klasický zlatý štandard. Menové kurzy (nazývané tiež parity) boli určené medzi jednotlivými menami na základe zlatého obsahu, a teda všetky krajiny mali fixné menové kurzy. Zlato fungovalo ako spoločná svetová mena. Po 1. svetovej vojne nastala kríza, ktorá bola najväčšia počas svetovej hospodárskej krízy.

Medzinárodné menové vzťahy Po páde zlatého štandardu sa postupne prešlo od systému voľne plávajúcich menových kurzov k systému regulovane plávajúcich menových kurzov. V tomto systéme vlády intervenujú na devízovom trhu – kupujú a predávajú devízy, aby zabránili veľkým výkyvom v menových kurzoch, teda aby udržali paritu. 2. sv. vojna – ekonomcký chaos, živelnosť, devalvácie – neprispievali k rozvoju a stabilizácii ekonomických vzťahov medzi krajinami, preto sa odborníci a politici v r. 1944 pod vedením J. M. Keynesa rozhodli uskutočniť konferenciu v Bretton Woods.

Medzinárodné menové vzťahy BRETTON - WOODSKY MENOVÝ SYSTÉM Predstavoval sústavu pravidiel, pričom v sebe spájal pozitíva oboch dovtedy známych menových systémov – stabilitu zlatého štandardu na jednej strane a adaptabilitu pružných menových kurzov, pri ktorých sa trvalé rozdiely relatívnych cien medzi krajinami riešia zmenami menových kurzov. Medzi členskými krajinami existovali pevné menové kurzy (s kolísaním max. 1%, neskôr 2,25 %) založené na vzťahu hmotnosti zlata dvoch rôznych mien - tzv. zlatá parita. Jedna mena - americký dolár - bola vymeniteľná za zlato - zlatodolárový štandard (štandard zlatej devízy). 1 trójska unca (31,103 g) zlata má hodnotu 35 USD. Zlato ako svetové peniaze sa využívalo na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií. Pomocou bretton-woodského systému sa podarilo udržať fixné menové kurzy počas väčšiny obdobia 1945-71. Ak sa niektorá mena príliš vzďaľovala od svojej základnej hodnoty, bolo možné parity upraviť.

Medzinárodné menové vzťahy Medzi 4 hlavné medzinárodné ekonomické inštitúcie založené v štyridsiatych rokoch patrí tiež Medzinárodný menovým fond (International Monetary Fund – IMF ), GATT a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka; International Bank for Reconstruction and Development – IBRD) Medzinárodný menový fond (1945) - vznikol na základe uznesenia konferencie - ústredná inštitúcia medzinárodného menového systému - funguje ako ústredná banka ústredných bánk - koordinuje menovú politiku a riadi kurzový režim Hlavné ciele: - posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu - podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu - pomôcť členským štátom riešiť deficity platobných bilancií - podporiť stabilitu menových kurzov

Medzinárodné menové vzťahy Medzinárodný menový fond má regulovať medzinárodné obchodné vzťahy v 2 oblastiach: poskytovanie úverov na odstránenie nerovnováhy v platobnej bilancii, poskytovanie úverov na udržanie stabilnej meny. Zdroje sú čerpané z členských podielov. (Členský podiel mal byť z 25 % v zlate a zo 75 % v národnej mene; neskôr z 25 % v národnej a zo 75 % vo voľne vymeniteľnej mene.) Krajina má možnosť pôžičky do 200 % členského vkladu. Hlasovanie je podľa výšky kvóty + 250 hlasov na krajinu. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (svetová banka) (1945) – dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov. IBRD má najvyššie ratingové hodnotenie (AAA), a preto má možnosť si požičiavať finančné prostriedky na svetových finančných trhoch za najvýhodnejších podmienok, a potom ich požičiavať členským krajinám (predovšetkým rozvojovým). IBRD poskytuje strednodobé a dlhodobé pôžičky zvyčajne na obdobie 15 - 20 rokov s 5 ročným odkladom splatnosti. Na poskytnuté pôžičky musia byť vystavené vládne záruky. .

Medzinárodné menové vzťahy Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj Ciele inštitúcie podporovať udržateľný ekonomický rozvoj a zníženie chudoby v členských krajinách, najmä poskytovaním pôžičiek a s tým súvisiacej technickej pomoci pre určité projekty a pre programy ekonomickej reformy, ktoré sú určené na ekonomické a sociálne potreby v zdravotníctve, vo vzdelávaní, v rozvoji vidieka a základnej infraštruktúry podporovať rozsiahly rovnomerný rast medzinárodného obchodu a udržiavanie rovnováhy platobných bilancií poskytovať finančnú podporu na pomoc vládam pri vykonávaní reforiem v štrukturálnych a sociálnych politikách, ktoré sú rozhodujúce pri zefektívňovaní rozvoja súkromného a verejného sektora a znižovaní chudoby

Medzinárodné menové vzťahy KINGSTONSKÝ MENOVÝ SYSTÉM začiatkom 70. rokov kríza Bretton-woodskeho menového systému (otrasenie pozície $ - devalvácia, výkyvy menových kurzov, ...) 1976 - konferencia v Kingstone (Jamajka). Vzniká Kingstonský menový systém. Dochádza k demonetizácii zlata – zlato prestáva plniť menové funkcie, stáva sa tovarom Ruší sa zlatý štandard a pevné menové kurzy. Namiesto nich sa zavádzajú pohyblivé menové kurzy. Vytvára sa nová nadnárodná jednotka, cez ktorú sa budú vyrovnávať schodky medzi centrálnymi bankami členských krajín - SDR (Special Drawing Rights; ; zvláštne práva čerpania - ZPČ). Táto jednotka je tvorená z koša spočiatku 16 hlavných mien, neskôr z koša 5 hlavných mien (USD - 40 %, DEM - 21 %, JPY - 17 %, GBP - 11 %, FFR - 11 %) a v súčasnosti z koša 4 hl. mien USD, JPY, EUR, GBP)

Európsky menový systém - začal fungovať od 13. 3. 1979 - členskými krajinami sa stali všetky členské krajiny ES (VB až v roku 1990) Podstata: 1) vytvorenie vlastnej samostatnej zúčtovacej menovej jednotky ECU (European Currency Unit) – Európska menová jednotka Funkcie: - rezervná mena - fiktívna devíza – nadnárodná menová jednotka - slúži na vzájomné zúčtovanie obchodných a finančných operácií (vyrovnávanie platieb medzi centrálnymi bankami jednotlivých štátov) ECU – je daná košom mien všetkých členských krajín - oficiálne ovplyvňuje určenie ich menových kurzov

Európsky menový systém 2) fond európskej menovej kooperácie – emitent ECU - doň vložili centrálne banky ES 20% svojich zlatých a dolárových rezerv, za ktoré dostali ECU - poskytoval členským krajinám úvery určené na intervenčné účely na devízových trhoch členských krajín, aby sa udržiaval kurz mien v stanovených hraniciach 3) Koordinácia menovej politiky voči tretím krajinám Hlavný cieľ EMS: - stabilizovať menové vzťahy obnovou pevných kurzových vzťahov medzi členskými krajinami - vytvoriť nadnárodnú jednotku a postupne Európsku menovú úniu

Európska menová únia - prehĺbenie hospodárskej integrácie – koordinácia fiškálnych politík, zavedenie jednotnej meny a z toho vyplývajúca menová politika riadená z jedného centra - vznik ECB Od r.1999 - 12 členských krajín: Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko, Nemecko, Fínsko, Grécko (od 1. 1. 2001) (zo starých krajín EÚ nie sú členmi VB, Dánsko, Švédsko) - spoločná mena – euro (EUR) - euro nahradilo ECU v pomere: 1EUR = 1 ECU - pevné výmenné kurzy členských krajín k euro - používanie v medzibankových transakciách (do 31. 12. 2001) (v hotovostnom styku sa používali národné meny) - od 1. 1. 2002 EURO v hotovostnom aj bezhotovostnom styku, od 1.7. bez národných mien - Európska centrálna banka (ECB) [so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom] spravuje európsku menu (banka centrálnych bánk) - prezident ECB má 8-ročné funkčné obdobie - kurz slovenskej koruny a euro k 1. 1. 1999 – 43,097 SKK/EUR kurz amerického dolára a euro k 1. 1. 1999 – 1,167 USD/EUR

Európska menová únia MAASTRICHTSKÉ DOHODY (apríl 1992) (konferencia členských krajín EÚ v holandskom meste Maastricht, nepodpísala VB) - stanovili etapy prechodu k menovej únii a 5 základných podmienok vstupu do EMÚ: 1) miera inflácie môže byť max. 1,5% vyššia, ako je priemerná miera inflácie 3 krajín s najnižšou infláciou 2) deficit ŠR nesmie byť vyšší ako 3% HDP 3) objem verejného dlhu nesmie byť vyšší ako 60% HDP 4) stabilita dlhodobých úrokových sadzieb 5) stabilita výmenného kurzu - devalvácia nesmie byť posledné 2 roky pred vstupom do EMÚ - kurz krajiny sa nesmie odchyľovať viac ako 2,25% od stredného kurzu

Euro na Slovensku Slovensko zaviedlo euro 1. januára 2009 a stalo sa tak súčasťou eurozóny. Eurozónu v súčasnosti tvorí 19 krajín Európskej únie, ktoré používajú spoločnú menu euro. (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). Lotyšsko – od 1.1.2014, Litva – od 1.1. 2015 Konverzný kurz 1 € =30,1260 Sk stanovila dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorú tvoria ministri financií členských štátov Európskej únie. Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa. .

Euro na Slovensku Euro je zákonnou menou, so súhlasom Európskeho spoločenstva, aj v niektorých krajinách, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra. Centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu je Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu - nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.