SEBAHODNOTENIE AKO PROCES ZMENY Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ Konferencia SEBAHODNOTENIE AKO PROCES ZMENY Sebahodnotenie školy ako predpoklad jej rozvoja Miloš Novák Banská Bystrica 25. 9. 2012 Bratislava 27. 9. 2012 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Ciele vystúpenia Prezentovať základné črty navrhovaného modelu sebahodnotenia Diskutovať vzťah kultúra školy – rozvoj školy – kvalita školy Miesto sebahodnotenia v tomto vzťahu
Základné východiská, z ktorých vychádza navrhovaný model sebahodnotenia Citlivosť na kultúru a hodnoty školy. Rešpektovanie cieľov a priorít školy. Sebahodnotenie ako rozvojová perspektíva. Poznanie, že kvalita vzdelávacej služby sa rodí a realizuje lokálne v školách. Sebahodnotenie založené na overených údajoch. Vnímanie školy ako neustále sa zlepšujúcej učiacej sa komunity („dôležitý je trend, nie súčasný stav“). Zachovanie rovnováhy medzi vonkajším hodnotením a sebahodnotením
Domény a oblasti sebahodnotenia Výstupy Študijné výsledky Osobný a sociálny rozvoj žiakov Ciele žiakov Procesy na úrovni triedy Čas a prostriedky na učenie sa Kvalita učenia sa a vyučovania Podpora pri učebných problémoch Procesy na úrovni školy Škola ako miesto na učenie sa Škola ako sociálne miesto Škola ako odborné miesto Vzťahy s okolím Škola a domov Škola a spoločenstvo Škola a orientácia žiakov Podľa Mac Beath a kol. (2006) : Sebahodnotenie v európskych školách – Príbeh zmeny, BB MPC
Vonkajšie hodnotenie Kritický priateľ Sebahodnotenie Schéma vzťahov vonkajšieho hodnotenia a sebahodnotenia s vymedzením funkcií jednotlivých hráčov Vonkajšie hodnotenie ŠŠI – hodnotenie rešpektovania pedagogogic-kých noriem Zriaďovateľ – hodnotenie rešpektovaniaVZP noriem okrem § 13 Kritický priateľ ŠŠI -Validizácia sebahod-notenia školy Sebahodnotenie Škola vypracuje v daných oblastiach raz za dané obdobie
Kultúra školy a úrovne jej prejavu Kultúra školy je vnútorný fenomén, primárne vytváraný a využívaný v oblasti riadenia a vzťahov k vlastným zamestnancom školy. Ide o súhrn predstáv, prístupov a hodnôt v škole všeobecne uznávaných a pomerne dlhodobo udržiavaných. Jakubíková, D.: Kultura škol (1999). In: Eger, L. a Jakubíková, D.: Školský management I. Plzeň: ZČU v Plzni Symboly Hrdinovia Rituály Hodnoty Praktiky Podľa HOFSTEDE, G., HOFSTEDE, G, J. (2007). Kultury a organizace: Software lidské mysli. Praha: Linde
Vstupy Proces Výstupy Kontrola Lineárny IPO model Vstupy Proces Výstupy Kontrola
Hodnoty, viery a praktiky školy Kto bude robiť čo a prečo? Cyklický model... Misia a vízia školy Hodnoty, viery a praktiky školy Ciele školy Sľub Profesionálna učiaca sa komunita Kto bude robiť čo a prečo? Seba-hodnotenie 8
... ktorý sa nekončí D rozvoj C P kvalita A čas Demingov cyklus cieľ Pridaná hodnota kvalita A Bezpečnosť - istota čas
Ak sú problémy s cieľom ...
Škola ako systém PRAKTIKY Viditeľná časť Neviditeľná časť HODNOTY akcie školské predpisy PRAKTIKY peniaze Viditeľná časť učebne známky predmety rozvrh moc Neviditeľná časť pedagogické presvedčenie otvorenosť HODNOTY konkurencia profesionalita existenčný strach motivácia vôľa identita kreativita
Stratégie v starostlivosti o kvalitu Rozvojové stratégie Byť lepší ako je susedná škola Byť lepší ako sme boli vlani Nebyť horší ako je susedná škola Nebyť horší ako sme boli vlani Vonkajší impulz Vnútorný impulz Obranné stratégie
Ťažisko sebareflexie školy Správa o činnosti Viditeľná časť Profesionálny repertoár Neviditeľná časť Správa o sebahodnotení
Sebahodnotenie - cesta k učiacej sa komunite ... Činnosť samotná nie je učenie sa, ale vyhodnotenie, reflexia činnosti je učením sa. Podľa Fulan, M. The Six Secrets of Change. San Francisco: Jossey-Bass 2008 Sebahodnotenie školy nie je jednorázová aktivita, ale nekončiaci proces ukotvený v kultúre školy.
Sebahodnotenie – produkt kultúry školy ale aj cesta k jej zmene Ak sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, musí sa rozhodnúť, čo pre ňu bude dôležité, napr.: sebahodnotenie je cieľ sebahodnotenie je prostriedok otvoriť diskusiu o kvalite školy spoznať vinníka zlyhania je to šanca sa spolu učiť hľadať otázky, ktoré považujeme za podstatné hľadať odpovede na tieto otázky odhaliť, kde je chyba naučiť sa merať to, čo si v škole ceníme, alebo naučiť sa ceniť to, čo v škole merať vieme ....
Situácia podobná tomu, ak sa sebahodnotenie vníma ako jednorázová kampaň... 16
Kultúra škola – kontinuum 1 Riaditelia majú k dispozícii trojaký typ moci: Moc donucovaciu, ktorú uplatňujú pod hrozbou rôznych sankcií, trestov a pod. Moc odmeňujúcu, keď sú uplatňované rôzne ponuky v závislosti na určitom chovaní. Moc kultivujúcu, ktorá smeruje k budovaniu určitých presvedčení. Zamestnanci môžu na prejavy moci reagovať trojakým spôsobom: Alienatívny spôsob reakcie, keď nepodporujú ciele inštitúcie. Kalkulujúca reakcia, pri ktorej podporujú ciele inštitúcie zo zištnosti. Morálna reakcia, keď sa stotožňujú s cieľmi školy. Upravené podľa Amitai Etzioni. The road to the good society. New York: Basic Books, 2001 17
Kultúra škola – kontinuum 2 Kultúra školy: produktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú inšpirovaní a motivovaní k hľadaniu odpovedí na otázku „nie je to možné robiť inak, lepšie?“ neproduktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú riadení iba príkazmi, čo majú robiť, a nikto sa ich nepýta na ich návrhy alebo zlepšenia. neproduktívna produktívna Formálne sebahodnotenie – nemá potenciál pre rozvoj školy Reálne sebahodnotenie – je zdrojom pre rozvoj školy
Kultúra škola – kontinuum 2 Kultúra školy: zdravá – procesy v škole rešpektujú deklarované hodnotové východiská; ľudia v škole sú súčasťou MY toxická – deklarované hodnotové východiská sú považované za málo platnú teóriu, procesy v škole sú realizované inak; ľudia v škole sa delia na MY a ONI toxická zdravá Imitačné sebahodnotenie – nemá potenciál pre rozvoj školy Autentické sebahodnotenie – je zdrojom pre rozvoj školy
Príklady kultúr školy a ich prejavov Typ organizácie A B C Závisí na Spolupráci Výhodách Moci Základné role Partneri Benevolentný vlastník - vďačný nevoľník Šéf a podriadení Kritérium profesionality ľudí Ciele a spolupráca Vládcova múdrosť a vôľa. Poslušnosť a zhoda. Šéf riadi, usmerňuje, hodnotí. Podriadení počúvajú, vykonávajú a podávajú správy. Rozdelenie moci Zdieľaná moc, delegovaná. Riadená a udeľovaná Držaná - šéf má všetku moc Komunikácia Cez celú organizáciu. Priateľská. Hore a dole po vertikále Jednosmerka Ako sú riešené odlišnosti v názoroch Otvorene. Využíva sa ako informácia pre riešenie problému Cez veľkomožného pána Nezistené Seba - hodnotenie Ako rozvojová perspektíva a súčasť kultúry Ako úloha zadaná riaditeľom Hľadanie chýb a potrestanie vinníka
Opäť ste mali prezentáciu? Ďakujem za pozornosť Opäť ste mali prezentáciu? milos.novak@mpc-edu.sk 21