Slovenská stredoveká literatúra (800-1500) Slovenskú stredovekú literatúru rozdeľujeme na dve vývinové obdobia: Začiatky slovenskej literatúry – Staroslovienska literatúra (800-1000). Po latinsky a po česky (slovakizovanou češtinou) písaná stredoveká literatúra (1000-1500)

Staroslovienska literatúra (800-1000) (Veľkomoravské obdobie) Historické okolnosti vzniku: 833 moravské knieža Mojmír vyhnal knieža Pribinu z Nitry a obidve kniežatstvá spojil do štátneho útvaru – Veľká Morava V susedstve mali veľkú a mocnú Východofranskú ríšu. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti jej politickému a kultúrnemu vplyvu. Začiatky veľkomoravskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva na naše územie, ktoré v prvopočiatkoch šírili franskí kňazi podľa latinskej liturgie. Bohoslužobným jazykom bola teda latinčina, len základné náboženské texty preložili do domáceho jazyka. V snahe vymaniť sa spod politického a kultúrneho aj náboženského vplyvu Východofranskej ríše vypravil knieža Rastislav posolstvo do Byzancie k cisárovi Michalovi III. so žiadosťou o učiteľov, ktorí by ľud učili kresťanstvu v reči jemu zrozumiteľnej Cisár jeho žiadosti vyhovel a v r. 863 prišli do Veľkomoravskej ríše dvaja vzdelaní kňazi-misionári, KONŠTANTÍN a METOD.

Život a činnosť Konštantína a Metoda Ešte pred príchodom na VM zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku z malých písmen gréckej abecedy. Vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk, staroslovienčinu Zaviedli staroslovienske bohoslužby Vytvorili prvú slovanskú pôvodu a prekladovú literatúru. Franskí kňazi ich obvinili z bohorúhačstva, pretože cirkev dovtedy uznávala len tri liturgické jazyky: latinčinu, hebejčinu a gréčtinu. V Ríme bojovali s týmito tzv. trojjazyčníkmi a svoje učenie obhájili aj pred pápežom. Pápež Hadrián II. schválil teda staroslovienské bohoslužby, Metoda vymenoval za panónskeho arcibiskupa, Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril. Metoda za vlády Svätopluka na VM uväznili franskí kňazi, prepustili ho až po dvoch rokoch na zásah pápeža Jána VIII. Po Metodovej smrti bola staroslovienska liturgia opäť zakázaná a Metodovi žiaci boli vyhnaní z VM. Uchýlili sa najme do Bulharska (k Ochridskému jazeru), kde na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy) Z cyriliky sa vyvinula azbuka – písmo, ktorým píšu Rusi, Bulhari a iní.

Staroslovienska prekladová a pôvodná tvorba Prekladová tvorba Bola určená najmä na náboženské, liturgické potreby Preklady sa zachovali iba v neskorších odpisoch z 10. – 11. storočia. Konštantín s Metodom preložili do staroslovienčiny misál, žaltár, spevník, breviár, evanjelijá, Starý zákon a Súdny zákonník pre všetkých ľudí. Pôvodná tvorba Konštantín napísal predslov k prekladu Evanjelia, tzv. Proglas (predslov) Je to prvá slovanská báseň Oslavuje starosloviensky preklad Písma a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk Je písaný obrazným štýlom a je popretkávaný citátmi z Biblie.

Moravsko-panónske legendy K ďalším významným veľkomoravským pamiatkam, ktoré napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak Kliment, patria: Moravsko-panónske legendy; Pochvala Cyrilovi Filozofovi; Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda; Život Konštantínov. Moravsko-panónske legendy - Tvoria ich dve legendy: Život sv. Konštantína, ktorý napísal Kliment a Život sv. Metoda, ktorého autorstvo sa pripisuje Gorazdovi. - Predstavili umeleckú prózu a zároveň historický dokument - Nie sú to legendy v pravom zmysle slova, pridržiavajú sa konkrétnych faktov a udalostí Život sv. Konštantína Sústredí sa najmä na Konštantínovu činnosť pred príchodom na VM. Vykresľuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi. Opisuje jeho povahu, náboženskú a kultúrnu činnosť. Legenda sa končí Konštantínovou cestou do Ríma, jeho smrťou a pohrebom.

Život sv. Metoda Je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový Je to takmer realistický životopis, ktorý neobsahuje legendové prvky. Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie si všíma jeho činnosť na VM, lebo s jeho osobou sa spája vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Končí sa Metodovou smrťou a jeho pohrebom. PO LATINSKY A PO ČESKY (SLOVAKIZOVANOU ČEŠTINOU) PÍSANÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (1000-1500) - Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Územie Slovenska sa postupne stalo súčasťou Uhorského štátu. - - Uhorsko sa orientovalo na latinskú kultúru a vzdelanie, a preto sa literárnym, administratívnym a náboženským jazykom stala latinčina. Od 15. storočia začala šľachta používať aj češtinu (slovakizovanú češtinu). - Ľud sa dorozumieval nárečiami. - Literatúra bola v službách kresťanstva. Mala prevažne náboženský obsah (žalmy, kázne, modlitby, piesne, legendy). - Medzi najpopulárnejšie žánre stredovekej literatúry patrili legendy.

Latinské legendy majú nielen umeleckú, ale aj historickú hodnotu Latinské legendy majú nielen umeleckú, ale aj historickú hodnotu. Zachovala sa Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (koniec 11. stor.) a tri Legendy o sv. Štefanovi (11.-12. stor.) Svetskú literatúru reprezentujú po latinsky písané kroniky, napr. Anonymova kronika; Kronika Šimona z Kézy Zachovali sa aj náboženské piesne, napr. Vitaj milý spasiteľu, modlitby, napr. Spišské modlitby, a svetské piesne Z mestskej literatúry sa zachovali mestské knihy, napr. Žilinská kniha, listy a listiny.