Vzdelávacie služby 1. Základné pojmy 2. Organizácia a riadenie školstva 3. Financovanie školstva

1. Základné pojmy Výchova - je cieľavedomá spoločenská činnosť zameraná na formovanie človeka a jeho ľudského potenciálu. Vzdelávanie - je proces, v ktorom jedinec si osvojuje sústavu poznatkov, vedomostí, zručností, schopností, návykov a metódu ich získania. Vzdelanie - je výsledkom cieľavedomej spoločenskej činnosti a procesu neustáleho osvojovania si celej sústavy informácií, poznatkov, vedomostí, atď. jedincom. Je základnou zložkou kvalifikácie pracovnej sily.

1. Základné pojmy Kvalifikácia - schopnosť jej nositeľa vykonávať určitú pracovnú činnosť. Ovplyvňuje ju úroveň vzdelania. Základné pojmy kvalifikácie: typická zmyslová spôsobilosť, typická duševná schopnosť – inteligencia, nadanie, vlohy, teoretické vedomosti – pohotovosť, schopnosť presadiť sa, sebarealizácia, praktické zručnosti -šikovnosť

CIEĽ VZDELÁVANIA - vysokokvalifikovaná pracovná sila, zvyšovanie nárokov dynamického technologického, technického a informačného pokroku, do popredia sa dostáva profesionalizačná a humanizačná funkcia vo vzdelávaní s cieľom prípravy na povolanie, VŠ vzdelanie. FUNKCIE VZDELÁVANIA : ekonomická – vzdelanie je efektom ekonomického rastu, súčasne je jeho nevyhnutnou podmienkou. Plní ju prostredníctvom získavania kvalifikácie s cieľom pripraviť vysokoproduktívnu pracovnú silu, sociálno – kultúrna - je to zložitá širokospektrálna škála vzťahov medzi rozvojom vzdelania a ďalšími oblasťami života.

Vplyv vzdelávania a vzdelania - ovplyvňuje ľudskú osobnosť, t. j. univerzálne ľudské hodnoty, ako sú napríklad znášanlivosť, tolerancia, spolupráca, úcta, empatia, - vplýva na rodinný život tak - stabilita, výchova detí, kvalita populácie, - vplýva na spoločenskú i politickú iniciatívu - kvalita osobnosti, ako aj celej spoločnosti, - formuje vzťah ľudí ku spotrebe - vplyv na charakter a štruktúru hmotnej spotreby a spotreby služieb, - vplýva na využívanie voľného času (využitie, regenerácia, sebarealizácia, aktívny pohyb, zdravý životný štýl, atď.), - má pozitivíny vplyv na rozvoj vedy, vedných disciplín, výskumu a vývoja.

2. Organizácia a riadenie školstva Charakteristika do roku 1990: z hľadiska obsahového i formálneho v plnej kompetencii štátu, direktívny spôsob určovania učebných plánov, učebných osnov, učebníc, počtu študujúcich, financovanie formou daní cez ŠR, školský systém sformalizovaný strnulý, nepostačujúci reagovať na potreby hospodárskej praxe a občanov.

Charakteristika po roku 1990: jednotná školská sústava bola zrušená, nahradená liberálnejšou na demokratickom princípe, monopolné postavenie štátu zaniklo vytvorením priestoru pre vznik a pôsobnosť súkromných i cirkevných škôl, vstup viacerých subjektov do školstva, prejavil sa vo viaczdrojovom financovaní, systém odvetvového riadenia školstva, právna subjektivita škôl, mechanizmus ponuky a dopytu ovplyvňuje počet študujúcich s vysokou mierou rozhodovacích právomocí priamo na školách, prístup ku vzdelaniu je definovaný v Listine základných práv a slobôd.

Organizácia vzdelávania formálny školský systém – materské školy, základné školy, stredné školy, vysoké školy, mimoriadne formy školských systémov – rozširujú získané vzdelanie, rôzne formy vzdelávania – organizované mimo školskej sústavy (podnikmi, organizáciami, inštitúciami atď.), individuálne aktivity jednotlivca alebo skupiny ľudí.

Formálny školský systém predškolská výchova, základné školy, základné vzdelanie – je povinné, na štátnych a obecných školách spravidla bezplatné, stredné školy, postsekundárne vzdelávanie, univerzitný a neuniverzitný (alternatívny) spôsob realizácie vzdelania.

Výchovno vzdelávacia sústava v SR 1. Sieť škôl základné školy, základné umelecké školy, učilištia a stredné odborné učilištia, gymnáziá, stredné odborné školy, špeciálne školy, vysoké školy.

2. Sieť školských zariadení preškolské zariadenia, školské výchovné zariadenia (pre záujmové štúdium, školské zotavovacie zariadenia, školské výchovné zariadenia pre výchovu mimo vyučovania, školské zariadenia pre výchovu v  stavoch ochrannej výchovy a preventívnej výchovnej starostlivosti), školské účelové zariadenia (výchovný poradca, pedagogicko – psychologické poradne, zariadenia školského stravovania, školské hospodárstva, školské kluby).

Správa škôl a školských zariadení je zabezpečovaná prostredníctvom štátnej správy a samosprávy, ako aj privátnych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti verejného záujmu. Jednotlivé úrovne riadenia a ich kompetencie: 1. Ministerstvo školstva - riadi výkon štátnej správy v školstve, zriaďuje školské úrady, zriaďuje a ruší vybrané typy škôl a školských zriadení, - určuje a realizuje ciele výchovy a vzdelávania v školstve, z ekonomického hľadiska má nasledovné kompetencie: prideľuje prostriedky zo ŠR stanovuje sieť predškolských a školských zriadení a zaraďuje ich do siete.

2. Vyššie územné celky Zriaďujú a rušia školy a školské zariadenia vo svojej kompetencii, vymenúvajú a odvolávajú riaditeľov škôl a školských zariadení vo svojej kompetencii, spravujú zariadenia vo svojej kompetencii, kontrolujú ich hospodárenie, prideľujú finančné prostriedky súkromným a cirkevným školám a ich zariadeniam vo svojej kompetencii.

3. Obce a mestá vykonávajú štátnu správu na úseku škôl a školských zariadení, vymenúvajú a odvolávajú riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďujú a zrušia ZŠ, ZUŠ, predškolské zariadenia, MŠ, školské kluby detí a mládeže, centrá voľného času, školské kuchyne a jedálne, jazykové školy pri ZŠ, tvoria podmienoky na plnenie povinnej školskej dochádzky, kontrolujú hospodárenie školy (finančne, materiálne, majetkovo), zabezpečujú stravovanie, určujú školský obvod, prideľujú finančné prostriedky súkromným školám a ich školským zariadeniam, cirkevným školám a ich školským zariadeniam, vykonávajú kontrolu hospodárenia s pridelenými prostriedkami, schvaľujú zmluvy na nájom školských budov, miestností a školských zariadení.

4. Súkromné školy ich zriaďovateľom sú právnické osoby alebo fyzické osoby, do siete škôl ich zaraďuje Ministerstvo školstva, pričom overuje: - splnenie ekonomických, materiálnych, personálnych, kvalifikačných požiadaviek predovšetkým bezúhonnosť zriaďovateľa ak ním je fyzická osoba, - užívacie právo k objektu, priestoru, predovšetkým ich vhodnosť z hľadiska hygienických a technických noriem a tiež metodických kritérií, - posudzujú sa učebné plány a koncepcia štúdia.

5. Cirkevné školy ich zriaďovateľ sú štátom uznané cirkvi a náboženské spoločenstvá, združenia štátom uznaných cirkví, evidovaných orgánom štátnej správy, do siete škôl ich zaraďuje Ministerstvo školstva za podmienok: - užívacie právo k objektu, - vhodnosť objektu z hľadiska hygienických a technických noriem, z hľadiska metodických požiadaviek, - doklad o najvyššom vzdelaní riaditeľa školy, schválenie pedagogických dokumentov a učebných plánov ministerstvom školstva.

6. Orgány školskej samosprávy Rada školy, Obecná školská rada, Územná školská rada, sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, vyjadrujú a presadzujú záujmy verejné, riaditeľov a pedagógov, plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí, miest, orgánov samosprávnych krajov z hľadiska školskej problematiky.

Členstvo v orgánoch školskej samosprávy zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl, zvolení zástupcovia rodičov, delegovaní zástupcovia obce, mesta, VÚC, právnické a fyzické osoby, odbory, žiaci, v prípade strednej školy – osobitne žiacka školská rada, ktorá má 5 – 11 členov a náklady na jej činnosť sú hradené z rozpočtu školy, po dohode s riaditeľom školy.

3. Financovanie školstva viaczdrojové (štát, obce, mestá, VÚC, súkromné – podnikatelia, rodičia, súkromnoverejné – nadácie, granty, sponzoring, dary atď.) študenti na VŠ si sami hradia ubytovanie, stravovanie, študijné potreby, v niektorých krajinách platia školné systém pôžičiek – splácanie školného až po nástupe do praxe.

3. Financovanie školstva odvetvové – ministerstvo školstva z rozpočtovej kapitoly MŠ prostredníctvom odborov školstva, Krajských školských úradov, integrované – ministerstvo financií z rozpočtovej kapitoly MF, prostredníctvom KÚ, OÚ, VÚC, MÚ, ObÚ. Objem finančných prostriedkov na zabezpečenie vzdelávacej činnosti sa stanovuje prepočtom tzv. normatívami na žiaka (študenta), ktoré definujú podiel štátu na financovaní vzdelávacej činnosti.

Financovanie VŠ normatívne, viaže sa na počet študentov, štát definuje koeficient, ktorý zohľadňuje finančnú náročnosť študovaného odboru (táto tvorí väčšiu časť príspevku, zvyšok je určený na rozvojové činnosti), na výskum (poskytované rôznymi grantovými agentúrami na princípe súťaže), z vlastnej hospodárskej činnosti, vlastné zdroje, od sponzorov rôzneho typu (nadácie, podnikatelia, územno-správne orgány a pod.)