P R I E M Y S E L

Hospodárstvo sveta Hospodárstvo – súhrn ľudských činností, charakterizuje sa na základe vybraných kritérií (hlavne veľkostná a odvetvová štruktúra) Veľkostná štruktúra – určuje sa najčastejšie pomocou hodnoty, kt. sa vytvára v hospodárstve = hrubý domáci produkt (HDP), slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, vyjadruje sa v USD a prepočítava sa na obyvateľa daného štátu Podľa hodnoty HDP môžeme rozdeliť štáty na rozvinuté (hl. v Európe, S. Amerike, v. Ázii a v Austrálii) a rozvojové ( hl. v Afrike, L. Amerike a j. a jz. Ázii) Odvetvová štruktúra – podľa nej sa hospodárstvo člení na sektory: primárny (4% HDP, 40,5% pracujúcich), sekundárny ( 32% HDP, 20% pracujúcich), terciárny a kvartérny( terciárny a sekundárny majú najväčší podiel na svetovom HDP – 64%, zamestnávajú 39% všetkých pracujúcich) Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu terciárny a kvartérny sektor, v rozvojových hl. primárny a potom sekundárny sektor

Dôležitým ukazovateľom hospodárstva je nezamestnanosť – udáva podiel obyvateľov bez práce vzhľadom k všetkým obyvateľom, kt. môžu pracovať (ekonomicky aktívny obyvatelia), veľmi variabilný ukazovateľ – reaguje na zmeny v hospodárstve – krízy, nové investície, prírodné katastrofy,...Celosvetovo dosahuje 30%, v rozvojových krajinách – 75%, v naj vyspelejších – 4-12%. Hospodárstva štátov sveta sú prepojené cez výmenu tovarov a služieb, obchod medzi rôznymi štátmi sa nazýva zahraničný obchod. Skladá sa z exportu – vývoz tovaru a služieb ( najväčší vývoz majú Nemecko, Čína, USA) a z importu – dovoz tovarov zo zahraničia (USA, Nemecko, Čína)

Definovanie priemyselnej výroby je tá časť materiálnej výroby, kt. zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby je najdôležitejšie odvetvie NH jednotlivých krajín, ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov v priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva ( vyspelé štáty – 25% - počet zamestnaných klesá, menej rozvinuté – 14% - počet zamestnaných stúpa) rozdiely v zamestnanosti medzi krajinami sú výsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva jednotlivých štátov, kt. prechádzajú z predindustriálneho, cez industriálne až do postindustriálného obdobia ( pre každé obdobie je charakteristický určitý podiel zamestnanosti v primárnom, sekundárnom, terciárnom a kvartérnom sektore )

Vývoj podielu zamestnaných v základných sektoroch hospodárstva Primárny sektor : poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, ťažba nerastných surovín Sekundárny sektor : priemysel, stavebníctvo Terciárny sektor : obchod, služby - doprava, zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, šport Kvartérny sektor : informatika, peňažníctvo, veda, výskum

Vznik a vývoj priemyselnej výroby Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami: 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca výroba 2.Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia 3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou ( koniec 19. a zač. 20. st.), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hl. časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby. 4.Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla v Japonsku

5.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikanie počítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie energetickej náročnosti výroby, ekologizácia priemyselnej výroby Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parný stroj ako hnací stroj univerzálného významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie ( voda, vietor)

Typy a odvetvia priemyselnej výroby Podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám sa priemysel delí na : 1. primárny( ťažba surovín ) 2. sekundárny ( spracovateľský ) 3. terciárny ( opravárenská činnosť a vybrané služby ) Podľa odvetví delíme priemysel na : 1. ťažobný ( palív, rúd a i. surovín ) 2. spracovateľský : a) ťažký – energetika, hutníctvo, strojárenstvo, chemický b) spotrebný – strojárenský, chemický, textilný, potravinársky, polygrafický, kožiarsky, papiera a celulózy 3. dodávky elektriny, plynu a pary 4. dodávka vody, čistenie a odvod odpadkových vôd

Lokalizácia priemyselnej výroby Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele, kt. sa označujú ako lokalizačné činitele. Význam jednotlivých činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny a ich význam sa v historickom vývoji menil ( súvisí to s rozvojom vedy a výskumu ) Lokalizačné činitele : surovina, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh(miesto odbytu ), aglomerácia, poloha, kapitál, vládna politika, ekologické činitele – význam podčiarknutých činiteľov sa zväčšuje Pri lokalizácii priemyselnej výroby sa väčšinou berú do úvahy viaceré lokalizačné činitele (nie iba jeden) Nové netradičné lokal. činitele : strategické rozhodnutia nadnárodných spoločností, konkurencia a ceny na trhoch, ochrana životného prostredia, vládna politika jednotlivých štátov, ...

Energetika tvorí základ moderného hospodárstva, vyrába elektrickú energiu potrebnú vo všetkých odvetviach hospodárstva i v domácnostiach zdokonalením prenosu energie a zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie, klesá vplyv miesta výskytu zdrojov energie na lokalizácii priemyslu zdroje na výrobu energie delíme na : neobnoviteľné – uhlie, ropa, z. plyn, urán, horľavé bridlice a na obnoviteľné – slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy ( menej narušujú ŽP ) najvýznamnejší produkt energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alternatívne – slnečné, veterné,...) Tepelné elektrárne : spaľujú uhlie, ropu, zemný plyn, vo väčšine krajín prevláda výroba elekt. energie v týchto elektrárňach, klesá podiel uhlia na úkor ropy a zemného plynu, významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia

Jadrové elektrárne : využívajú hl Jadrové elektrárne : využívajú hl. urán, objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody na chladenie, problémy - so skladovaním jadrového odpadu, rekonštrukciou a odstavovaním ( životnosť reaktorov sa pohybuje okolo 30-40 rokov ), možnými haváriami reaktorov. Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú : Litva, Francúzsko, Slovensko, Belgicko, Ukrajina, Švédsko, Japonsko, Južná Kórea. Vodné elektrárne :Itaipu – Brazília, Kanada, Brazília, USA, Čína - Tri rokliny (1.), Rusko patria k najväčším producentom hydroenergetiky (51 % svetovej produkcie) Podiel ostatných elektrární je malý, budujú ich hospodársky vyspelé krajiny, napr. Francúzsko, USA, Island, Dánsko, ... Smery vývoja energetického hospodárstva : rýchle tempo rastu spotreby energie, zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie, zmeny vo využívaní zdrojov energie, využívanie a objavovanie nových druhov energie

Solárna elektráreň Jadrová elektráreň Vodná elektráreň Veterná elektráreň

Geotermálna elektráreň Výroba bioplynu Tepelná elektráreň

Hutníctvo zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatin, výrobou valcovaného materiálu ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví – hlavne strojárenstva delí sa na : hutníctvo železa a ocele (čierna metalurgia) a hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia) hutníctvo železa – sústreďuje sa do oblastí výskytu železnej rudy alebo koksovateľného uhlia, poprípade do prístavov. Hl. oblasti hutníctva sú : j. Ukrajina, Rusko(Ural), USA a Kanada ( obl. Veľkých jazier), Nemecko (Porúrie), Francúzsko(Lotrinsko), Poľsko(Horné Sliezsko), j.Japonsko, sv. Čína, v. India, jv. Brazília hutníctvo farebných kovov - vyrába hl. hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny, sústreďuje sa do oblasti ťažby surovín, do oblastí s veľkou spotrebou, do oblastí s lacnou energiou, do oblastí s výhodnou dopravnou polohou

Strojárenstvo je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu, má pestrú vnútornú štruktúru, delí sa na : ťažké strojárenstvo a ľahké strojárenstvo Ťažké strojárenstvo – vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky,... nachádza sa v blízkosti hutníckych závodov. Najrozšírenejším odborom je dopravné strojárenstvo ( osobné a nákladné autá, lode, lietadlá, vagóny, lokomotívy), vysoká koncentrácia výroby ( tradície, kvalitná vedeckovýskumná a vývojová základňa, ekonomické efektívnosť výroby), dominantné postavenie - USA, Japonska, Nemecka, Talianska, Francúzska,... Ľahké strojárenstvo – patrí tu elektrotechnický a kovospracujúci priemysel, vyrába elektrotechnické prístroje, motory, spotrebiče, televízory, počítače, hodinky, rádia,... v súčasnosti pribudla výroba zariadení pre automatizáciu výroby, počítačov a iných elektronických prístrojov. Tieto odbory sú nenáročné na materiál, ale potrebujú dostatok kvalifikovanej sily. K tradičným výrobcom – Japonsko, USA, V.Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, pribudli nové štáty – J. Kórea, Taiwan, Singapúr, Hongkong

Chemický priemysel patrí k veľmi rýchle sa rozvíjajúcim odvetviam, využíva stále nové suroviny a rýchlo mení druhy výrobkov spotrebuje veľa vody a energie, výrazne sa podieľa na zhoršovaní ŽP základné suroviny, kt. využíva sú : ropa, zemný plyn, uhlie, síra, rôzne druhy solí, fosfáty, apatity, ... delí sa na : priemysel anorganickej chémie – vyrába kyseliny, hnojivá, pohonné hmoty, mazadlá, oleje ...( sústreďuje sa hl. pri vodných tokoch a v prístavoch ) a na priemysel organickej chémie – vyrába plasty, umelé vlákna, kaučuk, liečivá, kozmetiku..., rozvíja sa rýchlejšie samostatným odvetvím tohto priemyslu je farmaceutický priemysel, vyžaduje čisté prostredie, kvalifikovanú pracovnú silu ( Švajčiarsko, USA, Nemecko, Japonsko,...) významné oblasti tohto priemyslu : Nemecko(Porúrie), Belgicko a Holandsko(oblasť delty Rýna a Šeldy), USA(Apalače, sv., Mexický z.), Francúzsko(rhônsko – alpská oblasť),Taliansko(s.),Ukrajina(Donbas), Švajčiarsko, okolie Perzského zálivu, Japonsko(j. pobrežie), Rusko(Povolžie,...) USA, Japonsko, z. Európa = ¾ chemickej výroby

Spotrebný priemysel vyrába výrobky pre každodennú spotrebu človeka, vyznačuje sa vysokým podielom zamestnaných žien, sústreďuje sa do oblastí s veľkým zoskupením obyvateľstva potravinársky priemysel – lokalizáciu ovplyvňuje hl. trh a miesto produkcie základných surovín, nadväzuje na poľnohospodársku výrobu, má veľa odborov (cukrovary, konzervárne, mäsozávody, mliekárne, mlyny a pekárne, tukový priemysel, ...), je pomerne rovnomerne rozmiestnený textilný priemysel – využíva prírodné materiály(bavlna, vlna, ľan, hodváb,...), produkty chemického priemyslu(syntetické vlákna),drevárskeho priemyslu ( vlákniny na priadzu, tkaniny na látky), na tento priemysel nadväzuje odevný priemysel – sústreďuje sa hl. vo veľkých mestách kožiarsky a obuvnícky priemysel – využíva prírodné a umelé materiály drevospracujúci priemysel – môžeme rozdeliť na prvovýrobu(ťažba dreva, výroba reziva a stavebného dreva)a na druhovýrobu(výroba nábytku, hračiek, športových potrieb). Spolu s priemyslom papiera a celulózy sú najviac rozšírené v pásme lesov na s. pologuli a v oblastiach tropických lesov

Priemyselné oblasti sveta rozloženie priemyslu je na Zemi nerovnomerné, charakteristickou črtou je jeho koncentrácia do vybraných oblastí – tu dochádza k spolupôsobeniu viacerých lokalizačných faktorov v rozmiestnení môžeme pozorovať : 1. najväčší priemyselný potenciál je sústredený vo vyspelých štátoch sveta ( USA, Japonsko, Nemecko, V.Británia, Francúzsko, Taliansko ) 2. Rusko – obrovské nerastné a prírodné bohatstvo, priemysel hlavne v európskej časti, vo veľkých mestách 3. v poslednom období vznikli nové priemyselné oblasti, základom kt. je ťažba a spracovanie ropy alebo elektrotechnický a kovospracujúci priemysel ( obl. Mexického zálivu, Perzského zálivu, štáty JV a V Ázie) 4. v jednotlivých krajinách je veľká koncentrácia hl. v oblastiach výskytu surovín, v oblastiach s dostatkom energie, v prístavoch alebo v aglomeráciách