Pracovnoprávne vzťahy RIFIV Pracovné právo (13. marca 2015)

Prezentace na téma: "Pracovnoprávne vzťahy RIFIV Pracovné právo (13. marca 2015)"— Transkript prezentace:

1 Pracovnoprávne vzťahy RIFIV Pracovné právo (13. marca 2015)
JUDr. Jana Žuľová, PhD.

2 Chcem sa stať zamestnávateľom
Modelová situácia: Živnostník Peter si chce založiť malú reštauráciu, v ktorej potrebuje zamestnať kuchára, čašníka a pomocnú upratovaciu silu. Poskytnite mu pracovno-právny servis v súvislosti s nasledujúcimi skutočnosťami: Inzerát na pracovnú ponuku. Výberové konanie. Príprava zmluvy/dohody. Založenie a vznik pracovnoprávneho vzťahu.

3 Ponuka zamestnania § 62 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. : je zakázané zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, národného, sociálneho pôvodu, pohlavia, veku, jazyka, viery, náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti a pod, či už priamou, alebo aj skrytou formou príkladom na inzerát so skrytým diskriminačným podtextom na základe veku, môže byť formulácia, že zamestnávateľ hľadá zamestnanca, ktorý by zapadol do mladého pracovného kolektívu s možnosťou ďalšieho kariérneho rastu... porušenie povinností zamestnávateľa pri inzerovaní môže mať za následok udelenie pokuty zo strany inšpekcie práce ponuka zamestnania okrem požiadaviek na budúceho zamestnanca zvyčajne obsahuje aj písomnosti, ktoré sa od uchádzača vyžadujú (napríklad štruktúrovaný životopis, motivačný list).

4 Ponuka zamestnania pozor však na situácie, keď inzeráty s navonok diskriminačnými prvkami sledujú objektívne odôvodnený a oprávnený cieľ na základe osobitných predpisov. Napríklad inzerát: Na pracovnú pozíciu sa hľadá elektromechanik do 25 rokov veku, pričom musí ísť o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Zamestnávateľ, ktorý uverejnil takýto inzerát mal s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podpísanú dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej sa zamestnávateľ zaviazal, že vytvorí miesta pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a úrad mu za to poskytne príspevok zo štátneho rozpočtu. Avšak pokiaľ by zamestnávateľ stanovil takéto podmienky prijatia do zamestnania bez toho, aby tým sledoval objektívne odôvodnený a oprávnený cieľ, bolo by možné znenie takéhoto inzerátu považovať za diskriminačné (spracované podľa rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 8C/119/ ). Úloha: naformulujte inzeráty podľa modelového príkladu (kuchár, čašník, pomocná upratovacia sila).

5 Predzmluvné vzťahy (pracovný pohovor)
pracovný pohovor je vstupnou bránou založenia pracovného pomeru, z právneho pohľadu ide o tzv. predzmluvné vzťahy a chyby v nich robia tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia Pomôcky: zásady správania sa na pracovnom pohovore: pracovný pohovor, tiež pohovor pri prijímaní do zamestnania, či pracovné interview, je rozhovor zamestnávateľa a uchádzača o zamestnanie formou dialógu (otázky dáva jedna aj druhá strana), ktorým si zamestnávateľ vyberá nového zamestnanca (zamestnancov) personálny manažment zaradzuje pracovné pohovory medzi najčastejšie metódy výberu zamestnancov právna regulácia tejto oblasti vzťahov vznikajúcich medzi potenciálnym zamestnancom a zamestnávateľom diktuje predovšetkým otázky, ktoré by v žiadnom prípade na pracovnom pohovore nemali odznieť

6 Predzmluvné vzťahy – informačné povinnosti zamestnávateľa
právna úprava: § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce pracovný pohovor zvyčajne začína zamestnávateľ, resp. osoba konajúca v jeho mene, ktorá pre zamestnávateľa zabezpečuje výber budúcich zamestnancov informačné povinnosti zamestnávateľa: pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu uchádzajúcu sa o zamestnanie s: právami a povinnosťami, ktoré budú pre zamestnanca vyplývať z pracovnej zmluvy, napr.: oboznámenie s pracovnou náplňou a obsahom pracovnej činnosti, ktorú má zamestnanec vykonávať, povinnosť vykonávať práce osobne, rešpektovať pokyny zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov, využívať pracovný čas plne na výkon práce a pod. pracovnými podmienkami, za ktorých bude zamestnanec vykonávať prácu, napr.: rizika práce, ktoré pri práci vznikajú, a ktoré môžu pôsobiť na zdravie zamestnanca, dĺžka pracovného času a jeho rozvrhnutie u daného zamestnávateľa a pod. mzdovými podmienkami, za ktorých bude zamestnanec vykonávať prácu: forma odmeňovania, suma základnej zložky mzdy (podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu), prípadne ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania

7 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
- chyby pri pracovných pohovoroch sa na strane zamestnávateľa vyskytujú predovšetkým pri informáciách, ktoré zamestnávateľ nesmie od uchádzača vyžadovať. Možno ich zatriediť do niekoľkých okruhových problémov:

8 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
1. Zdravotný stav potenciálneho zamestnanca Príklad č. 1 Zamestnávateľ vyžaduje od každého uchádzača o zamestnanie potvrdenie od lekára o jeho zdravotnom stav. Je na to oprávnený? Zamestnávateľ môže vyžadovať informácie týkajúce sa zdravotnej alebo psychologickej spôsobilosti, prípadne iného predpokladu na výkon práce od budúceho zamestnanca len vtedy, ak sa na daný výkon práce osobitná (zdravotná, psychologická, odborná) spôsobilosť vyžaduje. Odbornú, zdravotnú, prípadne psychologickú spôsobilosť stanovujú osobitné predpisy napríklad u: určených zamestnancov dráh podľa zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach vodičov motorových vozidiel podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb podľa zákona č. 473/2005 Z. z. Ak žiaden osobitný predpis neustanovuje predpoklad zdravotnej spôsobilosti na daný výkon práce, zamestnávateľ nie je oprávnený vyžadovať od uchádzača o zamestnania informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Platí, že ak určitý druh práce vyžaduje osobitnú spôsobilosť zamestnanca, zamestnávateľ smie uzatvoriť pracovný pomer len s osobou, ktorá osobitné predpoklady spĺňa.

9 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
2. Referencie od bývalého zamestnávateľa Príklad č. 2 Na pracovnom pohovore si zamestnávateľ od uchádzača o zamestnanie vypýtal kontakt na osobu, ktorá je spôsobilá o uchádzačovi o zamestnanie poskytnúť referencie. Aké údaje môže zamestnávateľ získavať o potenciálnom zamestnancovi napríklad u jeho bývalého zamestnávateľa? požiadavka na overenie si informácií o uchádzačovi o zamestnanie – mala by sa vždy týkať len a len práce, ktorú zamestnanec vykonával, a ktoré môžu mať vzťah k práci, o ktorú sa uchádza rozlíšenie situácie: či uchádzač o zamestnanie už bol zamestnaný, alebo sa uchádza o svoje prvé zamestnanie fyzická osoba ktorá ešte nebola zamestnaná u žiadneho zamestnávateľa - zamestnávateľ smie vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. fyzická osoba, ktorá už bola zamestnávaná - zamestnávateľ smie požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní (ich vypracovanie a náležitosti sa riadia § 75 Zákonníka práce) zamestnávateľovi nie je dovolené žiadať, aby mu pracovný posudok predložil bývalý zamestnávateľ uchádzača o zamestnanie.

10 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
3. Rodinné pomery a tehotenstvo Príklad č. 3 Zamestnávateľ na pracovnom pohovore uviedol, že už zamestnáva zamestnanca s totožným priezviskom ako uchádzač o zamestnanie a opýtal sa uchádzača, či je k tomuto zamestnancovi v nejakom príbuzenskom pomere. Ide o dovolenú otázku? rodinné pomery sú chránené pred otázkami zamestnávateľa na prijímacích pohovoroch ustanovením § 41 ods. 6 písm. d) ZP, z hľadiska obsahového naplnenia zahŕňajú široký okruh príbuzenských vzťahov i vzťahov, ktoré ich napodobňujú. je neprípustné, aby sa zamestnávateľ s možným kontrahentom pracovnej zmluvy oboznamoval otázkami typu, či si plánuje v najbližšom čase založiť rodinu, poprípade, či už rodinu má, koľko má detí, či sa má o ne kto postarať, ak ochorejú, či uchádzač žije v manželskom alebo inom partnerskom zväzku a podobne. v mnohých prípadoch sa tieto otázky týkajú vo väčšej miere uchádzačiek o zamestnanie než uchádzačov, čo je spojené so stále pretrvávajúcim rodovým stereotypom výchovy detí a starostlivosti o domácnosť výlučne ženskou časťou populácie. neprípustné sú otázky na tehotenstvo

11 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
4. Bezúhonnosť Príklad č. 4 Na pracovnú pozíciu zónového manažéra banky prijíma zamestnávateľ nového zamestnanca. Je od neho oprávnený požadovať výpis z registra trestov? zamestnávateľ môže vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o zamestnanie informáciu týkajúcu sa jej bezúhonnosti v prípade: ak to vyžaduje osobitný právny predpis, napr. zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a pod, alebo ak bezúhonnosť ako požiadavku vyžaduje povaha práce, t. z. charakter práce má objektívne zdôvodňovať preukazovanie bezúhonnosti, napr. zamestnanec bude disponovať s veľkým obnosom finančnej hotovosti, s utajovanými skutočnosťami a pod. (napríklad pozícia zónového manažéra) v pracovnom poriadku si zamestnávateľ môže vymedziť pracovné pozície, pri ktorých povaha práce odôvodňuje preukazovanie bezúhonnosti. Zákon ho pritom nelimituje, či bude požadovať preukázanie absolútnej bezúhonnosti (čistý register trestov), alebo stačí, aby zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s prácou, ktorú má vykonávať.

12 Predzmluvné vzťahy – najčastejšie chyby zamestnávateľa
5. politická, náboženská a odborová príslušnosť Do okruhu zakázaných otázok na pracovných pohovoroch patria aj otázky na členstvo v odboroch, vierovyznanie a politickú príslušnosť. okrem záväzných pravidiel, ktoré pre predzmluvné vzťahy ustanovuje § 41 Zákonníka práce je nevyhnutné, aby zamestnávateľ v plnom rozsahu pri prijímaní do zamestnania rešpektoval zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) a predpisy na ochranu súkromia a ochranu osobnosti.

13 Informačné povinnosti uchádzača
Fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce (napr. o zdravotnom stave, ktorý bráni uchádzačovi o zamestnanie pri výkone ponúknutej práce) by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu (napr. o výkone konkurenčnej činnosti u iného zamestnávateľa)

14 Osobitosti pohovoru s mladistvým
Kto je mladistvý uchádzač o zamestnanie? t. j fyzické osoby mladšie ako 18 rokov (§ 40 ods. 3 Zákonníka práce) obmedzenia, ktorými Zákonník práce obmedzuje zmluvnú voľnosť zamestnávateľa pri uzatváraní pracovnej zmluvy s mladistvým uchádzačom o zamestnanie sledujú predovšetkým ochranu jeho zdravia vo vzťahu k mladistvým Zákonník práce výslovne zakotvuje povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy (§ 41 ods. 3 Zákonníka práce) ustanovenie § 41 ods. 4 Zákonníka práce: zamestnávateľ ustanovuje povinnosť vyžiadať si na uzatvorenie pracovnej zmluvy vyjadrenie zákonných zástupcov mladistvého (ide buď o rodičov mladistvého alebo opatrovníka určeného mu rozhodnutím súdu)

15 Osobitosti pohovoru s mladistvým
Príklad Rodičia mladistvého nesúhlasia s uzavretím pracovnej zmluvy a v tomto zmysle nesúhlasné vyjadrenie zaslali aj zamestnávateľovi. Môže zamestnávateľ aj napriek tomu uzavrieť pracovnú zmluvu s mladistvým?

16 Informačné povinnosti mladistvého na pracovnom pohovore
povinnosť informovať zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa (§ 41 ods. 7 Zákonníka práce) ide o povinnosť v nadväznosti na § 85 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje pre mladistvého zamestnanca maximálny týždenný pracovný čas na 30 hodín, ak je mladistvý mladší ako 16 rokov a 37 a pol hodiny, ak je mladistvý starší ako 16 rokov, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov dĺžka pracovného času mladistvého u viacerých zamestnávateľov sa spočítava

17 Dôsledky porušenia povinností pri prijímaní do zamestnania
ak by zamestnávateľ vyžadoval od uchádzača „zakázané“ informácie, prípadne by porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, hrozí mu pokuta od inšpektorátu práce a fyzická osoba, ktorá sa uchádzala o zamestnanie, môže navyše požadovať primeranú peňažnú náhradu výšku peňažnej náhrady Zákonník práce neupravuje (§ 41 ods. 9 Zákonníka práce) nemožno sa dožadovať uzavretia pracovnej zmluvy

18 Príprava pracovnej zmluvy
Zmluvné strany – zamestnanec a zamestnávateľ Kto môže byť zamestnávateľom? (1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká plnoletosťou; dovtedy za ňu koná zákonný zástupca.

19 Príprava pracovnej zmluvy
Kto môže byť zamestnancom? Spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva vzniká, ak Zákonník práce ďalej neustanovuje inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 roku veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Otázka Vlado po prvom ročníku strednej školy zistil, že ho škola nebaví a rozhodol sa, že viac sa do školy nevráti. Svoj zámer oznámil rodičom a začal si hľadať brigádu. Bude po právnej stránke v poriadku, ak začne pracovať? Poruší zamestnávateľ Vladovým zamestnávaním zákon?

20 Obsah pracovnej zmluvy
determinovaný kogentnými ustanoveniami ZP a iných pracovnoprávnych predpisov podstatné obsahové náležitosti (§43 ods.1 ZP): druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (čo má zamestnanec robiť) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto) (kde má zamestnanec vykonávať prácu) deň nástupu do práce mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (v prípade, že sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy)

21 Obsah pracovnej zmluvy
pravidelné obsahové náležitosti: výplatné termíny pracovný čas výmera dovolenky dĺžka výpovednej doby dohoda o skúšobnej dobe - § 45 ZP skúšobnú dobu možno dohodnúť najviac na 3 mesiace a nemožno ju predlžovať musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu náhodilé obsahové náležitosti: §43 ods. 4 ZP - v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody (tak na strane zamestnanca, ako aj zamestnávateľa)

22 Príklad pre vypracovanie pracovnej náplne
Účtovník: Účtovanie účtovných prípadov Účtovníctvo, kalkulácie a rozpočtovníctvo Vnútorná metodika účtovnej jednotky a iné Ekonóm: Spracovanie účtovných závierok Kalkulácia nákladov na tvorbu cien Kontrola účtovnej dokumentácie Tvorba vnútorných predpisov v oblasti daní, účtovania Zostavovanie rozpočtov a iné Obchodný zástupca: Zabezpečovanie nákupu a predaja tovaru Predvádzanie tovaru zákazníkom, poskytovanie informácií o zložení, vlastnostiach, používaní tovaru Poskytovanie iných súvisiacich informácií s nákupom, predajom tovaru – informácie o cenách, dodacích lehotách a iné

23 Založenie pracovného pomeru
pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom (výlučný spôsob založenia pracovného pomeru - §42 ods. 1 ZP ) §42 ods. 2 ZP voľba alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie - pracovný pomer sa v tomto prípade zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po zvolení alebo vymenovaní zamestnanca jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi

24 Vznik pracovného pomeru
pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce (§46 ZP)

25 Kontrolné otázky Čo sa rozumie pracovným pomerom?
Na základe akých právnych skutočností môže vzniknúť pracovný pomer? Aké druhy pracovných pomerov upravuje Zákonník práce?

26 Druhy pracovných pomerov
kritéria rozlišovania pracovných pomerov: existencia viacerých pracovných pomerov uzavretých zamestnancom súčasne (súbežné pracovné pomery) dĺžka pracovného času dĺžka trvania pracovného pomeru miesto výkonu práce

27 Druhy pracovných pomerov
Súbežné pracovné pomery popri sebe existuje viac pracovných pomerov dva pracovné pomery na plný úväzok jeden pracovný pomer na plný úväzok a ďalšie na čiastočné úväzky niekoľko pracovných pomerov na čiastočné úväzky práva a povinnosti vyplývajúce zo súbežných pracovných pomerov sa v každom jednom pracovnom pomere zásadne posudzujú samostatne, pokiaľ ZP alebo osobitné pracovné predpisy neustanovujú inak § 50 ZP - zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu

28 Druhy pracovných pomerov
Pracovný pomer z hľadiska dĺžky pracovného času pracovný pomer v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času pracovný pomer na kratší pracovný čas (§49 ZP) kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.

29 Druhy pracovných pomerov
Pracovný pomer z hľadiska dĺžky trvania (§48 ZP) pracovný pomer na neurčitý čas: ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania pracovného pomeru ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne pracovný pomer na určitú dobu pracovný pomer s dohodnutou dobou trvania

30 Druhy pracovných pomerov
Pracovný pomer z hľadiska miesta výkonu práce pracovný záväzok môže zamestnanec plniť: na pracoviskách zamestnávateľa doma vo svojom byte alebo na inom dohodnutom mieste – tzv. domácki zamestnanci v cudzine

31 Príklad č. 1 Zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa prácu grafika v pracovnom pomere na neurčitý čas s dohodnutým pracovným časom 40 hodín týždenne. Zamestnávateľ je s prácou spokojný a navrhol zamestnancovi uzavretie ďalšej pracovnej zmluvy na 10 hodín týždenne, v rámci ktorej by zamestnanec pre zamestnávateľa vypracovával marketingové štúdie. Zamestnanec sa obáva, že dôjde k porušeniu ustanovení ZP ohľadne povolenej maximálnej dĺžky týždenného pracovného času. Má zamestnanec pravdu?

32 Môže mať zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer a súčasne aj niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru? Môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom viac pracovných pomerov? Môže mať zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov? Môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom pracovný pomer na 40-hodinový týždenný pracovný čas, ak je mu známe, že zamestnanec nemá u iného zamestnávateľa riadne skončený predchádzajúci pracovný pomer so 40-hodinovým pracovným časom? Zamestnankyňa u svojho zamestnávateľa čerpá rodičovskú dovolenku. Môže uzatvoriť ďalší pracovný pomer u iného zamestnávateľa? Ako sa vyporiadavajú nároky z viacerých pracovných pomerov?

33 PP na určitú dobu § 48 Zákonníka práce
smernica č. 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na určitú dobu Čím je špecifický pracovný pomer na určitú dobu? Aké sú platné zákonné podmienky dojednania pracovného pomeru na dobu určitú? Aký je následok nedodržania týchto podmienok?

34 PP na určitú dobu vopred dohodnuté časové trvanie pracovného pomeru (vopred stanovený čas skončenia pracovného pomeru) platné zákonné podmienky dojednania: písomná forma explicitne uvedená doba trvania PP dodržanie doby trvania (dĺžka) + podmienok reťazenia (predĺženie a opätovné dojednanie) následok nedostatkov: nevyvrátiteľná právna domnienka, že bol dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas

35 Akými spôsobmi možno vymedziť dĺžku trvania pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu?

36 Vymedzenie doby trvania PP
priamy časový (kalendárny) údaj napríklad pracovný pomer na dobu určitú trvá od 1. februára 2013 do 31. októbra , dĺžkou trvania dohodnutej práce napríklad pracovný pomer sa skončí dňom vykonania dohodnutej pracovnej úlohy... vymedzenie trvania pracovného pomeru na určitú dobu kombinovaným spôsobom, t.j. časovým vymedzením dĺžky vykonávania určitých prác a súčasne kalendárnym vymedzením maximálnej doby trvania pracovného pomeru napríklad pracovný pomer sa skončí dňom vykonania dohodnutej pracovnej úlohy, najneskôr dňom 31. augusta... alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, kedy sa má pracovný pomer skončiť (R26/2002) napríklad pracovný pomer sa skončí dňom návratu zamestnankyne XY z materskej dovolenky

37 1. Aká je maximálne prípustná dĺžka trvania pracovného pomeru na určitú dobu? 2.Aké sú podmienky pre reťazenie pracovného pomeru na určitú dobu?

38 Dĺžka trvania a reťazenie
PP na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky reťazenie: (ad 1) predĺženie alebo (ad 2) opätovné dohodnutie v rámci 2 rokov najviac dvakrát opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi

39 Môže zamestnávateľ v uvedených prípadoch pracovný pomer na dobú určitú predĺžiť? Ak áno, koľkokrát?
Zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú so zamestnancami: od do od do , prvýkrát tento pracovný pomer predĺžil do

40 Kontrolné otázky Aký je výlučný spôsob založenia pracovného pomeru?
Možno založiť pracovný pomer ešte pred jeho vznikom? Kedy vzniká pracovný pomer? Kedy vznikne pracovný pomer, ak deň nástupu do práce bude dojednaný na deň pracovného pokoja? Kedy vznikne pracovný pomer, ak v dojedaný deň nástupu do práce zamestnanec ochorie a do práce nepríde?