Fiškálna politika SR v čase hospodárskej krízy Erik Bugyi Inštitút finančnej politiky Odbor daňových príjmov a fiškálnych analýz tel.:

Prezentace na téma: "Fiškálna politika SR v čase hospodárskej krízy Erik Bugyi Inštitút finančnej politiky Odbor daňových príjmov a fiškálnych analýz tel.:"— Transkript prezentace:

1 Fiškálna politika SR v čase hospodárskej krízy Erik Bugyi Inštitút finančnej politiky Odbor daňových príjmov a fiškálnych analýz tel.: Smilovice, 5. máj 2010

2 Štruktúra prezentácie
Makroekonomický vývoj Fiškálna politika v roku 2009 Zhodnotenie opatrení z krátkodobého hľadiska Fiškálna politika v strednodobom horizonte máj 2010

3 Makroekonomická situácia
(rast v %) 2008 2009 2010 2011 2012 rozdiel skut. prog. IX/2008 Reálny HDP 6,2 -4,7 2,8 3,3 4,5 6,5 -11,2 Reálna mzda 3,4 1,3 -0,5 0,9 2,3 4,6 -3,3 Zamestnanosť 3,2 -2,8 -1,5 0,5 1,1 -4,1 Miera nezam. (stav, v %) 9,6 12,1 12,9 12,3 11,7 9,4 2,7 Inflácia (CPI) 1,6 2,1 3,7 3,9 4,0 -2,4 Saldo bežného účtu PB (v % HDP) -7,0 -3,2 -3,5 -3,9 -3,4 -2,9 -0,3 Slovensko je malá a otvorená ekonomika, závislá do veľkej miery od externého prostredia, preto pokles dopytu najväčších obchodných partnerov SR sa premietne aj do vývoja na Slovensku máj 2010 3 3

4 Fiškálna politika Slovenska v roku 2009
Ciele: zabezpečenie stability finančného trhu, zmiernenie vplyvu krízy na reálnu ekonomiku - podpora agregátneho dopytu, udržanie zamestnanosti a podpora samozamestnávania, vytvorenie podmienok pre opätovný dynamický rast ekonomiky po oživení. Relatívne priaznivá východisková fiškálna pozícia (dlh VS ku koncu roka 2008 vo výške 27,7% HDP, deficit VS vo výške 2,3% HDP) Prijaté opatrenia: opatrenia vo finančnom sektore, prehodnotenie fiškálnych cieľov, protikrízové balíčky opatrení. máj 2010

5 Opatrenia zamerané na finančný sektor
Finančný sektor ovplyvnený v porovnaní s inými krajinami minimálne vysoká ziskovosť (zisk bank. sektora: 575 mil. eur v roku 2007, 509 mil. eur v roku 2008 a 279 mil. eur v roku 2009), vysoká likvidita, nízka expozícia voči rizikovým aktívam, nízka miera nesplácania úverov a stabilné úrokové miery Ciele prijatých opatrení: zabránenie prieniku krízy na Slovensko, minimalizovanie prípadných negatívnych vplyvov, posilnenie dôvery a podporu stability finančného trhu Konkrétne opatrenia: Novelizácia zákona o ochrane vkladov – od sa zaviedla náhrada nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu Prísnejšie požiadavky na riadenie likvidity bánk a pobočiek zahraničných bánk s účinnosťou od máj 2010

6 Prehodnotenie fiškálnych cieľov
Premietnutie nepriaznivého vývoja makroekonomického prostredia V roku 2009 deficit verejnej správy dosiahol úroveň 6,8% HDP (návrh rozpočtu bol 1,7% HDP, schválený rozpočet 2,1% HDP), čo ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch Voľné pôsobenie automatických stabilizátorov (príspevok vo výške 1,2% HDP v porovnaní so scenárom bez krízy) Nepriaznivý vplyv straty potenciálneho produktu na rozpočet – príspevok k zhoršeniu deficitu približne vo výške 2,5% HDP máj 2010

7 Protikrízové balíčky (1)
Vláda SR prijala súbory opatrení na zmiernenie vplyvov globálnej krízy v troch etapách (približne 70 opatrení): prvý balík v novembri 2008 a jeho aktualizáciu v decembri 2008 druhý a tretí balík vo februári 2009 Vplyvy opatrení (v ESA95): 0,4% HDP v roku 2009 a 0,6% HDP v roku 2010 z rozpočtu verejnej správy a po 0,2% HDP v rokoch 2009 a 2010 z fondov EÚ Financovanie prostredníctvom viazania výdavkov verejnej správy zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 0,5% HDP Opatrenia: s dočasným vplyvom v rokoch 2009 a 2010 s trvalým vplyvom máj 2010

8 Protikrízové balíčky (2)
Opatrenia s dočasným vplyvom (realizované v rokoch 2009 a 2010): Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane u DPFO a zvýšenie zamestnaneckej prémie podpora strednej resp. nízkej príjmovej skupiny zvýšenie NČZD zvýši mesačný príjem zamestnancov o 9,35 eur (s hrubou mzdou do 1474 eur) a zvýšenie zamestnaneckej prémie o 15,09 eur mesačne pre daňovníkov s príjmom na úrovni minimálnej mzdy Zníženie odvodov pre SZČO – zníženie sadzby poistného do rezervného fondu solidarity (jeden z poistných fondov) z 4,75% na 2% Opatrenia v sociálnej oblasti – udržanie zamestnanosti a príspevky pre tvorbu nových pracovných miest Šrotovné – už ukončené opatrenie – prejav solidarity v rámci EÚ, koordinovaný postup odporúčala aj EK Poskytovanie pomoci občanom, ktorí v dôsledku krízy stratili schopnosť splácať úver na bývanie (prvé 3 mesiace – nulový záujem) máj 2010

9 Protikrízové balíčky (3)
Opatrenia s trvalým vplyvom: Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov u DPH zo 60 dní na 30 dní – zlepšenie cash flow firiem Zmeny v daniach na zlepšenie podnikateľského prostredia (možnosť odpočtu DPH v neskoršom zdaňovacom období, skupinová registrácia za platiteľa tejto dane, zjednodušenie daňovej evidencie pre malých podnikateľov) Stimuly pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi Zvýšenie základného imania SZRB a Eximbanky – podpora podnikania (proexportné projekty, malé a stredné podniky) Infraštruktúrne projekty (PPP projekty v oblasti výstavby diaľnic) máj 2010

10 Odhad vplyvu prijatých opatrení
Vplyv na ekonomiku možno odhadnúť prostredníctvom fiškálnych multiplikátorov – krátkodobé vplyvy fiškálnych stimulov Fiškálne multiplikátory z odhadu OECD pre jednotlivé členské krajiny (Interim Outlook 2009) Tieto boli aplikované na jednotlivé protikrízové opatrenia na Slovensku Vplyv krízy – opatrnostný motív u domácností, v prípade firiem horšie fungujúce finančné trhy môžu viesť k odkladaniu investičných rozhodnutí máj 2010

11 Fiškálne multiplikátory
Východisko - výsledky modelov v najvyspelejších ekonomikách Upravené pre jednotlivé členské krajiny o: otvorenosť ekonomiky (vyššia otvorenosť ekonomiky - nižšia účinnosť multiplikátorov) a vplyv krízy na správanie ekonomických subjektov (nižšia účinnosť multiplikátorov) Predpoklady: Nezmenená menová politika Nemeniace sa očakávania ekonomických subjektov Neuvažuje sa s efektom prelievania stimulov medzi ekonomikami Neuvažuje sa s dlhodobými efektmi opatrení (vplyv na produkčnú stránku ekonomiky) máj 2010

12 Fiškálne multiplikátory pre Slovensko
1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok Spotreba vlády 0,28 0,38 0,34 0,20 Investície vlády 0,69 0,89 0,80 0,65 0,47 Transfery domácnostiam Transfery podn. subjektom 0,08 0,14 0,13 0,10 Ostatné výdavky Daň z príjmov FO 0,12 0,24 0,21 0,17 Ostatné dane a iné príjmy Interpretácia: Kumulatívne efekty na úroveň HDP Fiškálna politika účinná pri stimulácii voľných výrobných kapacít, z dlhodobého hľadiska však nedochádza k zmene potenciálneho produktu Zdroj: OECD Interim Outlook - Interpretácia: fiškálny stimul vo výške 1% HDP zvýši úroveň HDP v 1. roku o 0,69% v prípade vládnych investícií. Najväčší vplyv má fiškálny stimul v prvom roku, od 3. roku je medziročne negatívny vplyv na úroveň HDP V prípade DPFO je priebeh mierne odlišný – možno ho vysvetliť dlhším časovým obdobím potrebným na to, aby dané opatrenie ovplyvnilo ekonomiku, a to nepriamo prostredníctvom výdavkov na konečnú spotrebu Rozdiel v multiplikátoroch spotreby vlády a investícií spočíva najmä v nižšej dovoznej náročnosti investícií. máj 2010

13 Odhadovaný vplyv opatrení vlády SR
(medziročné % zmeny HDP) 2009 2010 2011 2012 2013 Protikrízové opatrenia: 0,3 1,3 -0,2 -0,3 - Opatrenia s vplyvom podľa ESA95 0,1 0,0 - Vrátenie nadm. odpočtov DPH - Zvyšovanie zákl. imania št. podnikov - PPP projekty (výstavba diaľnic) 0,2 1,1 Viazanie výdavkov ŠR -0,1 Spolu 1,2 0,4 - príspevky k rastu reálneho HDP -0,9 -0,6 Najvýznamnejší vplyv z PPP projektov Ostatné protikrízové opatrenia s minimálnym vplyvom máj 2010

14 Fiškálna politika v strednodobom horizonte
Udržanie fiškálneho stimulu v strednodobom horizonte by malo nežiaduce efekty (crowding-out, zmena v správaní ekonomických subjektov), zároveň v rozpore s cieľom dlhodobej udržateľnosti verejných financií – potreba fiškálnej konsolidácie Na základe vývoja v roku 2009 – Slovensko zaradené pod EDP: Odporúčanie začať s konsolidáciou od roku 2010 Odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 (pri priemernom konsolidačnom úsilí 1% HDP ročne) máj 2010

15 Rozpočet verejnej správy 2010-2012
Zohľadňuje odporúčania Rady EÚ Konsolidačná stratégia založená na: úsporách vo výdavkoch verejnej správy (najmä tovary a služby a kapitálové výdavky – v roku 2010 klesnú v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 o 1,2% HDP), pomalšej indexácii kľúčových výdavkových položiek v porovnaní s rastom HDP, zahŕňa obozretnú mzdovú politiku (v rokoch 2009 až 2012 klesnú výdavky na mzdy o 1,1% HDP), ukončení platnosti protikrízových opatrení (zlepšenie salda vo výške 0,4% HDP v roku 2011). 2008 2009 2010 2011 2012 Saldo VS -2,3 -6,8 -5,5 -4,2 -3,0 Hrubý dlh VS 27,7 35,7 40,8 42,5 42,2 Rozpočet sa zostavoval pri odhade deficitu 6,3% HDP. Konsolidácia: Výlučne na výdavkovej stránke, žiadne významné zmeny v daniach pomocným faktorom môže byť aj prijatie nových fiškálnych pravidiel (výdavkové stropy, limit na dlh VS, štandardy zverejňovania informácií v procese tvorby a plnenia rozpočtu) Riziká: Nepriaznivý ekonomický vývoj Volebný rok 2010 (parlamentné voľby a komunálne voľby - obce) máj 2010

16 Ďakujem za pozornosť máj 2010

17 Otázky na diskusiu Akým spôsobom reagovala vláda ČR na vplyv globálnej krízy na českú ekonomiku? Ako vnímate prijatie protikrízových opatrení v ČR? Existuje štúdia o ich efektívnosti? máj 2010