Skupinová dynamika

Skupina jako spojnice mezi zkušenostmi „vitálního světa“ a zkušenostmi společenského systému Vitálním světem označujeme souhrn mezilidských vztahů, které jsou charakterizované přátelstvím, rodinným prostředím a každodenním sdílením zážitků z práce, školy a vůbec celého života, a které umožňuje velké vzájemné pochopení v oblasti citů. Oproti vitálnímu světu stojí vztahové zkušenosti, ke kterým dochází v rámci společenského systému a jsou typické pro politický, institucionální, ale také pro ekonomický život. Úloha skupiny u mladých v súčasnosti. Všetky výskumy medzi mládežou potvrdzujú skutočnosť trieštenia a subjektivizácie spoločenskej a existenciálnej skúsenosti mladých. Trieštenie sa prejavuje najprv v tom, že veľká časť mladých má ťažkosť dať jednotný a súvislý zmysel rôznym epizódam, z ktorých sa skladá ich život. Potom sa tiež prejavuje v ťažkosti mladých žiť skutočne svoju príslušnosť v systéme spoločnosti. Toto sa prejavuje aj tým, že mladí pripisujú existenciálny význam tým skúsenostiam spoločenských vzťahov, ku ktorým dochádza v rámci mikrokozmu. Ten je vytváraný „vitálnymi svetmi“. „Vitálnym svetom“ sa rozumie súhrn siete medziosobných vzťahov, ktoré sú charakterizované priateľstvom, rodinnosťou a každodenným zdieľaním zážitkov z práce, školy a vôbec celého života, a ktoré umožňujú veľké vzájomné pochopenie v oblasti citov. Skúsenosti vzťahov, ku ktorým dochádza v rámci systému spoločnosti sú typické pre politický a inštitucionálny život, ako aj pre život ekonomický. Tento štýl vzťahov je odmietaný a trpený a skúsenosti vzťahov sa neberú ako významné. Skúsenosť príslušnosti ku skupine sa prežíva ako významná pre mladého človeka, nakoľko skupina má typické charakteristiky vitálneho sveta. Skupina nepatrí len do oblasti vitálnych svetov, lebo je vždy podsystémom spoločenského systému. Môže byť preto považovaná za istý druh spojovacieho článku medzi skúsenosťami vzťahov vitálneho sveta a skúsenosťami spoločenského systému. Pre mladého človeka je spoločenská skúsenosť skupiny významná. Skupina mu môže umožniť otvoriť sa niektorým formám účasti na spoločenskom živote. Toto je veľmi dôležité hľadisko súčasného sveta mládeže. Skupina je miestom, kde stretanie sa ľudí môže pomáhať mladým znovu pospájať úlomky svojho každodenného života. Skupina teda z jednej strany dovoľuje animátorovi rešpektovať mladého človeka v jeho svete a súčasne mu ponúknuť aj cestu vyzrievania na osobnej i spoločenskej úrovni.

Skupina jako místo Uspokojení primárních lidských potřeb: Vnímání vlastní identity Potvrzení vlastní identity (potřeba jistoty) Posilňování individuální a společenské identity Propojením zkušeností vitálního světa a zkušenosti společenského systému umožňuje uspokojení některých primárních lidských potřeb a uvědomění členů skupiny Skupina umožňuje uspokojiť niektoré primárne ľudské potreby. Podľa vierohodnej hypotézy, ľudská komunikácia okrem plnenia úlohy základnej spoločenskej výmeny, dáva jednotlivcovi potvrdenie jeho jestvovania a osobitnej identity. Teda, počas namáhavej a dlhej cesty stáleho oddeľovania sa človeka od totality sveta, na ktorej získava vedomie seba ako jedinečného, oddeleného a odlišného indivídua, zohráva komunikácia základnú úlohu. Vedomie sa zakladá na vnímaní seba samého ako jestvujúceho vo svete a odlišnosti a podobnosti s inými ľuďmi. Komunikácia ponúka účastníkom vnímanie vlastnej identity prostredníctvom odpovedí, ktoré dostávajú na nimi vysielané posolstvá. Vyslať posolstvo znamená spýtať sa druhého: „Jestvujem? A ak jestvujem, ty ma uznávaš a prijímaš takého aký som?“ Spôsob odpovede v komunikácii je odpoveďou na otázku uznania druhého. Nepotvrdenie druhého v komunikácii je prameňom nespočítateľných patológií a je to najdeštruktívnejšia a najradikálnejšia forma popretia druhého. Úloha priamej, osobnej komunikácie tvárou v tvár je podstatná pre zaručenie osobnej identity, lebo odpovedá aj na ďalšiu otázku, ktorá je súčasťou osobnej identity a to je potreba istoty. Ak je pravda, že každá osoba, aby žila aspoň s minimálnou vyrovnanosťou a istotou, potrebuje sa cítiť uznaná , prijatá a potvrdená, aspoň zo strany istého počtu osôb, ktoré považuje za významné, je rovnako pravda, že tá istá osoba sa potrebuje cítiť uistená v tom, že názory, viery, hodnoty a informácie, ktoré má, sú pravdivé, a teda zdieľané s inými. Komunikácia medzi osobami odpovedá aj na potrebu istoty, a tým tiež posilňuje individuálnu aj spoločenskú identitu osoby. Keďže skupina je miestom, kde sa mladý človek konfrontuje s najhlbšími otázkami svojho života, je aj miestom uspokojenia jeho najhlbších potrieb, ktoré podopierajú a živia identitu ľudskej osoby. Aby sa táto úloha skupiny uplatnila, je nevyhnutné, aby skupiny nejakým spôsobom inštitucionalizovala svoju sieť vnútornej komunikácie, teda sieť komunikačných vzťahov spájajúcu svojich členov.

Skupina jako místo Uvědomění členů supiny Uvědomění si sebe Uvědomění si jednoty v odlišnosti Uvědomění si solidarity s lidstvem Uvědomění si smyslu života a) Uvedomenie si seba Je to proces, ktorý dovoľuje osobe čo najpravdivejšie poznať seba samu, druhých a spoločenskú realitu vo všeobecnosti. Aj keď je to stály proces, možno v ňom vymedziť 5 fáz: Skúsenostná a praktická konfrontácia medzi kategóriami myslenia, obrazu, ktoré má indivíduum o sebe, reálnym správaním, ktoré prejavuje v bežnom živote, a spôsobom, akým žijú ostatní členovia skupiny. Konštatovanie, čo by po skúsenostnej konfrontácii mohlo byť v kategóriách a v obraze seba u indivídua nepravé, nepravdivé, neprimerané. Podrobenie tohto rozporu rozumovému uvažovaniu tak, aby sa uviedli do krízy automatické postoje, ktoré indivíduum vyjadruje v bežnom živote, spolu s kategóriami, ktoré používa, aby skúšal seba, druhých a realitu vo všeobecnosti. Ak sa rozumové uvažovanie opiera o to, čo sa emotívne prežíva ako významné, uschopňuje osobu zbaviť sa predsudkov, falošného vedomia a automatického správania sa, čím objaví novú tvár skutočnosti, druhých a seba. Táto zmena vedomia oslobodzuje indivíduum od ťarchy podmieneností, ktoré pochádzajú z minulosti, a tým, že ho robí disponovaným riskovať pri dosahovaní dobra, otvára ho pre budúcnosť. Keď sa tento proces uskutoční následkom dynamík, ktoré sú prebudené procesom vyzrievania skupiny, dá silný impulz rastu a rozvoju vedomia, a teda výkonu slobody zo strany indivídua. Skutočne, opravdivá sloboda je tá, ktorá sa rodí zo schopnosti osoby vykonávať autonómne účinnú kontrolu nad sebou a prirodzeným a spoločenským prostredím tým, že prekonáva automatické a povinné správanie podmienené jeho osobnými dejinami, ktoré sú uchované v temnej oblasti nevedomia. Tento proces sám nie je dostatočný na to, aby úplne otvoril schránku ľudského vedomia. Potrebné sú aspoň tri ďalšie typy procesov osobného vyzrievania, aby sa vedomie zjavilo ako skrytý poklad ľudského života. Treba však povedať, že bez tohto prvého procesu, by sa nasledujúce nemohli primerane realizovať. Prvý proces je objavenie hlbokej jednoty, ktorá spája indivíduum s ostatnými ľuďmi, a ktorá sa rodí z posilnenia jeho odlišnosti. Po tomto vyzrievaní nasleduje nevyhnutne uvedomenie si solidarity, ktorá spriada osobné dejiny indivídua s dejinami blížneho a celého ľudstva. Tretia vzniká ako zrelé ovocie prvých dvoch a je to celkový zmyslel ľudskej existencie. b) Uvedomenie si jednoty v odlišnosti Tento typ vyzrievania vedomia sa rodí z objavu tej jednoty, ktorá sa odvádza s riskantného a ťažkého otvorenia sa, ktoré uskutočňuje ľudská bytosť voči druhej bytosti s cieľom budovať spoločné životné ciele. Skupina je hlavným miestom na uskutočnenie tohto typu otvorenia sa v tom istom čase, v ktorom sa posilňujú hranice osobnej identity toho, kto sa otvára. Bez tohto otvorenia sa pre zdieľanie, ľudská identita môže nadobudnúť podobu individualizmu, egoizmu a priviesť človeka na cestu narcizmu alebo strmú cestu vôle po moci. Toto sú, žiaľ, v súčasnej zložitej spoločenskej kultúre prevládajúce typy identít, ktoré plodia izolovanie (odcudzenie sa) sa od seba, od druhých a od prírody. Toto izolovanie sa je deštruktívne, lebo je živené agresivitou a násilím. c) Uvedomenie si solidarity s ľudstvom Po zdieľaní cieľov dochádza k uvedomeniu si solidárnej príslušnosti indivídua k ľudstvu a k vesmíru. Je to chvíľa, kedy osoba vníma svoje solidárne spojenie s druhými, aj s tými najvzdialenejšími v čase a v priestore. Vníma, že jej život nie je ostrovom, ale je spojený neviditeľnou niťou so životom druhých a celého sveta. Toto uvedomenie sa odohráva v hlbokých oblastiach psyché , kde sídli citovosť a pôvod zmyslu. Skupina prospieva tomuto procesu, lebo v nej je komunikácia medzi osobami veľmi blízka a je súčasne ústna, gestuálna a dotyková. Skupina tým, že osobu komunikáciou silne citovo zapája, vyťahuje ju z uzavretého súkromia. Je to niečo úplne iné ako v organizáciách a v  systéme spoločnosti. Osobitosť komunikácie v skupine umožňuje vyzrievanie zmyslu solidárnej príslušnosti indivídua k ľudstvu. d) Uvedomenie si celkového zmyslu života Skúsenosti vyzrievania vedomia, ako boli opísané, obyčajne vyvolávajú reštrukturalizáciu jeho existenciálnej orientácie, a teda prameňa zmyslu, ktorým chápe život. Takto sa čiastkové zmysly jeho existencie votkávajú do celkového zmyslu. Podmienkou pre to je, aby skupina spoločne hľadala zmysel ľudskej existencie. Nemyslí sa na teoretickej úrovni ale napr. prácou v prospech fyzicky, psychicky a sociálne trpiacich, alebo prácou na vytvorení spravodlivejších sociálnych podmienok a podmienok väčšieho rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Skupina, ktorá sa angažuje v prospech života a človeka, uskutočňuje skutočné hľadanie zmyslu, ktoré môže osvietiť vedomie jej členov.

Každá skupina je zároveň Jako všechny skupiny Jako některé skupiny Jako žádná skupina

Znalost modelu vývoje umožňuje: Objektivitu Vedení skupiny i při odchýlení se ze svého směru Poznat vynechání stádia anebo posun do dalšího Nežádat od skupiny, na co není připravená

Základní fáze vývoje skupiny Komunikace mezi rolemi Odložení masky Objevení skupiny jako útočiště Krize, vznik opravdových interakcí a samosprávy Zrání skupiny i jednotlivce Evolučný cyklus skupiny, etapy dosahovania zrelosti skupiny Skupina, ako žijúci systém, prechádza vývojom, ktorý ju vedie od detstva k dospelosti. Vyzrievanie skupiny je predpokladom pre spustenie procesov uvedomenia medzi samotnými členmi skupiny. Je úzka súvislosť medzi vyzrievaním skupiny a osobným uvedomením zo strany členov skupiny. Animácia skupín musí byť teda zameraná na zavŕšenie procesu vyzrievania skupiny. Preto je potrebné poznať etapy, ktoré členia toto vyzrievanie z hľadiska skupiny. Vývojový proces skupiny smerom k zrelosti je v základe kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj interakcií medzi členmi skupiny. Stav interakcií okrem toho, že je mierou súdržnosti a účasti členov na živote skupiny je tiež základom pre meranie dosiahnutej zrelosti skupiny. Interakcia tu znamená ten typ medziosobnej komunikácie, ktorý je charakterizovaný vzájomnosťou (opätovaním). Interakcia je komunikácia, keď odosielateľ posolstva dostáva vždy odpoveď o účinku posolstva v prijímateľovi. Analýza interakcií iste nie je jediným kritériom, ale iste základným, od ktorého sa odvádzajú ďalšie.

I.Komunikace mezi rolemi nejistota prvního kontaktu – nesnesitelné ticho nasazení masky společenské role komunikace bez přímého osobního zapojení formální komunikace, počátek společné činnosti a) Prvá etapa: komunikácia medzi rolami Keď sa nejaké osoby prvýkrát stretnú, zvyčajne tam, kde sa stretli, vznikne atmosféra nepohody a napätia, ktorá sa prejaví neznesiteľným tichom. Ak v tejto situácii animátor nič nepovie, nevstúpi do diania a obmedzí sa na pozorovanie, napätie sa prejaví ešte viac. Plne sa ukáže neistota, ktorá je prejavom úzkosti a je ako olovená platňa ťažiaca skupinu. Obyčajne sa ťažkosť rýchlo prekoná rôznymi zručnosťami a prostriedkami. Tieto zručnosti spočívajú v tom, že na začiatku vytvárania vzťahov v skupine dovolia osobám nasadiť si masku ich spoločenskej roly. Všetky animačné techniky ponúkajúce rôzne formy vzájomného predstavovania smerujú k oboznámeniu sa so spoločenskými rolami účastníkov skupiny. Pre dospelých môže byť touto maskou ich zamestnanie. Pre mladých je maskou ich neformálna rola napr. študent - šplhúň, športovec, svätuškár, vetroplach, násilník a pod.. Maska roly dovolí členom skupiny vyjsť z ochrnutia úzkosťou a neistotou, lebo im dovolí konať tak, akoby skupina bola iba časťou širšej spoločnosti, do ktorej patria. Vzťahy medzi osobami v systéme spoločnosti nie sú podľa Stoetzela nič iné ako vzťahy medzi rolami, ktorých spôsob hrania je kodifikovaný. Vzťah medzi lekárom a pacientom nie je slobodný ani spontánny, ale presne kodifikovaný. Odvíja sa totiž v presnom systéme noriem, ktoré sú dokonca v tomto prípade formálne stanovené v kódexe povinností. Skutočnosť, že vzťahy medzi osobami v živote systému spoločnosti sú vzťahy medzi kodifikovanými rolami, dáva systému spoločnosti stabilitu a identitu. Súčasne to umožňuje osobám vstúpiť do kontaktu s druhými, ktorých osobne nepoznajú bez toho, aby boli vystavení príliš silným skúsenostiam úzkosti a neistoty. Prijatie masky roly dovoľuje osobám v rodiacej sa alebo dočasnej skupine komunikovať bez priameho osobného zapojenia, ktoré môže byť zdrojom úzkosti. Opakovanie verbálnej komunikácie, ktorá je typická pre vzťahy medzi rolami v systéme spoločnosti dáva členom skupiny istotu, ktorá je však za cenu aspoň dočasného zrieknutia sa autentického stretnutia osôb mimo rôl. V tejto fáze života skupiny nie sú ešte interakcie (vo význame aký sme im dali), ale iba vzťahy zodpovedajúce formálnej a štandardizovanej komunikácii. Stačia však na to, aby umožnili nejakú spoločnú činnosť, diskusiu, prácu, šport a pod.

II. Odložení masky – první interakce Narůstající jistota Odkrytí některých aspektů svojí osobní intimity Pocit bezbrannosti (nahoty) - strach Agresivní reakce na strach (velká, ale krátká) b) Druhá etapa: Odloženie masky – zrodenie a prvé detstvo interakcií Po tom, ako si členovia skupiny nasadia masky ich vzťahy sa stanú plynulejšími a v činnosti skupiny sa dosiahne určitá úroveň. Toto spôsobí, že členovia sa „rozmrazia“ a začínajú sa cítiť istými v rámci skupiny. V tejto chvíli sú členovia pripravení odložiť masky svojich rôl a ukázať ostatným niektoré aspekty svojej osobnej intimity. Po tomto sa skoro vždy stáva, že len čo odložili masku roly a ukázali niečo z osobnej sféry, osoby sa cítia nahé, bezbranné voči možnej agresii druhých. Tento strach z druhého, ktorý je videný ako niekto zlý, uvoľní agresivitu medzi členmi skupiny. Každý útočí na druhého zo strachu, že zaútočia na neho. Práve pred týmto chránila členov skupiny maska rôl. Táto agresivita nie je v tejto fáze veľká a trvá iba krátko.

III. Objevení skupiny jako útočiště Nastolení vzájemné tolerance Objevením skupina jako útočiště před násilím z vnějšku Období bohaté na city „Chození po špičkách“ – nevyvolat konflikt Snaha ukázat své lepší stránky Překonané formalismy mezi rolemi Strach ze ztráty nabyté jednoty Primární úzkost vyvolávající vzájemnou závislost Zastavený vývoj znamená regresi c) Tretia etapa: Objavenie skupiny ako útočišťa (útulku) – regresia k interakciám čiastočne autentickým Keď sa prekoná uvoľnená agresivita medzi členmi skupiny sa nastolí vzájomná tolerancia, ktorá im umožní objaviť skupinu ako miesto, kde je dobre, kde sa možno uchýliť pred násilím páchaným v živote vonkajšej spoločnosti. Je to etapa bohatá na city, veľmi dôverná a pôsobivá, počas ktorej členovia cítia obavu zo straty jednoty, ktorú práve získali. Táto obava robí vzťahy, aj keď veľmi dôverné a osobné, nie úplne slobodnými a spontánnymi. Každá osoba prežíva obavu, že otvorené prejavenie názorov, myšlienok, pocitov môže vyvolať napätia, konflikty, či dokonca stratu jednoty. Osoby preto chodia po špičkách, a nechcú vyvolať nič, čo by narušilo klímu pokoja, ktorý v skupine zavládol. Sú to určité „medové týždne“, keď sa každý partner snaží ukázať skôr svoju lepšiu stránku ako celého seba, a keď potlačí tú časť, ktorá by mohla u druhého vyvolať nevôľu. Táto skutočnosť prezrádza, že v tejto fáze ešte nie sú prítomné opravdivé interakcie. Vzťah prekonal formalizmy medzi rolami, ale ešte nie je slobodný a spontánny, lebo vplýva naň strach zo straty ťažko nadobudnutej jednoty. Vládne tu aj primárna depresívna úzkosť spočívajúca v strachu zo straty druhého, ktorý je vnímaný ako niečo dobré. Táto úzkosť vyvoláva stav vzájomnej závislosti, ktorú členovia veľmi zdôrazňujú, no súčasne predstavuje veľmi silný popud k tomu, aby sa snažili o vyzretejšiu opravdivosť. Je to nevyhnutná a základná etapa pri dosahovaní opravdivých interakcií medzi členmi skupiny, a teda pri vyzrievaní. V niektorých skupinách sa vývoj zastaví na tejto úrovni. V tomto prípade prestanú byť miestom vyzrievania a stanú sa miestom regresie. Útulkové skupiny sú určitým druhom spoločenského materského lona, ktoré charakterizuje mnohé mládežnícke situácie. Tieto skupiny nedokázali prekonať túto fázu svojho vývoja. Z tohto hľadiska sú to skupiny zaostalé vo vývoji. Hľadajú viac regresiu do rajského stavu materského lona ako stav dospelosti s nadobudnutou vlastnou identitou a individuálnou autonómiou.

IV. Krize, vznik opravdových interakcí a somosprávy „Vyúčtování“, projevy destruktivní agresivity Vzájemné přijímání se „s odloženými maskami“ Vznik opravdových interakcí vedoucí k samosprávě Demokratické paprskovité řízení Přechod od tolerance k důvěře Zodpovědnost d) Štvrtá etapa: kríza, vznik opravdivých interakcií a samosprávy Obdobie medových týždňov prekonáva skupina skoro vždy cez bolestnú skúsenosť konfliktu a napätia medzi svojimi členmi. Nemôže to byť ani inak, lebo zrodenie sa pre opravdivé interakcie je skutočne istým druhom narodenia, či už pre jednotlivcov alebo skupinu. Znovuzrodenie je vždy sprevádzané bolestnou skúsenosťou, skoro až obetou. Bolestná skúsenosť je v tomto prípade predstavená tzv. „vyúčtovaním“. Všetko to, čo osoby prehĺtali z obavy pred rozbitím jednoty skupiny, dávajú teraz so záujmom von. Slovné potýčky medzi členmi skupiny sú v tejto fáze na dennom poriadku. Keď skupina prekoná toto rozpútanie deštruktívnej agresivity a neroztriešti sa na kusy, potom skoro iste sa medzi členmi zrodia opravdivé interakcie. Toto znamená, že osoby sa učia žiť spolu tým, že sa navzájom prijímajú také, aké sú bez maskovania. Prijímajú druhého takého, aký je z oboch strán (aj s chybami). Nastáva to, čo vo fáze vyzrievania v manželstve, keď sa partneri učia milovať sa bez toho, aby sa idealizovali. Zrodenie opravdivých interakcií dovoľuje skupine objaviť samosprávu, nastoliť problém vlastnej organizácie a vlastnej účinnosti vzhľadom na ciele, pre ktoré jestvuje. Obyčajne sa skupine v tejto fáze podarí urobiť nový náčrt vlastnej organizácie podľa modelu samosprávy v takom zmysle, že rozvíja demokratickú účasť všetkých členov na rozhodovaní a sieť sa zmení podľa lúčového modelu. Medzitým skupina prešla od tolerancie, ktorá je vždy iba čiastočným prejavom prijatia druhého, k dôvere, ktorá je účasťou všetkých členov na individuálnej slobode a práve osobnej sebarealizácie v atmosfére hlbokej vzájomnej solidarity. Projekt sebarealizácie druhého vyzýva osobu v mene lásky k zodpovednosti. Túto osobu nezväzuje úcta ľahostajná k slobode druhého, ako je to pri tolerancii. Opravdivá interakcia je prejavom lásky v spoločenskom živote.

Jak zacházet s konfliktem Od začátku vytvářet příznivou atmosféru Od začátku jasné normy, porozumění a ne výsměch Zachovávat komunikaci Empatie Všecko pochopit znamená všecko odpustit

Úloha vedoucího při konfliktu Spoutat a využít konflikt ve prospěch růstu skupiny Kontrola konfliktu přesunutím z první do druhé fáze Převzít kontrolu a stanovit hranice Výměna rolí

V. Zrání skupiny i jednotlivce Růst opravdových interakcí Osobní uvědomění závisí na zrání skupiny e) Proces vyzrievania skupiny a jednotlivca Rast opravdivých interakcií je cestou poznania seba a súčasne aj nepodmieneného otvárania sa voči tajomstvu druhého človeka. Samozrejme opis procesu nebol podrobný. To, čo je potrebné pripomenúť je, že opravdivé interakcie sú cestou, na ktorej môže osoba zanechať štýl života ovládaný normami a vonkajšími obmedzeniami a objaviť schopnosť vedome prevziať do vlastných rúk uskutočnenie vlastného životného projektu. Je to spôsob, ktorým osoba mení zmysel vlastnej existencie tak, že jej život sa stáva súvislým a jednotným. Ako sme povedali, osobné uvedomenie silne závisí od vyzrievania skupiny. Skúsenosť vyzrievania skupiny uschopňuje osobu cez opravdivejšie prijatie seba, opravdivejšie prijímať aj druhých ako aj realitu sveta a kultúry. Skúsenosť skupiny je podkladom, na ktorom môžu byť načrtnuté všetky ostatné ciele nejakého výchovného procesu. Ak sa nedosiahne toto, všetky ďalšie ciele sú ťažko dosažiteľné. Skúsenosť vyzrievania skupiny je nevyhnutnou podmienkou, i keď nie postačujúcou, každého integrálneho formačného projektu osoby.

Ukončení skupiny Neochota zaniknout Předstírání pokračování Vyrovnávání se s bolestí z odloučení (hněv, znevažování druhých, úplné vzepření se otázce ukončení, absence, pozdní příchody)

Sociální skupina a skupinová dynamiky Znaky sociální skupiny Základní dělení Struktura: status, pozice a role Koheze tenze a projekce Skupina v čase Role vedoucího skupiny