Didaktika jazykovej a literárnej výchovy Ako tvoriť projekt (SLOVOTVORBA A DETSKÁ REČ) Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

ČO UŽ VIEME? Zopakujme si: Čo musíme poznať, keď chceme tvoriť projekt zameraný na jazykovú výchovu? 1. Ako funguje jazyk. 2. Ako sa vyvíja reč a myslenie dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku. 3. Metódy stimulácie reči a myslenia dieťaťa. 4. Čo je to projekt a ako ho tvoriť.

Ukážka postupu pri tvorbe projektu zameraného na slovotvornú stránku detskej reči 1. Jazyk: poznanie teórie o slovotvornej motivácii ako o formálno-sémantickom vzťahu medzi slovami; poznanie spôsobu tvorenia odvodených a zložených slov v slovenčine. 2. Ontogenéza reči: poznanie osvojovania slovotvorne motivovaných slov po slovensky hovoriacimi deťmi v súvislosti s vývinom detského myslenia. 3. Metódy stimulácie slovotvorby v reči detí predškolského a mladšieho školského veku. 4. Tvorba projektu.

Detská reč a slovotvorba ČO BY SME MALI VEDIEŤ? Detská reč a slovotvorba Najprv sa v detskej reči objavujú odvodené slová, zložené slová sa do spontánnej komunikácie detí dostávajú neskôr a ich výskyt je oveľa zriedkavejší. Medzi prvé odvodené slová patria zdrobneniny. Špecifikom detskej reči sú vývinové okazionalizmy. 5. rok – medzník pri vytváraní schopnosti tvoriť kompozitá na základe analógie (vplyv dozrievania kognície – synteticko-analytického myslenia, používanie analógie, centrácia); 6. rok – deti majú implicitne osvojené slovotvorné pravidlá jazyka.

Ako ovplyvňuje jazyk reč dieťaťa 1. Kompozítá tvoria asi 7,5 % všetkých motivovaných slov v slovenčine. 2. Bezpríponové tvorenie slov je najmenej zastúpené v rámci derivačných slovotvorných postupov. 3. Asi 41% kompozít tvoria prenesené pomenovania. 1. Tvorenie odvodených slov si deti osvojujú skôr ako tvorenie kompozít. 2. Tvorenie kompozično-transflexného postupu je pre deti predškolského veku náročnejšie ako tvorenie kompozično-sufixálneho postupu. Najjednoduchším sa ukazuje čistý kompozičný postup. 3. Osvojovanie slovotvorného systému jazyka sa viaže na poznávanie pravidiel jazyka i budovanie pamäti zároveň, t. j. ide o komplikovanejší spôsob osvojovania ako pri gramatike.

Ako ovplyvňuje myslenie reč dieťaťa MYSLENIE DIEŤAŤA REČ DIEŤAŤA 1. Keď dieťa nemá trvalé pamäťové stopy, využíva jazykové (mentálne) pravidlá. 2. Pravidlá v jazyku majú väčšinou systémový charakter. Človek si a priori osvojuje poznatky na základe analógie a implikácie. 3. Používanie jazyka ovplyvňuje etapa kognitívneho vývinu, v ktorej sa dieťa nachádza. 1. Ak sa v detskej reči objavujú slovotvorne motivované slová , špeciálne okazionalizmy, je to znak, že dieťa má implicitne osvojené pravidlá slovotvorného systému jazyka. 2. Slovotvorné a gramatické pravidlá sa prenášajú na základe analógie (napr. podkolienky – nadkolienky, liečiť – zaliečiť). 3. Ak dieťa nemá na istej úrovni rozvinuté synteticko-analytické myslenie, nedokáže tvoriť kompozitá.

Ako a čo stimulovať pri tvorení slov v predškolskom a mladšom školskom veku Kognitívna oblasť – stimulovanie synteticko- analytického a komparatívneho myslenia, používania analógie, implikácie, kategorizácie. Komunikačná oblasť: a) stimulácia recepčných zručností – slovotvorná motivácia ako opora porozumenia slovám a textom b) stimulácia produkčných zručností – slovotvorná motivácia ako prostriedok zvyšovania slovnej fluencie a flexibility, tvorby textov.

Čo rozumieme pod pojmom projekt Projekt je plán nejakého diela – plán, podľa ktorého postupujeme pri stimulácii jazyka a reči. Projekt je plán so svojím názvom – témou. Projekt je plán s jedným – veľmi konkrétnym – cieľom. Projekt je plán so svojou štruktúrou. Projekt jazykovo- komunikačnej výchovy Téma: Viem povedať „vŕŕ“ Cieľ: Stimulovať výslovnosť hlásky „r“ Štruktúra projektu: kognitívno- komunikačný rámec E – U – R (evokácia – uvedomenie si významu – reflexia).

Projektovanie jazykovo-komunikačnej výchovy

evokácia Motivácia – získanie pozornosti žiaka (záujem o tému). Diagnostika – zisťujeme, čo dieťa vie, do akej miery má osvojené isté zručnosti. Aktivizácia – vyhľadávanie predošlých vedomostí o téme.

Uvedomenie si významu Transformuje sa poznanie, s ktorým dieťa vstupovalo, rozširujú sa vedomosti dieťaťa. Aktívne by malo byť dieťa. Smerujeme od pozorovania konkrétnych vecí k všeobecnému záveru (využívame induktívno- deduktívny myšlienkový postup).

reflexia upevňovanie poznatkov – zabezpečenie trvalosti osvojených poznatkov aplikovanie novozískaného poznatku alebo zručnosti do novej situácie, života syntéza, zhrnutie osvojených poznatkov hodnotenie výkonu

ČO BY STE EŠTE CHCELI VEDIEŤ?

Kde nájsť ďalšie informácie a ukážky Liptáková, Ľ. – Vužňáková, K.: Dieťa a slovotvorba Liptáková, Ľ. a kol.: Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie http://indi.pf.unipo.sk – projekt Prečo sa stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh (mladší školský vek)