ontogenéza detskej reči a výskumy reči po slovensky hovoriacich detí Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

Takáto úloha sa objavila v jednom z časopisov pre deti Nahraďte neprávne slovesá správnymi: S farbičkami farbičkujeme. S legom legujeme. So štetcom štetcujeme. S autíčkom autíčkujeme. Spomeňte si na to, čo poznáte o vývine detskej reči a na základe toho uvažujte, ako by ste riešili danú úlohu s deťmi predškolského veku?

Riešenie úlohy Deti v predškolskom veku tvoria okazionalizmy, pretože nemajú dostatočne osvojenú slovnú zásobu (nemajú vytvorené trvalé pamäťové stopy). Tvorba okazionalizmov je preto prirodzeným vývinovým javom. S tvorbou pamäti sa okazionalizmy z detskej reči spontánne vytrácajú. Teda vysvetľovať dieťaťu, že použilo nesprávne slovo, a chcieť od neho „správne slovo“ nie je potrebné. Naopak, tým, že dieťa používa okazionalizmy, ukazuje, že má osvojené pravidlá tvorenia slov. Daná úloha je ukážkou toho, že poznanie vývinu detskej reči môže výrazne zmeniť postoj k spôsobu stimulácie a vyučovania materinského jazyka.

Predpoklady rozvoja detskej reči vrodené univerzálne princípy (analógia, implikácia, systémovosť), zakotvené v kognitívnej báze dieťaťa; komunikačná interakcia dieťaťa s dospelým; interakcia: genetická vybavenosť jazykový input (komplex všetkých verbálnych a neverbálnych komunikačných podnetov, ktorým je dieťa vystavené od narodenia zo strany osôb, ktoré s ním nadväzujú kontakt).

Faktory ovplyvňujúce vývin reči Genetika, resp. dedičnosť (adekvátny vývin jednotlivých mozgových štruktúr a s nimi spojených psychických funkcií); Nedostatky zrakového vnímania a stav sluchu, vývinové chyby hovoridiel; Sociálne prostredie (absencia komunikácie s dieťaťom, nadbytok starostlivosti o reč, citová deprivácia).

Úrovne ontogenézy reči 0. – 1. obdobie pragmatizácie 1. – 2. obdobie sémantizácie 2. – 3. obdobie lexémizácie 3. – 4. obdobie gramatizácie po 4. roku obdobie intelektualizácie

Obdobie pragmatizácie (0 – 1. rok) Obdobie nezámernej komunikácie Reflexný krik Emocionálny krik 0 – 8 mesiacov Komunikačný krik Obdobie zámernej komunikácie od 8. mesiacov „Rozumenie reči“ – správna reakcia na pokyny, inštrukcie, zákazy, komunikácia dieťaťa prostredníctvom gest. vyjadrovanie emocionálno- vôľového zámeru Komunikačný krik Hrkútanie – spontánna tvorba všetkých možných hlások Džavotanie – tvorenie tých foném, ktoré patria do segmentálneho systému materinského jazyka Obdobie pragmatizácie (0 – 1. rok)

Obdobie sémantizácie (1 – 2) gestá prvé slová slovo + gesto = celá veta (dvojčlenná) slovo + slovo prvá gramatika prvý vek otázok: Kde je? dieťa hovorí o sebe v 3. osobe dieťa hovorí o tom, čo je tu a teraz dieťa objavuje znakový charakter slova Obdobie sémantizácie (1 – 2)

Obdobie lexémizácie (2. – 3.) zdokonaľuje sa porozumenie prvé skúsenosti s ohýbaním slov na základe analógie a implikácie tvorba rozvitých viet a súvetí používanie predložiek a spojok používanie minulého času a vyjadrovanie sa o veľmi blízkej budúcnosti používanie zámena „ja“ namiesto mena objavujú sa prvé okazionalizmy prudko narastá slovná zásoba Obdobie lexémizácie (2. – 3.)

Obdobie gramatizácie (3. – 4.) hypergeneralizácie v reči (gramatické tvary a okazionalizmy) otázky: Prečo?, Kedy? spontánna tvorba rýmov reprodukcia básničky markantné skvalitnenie morfologicko -syntaktickej jazykovej roviny Obdobie gramatizácie (3. – 4.)

Obdobie intelektualizácie (po 4. roku) v reči sa vyskytujú všetky slovné druhy verbálny prejav sa vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých Po 6. roku vo vzťahu k jazyku slovník dieťaťa čoraz viac obsahuje okrem bežných pojmov vedecké, resp. učebné pojmy dieťa uplatňuje metajazykové a metakognitívne stratégie – dieťa chápe komunikačné normy a jazykové pravidlá ako stratégie zvyšovania svojej verbálnej úspešnosti rastie zložitosť detských výpovedí spontánne vedomie sa mení na poučené Obdobie intelektualizácie (po 4. roku)

Predškolský vek implicitné poznanie jazyka Deti sa neučia o jednotlivých jazykových javoch, učia sa intuitívne vycítiť pravidlá fungovania jazyka prostredníctvom počúvania a používania reči dospelými, t. j. napodobňovaním. U detí sa primárne rozvíja hovorená komunikácia – rozvoj výslovnosti a zrozumiteľnosť reči, rozvoj slovnej zásoby, intuitívne používanie pravidiel jazyka.

Mladší školský vek explicitné poznanie jazyka Dochádza k zámernému učeniu sa o jazyku a o jeho pravidlách (deti poznávajú systém hlások, rozdiely medzi výslovnosťou a pravopisom, vznik slov a slovotvornej štruktúry a pod.). Rozvíja sa pisateľská a čitateľská zručnosť.

ČO VIEME O DETSKEJ REČI PO SLOVENSKY HOVORIACICH DETÍ? Systematický lingvistický výskum detskej reči na Slovensku sa začal zhruba až koncom 90. rokov minulého storočia. Ak sa objasňovalo fungovanie detskej reči, išlo výlučne o zvukovú stránku jazyka, teda pozorovania súviseli predovšetkým s logopedickou problematikou.

STAV VÝSKUMU DETSKEJ REČI NA SLOVENSKU Kniha o detskej reči. HORŇÁKOVÁ, K. – KAPALKOVÁ, S. – MIKULAJOVÁ, M. ŠTÚDIE O DETSKEJ REČI. Ed. D. SLANČOVÁ Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. KAPALKOVÁ, S.: a kol. Dieťa a slovotvorba. LIPTÁKOVÁ, Ľ. – VUŽŇÁKOVÁ, K. KOMPOZITÁ V SLOVENČINE. VUŽŇÁKOVÁ, K. Naratíva v detskej reči. HARČARÍKOVÁ, P. – KLIMOVIČ, M. Lingvistické štúdie o komunikácii detí. KESSELOVÁ, J. Morfológia v komunikácii detí. KESSELOVÁ, J.

UVAŽUJME Ako to asi vyzerá v školách pri stimulovaní a vyučovaní materinského jazyka vzhľadom na poznanie ontogenézy detskej reči? Ako asi riešia úlohu, ktorá bola na začiatku, učitelia s dlhodobou praxou?