Liturgický rok

Každý rok si pripomíname všetky udalosti z Ježišovho života: Jednotlivé udalosti Kristovho života liturgia nazýva „tajomstvá spásy“. Sú to spásonosné tajomstvá - keď chceme prísť do neba, máme mať na nich účasť, prežívať ich spolu s Ježišom Kristom. Počas roka sledujeme tiež ľudí, svätcov, ktorí ukázali, ako možno nasledovať Ježiša Krista, realizovať lásku v každodennom živote.   od jeho príchodu až po nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého.

Adventné obdobie obdobie prípravy na vianočné sviatky trvá približne 4 týždne / 4 adventné nedele Advent = príchod. - pripomína nám dobu, v ktorej starozákonné ľudstvo očakávalo príchod Spasiteľa. - prežíva sa v duchu kajúcnosti

Rorátne sv. omše podľa úvodného spevu do sv. omše po latinsky: Rorate coeli desuper... Roste nebesia z výsosti... slávia sa pred svitaním. V tmách pohanských bludov a v tmách dedičného hriechu zasvitla ľudstvu spása, keď sa narodila „Hviezda ranná“, Panna Mária. preto sú k úcte Preblahoslavenej Panny Márie.

V advente slávime 6. decembra spomienku na sv. Mikuláša 8. decembra prikázaný sviatok Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Vianočné obdobie slávime tajomstvo Narodenia Pána Ježiša začína sa vigíliou Narodenia Pána 24. decembra večer a končí sa nedeľou Krstu Pána (nedeľa po 6. januári). 24. december sa nazýva aj Štedrým dňom. v ten deň bol k nám Pán Boh najštedrejší, keď nám dal svojho Syna ako dar. aj kresťania sú v tento deň neobyčajne štedrí a dávajú si navzájom darčeky.

Vianočný stromček a Betlehemy ozdoby, svietidlá symbolizujú Pána Ježiša - On je Svetlom sveta. stromček - pripomína drevo kríža, na ktorom Kristus zomrel, aby nás naplnil darmi svojho milosrdenstva Betlehemy v kostoloch a v domácnostiach obsahujú figúrky osôb, o ktorých hovorí Sväté písmo pri Pánovom narodení prvý takýto betlehem postavil sv. František Assiský

Tri sv. omše 1. sv. omša o polnoci - polnočná sv. omša - na pamiatku svätej noci, v ktorú sa narodil Pán Ježiš 2. sv. omša na úsvite – pastierska sv. omša - pastieri, sa prišli pokloniť Pánu Ježišovi 3. sv. omša vo dne Tri sv. omše vyjadrujú nám trojnásobné narodenie Pána Ježiša: 1. telesné narodenie z Panny Márie, 2. duchovné narodenie v srdciach veriacich   3. večné zrodenie z Boha Otca.

Počas Vianoc slávime sviatky: sv. Štefana, mučeníka, sv. Jána, evanjelistu, sv. Neviniatok, sv. Silvestra Sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov: slávi sa 6. januára na pamiatku mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Pánovi do Betlehema tajomstvo Zjavenia Pána pripomína: príchod mudrcov od Východu, krst Pána Ježiša v Jordáne a prvý zázrak Pána v Káne Galilejskej

Pôstne obdobie - „Veľký pôst“ od Popolcovej stredy do Veľkej noci. 40 všedných dní a 6 nedieľ. (nedele bez pôstu) štyridsaťdňový pôst – pamiatka na štyridsať dní pôstu Ježiša na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia súčasní stav od siedmeho storočia

pôst, modlitba a almužna. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne - nejedlo sa mäso, zvierací tuk, dokonca ani mlieko, ani vajíčka. V súčasnosti sa kladie dôraz na vnútornú premenu, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Hlavné tri formy pokánia, ktoré nachádzame vo Sv. písme sú: pôst, modlitba a almužna.

Máme sa pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva, Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je príjemné: „postíme“ sa vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: zdržiavať sa mäsitých pokrmov, vykonať skutok nábožnosti: účasť na svätej omši a sv. prijímaní, krížová cesta, modlitba sv. ruženca, čítať aspoň desať minút Sväté písmo (Direktórium 2012, s. 28), vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých alebo hmotne pomôcť chudobným, či viacdetným rodinám a iné, zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, alkoholických nápojov alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie.

mäsom teplokrvných zvierat- nedovolené mäso chladnokrvných zvierat - dovolené (napr. ryby) prísny pôst - iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. zdržiavanie sa hlučných zábav - celý pôst je časom pokánia farár môže, ak je patričný dôvod dať dišpenz od zachovania dňa pokánia alebo zameniť skutky pokánia (kán. 1245)  

Veľkonočné obdobie Obdobie päťdesiatich dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba aj ako jedna „veľká nedeľa“. Znie radostné: ALELUJA! Osobitne to platí pre Veľkonočnú oktávu. Celé Veľkonočné obdobie je zamerané na oslavu vzkrieseného Krista a osobné prežívanie radosti z diela vykúpenia.

Trvanie – sedem nedieľ Na 40. deň po nedeli Zmŕtvychvstania Pána - Nanebovstúpenie Pána Koniec – Turíce - nedeľa Zoslania Ducha Svätého pripomínajú vyliatie Ducha Svätého na apoštolov počiatky Cirkvi (narodeniny Cirkvi) začiatok jej poslania medzi národmi (misie)

Cezročné obdobie neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva nedele pripomínajú Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti kresťanské spoločenstvo cez počúvanie Božieho slova spoznáva mravné požiadavky nového života

Druhý vatikánsky koncil bohatšie a rozmanitejšie čítanie Svätého písma, najmä v nedele kladie do stredu života kresťanského spoločenstva nedeľu ako týždenné slávenie Kristovho zmŕtvychvstania Každý týždeň, v deň, ktorý Cirkev nazvala dňom Pána, si pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s jeho požehnaným umučením vrcholnou veľkonočnou slávnosťou. Nedeľa je týždenným stretnutím sa so zmŕtvychvstalým Kristom.

V priebehu jedného liturgického roka máme dve Cezročné doby: Cezročné obdobie I. - medzi vianočným a pôstnym obdobím Cezročné obdobie II. - po veľkonočnom období až do konca liturgického roka Cezročné obdobie má 34. nedieľ  

V Cezročnom období slávime: nedeľu Najsvätejšej Trojice slávnosť Kristovho Tela a Krvi / vo štvrtok po nedeli Najsv. Trojice 29. júna sv. Petra a Pavla, apoštolov 15. augusta Nanebovzatie Panny Márie posledná nedeľa je slávnosťou Ježiša Krista Kráľa. Tento sviatok ustanovil Pius XI. v roku 1925, aby sa veriaci zasvätili Kristovi Kráľovi a aby vo verejnom živote sa uplatňovala vláda Krista Kráľa.  

Ďakujem za pozornosť  Zvládol si to! A to... na jednotku 1*