Literatúra ako umenie Vtip na úvod: Prečo blondínky dávajú tenisky do klietky? Pretože je na nich nápis PUMA!

Umenie je to súhrn umeleckých diel vytváraných v procese umeleckej činnosti umenie napodobňuje skutočnosť, spoločenský ideál. vypovedá o umelcových pocitoch, citoch a myšlienkach. Funkcie umenia: Umelecko-estetická – učí nás rozoznávať pekné a škaredé - vyvoláva u nás estetický, umelecký zážitok b) Hodnotiaca – učí nás rozlišovať medzi hodnotným, kvalitným, pekným a nehodnotným, nekvalitným a škaredým. Pretvárajúca (výchovná) – umenie môže na človeka výchovne pôsobiť, ovplyvňovať myslenie ale aj konanie človeka. Zábavná, oddychová, rekreačná – umenie dokáže pobaviť, potešiť, poskytnúť oddych, uvoľnenie.

Umenie je značne vnútorne diferencované Umenie je značne vnútorne diferencované. Poznáme veľa jeho druhov a žánrov. Napr.: Výtvarné umenie – maliarstvo, sochárstvo, grafika Slovesné umenie – poézia, próza, dráma Hudba – vokálne a inštrumentálne skladby Divadelné umenie – tragédia, komédia, herecká tvorba, scénografia LITERATÚRA tento pojem je odvodený od latinského slova littera = písmeno. Je jedným z najstarších a najrozvinutejších umení. Jej začiatky spadajú do antického Grécka, čiže do čias, v ktorých začal v slovesnej tvorbe pôsobiť slepý potulný básnik Homéra (9.-8. stor. pred n.l.) známy ako tvorca dvoch hrdinských eposov Ilias a Odysea). V súčasnosti môžeme pojem literatúra chápať dvojako: Širší význam - všetky slovesné diela rozmanitej povahy, t.j umelecké aj neumelecké texty (vedecké, politické, právnické, náboženské, publicistické) Užší význam – pod pojmom literatúra chápeme iba texty umeleckej povahy, ktoré majú umelecko-estetickú funkciu.

ROZDELENIE LITERATÚRY: Vecná literatúra Tvoria ju texty bez estetického účinku Zameriava sa na uchovávanie a prenos informácií zodpovedajúcich realite, na dokumentáciu. Delí sa na : odbornú publicistickú administratívnu Umelecká literatúra (krásna literatúra, beletria) Tvoria ju texty s estetickým zmeraním, patria sem všetky diela lyriky, epiky a drámy, ktoré majú umeleckú hodnotu. Jej súčasťou je folklór. Realitu odráža v umeleckých obrazoch.

Literárny systém a literárne podsystémy Literárne diela napriek svojej rozmanitosti a jedinečnosti vytvárajú sústavu, ktorú nazývame literárny systém. Literárny systém však netvorí jednoliaty, súdržný celok. Kompletizujú ho literárne podsystémy, ktoré sa vyznačujú osobitným poslaním v živote spoločnosti. Podsystémy: Poplulárna literatúra - Je určená pre nenáročného čitateľa. Je založená na dejovosti, emociálnosti a senzačnosti, pričom využíva postupy umeleckej literatúry. Charakterizačným znakom tejto literatúry je zameranosť na neobyčajné životné osudy a hrdinstvá. Zaraďujeme sem diela J. Nižnánskeho, J. Hrušovského a pod.

Dobrodružná literatúra Vyznačuje sa pútavým, dramatickým dejom Často sa zdôrazňuje motív nebezpečenstva. Dobrodružná literatúra sa usiluje nahradiť autentický zážitok, ponúka sprostredkované vzrušenie, dočasný únik od každodennej reality do sveta ilúzie a fantázie. Literatúra faktu Prevažuje poznávacia funkcia Stojí na rozhraní medzi umeleckou a vecnou literatúrou Ide v nej o literárne spracovanie vedeckých materiálov, faktov, historických i súčasných udalostí ,skutkov, objavov. Sústreďuje sa na rôzne témy: história, archeológia, zemepis, biológia, kultúra a pod.

Science fiction (sajns fikšn) – vedecko fantastická literatúra Hlavným znakom je, že dej je často exponovaný do budúcnosti. Stávrňujú udalosti, ktoré sa ešte neodohrali, no sú pravdepodobné podľa doterajšieho a perspektívneho vývoja vedy a techniky, napredovania ľudskej civilizácie. Druhy: tvrdá SF (Hard SF) – kladie dôraz na techniku a vedu mäkku SF (Soft SF) - sústreďuje sa na prienik do psychiky postáv. Na samom začiatku vedeckej fantastiky stojí J. Verne a jeho romány Cesta na Mesiac, 20 000 míľ pod morom a pod. Literatúra pre deti a mládež Orientuje sa na tvorbu pre vekovo ohraničený okruh čitateľov – deti a mládež – spravidla od 14-15 rokov. Patria sem jednak diela zámerne tvorené pre deti a mládež a jednak diela, ktoré sa postupom času stali čítaním deti a mládeže, no pôvodne boli napísané pre dospelých čitateľov (napr. diela J. Verna)

Slovesný folklór Angl. folk-lore – vedomosti ľudu Je súhrnom ľudovej kultúry, predovšetkým kultúry dedinského prostredia Termín folklór sa využíva na označenie všetkých druhov ľudovej tvorby. Slovesný folklór sa využíva na označenie všetkých druhov ľudovej tvorby. Je užším pojmom folkloristiky (obsahujúcej okrem epických, lyrických a dramatických textov aj hudobný a tanečný prejav) a samostatnej spoločenskovednej disciplíny národopisu (etnografie) Patria sem rozprávky, hádanky, pranostiky, piesne Autorom je kolektív, nie jednotlivec Pôvodné folklórne texty neboli určené na čítanie, ale na počúvanie alebo pozeranie a motiváciou ich vzniku bola spoločenská udalosť v živote daného etnika (národného spoločenstva) Zachoval sa tradovaním (ústnym podávaním) z generácie na generáciu

Použitá literatúra OBERT a kol.: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: LITERA, 1994. 188 s. ISBN 80-85452-33-2 SMIEŠKOVÁ, M.: Literatúra. Bratislava: Fragment, 2007. 164 s. ISBN 978-80-8089-065-0 Spracoval: Mgr. Peter Beňo www.maturitavpohode.webnode.sk