Kontrola vyučovacieho procesu Kontrola vyučovacieho procesu. Metódy a formy preverovania a hodnotenia žiakov. Kontrola: - proces, ktorým sa zisťujú a posudzujú výsledky vyučovacieho procesu, t. j stupeň dosiahnutia jeho cieľov. Kontrola vyučovacieho procesu sa teda skladá z: Zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu = preverovanie, skúšanie žiakov, teda meranie ich výkonu, zisťovanie toho, čo sa žiak naučil, čo vie v porovnaní s tým, čo by mal vedieť. Posúdenie výsledkov vyučovacieho procesu = hodnotenie žiakov, teda pripisovanie hodnoty, ale aj prejavenie názoru, postoja tým, kto hodnotí (učiteľom), tomu, kto je hodnotený (žiakovi). Hodnotenie žiakov sa vyjadruje aj vo forme čísla alebo známky, bodov a pod. čomu hovoríme klasifikácia.

Funkcie kontroly: Kontrolná (diagnostická) – určenie miery vedomostí, zručností, návykov, rozpoznanie ich postojov, schopností, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov; prognostická – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja a pod.; motivačná – udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov; výchovná – formovanie pozitívnych vlastností a postojov (napr. čestnosť, samostatnosť, vytrvalosť a pod.); informačná – dokumentácia výsledkov a ich oznámenie rodičom; rozvíjajúcu – rozvoj schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia žiakov; spätnoväzbová – získavanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahli ciele vyučovacieho procesu.

Delenie metód a foriem skúšania a hodnotenia: I. Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov pri skúšaní: ústne skúšanie, písomné skúšanie, praktické skúšanie; II. Podľa počtu skúšaných žiakov: individuálne, skupinové, hromadné; III. Podľa časového zaradenia a funkcie: prijímacie skúšky, priebežné skúšanie, súhrnné skúšanie, záverečné skúšky, opravné skúšky;

Podľa toho, s čím sa žiak, resp. jeho výkon porovnáva: rozlišujúce hodnotenie, tzv. NR hodnotenie (norm-referenced), alebo tiež hodnotenie relatívneho výkonu – výkon žiaka sa potovnáva s výkonom iných žiakov; overujúce hodnotenie, tzv. CR hodnotenie (criterion-referenced), alebo tiež hodnotenie absolútneho výkonu – žiak sa porovnáva s určitou vopred stanovenou normou; individualizované hodnotenie – žiak je porovnávaný sám so sebou v čase. Podľa časového zaradenia: priebežné hodnotenie záverečné hodnotenie Podľa cieľa: formatívne hodnotenie – jeho cieľom je spätná väzba pre žiaka; sumatívne hodnotenie – jeho cieľom je určenie výsledkov procesu učenia sa žiakov. Podľa toho, či žiaci vedia, že sa hodnotí alebo nie: formálne hodnotenie; neformálne hodnotenie

Didaktický test – metóda objektívneho písomného preverovania a hodnotenia výsledkov vyučovania Formy úloh DT: Otvorené úlohy: 1. so širokou odpoveďou: - neštrukturalizované; - štrukturalizované: - s vymedzenou štruktúrou; - so štruktúrou danou konvenčne; 2. so stručnou odpoveďou: - produkčné; - doplňovacie.

II. Zatvorené úlohy: 1. dichotomické; 2 II. Zatvorené úlohy: 1. dichotomické; 2. polytomické (s výberom odpovede); 3. priraďovacie; 4. usporiadacie.

Otvorené úlohy so širokou odpoveďou: Napr. Didaktické zásady. Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou: produkčné: Ako sa nazývajú ciele vymedzené v profile absolventa? doplňovacie: Ciele vymedzené v profile absolventa nazývame ........................... .

Zatvorené úlohy: Dichotomické: Ciele vymedzené v profile absolventa sa nazývajú špecifické ciele výučby. Áno – Nie. Polytomické: V profile absolventa sú formulované ciele: všeobecné špecifické tematických celkov inštitucionálne.

Usporiadacie úlohy: nasledujúce ciele zoraďte podľa miery všeobecnosti: špecifické 2. ........................ tematických celkov 3. ........................ inštitucionálne. 4. ........................

Jednotlivé úlohy DT sa zásadne neznámkujú, ale bodujú Jednotlivé úlohy DT sa zásadne neznámkujú, ale bodujú. Prideľovanie bodov jednotlivým úlohám DT sa nazýva skórovanie. Celkový počet bodov DT sa nazýva skóre DT. Pri otvorených úlohách so širokou odpoveďou sa používa zložené skórovanie. Úloha sa rozčlení pomocou tzv. javovej analýzy na čiastkové operácie a za každý samostatný krok v riešení úlohy sa pridelí bod. Ak pridelíme jednotlivým úlohám váhu podľa troch úrovní osvojenia od 1 do 3, dostaneme vážené skóre. Pri počte úloh nad 20 prideľovanie váhy stráca význam, lebo neovplyvňuje celkové hodnotenie žiakov. Vtedy hovoríme o neváženom skóre. Pri takomto počte úloh nie je potrebné ani zložené skórovanie, stačí skórovanie binárne. Úlohám sa prideľuje 1 bod alebo 0 bodov.

Transformácia celkového počtu bodov DT na známky sa nazýva klasifikácia DT. Pri klasifikácii DT sa používajú dva postupy: a) Arbitrárny postup - vopred sa stanoví transformačný kľúč prevodu skóre DT na známky. Za predpokladu, že v DT je zahrnuté len dôležité a reprezentatívne učivo, predstavuje kritickú hranicu osvojenia učiva 60%-ná úspešnosť v teste. V literatúre, ktorá sa zaoberá DT, za najmiernejšiu hranicu sa pokladá táto stupnica (za predpokladu, že v DT je zahrnuté len dôležité, najmä základné učivo): 0 % - 59 % ...................... nedostatočný 60 % - 70 % ...................... dostatočný 70,1 % - 80 % ..................... dobrý 80,1 % - 90 % ..................... chválitebný 90,1 % - 100 %..................... výborný Arbitrárny postup transformácie skóre na klasifikačné stupne je charakteristický pre tzv. CR - testy (DT absolútneho výkonu).

b) Štatistický postup - používa sa pri rozlišujúcich NR - testoch, čiže testoch relatívneho výkonu. Výsledky, ktoré dosiahli žiaci v triede, sa hodnotia počtom získaných bodov. Takto sa zistí dolná a horná hranica výkonu žiakov. Rozdiel bodov medzi hornou a dolnou hranicou delíme číslom 5 a dostaneme interval na zaradenie jednotlivých žiakov v danom rozpätí dosiahnutého skóre. Príklad: Dolná hranica je 25 bodov, horná 75 bodov. (75 - 25) : 5 = 10 Klasifikačná stupnica: 0 - 35 bodov .................... nedostatočný 36 - 45 bodov .................... dostatočný 46 - 55 bodov .................... dobrý 56 - 65 bodov .................... chválitebný 66 - 75 bodov .................... výborný

Portfólio: súbor rôznych produktov žiaka (slohové práce, diktáty, kresby, obrázkový materiál, zápisky a pod.), ktoré dokumentujú jeho prácu za určité obdobie. Ak sa učiteľ rozhodne hodnotiť prostredníctvom portfólia, mal by si stanoviť cieľ a kritériá hodnotenia a malo by mu byť jasné: čo bude portfólio obsahovať; kto bude materiály do portfólia ukladať; materiály od žiaka môžu byť dopĺňané aj materiálmi od učiteľov, rodičov – postrehy o žiakovi; kedy, resp. v akých časových intervaloch sa budú práce ukladať (raz za deň, týždeň a pod.)

Na zvýšenie efektívnosti vyučovania sa v súčasnosti odporúča nasledovné: Presne stanoviť ciele vyučovania, aby sme vedeli, čo vlastne chceme hodnotiť. Maximalizovať objektívnosť hodnotenia žiakov, čoho predpokladom je poznanie ich individuálnych osobitostí. Učiteľ by mal pri skúšaní vytvoriť dobrú atmosféru. V podstatne väčšej miere používať formatívne hodnotenie. Hodnotiť čo najskôr po výkone žiaka. Zapájať žiakov do procesu hodnotenia. Používať rôzne metódy skúšania. Požívať slovné hodnotenie.