Komparatívna analýza výživových politík európskych krajín Ing. Eva Matejková KŠOV, FEM, SPU v Nitre

CIEĽ PRÁCE identifikovať nedostatky vo výživy obyvateľstva Slovenskej republiky s cieľom navrhnúť odporúčania pre deklarované ciele výživovej politiky zhodnotiť z hľadiska výživy obyvateľstva postavenie Slovenska v rámci európskych krajín posúdiť zmeny a tendencie vo výžive, ktoré so vstupom do EÚ možno očakávať

MATERIÁL PRÁCE informačné zdroje výberový súbor analyzované obdobie ročenky a publikácie vydávané ŠÚ SR databáza IMF - WEO databáza FAO - FAOSTAT výberový súbor analyzované obdobie roky 1970-2000 skúmané komodity základné komodity spotrebného koša prezentácia  2 vybrané potravinové skupiny mäso a mäsové výrobky mlieko a mliečne výrobky (syry)

VÝBEROVÝ SÚBOR 21 európskych krajín: Belgicko-Luxembursko Dánsko Fínsko Francúzsko Grécko Holandsko Írsko Nemecko Nórsko Portugalsko Rakúsko Španielsko Švédsko Taliansko Veľká Británia Bulharsko Česká republika Maďarsko Poľsko Rumunsko Slovenská republika

METODIKA PRÁCE indexná analýza regresná a korelačná analýza elasticity viacrozmerná štatistická klasifikácia zhluková analýza teória konvergencie sigma konvergencia beta konvergencia

SPOTREBA POTRAVÍN V SR cieľ  popísať smery a tendencie vo výžive obyvateľstva v Slovenskej republike výživa obyvateľstva posudzovaná na základe spotreby potravín rokoch 1990-2001 prezentácia  2 vybrané potravinové skupiny mäso a mäsové výrobky mlieko a mliečne výrobky (syry)

SPOTREBA POTRAVÍN V SR vývoj spotreby mäsa a mäsových výrobkov

SPOTREBA POTRAVÍN V SR štruktúra spotreby mäsa

SPOTREBA POTRAVÍN V SR vývoj spotreby mlieka konzumného a syrov

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA A ODP komparácia štruktúry spotreby mäsa s ODP

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA A ODP komparácia spotreby syrov a mlieka konzumného s ODP

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI porovnanie spotreby mäsa na Slovensku s krajinami SVE a krajinami EÚ (+ Nórsko)

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI porovnanie spotreby mäsa z hľadiska štruktúry jeho hlavných druhov na Slovensku s krajinami SVE a krajinami EÚ (+ Nórsko)

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI porovnanie spotreby mlieka na Slovensku s krajinami SVE a krajinami EÚ (+ Nórsko)

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI porovnanie spotreby syrov na Slovensku s krajinami SVE a krajinami EÚ (+ Nórsko)

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI klasifikácia európskeho regiónu do 5 skupín posúdenie ku ktorej skupine má Slovensko z hľadiska výživy obyvateľstva najbližšie aplikácia zhlukovej analýzy časové vymedzenie: rok 1990, 1995, 2000

VÝSLEDKY ZHLUKOVEJ ANALÝZY rok 1990 rok 1995 rok 2000

KOMPARÁCIA SPOTREBY POTRAVÍN SR S EURÓPSKYMI KRAJINAMI SUN RAY grafy pre jednotlivé skupiny krajín – rok 2000 mäso mlieko ovocie cukor zelenina zemiaky obilniny rast. oleje syry živ. tuky vajcia morské ryby skupina 1 skupina 2 skupina 3 skupina 4 zemiaky mäso obilniny živ. tuky Slovensko skupina 5

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA VO VZŤAHU K HOSPODÁRSKEMU ROZHOJU KRAJINY hospodársky rozvoj krajiny  HDP v US$ .obyv.-1.rok-1 aplikácia regresnej a korelačnej analýzy D  umelá premenná D=1 krajiny SVE D=0 krajiny EÚ + Nórsko koeficienty elasticity

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA VO VZŤAHU K HOSPODÁRSKEMU ROZHOJU KRAJINY priebeh závislosti spotreby mäsa od HDP

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA VO VZŤAHU K HOSPODÁRSKEMU ROZHOJU KRAJINY priebeh závislosti spotreby mlieka od HDP

VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA VO VZŤAHU K HOSPODÁRSKEMU ROZHOJU KRAJINY koeficienty elasticity vybraných komodít

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN sigma konvergencia  variabilita spotreby potravín má v čase klesajúcu tendenciu vývoj sigma konvergencie mäsa

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN vývoj sigma konvergencie mlieka a syrov

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN beta konvergencia  spotreba potravín v krajinách s nižšou počiatočnou úrovňou spotreby majú tendenciu rásť rýchlejšie ako krajiny s vyššou úrovňou spotreby časové obdobia: roky 1970-2000, 3 subobdobia: roky 1970-1980, 1980-1990, 1990-2000 odhad koeficientov regresnej funkcie existencia beta konvergencie regresná funkcia štatisticky významná beta koeficient pozitívny (štatisticky významný)

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN zmena spotreby mäsa v období rokov 1970-2000

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN zmena spotreby mlieka v období rokov 1970-2000

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN  R2 P-hodnota Potr. skupina Roky 1970-2000 Roky 1970-1980 Mäso celkom 0,04 76% 0,000 0,03 92% Hovädzie mäso 0,02 36% 0,015 0,01 22% 0,090 Bravčové mäso 87% 88% Hydina 95% 82% Mlieko 62% 55% Syry 61% Roky 1980-1990 Roky 1990-2000 59% 13% 0,269 6% 0,541 0,08 42% 0,006 63% 27% 0,053 58% 0,05 38% 0,011 24% 0,075 53% 0,001 3% 0,774

KONVERGENČNÉ TENDECIE VO VÝŽIVE OBYVATEĽSTVA EURÓPSKYCH KRAJÍN  R2 P-hodnota Potr. skupina Roky 1970-2000 Roky 1970-1980 Mäso celkom 0,06 91% 0,000 0,03 89% Hovädzie mäso 0,02 32% 0,083 0,01 9% 0,535 Bravčové mäso 0,05 92% 0,04 85% Hydina 95% Mlieko 84% 74% Syry Roky 1980-1990 Roky 1990-2000 55% 0,006 56% 0,002 23% 0,190 30% 0,087 64% 0,001 62% 72% 70% 43% 0,018 77% 67%

PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE problémové miesta vo výžive nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a rýb nevhodná štruktúra spotreby mäsa a mäsových výrobkov vysoká spotreba cukru riešenie  námety a opatrenia:  v oblasti výroby a spracovania potravín pokračovať v dotačnej politike pre zabezpečenie dostatočného množstva ovocia, zeleniny a zemiakov počas celého roku podporovať skleníkové a fóliovníkové hospodárstvo

PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE zvýšiť spotrebu rýb prostredníctvom vlastných zdrojov  podporovať chov rýb pokračovať v podporovaní programu „Školské mlieko“  vytváranie návyku u detí podporovať výskum a vývoj nových výrobkov, ktoré sú v súlade s odporúčanými smermi výživy výrobky so znížením energetickým obsahom, znížením obsahom tukov, soli, cukru, chemických prísad zvýšením obsahom vitamínov a minerálnych látok motivovať výrobcov a spracovateľov potravín, ktoré majú zvýšenú výživnú hodnotu a sú v súlade so smermi racionálnej výživy

PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE informovať manažment potravinárskych podnikov o nových smeroch racionálnej výživy, aby v súlade s nimi zamerali svoje inovačné programy rozširovať ponuku potravín s vysokým stupňom priemyselného spracovania potravín a výrobkov s predĺženou trvanlivosťou  v oblasti osvety osveta  kľúčovú úlohu v oblasti racionalizácie výživy školská výchova  zavádzať problematiku správnej výživy do učebných osnov vzdelávanie všetkých pracovníkov, ktorí pracujú s potravinami

PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE výchova k racionálnej výžive v rodine  význam z hľadiska budúcnosti propagácia smerov racionálne výživy využitím nástrojov marketingovej komunikácie: reklama  stimulovať zvýšenie spotreby tých potravín, ktoré sú v súlade so smermi racionálnej výživy (iniciatíva štátu) podpora predaja  osloviť spotrebiteľa pri kúpe potravín publicita  zverejňovanie najnovších informácií o význame podporovaných potravín v ľudskej výžive legislatíva  označenie potravín, ktoré spĺňajú ciele výživovej a potravinovej politiky

PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE teoretický prínos práce aplikovaná teória konvergencie  nový a netradičný prístup analýzy tendencií vo výžive obyvateľstva ZÁVER začlenenie uvedených činností do výživovej a potravinovej politiky a zabezpečenie ich realizácie a predovšetkým kontroly

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ