Medzinárodná ekonomická integrácia Vývoj a formy medzinárodnej ekonomickej integrácie – pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárska únia, menová únia, úplná ekonomická integrácia, jednotný trh, Slovensko a Európska únia

Medzinárodná ekonomická integrácia Podstata ekonomickej integrácie je to najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života zahŕňa postupné prepájanie, prispôsobovanie a zbližovanie národných ekonomických štruktúr Charakteristické znaky: jej vznik je podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja, deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie je to regulovaný proces (vyžaduje činnosť štátov, hosp. združení, medzinárodných inštitúcií) vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín integráciou sa dosahuje ekonomický efekt – zvýšenie produktivity práce – Vzájomnou spoluprácou môžu národy dosiahnuť oveľa viac.

Príčiny ekonomickej integrácie efektívne riešenie otázky ekonomického rastu zväčšenie kapacity trhov – v dôsledku masovej a veľkosériovej výroby politické príčiny: po II. svetovej vojne nastala ekonomická a politická závislosť krajín západnej Európy na USA. Závažným faktorom bolo aj postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. W. Churchill v r. 1946 deklaruje potrebu „nejakej odrody Spojených štátov v Európe“ nové technologické postupy, rast nákladov, vytváranie spoločných podnikov (joint venture)

Formy ekonomickej integrácie Medzinárodná ekonomická integrácia môže byť: na mikroekonomickej úrovni - medzi podnikmi (mikroekonomickými subjektami) dohody v predvýrobnej oblasti spoločný výskum dohody v oblasti výroby špecializácia; poskytovanie licencií, patentov dohody v oblasti odbytu prieskum trhu, dohody o odbyte

Formy ekonomickej integrácie na makroekonomickej úrovni - podľa medzivládnych dohôd Pri makroekonomickej integrácii vyššia forma obsahuje opatrenia nižšej formy, no rozširuje a dopĺňa ich inými. pásmo voľného obchodu zrušenie dovozných a vývozných ciel a kvantitatívnych obmedzení v obchode s tovarmi a službami. Vo vzťahu k nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu. colná únia + jednotná colná tarifa voči nečlenským krajinám . Členské krajiny sa spájajú do jedného obchodno – politického územia voči tretím krajinám. spoločný trh +voľný pohyb kapitálu a pracovných síl , zrušenie obchodných reštrikcií ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov hospodárska únia + koordinovaná hospodárska politika štátov menová únia + Zavedenie jednotnej menovej politiky voči nečlenským krajinám. Predpokladá sa spoločná mena a menová politika (vytvorenie spoločnej centrálnej banky). Jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločný fond menových rezerv. úplná ekonomická integrácia zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky – vyžaduje vytvorenie nanárodného riadiaceho orgánud

Integračné zoskupenia Integrácia v západnej Európe: integračné zoskupenia vznikajú po 2. svetovej vojne; ako prvý ich potrebu naznačil W. Churchil: 1945-1950 – Organizácia pre hospodársku spoluprácu (neskôr Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 1948 – colná únia Beneluxu 1951 - Šesť krajín (Benelux, Francúzsko, Taliansko, Nemecko) si dalo za cieľ vytvoriť spoločný trh pre uhlie, oceľ a ostatné banské výrobky. V roku 1951 vytvorili Európske združenie pre uhlie a oceľ (ESUO), nazývané aj Montánna únia. Ďalším združením bol EURATOM (zal.1957) - Európske spoločenstvo atómovej energie. V roku 1957 bolo podpísaním "Rímskych zmlúv" vytvorené Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). 1967- splynutie inštitúcií ESUO a EHS – vzniká Európske spoločenstvo - ES

Integrácia v západnej Európe Európske spoločenstvo (ES): Spočiatku malo 6 členov, neskôr sa rozšírilo na 12 krajín. Koncom 80. rokov si dali za cieľ menovú úniu Na prechod k nej však bolo potrebné zrevidovať Rímske zmluvy. 1991 - Maastricht (Holandsko) - Maastrichtská zmluva o EÚ. Podpísaná v roku 1992. Bolo ju však potrebné ratifikovať vo všetkých parlamentoch členských krajín. 1.1.1993 - ratifikácie ukončené, vzniká Európska únia s 12 členmi. (6+Dánsko, Írsko, Veľká Británia, Grécko, Španielsko, Portugalsko) 1995 - pripájajú sa ďalší 3 členovia. (Fínsko, Rakúsko, Švédsko)

INŠTITÚCIE EÚ Inštitucionálny trojuholník: Európsky parlament – odporúča a schvaľuje Rada EÚ – rozhoduje a schvaľuje Európska komisia – navrhuje a koordinuje (má právo legislatívnej iniciatívy Európsky parlament –nadnárodná inštitúcia EÚ zložená zo zástupcov občanov členských štátov – poslancov. Voľby sa konajú každých 5 rokov. Úlohou europoslancov je zastupovať záujmy občanov členských krajín. Zasadnutia sú verejné. Právomoci a úlohy EP: Prijíma právne akty (zákonodárna právomoc) Schvaľuje rozpočet (rozpočtová právomoc) Vykonáva demokratickú kontrolu nad činnosťou inštitúcií EÚ (kontrolná právomoc) Prerokováva medzinárodné dohody a iné významné dokumenty Schvaľuje a odvoláva členov Európskej komisie

INŠTITÚCIE EÚ Rada EÚ – označovaná je aj ako „Rada ministrov“ – je zložená z ministrov členských štátov zodpovedných za určitú oblasť. Je významným rozhodovacím orgánom EÚ. Predstavitelia členských štátov na úrovni Rady EÚ zastupujú národné záujmy. Zloženie a frekvencia zasadnutí Rady EÚ sa menia v závislosti od prerokovávaných otázok. Zloženia Rady EÚ: Rada pre všeobecné záležitosti Rada pre zahraničné veci Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) Rada pre zamestnanosť, soc. Politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa Rada pre konkurencieschopnosť Rada pre dopravu, telekomunikáciu a energetiku Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov Rada pre životné prostredie Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport

INŠTITÚCIE EÚ Európska komisia – výkonný orgán EÚ. Riadi a zabezpečuje činnosť sektorových politík. Komisia je zložená z 28 komisárov – jeden z každého členského štátu. Právomoci a úlohy EK: Dohliada na správne uplatňovanie práva Dohliada na plnenie cieľov a priorít EÚ Pripravuje návrhy právnych aktov EÚ a predkladá ich na schválenie EP a Rade EÚ (ako jediný z orgánov EÚ môže predkladať návrhy právnych predpisov a z toho dôvodu je všeobecne označovaná ako „motor“ EÚ Spravuje rozpočet a predkladá predbežný návrh rozpočtu EÚ Vykonáva opatrenie, ktoré na ňu delegovala Rada EÚ Zastupuje EÚ navonok v medzinárodných vzťahoch (napr. zastupuje EÚ vo WTO) EK povinne sleduje sociálne a ekonomické podmienky v EÚ, aby zistila či navrhovaný právny akt prinesie skutočné zlepšenie v danej oblasti.

INŠTITÚCIE EÚ Súdny dvor EÚ - urovnáva spory medzi členskými krajinami, posudzuje medzinárodné dohody. Jeho najdôležitejšou úlohou je skúmanie zákonnosti právnych aktov EÚ a zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania práva EÚ. Ak existujú právne dôvody, na súd sa so žalobou môžu obrátiť aj jednotlivci, obchodné spoločnosti alebo organizácie. Európska rada – politický orgán EÚ zložený z najvyšších predstaviteľov členských štátov, z predsedu EK a z predsedu Európskej rady. Poskytuje podnety na rozvoj EÚ, určuje všeobecné politické smerovanie. Rozhoduje o spoločných stratégiách na uplatňovane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Slovensko a EÚ Prijímanie SR do EÚ 1991 - podpísaná zmluva o pridružení ČSFR. - Štatút pridruženého člena má krajina, ktorá nie je plnoprávnym členom, môže však využívať isté výhody vzájomnej spolupráce. 4.10.1993 - podpísaná zmluva o pridružení SR. 1.2.1995 - po schválení členskými krajinami sa SR stáva asociovaným členom. december 1997 - summit EÚ v Luxemburgu. Rozhodnutie začať proces rozširovania. Krajiny zosúlaďujú a porovnávajú vlastné normy s normami krajín EÚ. V dňoch 16. a 17. 2003 mája sa konalo na Slovensku referendum o vstupe do EÚ. Otázka, na ktorú slovenskí občania odpovedali znela: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ Referenda sa zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov (52,15%). Za vstup sa vyslovilo 92,46% zúčastnených. 1. mája 2004 Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpila do Európskej únie.

EZVO EZVO -Európske združenie voľného obchodu (European Free Trade Association - EFTA) vzniklo ako protiváha EHS. 1959 - podpísaná dohoda - Stockholmská konvencia 1960 - vznik EZVO. Spočiatku 7 členov (čo bolo viac ako mala EÚ). V súčasnosti 3 členovia - Island, Nórsko, Švajčiarsko. Štáty vytvorili len nižší stupeň integrácie - zónu voľného obchodu. 1977 - medzi Európskym spoločenstvom a EZVO vytvorené pásmo voľného obchodu. Týkalo sa však len niektorých priemyselných produktov. 1994 - vstúpilo do platnosti pásmo voľného obchodu týkajúce sa všetkých oblastí. Vytvoril sa tak Európsky ekonomický (hospodársky) priestor.

Ďalšie integračné zoskupenia Ďalšie integračné celky - LAFTA (Južná Amerika), NAFTA (Sev. Amerika), CEFTA, OPEC, Arabský spoločný trh. OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) (Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) -Cieľom OECD je dosiahnuť čo najvyšší hospodársky rast a zamestnanosť, zvýšiť životnú úroveň v členských štátoch, udržať finančnú stabilitu a rozvoj svetového obchodu. Sídlo má v Paríži. Členmi sú väčšina hospodársky najvyspelejších štátov sveta. Slovensko sa v roku 2000 stalo 30-tym členom OECD.

Ďalšie integračné zoskupenia Od G7 cez G8 ku G20 - skupina 7 najvyspelejších krajín sveta: USA, KAN, JAP, VB, SRN, FR, TAL Prvá konferencia sa konala v roku 1975. G7 predstavovala zoskupenie hlavných svetových mocností. Jej členovia robili všetky svoje závažné rozhodnutia až po vzájomnom dohovore a dominovali každému medzinárodnému hospodárskemu samitu. G7 + Rusko – vzniklo G8 r. 2008 – výnimočný samit, ktorý sa zaoberal prehlbujúcou sa finančnou krízou, kde bolo jasné, že zúčastniť sa musia aj krajiny ako Čína, Brazília, India, JAR..dôsledkom bolo, že vznikla G20 (pozostávajúca z 19 krajín a EÚ) – oveľa širšia skupina najväčších ekonomík sveta.