CUKRY TUKY BIELKOVINY

MONOSACHARIDY OLIGOSACHARIDY POLYSACHARIDY Cukry - Sacharidy MONOSACHARIDY OLIGOSACHARIDY POLYSACHARIDY

Monosacharidy Za základného zástupcu monosacharidov je považovaná glukóza, čiže hroznový cukor. Glukóza má v tele osobitú funkciu. Je to jediná forma cukru, ktorá prúdi v krvi a dostáva sa tak v tejto forme do celého tela. Tu sa využíva ako stály pohotový zdroj energie, alebo sa ukladá vo forme glykogénu (svalový cukor). Medzi ďalšieho zástupcu jednoduchých cukrov patrí fruktóza – ovocný cukor. Na rozdiel od glukózy nepodnecuje tvorbu inzulínu. Z hľadiska športovania, chudnutia a rysovacieho tréningu nie je tento cukor veľmi vhodný. Blokuje totiž uvoľňovanie tuku pre energetické využitie.

OLIGOSACHARIDY OLIGOSACHARIDY sú sacharidy, ktoré obsahujú 2 zvyšky molekúl monosacharidov viazaných glykozidovou väzbou. Najznámejšie sú: Maltóza (sladový cukor) je zložená z dvoch molekúl glukózy, ktoré sú spojené alfa - 1,4-glykozidovou väzbou. Vzniká hydrolýzou škrobu. Má veľký význam v pivovarníctve. Laktóza (mliečny cukor) je zložená z molekúl glukózy a galaktózy. Pre kojencov je niekoľko mesiacov zdrojom sacharidov. Sacharóza (repný cukor) je zložená z molekúl glukózy a fruktózy, ktoré sú spojené 1,2 – glykozidovou väzbou.

POLYSACHARIDY POLYSACHARIDY sú kondenzačné produkty monosacharidov. Zložené sú z viac ako 10 monosacharidových jednotiek. Nemajú sladkú chuť, nemajú redukčné vlastnosti a sú málo rozpustné vo vode (buď sú úplne nerozpustné alebo len pri vyššej teplote). Práve polysacharidov je v prírode najviac. Najznámejšie sú: Škrob je zásobný polysacharid rastlín (obilniny, ryža, zemiaky,...). V rastlinách sa nachádza vo forme zrniek. Škrob je najviac zastúpená zložka potravy. Z chemického hľadiska ide o zmes polysacharidových reťazcov. Je zložený z amylózy (tvorí 20% škrobu, je rozpustná vo vode) a amylopektínu (tvorí 80% škrobu, vo vode sa nerozpúšťa).

Glykogén je živočíšny škrob, zložený z veľkého množstva pospájaných molekúl glukózy. Je zásobnou sacharidovou látkou. V ľudskom tele je obsiahnutý asi v 380g, z toho 250g je vo svaloch, 110g v pečeni a zbytok je v krvi a iných orgánoch. Je dôležitou zásobárňou energie. Celulóza je štruktúrny polysacharid prítomný v rastlinách. Pre človeka je nestráviteľná, ľudský organizmus nemá žiaden enzým, ktorý by dokázal celulózu štiepiť. Ale je pomerne dôležitá pre správnu peristaltiku čriev. Je zložená z celobióznych jednotiek. Celulózové vlákna majú charakteristickú sekundárnu štruktúru. Jednotlivé makromolekuly sú spojené vodíkovými väzbami a vytvárajú pevné zväzky mikrokryštalickej štruktúry – micely.

TUKY TUKY – LIPIDY Tuky, čiže lipidy (grécky lipos = tuk), sú látky, ktoré sú zastúpené v celej biosfére. Nachádzajú sa v živočíšnom tele, ale i v rastlinách a v baktériách. Sú to organické látky nerozpustné vo vode, ale rozpustné v organických rozpúšťadlách. Z chemického hľadiska charakterizujeme lipidy ako estery vyšších karboxylových kyselín (mastných kyselín) a alkoholov, alebo ich derivátov. Karboxylová kyseliny – dôležitá zložky lipidov Práve prítomnosť karboxylových kyselín je pre lipidy najcharakteristickejšia, nachádzajú sa totiž v každom druhu lipidov. Karboxylové kyseliny v prírodných lipidoch majú skoro vždy párny počet uhlíkov (existujú i malé výnimky). Vysoko prevládajú nasýtené vyššie karboxylové kyseliny s 16 a 18 uhlíkmi, reťazec je nerozvetvený. Už oveľa menej sa vyskytujú nižšie monokarboxylové kyseliny.

V niektorých druhoch prírodných lipidov alebo oleja sa nachádzajú nenasýtené karboxylové kyseliny (s jednou alebo až s piatimi dvojitými väzbami). Takéto kyseliny nazývame polyenové kyseliny. Dvojité väzby majú v zásade v cis-konfigurácií. Niektoré nenasýtené monokarboxylové kyseliny sú esenciálne, organizmus si ich nedokáže sám syntetizovať. Musíme ich prijímať potravou. Napr. kyselina linolová. Počet násobných väzieb a dĺžka reťazca, výrazne ovplyvňujú teplotu topenia. Teplota topenia je u nenasýtených karboxylových kyselín tým nižšia, čím je kratší reťazec a čím viac násobných väzieb obsahuje.

Rozdelenie lipidov Zo zásady sa lipidy delia na: •jednoduché – v molekule majú len vyššie karboxylové kyseliny a alkohol •zložené – okrem karboxylových kyselín a alkoholov, obsahujú aj iné zložky (zvyšok kyseliny trihyhrogenfosforečnej, sacharidy, dusikaté látky) Jednoduché lipidy ďalej delíme na acylglyceroly a vosky.

BIELKOVINY Bielkoviny sú prírodné polymérne zlúčeniny zložené z aminokyselín (proteinogénne), ktoré sú navzájom viazané kovalentnými peptidovými väzbami. Pospájané aminokyseliny vytvaraju tzv. polipeptidove reťazce. Bielkoviny (proteíny) sú podstatou života. Kdekoľvek sa v prírode prejavuje život, v akomkoľvek vývojovom štádiu, vždy musí byť prítomná bielkovina. Aminokyseliny, ktoré vytvárajú bielkovinu, sa vyskytujú v rôznych usporiadaniach. To spôsobuje, že bielkoviny, aj keď majú podobnú chemickú štruktúru, vlastnosti majú odlišné. Všetky bielkoviny v prírode sú vytvorené kombináciou 20 aminokyselín. Toto poradie nevzniklo náhodne, ale je už zakódované v molekule DNA. Pri prvkovej analýze sa zistilo, že bielkoviny obsahujú najmä H, C, O, S, N, P. V niektorých pristupujú ešte ďalšie prvky a to Fe, I, Cu, Co, Zn, Mg, Mn a iné. Štruktúry bielkovín Pri bielkovinách rozoznávame štyri typy štruktúr: •primárna štruktúra •sekundárna štruktúra •terciárna štruktúra •kvartérna štruktúra

Primárna štruktúra je lineárne usporiadanie aminokyselín v polypeptidovom reťazci. Už primárna štruktúra bielkoviny je významná pre výslednú konformáciu makromolekuly a pre jej vlastnosti. Jediná zmena v genetickom kóde, čiže zmena v usporiadaní hoci len jednej aminokyseliny, môže mať závažné patologické dôsledky pre organizmus. Primárna štruktúra teda určuje celkovú štruktúru, vlastnosti a biologickú funkciu bielkovín. Sekundárna štruktúra predstavuje priestorové usporiadanie ďalších úsekov polypeptydového reťazca do rozličných geometrických útvarov. Najznámejšie útvary sú alfa-hélix (pravotočivá jednozávitnica) a štruktúra skladaného listu. Aby bola udržiavaná stabilita týchto štruktúr, pôsobia v nich vodíkové väzby.

Terciárna štruktúra je daná celkovým usporiadaním sekundárnych štruktúr do výslednej konformácie molekuly. Rozhoduje o tom, či bielkovina bude: •globulárna – s tvarom klbka •fibrilárna – vláknitá Táto štruktúra je stabilizovaná nekovalentnými väzbami – vodíkové, iónové, van der Waalsove sily, hydrofóbne väzby. Kvartérna štruktúra je spôsob spojenia niekoľkých polypeptidových reťazcov (protomérov) do jednej funkčnej molekuly. Nachádza sa u bielkovinách, ktoré sa skladajú z viacetých podjednotiek – pospájanie viacerých polypetidových reťazcov, (hemoglobín, enzými,...). Stabilitu zabezpečujú slabé nekovalentné hydrofóbne interakcie.

Bielkoviny môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií do niekoľkých skupín Bielkoviny môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií do niekoľkých skupín. 1.Z chemického hľadiska rozdeľujeme bielkoviny na: •jednoduché – hydrolýzou vznikne len aminokyselina •zložené (kunjugované) – súčasťou bielkoviny je aj nebielkovinová zložka (prostetické skupiny). Medzi zložené bielkoviny patria: lipoproteíny, glykoproteíny, fosfoproteíny, hemoproteíny, chromoproteíny.

AUTOR: Michal Novák Tercia B POUŽITÁ LITERATÚRA: www.google.sk www.referaty.sk