so zameraním na štruktúru právnej normy Právny poriadok Výklad pojmov so zameraním na štruktúru právnej normy

PRÁVNY PORIADOK systém právnych noriem platných v štáte v systéme práva sú konkrétnym spôsobom usporiadané sú medzi nimi určité vzťahy upravujú najrôznejšie oblasti spoločenských vzťahov

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 1. VERTIKÁLNE (hierarchické usporiadanie) Usporiadanie podľa právnej sily (je výrazom právomoci a kompetencie príslušného normotvorného štátneho orgánu) Základným zákonom štátu je ÚSTAVA. Za Ústavou zhora nadol nasledujú: ústavné zákony zákony ostatné všeobecne záväzné právne predpisy s nižším stupňom právnej sily než zákony.

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 2. HORIZONTÁLNE usporiadanie PN podľa právnej sily tak, že : zákony sú usporiadané vedľa seba a sú na tej istej úrovni Občiansky zákonník Obchodný zákonník Trestný zákon a ďalšie

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 3. PODĽA INÝCH KRITÉRIÍ Napr. metóda právnej regulácie - zaradenie PN do oblastí: občianskeho práva obchodného práva trestného práva správneho práva pracovného práva a pod.

Právna norma Všeobecne záväzné pravidlo ľudského správania sa je ustanovené alebo uznané štátom má vopred právom určenú formu jeho dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou

POJMOVÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY: normatívnosť právna záväznosť obecnosť, pokiaľ ide o predmet úpravy, najmä okruh subjektov, ktorým je norma určená vynútiteľnosť príkazu obsiahnutého v právnej norme.

Štátom stanovená forma právnej normy je stanovená v ústave alebo v osobitných zákonoch. V požiadavke na štátom stanovenú alebo uznanú formu sa rozlišujú dve stránky – procedurálna a rezultatívna procedurálna - či právnu normu schválil štátny orgán s požadovanou normatívnou kompetenciou a právomocou rezultatívna - skúmajú sa formy práva, v ktorých štát vyjadruje právne normy (v kontinentálnom právnom systéme sú to napr. zákony, nariadenia a iné právne akty - písané právo).

Záväznosť právnej normy Pravidlo správania sa je záväzné. Záväznosť právnej normy vyplýva z jej platnosti. Vzťah medzi platnosťou a záväznosťou možno vyjadriť tak, že norma vyjadrená v normatívnom právnom akte je platná, a preto zaväzuje.

Všeobecnosť Právna norma okrem toho, že je záväznou, musí byť všeobecne záväznou normou. Všeobecnosť právnej normy znamená že je adresovaná neobmedzenému počtu subjektov Na rozdiel od rozhodnutia súdu, ktorý zaväzuje len strany sporu. Všeobecnosť právnej normy znamená aj to, že aj predmet úpravy právnej normy je vyjadrený všeobecnými znakmi.

Normatívnosť Právne normy regulujú správanie ľudí tým, že ustanovujú, niečo čo má byť Požadované správanie sa v právnych normách dosahuje pomocou právnych slov a viet. V textoch právnych noriem možno nájsť právne vety, ktorými sa niečo: prikazuje (ako napr. podľa § 415 Občianskeho zákonníka “Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku...atď) zakazuje (podľa článku 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky “Cenzúra sa zakazuje”). dovoľuje (napr. ustanovenie článku 47 Ústavy Slovenskej republiky “Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom”).

Štátne donútenie - osobitný znak právnej normy štátne donútenie nepriame - činnosť štátu zameraná na to, aby subjekt dobrovoľne plnil povinnosti stanovené právnou normou štátne donútenie priame - nútené plnenie povinnosti, ktoré organizuje štát Priame štátne donútenie môže mať povahu sankcie alebo môže mať iné formy, ktoré sú prejavom špecifických mocenských metód sankcie súkromnoprávne (stanovené občianskym, obchodným, rodinným právom) sankcie verejnoprávne (stanovené právom štátnym, trestným, finančným a pod.)

Platnosť a účinnosť právnej normy Časová pôsobnosť určuje časový úsek, po ktorý norma reguluje spoločenské vzťahy Územná pôsobnosť určuje územie, na ktorom právna norma platí: na celom území štátu (ius universale) na jeho niektorej časti (ius particulare) ale aj na subjekty mimo štátu - majú exteritoriálnu pôsobnosť

Platnosť a účinnosť právnej normy Osobná pôsobnosť vymedzuje okruh osôb, pre ktoré právna norma platí: buď na všetky osoby (všeobecná osobná pôsobnosť) alebo len na určitú skupinu subjektov (špeciálna osobná pôsobnosť). výnimkou zo všeobecnej osobnej pôsobnosti právnych noriem sú diplomatické imunity a výsady, imunity poslancov a imunity sudcov

Platnosť a účinnosť právnej normy Vecná pôsobnosť je vymedzená v úvodných ustanoveniach napr. Autorský zákon v úvodnom ustanovení (§ 1) uvádza: “Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela ....“

DRUHY PRÁVNYCH NORIEM normy určité - priamo určujú pravidlo, ktoré je potrebné dodržiavať normy zmocňovacie (blanketné) - vyhradzujú vydanie príslušnej normy určitým orgánom normy odkazovacie - pri formulácii určitého pravidla sa dovolávajú inej, už existujúcej normy.

BLANKETOVÉ PRÁVNE NORMY Odkazujú na iné normy: - tieto iné normy v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúcej blanketu (splnomocnenie) nie sú ešte vydané (t.j. vyjadrené normatívnym právnym aktom) - ich vydanie nemôže predchádzať vydaniu primárnej normy, zakladajúcej právny dôvod vzniku sekundárnej normy. Čl. 102 Ústavy SR “Prezident vyhlasuje výnimočný stav na základe ústavného zákona.

ODKAZUJÚCE PRÁVNE NORMY Vždy odkazujú: - na platný a určitý (konkrétny) normatívny právny akt alebo normatívne právne akty, - prípadne na platné a určité (konkrétne) ustanovenie normatívneho právneho aktu - pri odkaze na iný právny predpis sa používa všeobecnejšie označenie tohto predpisu a jeho priama citácia sa uvádza v poznámke pod čiarou. Napr. Zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov pri súhlase dotknutej osoby poskytnúť svoje osobné údaje na spracovanie poskytovateľovi - odkaz na Zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise.

KOGENTNÉ NORMY (kategorické, imperatívne) nedovoľujú odchýlky od určených práv a povinností nepripúšťajú výnimky nemôžeme ich meniť ani dohodou strán

DISPOZITÍVNE - odporúčajúce Dávajú subjektom právnych vzťahov možnosť, aby si v stanovených medziach určili: obsah práv a obsah povinností

ČLENENIE PRÁVNYCH NORIEM PODĽA PRÁVNEJ SILY Základom právneho systému podľa právnej sily je Ústava SR. Od nej sa odvíjajú a odvodzujú: primárne (pôvodné) právne normy sekundárne (odvodené) právne normy.

majú najvyššiu právnu silu 1. ÚSTAVNÉ ZÁKONY majú najvyššiu právnu silu nemôžu sa meniť obyčajnými zákonmi, resp. zákonmi s nižšou právnou silou menia sa osobitným zákonodarným postupom a určenou kvalifikovanou väčšinou v zákonodarnom zbore - trojpätinová väčšina všetkých poslancov - (čl. 84 Ústavy SR) ich účelom - garancia vyššej právnej sily ústavných zákonov v porovnaní so zákonmi

PRIMÁRNE PRÁVNE NORMY Prijímajú ich orgány so zákonodarnou a ústavodarnou právomocou orgány miestnej samosprávy (primárnosť samosprávnych nariadení je nesporná; sporná môže byť ich právna sila) Primárnosť noriem sa navonok prejavuje: druhom právomoci št. orgánov, ktoré ich prijímajú pôvodnosťou právnej úpravy vyšším stupňom právnej sily názvoslovím, ktoré ich zreteľne odlišuje od sekundárnych právnych noriem Patria sem: ústavné zákony, zákony, zákonné opatrenia

SEKUNDÁRNE PRÁVNE NORMY (nazývané aj vykonávacie právne predpisy) Prijímajú ich: štátne orgány s výkonnou právomocou (vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a tiež samosprávy vo veciach, v ktorých obce plnia úlohy štátnej správy) Sú to najmä: nariadenia vlády všeobecne záväzné právne predpisy všeobecne záväzné nariadenia

Každá norma je všeobecná 1. GENERÁLNE PRÁVNE NORMY (ius generale) 2. ŠPECIÁLNE PRÁVNE NORMY (ius speciale) Každá norma je všeobecná Triedenie právnych noriem na generálne a špeciálne je ich delením podľa stupňa či miery všeobecnosti vyjadrenia, t.j. : predmetu právnej normy (dispozície) vo vzťahu k povinnostným subjektom a podmiekam (hypotéza) za ktorých má nastať dispozícia, t.j. následok stanovený právnou normou

PRÍKLAD: OBČIANSKY ZÁKONNÍK vo vzťahu k: - Autorskému zákonu - Obchodnému zákonníku - zákonu o vlastníctve bytov je ius generale (generálnou/všeobecnou právnou normou).

PRÍKLAD: OBCHODNÝ ZÁKONNÍK je (môže byť) v inom vzťahu generálnou normou, kým iné zákony, napr.: - Zákon o konkurze a vyrovnaní - Zmenkový a šekový zákon - Zákon o cenných papieroch sú špeciálne normy (ius speciale ) vo vzťahu k Obchodnému zákonníku

ZÁKON - základný prameň práva Návrh zákona predkladajú výbory NR SR poslanci NR SR vláda SR

ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY: Vlastné členenie textu môžeme rozlišovať na: gramatické formálno právne významovo právne

GRAMATICKÁ ŠTRUKTÚRA: Základnú gramatickú štruktúru predstavuje: 1. VETA - sekvencia slov (od veľkého písmena až po bodku) 2. SUBVETY - napr. vety hlavné a vedľajšie.

Formálnoprávna štruktúra PN (typická pre právne predpisy) hlavička preambula nadpisy jadro, t.j. označené právne bloky paragraf odstavec písmeno body a úseky podpisy prílohy (tabuľky a obrázky).

HLAVIČKA právneho predpisu Skladá sa z identifikačného čísla právneho predpisu z typu predpisu (zákon, vyhláška, nariadenie z označenia autora (kto predpis vydal) dátum vydania názov predpisu. PREAMBULA - tvoria ju vety, nasledujúce za hlavičkou - formálne nie sú označené ako právne bloky.

Hlavička právneho predpisu 1/1993 Z.z. Zákon Národnej rady Slovenskej Republiky zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky číslo predpisu: 1/1993 druh predpisu: Zákon autor predpisu: NR SR dátum prijatia: 16. december 1992 názov predpisu: o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

2. OZNAČENÉ PRÁVNE BLOKY (jadro PN) 1. NADPISY Rozlišujú sa na: formálne - HLAVA, ČASŤ, ODDIEL neformálne - Spoločné užívanie bytu, Trestné činy proti životu a zdraviu 2. OZNAČENÉ PRÁVNE BLOKY (jadro PN) Paragraf - základná štrukturálna jednotka právneho textu (resp. ustanovenie zákona). Člení sa na nižšie jednotky: odstavce, body, písmená, úseky.

SA VYHLASUJÚ UVEREJNENÍM V ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zák. č. 1/1993 Z.z. zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zmena: 44/1998 Z.z. Zmena: 276/2001 Z.z. Zmena: 275/2002 Z.z. Zmena: 100/2003 Z.z. § 1 (1) - Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony NR SR - Nariadenia vlády Slovenskej republiky - Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, - Národnej banky Slovenska - Rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi - Návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR - Medzinárodné zmluvy SA VYHLASUJÚ UVEREJNENÍM V ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

(2) V Zbierke zákonov sa uverejňujú a) uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, b) rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o rozpustení Národnej rady SR, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie a o vyhlásení vojnového alebo výnimočného stavu a o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy, c) rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov a jej uznesenia, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, d) iné právne alebo organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis; e) rozhodnutia medzinárodných orgánov a medzinárodných organizácií, o ktorých Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky rozhodlo, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, f) úplné znenia zákonov.

tzv. zákonná nevyvrátiteľná domnienka Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov tzv. zákonná nevyvrátiteľná domnienka (podľa § 2 Zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR) O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.