Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Trestné právo JUDr. Pavol Uhrík Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Akademický rok 2010/2011

Trestné právo Skutková podstata je: súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú rôzne druhy trestných činov resp. súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin. Skutková podstata je: súhrn objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré určujú jednotlivé druhy trestných činov a odlišujú ich navzájom alebo materiálne a formálne typizovaný systém obligatórnych a fakultatívnych znakov objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky trestného činu, uvedený v TZ.

Skutková podstata Najčastejším je triedenie skutkových podstát podľa závažnosti trestných činov charakterizovaných skutkovými podstatami a podľa štruktúry skutkových podstát trestného činu. Podľa vyjadrenia skutkových podstát v TZ sa skutkové podstaty rozdeľujú na: popisné odkazovacie blanketové

Skutková podstata Podľa závažnosti trestných činov: skutkové podstaty základné – uvádzajú znaky bežného typu daného trestného činu a v TZ bývajú spravidla uvedené v prvých odsekoch (výnimočne nie v prvých, uvádza sa „...rovnako sa potresce...“) skutkové podstaty kvalifikované – sú tvorené znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu a niektorým z ďalších znakov, ktoré charakterizujú vyšší stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a bývajú spravidla uvedené v druhom a v ďalších odsekoch TZ. skutkové podstaty privilegované – charakterizujú trestné činy typicky menšej závažnosti a nebezpečnosti pre spoločnosť, ako skutkové podstaty základné. Napr. trestný čin vraždy novorodeného dieťaťa matkou je privilegovanou skutkovou podstatou k trestnému činu vraždy.

Skutková podstata Podľa štruktúry je možné rozlišovať skutkové podstaty: jednoduché – neobsahujú viac znakov rovnakého druhu, sú zamerané len na ochranu jedného chráneného záujmu zložité (zložené) – charakterizované sú pluralitou znakov a vznikajú spojením dvoch alebo viacerých jednoduchých skutkových podstát. Môžu byť delené na: kumulatívne – musia byť splnené všetky znaky jednoduchých skutkových podstát súčasne (napr. objektom pri trestnom čine lúpeže je súčasne sloboda a majetok, trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva smeruje proti zdraviu ženy a proti záujmu štátu na ochrane populácie, trestný čin znásilnenia vyžaduje násilie a súlož, trestný čin podvodu vyžaduje uvedenie iného do omylu a obohatenie seba alebo iného) alternatívne – niektoré znaky zloženej skutkovej podstaty sú dané alternatívne, na naplnenie znakov skutkovej podstaty postačuje, ak páchateľ spôsobom popísaným v príslušnej skutkovej podstate trestného činu zasiahne niektorý z chránených záujmov (napr. zanedbanie povinnej výživy – ako úmyselne, tak aj z nedbanlivosti, trestný čin rozvracania republiky...)

Skutková podstata Klasická škola trestného práva podceňovala význam subjektu trestného činu, pozitivistická škola jeho význam preceňovala. Predstavitelia antropologických smerov v kriminológii sa pokúsili o klasifikáciu zločincov podľa fyzických a psychických vlastností (Lombroso): rodení zločinci duševné chorí zločinci osoby náchylné na zločinnosť. Zakladateľ faktorovej teórie Ferri rozdelil zločincov na: rodených z vášne šialených zo zvyku príležitostných.

Skutková podstata Von Liszt sa snažil odvodiť príčinnosť zločinnosti od špecifík spoločenského vývoja. Zločincov triedil podľa ich vlastností so zreteľom na povahu potrebnej sankcie na: trvalých (povahových) polepšiteľní trestom nepolepšiteľní chvíľkových (tých bolo potrebné trestom len zastrašiť)

Skutková podstata Dôležitou zásadou je zásada viny – trest môže byť páchateľovi uložený len za trestný čin, ktorého spáchanie mu bolo dokázané. Trestné právo pozná len zásadu individuálnej zodpovednosti. Vlastnosti páchateľa pre účely potrestania sú: pojem obzvlášť nebezpečného recidivistu možnosti nápravy páchateľa pomery páchateľa v čase ukladania trestu zmenšená príčetnosť páchateľa poľahčujúce okolnosti priťažujúce okolnosti hľadiská pre zaraďovanie odsúdených do jednotlivých nápravno-výchovných skupín.

Skutková podstata Podľa toho, či páchateľ svojím konaním (konaniami) spáchal jeden alebo viacero trestných činov, rozlišuje teória rovnorodý a nerovnorodý súbeh. jednočinný súbeh rovnorodý: páchateľ jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu jedného trestného činu (jedným výbuchom usmrtí viacero osôb) – časť teórie ho nezaraďuje medzi druhy súbehu jednočinný súbeh nerovnorodý: páchateľ jedným skutkom spácha viacero trestných činov rôznych skutkových podstát (výstrelom jednu osobu usmrtí, inú zraní a ďalšej poškodí majetok) viacčinný súbeh rovnorodý: páchateľ viacerými skutkami spácha trestné činy tej istej skutkovej podstaty (spácha krádež v pondelok, v piatok i v nedeľu) – ide vlastne o opakovanie trestnej činnosti viacčinný súbeh nerovnorodý: páchateľ viacerými konaniami spácha trestné činy rôznych skutkových podstát (vykradne byt a pri odvážaní ukradnutých vecí zraní chodca).

Skutková podstata Premlčanie trestného stíhania: Trestná sadzba Premlčacia doba výnimočný trest 20 rokov horná hranica > 10 rokov 10 rokov horná hranica > 3 roky 5 rokov ostatné trestné činy 3 roky

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy proti republike Prvý oddiel: Trestné činy proti základom republiky Druhý oddiel: Trestné činy proti bezpečnosti republiky Tretí oddiel: Trestné činy proti obrane vlasti

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy hospodárske Prvý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej sústave Druhý oddiel: Trestné činy proti hospodárskej disciplíne Tretí oddiel: Trestné činy proti mene a trestné činy daňové Štvrtý oddiel: Trestné činy proti predpisom o hospodárske súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti autorskému právu

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach Prvý oddiel: Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a verejného činiteľa Druhý oddiel: Trestné činy verejných činiteľov Tretí oddiel: Korupcia Štvrtý oddiel: Niektoré formy trestnej súčinnosti Piaty oddiel: Iné rušenia činnosti štátneho orgánu

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ hlava: Trestné činy všeobecne nebezpečné hlava: Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie hlava: Trestné činy proti rodine a mládeži hlava: Trestné činy proti životu a zdraviu hlava: Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti Prvý oddiel: Trestné činy proti slobode Druhý oddiel: Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ hlava: Trestné činy proti majetku hlava: Trestné činy proti ľudskosti hlava: Trestné činy proti brannosti a proti civilnej službe Prvý oddiel: Trestné činy proti brannosti Druhý oddiel: Trestné činy proti civilnej službe

Systematika osobitnej časti TZ a I. hlava Osobitnej časti TZ Trestné činy vojenské Prvý oddiel: Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti Druhý oddiel: Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu Tretí oddiel: Trestné činy proti povinnostiam strážnej služby a dozornej služby Štvrtý oddiel: Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť Piaty oddiel: Spoločné ustanovenia

Ďakujem za pozornosť