Analytická časť práce

2. Analytická časť práce 2.1. Cieľ práce – vyjadruje zámer práce, vyjadrenie skúmanej problematiky; má korešpondovať s názvom práce 2.2. Úlohy práce – z cieľa práce vymedzíme základné teoretické úlohy, postupy, zhrnutie zásad

2.3. Metodika práce – predstavuje postupy spracovanie informácií, ktoré sme použili v práci – empirické, teoretické (kvalitatívne, kvantitatívne) metódy Jadrom tejto kapitoly je analýza a syntéza vedúca k riešeniu problému. Časť metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje: charakteristiku objektu skúmania (stanovenie výskumnej vzorky-s.6) Subjekt skúmania – vek respondentov, pohlavie, počet, kde sa konal daný výskum, kedy, z akých podmienok pracovné postupy – spôsob získavania údajov a ich zdroje (kvalitatívne, kvantitatívne metódy-viď ďalej) použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov – spracovanie pomocou štatistických metód, frekvenčnej analýzy, percentuálnej analýzy.

Kvalitatívne metódy Kazuistika – štúdium prípadu (opis a rozbor jednotlivých prípadov,napr. liečebných, právnických, pedagogických Anamnéza, katamnéza, diagnóza, prognóza

Kvantitatívne metódy Meranie a škály Pozorovanie - štrukturované, - neštrukturované Prieskum – dotazník,anketa Obsahová analýza Sociometria Experiment Prognostické metódy

Ad 1) stanovenie výskumnej vzorky: Náhodný výber – vhodný pre dotazníkovej metóde, pri ankete, Náhodný sa tu chápe v zmysle matematickej teórie pravdepodobnosti, jeho osoby dobre reprezentujú základný súbor. Preto ho považujeme za reprezentatívny súbor. Stratifikovaný výber – je špecifickým typom náhodného výberu. Používa sa vtedy, keď nie je vhodné alebo možné zostaviť náhodný výber zo základného súboru a preto sa základný súbor rozloží podľa niektorého podstatného znaku (napr.veľkosť sídla, cvičiace osoby, ), z každej z týchto kategórií sa vyberá náhodným spôsobom osoby. Mechanický výber – skúmateľ vyberá každú n-tú osobu (napr.každý 10-ty žiak, každý 5-ty učiteľ...) pri takomto výbere sa vychádza z presne určeného základného súboru (zoznam žiakov) Zámerný výber – vyberá sa v prípade, ak skúmateľ nemôže uskutočniť náhodný výber. Zámerný výber nevychádza zo zákonitostí náhodných javov, ale uskutočňuje sa na základe určenia typických znakov. V druhom prípade ide o dostupný výber (skúmateľ vyberá napr. školu, kt.je v susedstve) – nevýhoda – silné skreslenie.

Dotazník-kvantitatívna metóda Štruktúra dotaznílka: - Oslovenie respondenta, vyjadrenie zámeru realizovaného prieskumu - Inštrukcie ako dotazník vypĺňať

Druhy položiek v dotazníku: Otvorené – neštruktúrované Uzavreté – štrukturované Priame Nepriame

Typy položiek: Dischotomické: (jednoznačná odpoveď) muž - žena Polytomické: (možnosť vyhnúť sa priamej odpovedi) Áno, nie, neviem

Typy položiek v dotazníku: Polootvorené/polouzavreté: - kto vám najviac pomáha pri riešení problémov súvisiacich s chorobou? Rodina Priatelia Lekár Iní .....

Najčastejšie chyby: Obsahová a jazyková nezrozumiteľnosť Nejednoznačnosť Strohé, alebo naopak, dlhé otázky Sugestívne otázky Nepýtať sa na dve rôzne veci súčasne v jednej otázke

anketa Hromadné zisťovanie názorov respondentov - 3 – 5 otázok - limitom je menšia návratnosť

pozorovanie Neštruktúrované, štruktúrované „protokol“ pozorovaných javov: Informácie o predmete , čase,mieste pozorovania Informácie o tom, kto vykonával pozorovanie Informácie o neočakávaných faktoroch a udalostiach

rozhovor Štandardizovaný Neštandardizovaný Individuálny skupinový

rozhovor Štruktúra rozhovoru: Predstaviť sa a oznámiť cieľ rozhovoru Vykonať zápis: Čas rozhovoru (začiatok a koniec rozhovoru) Dĺžka trvania odpovedí Označiť zrozumiteľnosť otázky pre respondenta Po ukončení uvádzať svoje poznámky, pripomienky, návrhy.

štúdium dokumentov Využívame ak nie je je možný bezprostredný kontakt s respondentmi, pri štúdiu historických javov Štatistické výkazy Zdravotnícke dokumenty

Interpretácia zistení Štatistické spracovanie údajov prináša skúmateľovi iba holé údaje. Je preto potrebné im vdýchnuť život – vyhodnotiť ich, vysvetliť ich, interpretovať. Celkove sa používajú tieto interpretačné postupy: Interpretácia zistení tak, aby úplne jasne vyplynulo, čo a nakoľko sa dokázalo, Diskusia k danej téme, komentovanie získaných poznatkov, Komparácia získaných výsledkov so zisteniami iných autorov k danej problematike, Zhrnutie záverov o tom, aké poznanie priniesol daný výskum, Zaradenie novozískaných poznatkov do praxe a vymedzenie ich reálnej použiteľnosti.