pre 4. ročník Obchodnej akadémie Personalistika pre 4. ročník Obchodnej akadémie

Pracovnoprávne vzťahy Základným právnym predpisom v oblasti pracovnoprávnych vzťahov je Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú: Pri uzatvorení pracovnej zmluvy Pri uzatvorení dohody o vykonaní práce Pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov

vznikajú nielen medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale aj medzi zamestnávateľom a ďalšími osobami (odborová organizácia) nie sú obmedzené len na dobu trvania pracovného pomeru (náhrada škody po skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca/zamestnávateľa) Zamestnanci aj zamestnávatelia sú povinní plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Pracovný pomer Zákonník práce pozná len jediný spôsob vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie : o tehotenstve o rodinných pomeroch o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa vyžaduje bezúhonnosť o politickej príslušnosti Zamestnávateľ môže prijať do zamestnania len fyzickú osobu, ktorá dovŕšila vek 15 rokov a ukončila povinnú školskú dochádzku.

Vznik pracovného pomeru Pri vzniku pracovného pomeru hovoríme o formách vzniku pracovného pomeru, náležitostiach pracovnej zmluvy, čase, na ktorý bol pracovný pomer dohodnutý, príp. o skúšobnej dobe. So vznikom pracovného pomeru úzko súvisia okruhy otázok : založenie osobného spisu pracovná náplň, funkčné a platové zaradenie zamestnanca potvrdenie „Zápočet odpracovaných rokov“ oznamovacia povinnosť zamestnávateľa zaškolenie o otázkach bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávanie určitých skupín občanov, pre ktoré platia určité špecifiká

Formy vzniku pracovného pomeru Pracovný pomer je možné založiť týmito formami : Pracovná zmluva : zakladá pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je najčastejšou formou založenia pracovného pomeru. Voľba : touto formou sa pracovný pomer zakladá napr. stanovami alebo uznesením príslušných orgánov družstiev alebo združení občanov podľa osobitného zákona Vymenovanie : pracovný pomer sa touto formou zakladá u vedúcich zamestnancov vymenovaných do funkcie podľa osobitných predpisov.

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný dohodnúť podstatné náležitosti : druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika miesto výkonu práce ( obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto ) deň nástupu do práce mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve Zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne aj ďalšie pracovné podmienky ( výplatný termín, pracovný čas, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby, dobu trvania pracovného pomeru, príp. ďalšie hmotné výhody)

Doba trvania pracovného pomeru Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v nej alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac tri krát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len podľa § 48 ods.4 Z.p.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.

Domácka práca a telepráca Domácky zamestnanec je zamestnanec, ktorý na základe dohody v pracovnej zmluve vykonáva prácu doma, prípadne na inom dohodnutom mieste. Pracovný čas si rozvrhuje sám, pretože jeho práca je viazaná konkrétnym výsledkom. Domáckou prácou môžu byť manuálne aj duševné výkony ( napr. preklady odborných textov ). Telepráca je práca domáckeho zamestnanca, ktorý za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva prácu doma alebo na inom vhodnom mieste s použitím informačných technológií.

Skúšobná doba trvá najviac tri mesiace u vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca je najviac šesť mesiacov ( v kolektívnej zmluve ju možno predĺžiť u týchto zamestnancov najviac na obdobie deväť mesiacov ) predlžuje sa o čas prekážok v práci na strane zamestnanca musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu počas tejto doby môžu obidve zmluvné strany ukončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu

Dočasné pridelenie – nájom resp. lesing zamestnanca Ide o dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi. Musí spĺňať nasledovné kritériá : dočasné pridelenie sa môže realizovať akejkoľvek PO či FO účel a doba pridelenia nie sú zákonom limitované je možné len na základe písomnej dohody, pričom podstatnou náležitosťou tejto dohody je garantovaná mzda.

Založenie osobného spisu Osobný spis - súbor tlačív, ktoré obsahujú osobné údaje o zamestnancovi, tvoria ho: Dokumenty, ktoré majú pracovnoprávny charakter, súvisiace so vznikom, zmenami a skončením PP Originál pracovnej zmluvy, Originály dokumentov o zmene dohodnutých pracovných podmienok v pracovnej zmluve Originály dohôd mimo pracovného pomeru Originál dohody o rozviazaní pracovného pomeru Originál výpovede, príp. okamžitého skončenia prac. pomeru Zápočet odpracovaných rokov alebo potvrdenie o dobe trvania PP od predchádzajúcich zamestnávateľov.

Dokumenty o platových náležitostiach zamestnanca originál platového dekrétu (ak pracovná zmluva neobsahuje dohodnuté mzdové podmienky), úpravy platu, mzdy Doklady o vzdelaní overená fotokópia maturitného vysvedčenia alebo vysokoškolského diplomu, osvedčenia o absolvovaní odbornej prípravy, jazykovej prípravy, manažérskych kurzov a iné.

Rôzne žiadosť o prijatie do zamestnania žiadosť o úpravu pracovnej doby žiadosť o poskytnutie dlhodobého neplateného voľna potvrdenie lekára o zdravotnej spôsobilosti výpis z registra trestov výpis dôb zamestnania hodnotenie zamestnanca Základ osobného spisu tvoria : Žiadosť zamestnanca o prijatie do zamestnania Osobný dotazník Životopis Overené kópie dokladov o dosiahnutom stupni vzdelania

Pracovná náplň zamestnanca pracovná náplň – súbor činností, ktoré zamestnanec v pracovnom pomere vykonáva s vymedzením jeho práv, povinností a kompetencií pracovná náplň zamestnanca je súčasťou pracovnej zmluvy zamestnanec súhlas s obsahom pracovnej náplne vyjadrí svojim podpisom veľmi úzko s ňou súvisí funkčné a platové zaradenie zamestnanca

Funkčné a platové zaradenie zamestnanca Funkčné zaradenie v pracovnej zmluve korešponduje s druhom práce. Uvádza sa v nej konkrétna funkcia, do ktorej je zamestnanec zaradený ( napr. sekretárka, referent, ekonóm ) Platové zaradenie – ide o mzdu zamestnanca, resp. jeho odmeňovanie za vykonanú prácu. Za základné kritériá pre funkčné a platové zaradenie zamestnanca môžeme považovať : získaný stupeň vzdelania ( stredné odborné, stredné s maturitou, bakalárske, vysokoškolské ) odbornú prax

Odmeňovanie zamestnanca Odmena za prácu predstavuje príjem zamestnanca, ktorý je závislý od množstva, kvality, efektívnosti a spoločenského významu práce. Pri odmeňovaní nejde len o mzdu, plat, či iné formy peňažnej hodnoty, ale aj povýšenie, formálne uznanie ( pochvaly ), zamestnanecké výhody. Základné mzdové formy : Základná - časová mzda ( počet odpracovaných hodín x mzdová tarifa ) Úkolová mzda ( napr. sadzba za 1 ks x počet vyrobených ks ) Podielová – provízna mzda ( pracovníci odmeňovaní % z dosiahnutých tržieb ) Zmiešaná mzda – je kombináciou predchádzajúcich foriem navzájom. Najčastejšie je to kombinácia časovej a úkolovej mzdy, časovej a podielovej mzdy. Mzda za očakávané výsledky práce ( zmluvná mzda ) – dohodnutá forma mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Odvíja sa od trhu práce.

Dodatkové mzdové formy : Prémie Odmeny Osobné ohodnotenie ( osobný príplatok ) Odmena za úsporu času Odmeňovanie zlepšovacích návrhov Zamestnanecké akcie Povinné a nepovinné príplatky ( za nadčas, nočnú prácu, nepretržitú prácu, prácu vo sviatok, prácu vo výškach... ) 13. plat, 14. plat Zamestnanecké benefity ( výhody ) – na rozdiel miezd a platov nebývajú zvyčajne viazané na výkon pracovníka. Niekedy sa pri ich poskytovaní prihliada na funkciu, na postavenie pracovníka v organizácii, k dobe zamestnania v organizácii a zásluhám.

Členenie zamestnaneckých výhod Výhody sociálnej povahy : Životné poistenie hradené úplne alebo čiastočne zamestnávateľom Príspevok na dôchodkové pripoistenie Pôžičky a ručenia za pôžičky Jasle a materské škôlky Výhody majúci vzťah zamestnanca k práci : Stravovanie Výhodnejší predaj produktov a služieb firmy Vzdelávanie hradené firmou Výhody spojené s postavením zamestnanca v organizácii : Podnikové automobily pre vedúcich pracovníkov Platenie telefónu Služobný byt Náklady na odev a iné náklady reprezentácie organizácie

Mzdová tarifa : Hodinový zárobok robotníka v určitom tarifnom stupni Mesačný plat THP v určitom tarifnom stupni. Mzdová stupnica : Usporiadanie miezd mzdových taríf od prvého až po dvanásty stupeň. Tarifný stupeň : Zaradenie práce podľa namáhavosti, zložitosti, náročnosti práce. Mzdová sústava : Súbor záväzných zásad, podmienok a foriem realizácie miezd pre vymedzený okruh zamestnávateľov a zamestnancov. Zahŕňa : - sústavu tarifných miezd - sústavu mzdových foriem

Daňový bonus Zamestnanec má nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na jeho priznanie musí zamestnanec preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa dokladom o oprávnenosti ktorým je : - rodný list dieťaťa - potvrdenie o návšteve školy Nezaopatreným dieťaťom je dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže pripravovať na budúce povolanie pre chorobu, úraz. Môže si ho uplatniť len jeden z rodičov Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť to zamestnávateľovi písomne. Výška daňového bonusu sa mení podľa výšky životného minima. Od 1.7.2011 je výška daňového bonusu 20,51 € na jedno dieťa.

Zamestnanecká prémia Je to konkrétna forma dodatočnej sociálnej výpomoci pre zamestnancov, ktorí pracujú za mzdu blízku minimálnej mzde. Uplatňuje sa na konci kalendárneho roka a to buď : v ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec doloží čestné vyhlásenie o tom, že nemal iné zdaniteľné príjmy v daňovom priznaní Na to, aby si mohol uplatniť nárok na prémiu, musí splniť presne stanovené podmienky : jeho výška príjmov musí byť minimálne 6-násobok minimálnej mzdy zamestnanec má pracovať a poberať príjmy minimálne 6 kalendárnych mesiacov.

Štruktúra mzdy Základná mzda + prémie, odmeny, osobné ohodnotenie + príplatky, náhrady Hrubá mzda 4 % zdravotné poistenie 9,4 % sociálne poistenie preddavok dane z príjmu Čistá mzda Zrážky + dávky nemocenského poistenia Mzda na vyúčtovanie

Zápočet odpracovaných rokov a súvisiace nároky Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom dobu jeho trvania. Toto potvrdenie nazývame ako ,,Zápočet opracovaných rokov“, ktoré slúži pre účely vzniku nároku zamestnanca na dôchodkové zabezpečenie. Na požiadanie nového zamestnávateľa príp. zamestnanca je predchádzajúci zamestnávateľ povinný vydať posudok o pracovnej činnosti zamestnanca (pracovný posudok ).

Pracovný čas Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní si povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. V dvojzmennej prevádzke má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne. V trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času – zamestnávateľ rozvrhuje týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času – pracovná zmena môže byť maximálne 12 hodín v priebehu 24 hodín.

Pružný pracovný čas Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času , ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.

Dovolenka Zamestnancovi vzniká za určitých podmienok nárok na: Dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť Na dovolenku za kalendárny rok má nárok zamestnanec, ktorý vykonával prácu u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Na pomernú časť dovolenky má nárok zamestnanec, ktorý odpracoval u toho istého zamestnávateľa 60 dní, avšak jeho pracovný pomer netrval celý rok. Dovolenku za odpracované dni Na túto dovolenku má nárok zamestnanec, ktorému nevznikol nárok na predchádzajúcu dovolenku, pretože nevykonával u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní. Patrí mu tak jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 dní v príslušnom kalendárnom roku. Dodatkovú dovolenku Má na ňu nárok zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach. Musí sa čerpať prednostne. Ak zamestnanec odpracuje celý kalendárny rok, má nárok na 4 týždne dovolenky. V prípade, že zamestnanec v danom roku dovŕši vek 33 rokov, má nárok na 5 týždňov dovolenky. Na ďalší týždeň dovolenky má nárok zamestnanec, ktorého zamestnávateľ to má zakotvené v kolektívnej zmluve.

Mzdové zvýhodnenie Mzda za prácu nadčas Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Mzda a náhrada mzdy vo sviatok Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Nočná práca je práca vykonávaná v čase od 22.00 do 05.00 hod. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce Za každú hodinu práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde kompenzácia najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Týka sa to pracovných činností, kde pôsobia chemické karciogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory.

Zrážky zo mzdy Zamestnávateľ môže zrážať zamestnancovi zrážky zo mzdy bez súhlasu zamestnanca. K takým zrážkam patria napr. : odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za zamestnanca, preddavok dane z príjmu, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty a pokuty, neprávom prijaté sumy dávok,...( §131 Z.p. ) Ďalšie zrážky zo mzdy môže zrážať zamestnávateľ len na základe písomnej dohody so zamestnancom ( napr. stravné platené zamestnancom, súkromné poistky, sporenie, ... ).

Stravovanie zamestnancov. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny denne. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného teplého jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca najmenej vo výške 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Materská a rodičovská dovolenka V súvislosti s pôrodom a starostlivosti o dieťa patrí žene materská dovolenka vo výške 34 týždňov. Osamelej matke patrí materská dovolenka vo výške 37 týždňov. Pri narodení dvoch a viac detí patrí žene materská dovolenka vo výške 43 týždňov. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť rodičovi ak o to požiada rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, zamestnávateľ je povinný poskytnúť rodičovi ak o to požiada rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku. Zamestnanec nahlási odchod na materskú alebo rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Počas čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky je zamestnanec chránený, t.j. nesmie dostať výpoveď zo strany zamestnávateľa. Ak sa rodič rozhodne nastúpiť do zamestnania po čerpaní materskej alebo rodičovskej dovolenky, oznámi to zamestnávateľovi písomne aspoň 1 mesiac pred nástupom do zamestnania.

Dohoda o vykonaní práce Môže ju uzatvoriť zamestnávateľ s fyzickou osobou, ak rozsah práce, na ktorý sa táto dohoda uzatvára nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Uzatvára písomne, inak je neplatná. Musí byť v nej vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, rozsah práce. Dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Mala by sa uzatvárať v prípadoch, keď je práca charakterizovaná konkrétnym výsledkom, nemalo by ísť o previdelne sa opakujúcu činnosť.

Dohoda o brigádnickej práci študentov Môže ju uzatvoriť zamestnávateľ s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Na jej základe nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Dodržiavanie pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však na 12 mesiacov. Musí byť uzatvorená písomne. Musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára. Uzatvára sa na dobu určitú, príp. na dobu neurčitú. Jej neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody, neplatí to však v období, ak sa dohoda uzatvára po skončení štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole, najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Možno ju skončiť dohodou alebo aj výpoveďou s 15-dňovou výpovednou lehotou.

Dohoda o pracovnej činnosti Na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Zamestnávateľ ju musí uzatvoriť písomne. Musí byť v nej dohodnutá práca, odmena za vykonanú prácu, dohodnutý roźsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára. Uzatvára sa na dobu určitú alebo na neurčitý pracovný čas. Možno v nej dohodnúť aj spôsob ukončenia. Možno ju skončiť dohodou alebo aj výpoveďou s 15-dňovou výpovednou lehotou.

Zaškolenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Zamestnávateľ je povinný najmä: vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu, oboznamovať zamestnancov s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich zdravotný stav, poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, zabezpečovať vybranému okruhu zamestnancov v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania rekondičné pobyty. Riešenie otázok o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zabezpečujú odborové orgány.

Skončenie pracovného pomeru dohodou Pracovný pomer sa môže skončiť na základe právneho úkonu (rozviazanie prac. pomeru), alebo aj na základe právnej udalosti (uplynutím času, na ktorý bol dojednaný alebo smrťou zamestnanca). Pracovný pomer možno ukončiť : dohodou – ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na skončení pracovného pomeru k uvedenému dňu. Dohoda sa uzatvára písomne. Musia byť v nej uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to vyžaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu organizačných zmien. Pracovný pomer možno ukončiť aj bez uvedenia dôvodu.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou Výpoveďou možno skončiť pracovný pomer zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpovedná doba je podľa §63 jeden, dva, prípadne tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca , ak zákon neustanovuje inak.

Okamžité skončenie pracovného pomeru Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to : ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ak porušil závažne pracovnú disciplínu Okamžite je možné ukončiť pracovný pomer len v lehote dvoch mesiacov potom, čo sa účastník pracovného vzťahu o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Pracovný pomer môže okamžite ukončiť aj zamestnanec ( § 69 ZP ).

Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu Pracovný pomer dohodnutý písomne na určitú dobu končí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje v práci po uplynutí tejto doby s vedomím zamestnávateľa naďalej, mení sa pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú.